Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/310/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Benefit Leasing s.r.o., so sídlom v Košiciach, Werfferova č. 3, IČO: 36 176 842, zastúpeného JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16 proti žalovaným: 1. XANTOS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Textilná 5, IČO: 46 766 847, zastúpeného JUDr. Ladislavom Barnom, advokátom so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, 2. Liptovská dražobná a realitná s.r.o., so sídlom v Ružomberku, Dončova 1451/21, IČO: 43 848 311, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči s.r.o., so sídlom v Ružomberku, Dončova 1451/21, 3. J.. Q. C., bytom M. K., W. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Ladislavom Barnom, advokátom so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, 4. F. W., bytom M. K., B.. R. XXX, o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.2.2019, č. k. -486 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom návrh na zastavenie konanie voči žalovanej v 4. rade zamietol. Určil neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa 17. 08. 2012, ktorú ako dražobník organizoval žalovaný v 2. rade, ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 3. rade, na základe ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol od žalovaného vo 4. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX k. ú. Q., obec: K. N. Q., okres K. J., ako pozemok parcela C-KN č. XXX/XXX o výmere 164 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. C-KN č. XXX/XXX o výmere 475 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. C-KN č. XXX/XXX o výmere 297 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné č. XXXX na parcele C-KN č. XXX/XXX, popis sklad fliaš, stavba súpisné č. XXXX na parcele C-KN č. XXX/XXX, popis polyfunkčný objekt. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , ,, , - 3, - 3, , o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , - 3, , berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 27. 02. 2018 č.k. -354, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca v tomto konaní domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražba konanej dňa 17. 08. 2012, ktorú ako dražobník organizoval žalovaný v 2.

rade, a ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 3. rade, na základe ktorej žalovaný v prvom rade nadobudol od žalovaného v 4. rade vlastníctvo k nehnuteľnostiam bližšie uvedeným vo výroku II napadnutého rozsudku, jeho žaloba je opodstatnená, preto jej vyhovel.

3. Vo vzťahu k žalovanej v 4. rade súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz a táto bola následne oddlžená. Vychádzajúc z , , a o konkurze a reštrukturalizácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uzavrel, že na toto konanie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré sa vzťahuje na pohľadávku vo výške 117.900 eur, a ktorá bola zabezpečená zmluvou o zariadení záložného práva nemá vplyv konkurz vyhlásený na majetok žalovanej v 4. rade, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá vyhlásením konkurzu v zmysle nie je dotknutá. Vo vzťahu k pohľadávkam vyplývajúcim z dodatkov č. 1 - 3 k Zmluve o pôžičke, vo vzťahu ku ktorým mal za to, že nebola uzatvorená platne zmluva o zriadení záložného práva, nejde o takú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na vedenie konania voči žalovanej v 4. rade. Navyše konštatoval, že rozhodnutím o neplatnosti dražby sa predmet dražby dostane do konkurznej podstaty, čím môžu byť uspokojení veritelia žalovanej v 4. rade, preto návrh na zastavenie konania voči žalovanej v 4. rade, zamietol.

4. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva priamo zo znenia zák. ,

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uzavrel, že samotný priebeh dražby po formálnej stránke nebol v rozpore s úst. V ďalšom konaní zameral dokazovanie na zistenie, či predmetná dražba prebehla v súlade so zákonom vo vzťahu k pohľadávke vo výške 663.080 eur. Kľúčovou sa preto pre súd stala otázka, či záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby mohol navrhnúť dobrovoľnú dražbu vo vzťahu k pohľadávke vo výške 663.080 eur tak, ako vyhlásil v prílohe zmluvy o vykonaní dražby. V tej súvislosti uviedol, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, tak ako tomu bolo aj v danom prípade, keď záložný veriteľ a záložný dlžník uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam dňa 15. 03. 2010. V súlade s ust. obligatórnou náležitosťou zmluvy je určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh. Zo znenia ust. vyplýva, že v zmluve o zriadení záložného práva sa určuje najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Pohľadávka tak musí byť v záložnej zmluve uvedená určite s poukazom na .

6. Pokiaľ ide o peňažnú pohľadávku, táto je určená údajom o jej výške, teda číselne určenou sumou, prípadne aj slovne. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva, súd prvej inštancie uzavrel, že takémuto vymedzeniu určitosti pohľadávky zodpovedá pohľadávka uvedená v čl. III v tejto zmluve vo výške 117.900 eur, ktorá vznikla na základe na zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 03. 2010, na základe ktorej sa záložný veriteľ ako veriteľ zaviazal poskytnúť záložcovi F. W. a T. W. ako dlžníkom pôžičku vo výške 117.900 eur. Títo sa zaviazali pôžičku vrátiť spoločne a nerozdielne najneskôr do 10. 02. 2021 formou 131 pravidelných mesačných splátok po 900 eur vždy ku 10-temu dňu v mesiaci, počnúc dňom 10. 04. 2010. Táto pohľadávka vo výške 117.900 eur je v záložnej zmluve identifikovaná dostatočne určito, pričom právnym titulom je zmluva o pôžičke zo dňa 10. 03. 2010 s dobou trvania do 10. 02. 2021. Požičaná suma sa mala splácať v pravidelných mesačných splátkach vždy ku 10-temu dňu v mesiaci počnúc dňom 10. 04.2020, avšak nezaplatením troch po sebe idúcich splátok bola dojednaná okamžitá splatnosť celej dlžnej sumy.

7. Súd prvej inštancie uzavrel, že vychádzajúc z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva neurčitým sa javí dojednanie zmluvných strán uvedené v čl. III bod 2, a síce zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 03. 2010 a jej v prípadných ďalších dodatkov. Toto slovné uvedenie „prípadne ďalšie dodatky“ podľa názoru súdu prvej inštancie nezodpovedá zákonným ustanoveniam o určitosti pohľadávky. Z tohto vyjadrenia nie je totiž zrejmé, o aké pohľadávky pôjde, v akej budú výške, teda v akom číselnom a slovnom vyjadrení, nie je zrejmá doba trvania dojednania týchto dodatkov, či a o aké subjekty záväzkovo právneho vzťahu pôjde. Tieto podstatné náležitosti zmluva o zriadení záložného

práva ku dňu jej uzavretia, t.j. ku dňu 15. 03. 2010 zmluva neobsahovala. Preto vyvodil, že táto záložná zmluva nevznikla platne vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávok prevyšujúcich sumu 117.900 eur.

8. Zo zmluvy o vykonaní dražby uzatvorenej dňa 25. 06. 2012 medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade vyplynulo, že dražba má byť vykonaná pre vymoženie istiny 663.080 eur, keďže žalovaný v prílohe zmluvy vyhlásil, že výška pohľadávky voči dlžníkom 1. F. W. a 2. T. W. je ku dňu podpísania zmluvy vo výške istiny 663.000 eur a príslušenstvom pohľadávky je nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s jej uhradením od momentu splatnosti (pôvodná výška pohľadávky 735.290 eur, z čoho bolo uhradených 72.210 eur). Pohľadávka žalovaného v 1. rade ním vyhlásená vo výške 663.080 eur tak výrazne prevyšuje pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o zriadení záložného právo vo výške 117.900 eur, ktorá ňou bola zabezpečená.

9. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že dobrovoľná dražba môže byť zákonne vykonaná len pre pohľadávku, ktorá je zabezpečená dostatočne určitým spôsobom. V danom prípade bola vykonaná dražba dňa 17. 08. 2012 aj pre pohľadávku, ktorá nebola takýmto spôsobom platne zabezpečená.

10. K námietke žalovaných uviedol, že žalobca síce namietal platné zabezpečenie záväzku vyplývajúce aj z dodatkov č. 1 - 3 k zmluve o pôžičke, nevstúpil týmto však do záväzkovo právneho vzťahu medzi žalovaným v 3. rade a žalovanou v 4. rade. Žalobca napadol výšku pohľadávky veriteľa, z titulu ktorej bola vydražená nehnuteľnosť už v podanej žalobe. Vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby je možné len pre zabezpečené pohľadávky, teda v danom prípade len voči pohľadávke vo výške 117.900 eur. Pokiaľ ide o ďalšie pohľadávky vo vzťahu k nim nemohla byť dražba uskutočnená v súlade so zákonom.

11. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pri skúmaní zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15. 03. 2010 sa nezaoberal skúmaním platnosti zmluvy o pôžičke a jej dodatkov, preto sa nezaoberal ani námietkami žalobcu o nezrovnalostiach v tejto zmluve ohľadom jej dátumov.

12. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ dražby (žalovaný v 3. rade) nebol oprávnený navrhnúť dražby vo vzťahu k pohľadávkam vyplývajúcim z dodatkov č. 1 - 3 k zmluve o pôžičke, nakoľko tieto pohľadávky neboli zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva. Zmluva o zriadení záložného práva mohla výlučne zabezpečovať pohľadávku žalovaného v 3. rade vyplývajúc zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 03. 2010 do výšky 117.900 eur s prísl. Preto vo výroku II určil, že napadnutá dražba je neplatná.

13. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v plnom rozsahu.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 3. rade z dôvodov podľa , a a odvolaciemu súdu navrhli aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná im náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súdu prvej inštancie vytkli, že pri posudzovaní platnosti záložnej zmluvy vychádzal z ust. o dobrovoľných dražbách v znení platnom od 01.06. 2014, teda z právneho predpisu, ktorý v čase ukončenia dražby nebol platný a ani účinný. V danom prípade sa dražba konala dňa 17. 08. 2012, preto bolo potrebné na daný prípad aplikovať ust. v znení účinnom do 31. 05. 2014, podľa ktorého v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobcovi tak bolo priznané právo (...spochybňuje platnosť záložnej zmluvy...), ktoré mu v čase konania dražby, a ani v čase podania žaloby neprislúchalo, ktoré riadnym spôsobom ani neuplatnil a ktoré sa prekludovalo uplynutím trojmesačnej lehoty uvedenej v spomínaného zákona. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti zmluvy o zriadení záložného práva dospel k záveru, že dojednanie záložcu a záložného veriteľa je neurčité. Súd tak posudzoval platnosť záložnej zmluvy v rozpore s ust. v znení platnom do 31. 05. 2014. V danom prípade žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia spochybňovať platnosť záložnej zmluvy, preto nemá ani aktívnu legitimáciu. Nesprávne uvedenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky záložným veriteľom má v zmysle za následok osobitnú zodpovednosť záložného veriteľa, ktorej sa nemôže zbaviť. Nesprávne uvedenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky vylučuje preto použitie ust. tohto zákona, keďže ust. od. 2 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k . Tiež poukázal na

to, že súd prvej inštancie v bode 92 rozsudku uviedol, že dražba prebehla v súlade so . Preto neexistujú ani dôvody na určenie neplatnosti dražby. Odvolatelia majú za to, že rozsudok je arbitrárny, keď súd prvej inštancie nedal odpoveď na argumentáciu žalovaných v 1. a 3. rade. Súd nemôže posudzovať platnosť záložnej zmluvy v prípade, ak táto nebola namietaná ako dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby v žalobnom návrhu v trojmesačnej prekluzívnej lehote uvedenej v Jediné čo žalobca spochybňoval, bola existencia pohľadávky žalovaného v 3. rade vo vzťahu k jej výške. Tieto pochybnosti boli v priebehu konania vyvrátené vykonaným dokazovaním, ktorým sa preukázalo, že ku dňu podpísania zmluvy o vykonaní dražby bola pohľadávka vo výške istiny 663.0080 eur s prísl.. V trestnom konaní bol podnet odložený, pretože nebolo preukázané spáchanie žiadneho zločinu ani prečinu. Dokazovaním bolo preukázané, že pôžičky v tejto výške poskytnuté boli.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne.

16. Žalovaní v 1. a 3. rade k vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojej odvolacej argumentácii.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 3. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávanie v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 660/2015 Z.z. (ďalej len „“) v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

18. Rozsudok je vo svojich výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. 04. 2020 o 09.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/2 posch, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22. 04. 2020 na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

20. Žalovaní namietajú odvolacie dôvody podľa , a teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie netrpí ani nepreskúmateľnosťou, keďže jeho odôvodnenie zodpovedá ust. vrátane zodpovedania otázok, ktoré nastolili žalovaní v súvislosti so svojou procesnou obranou.

23. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

24. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalovanými v odvolaní. Žalovaní pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

25. Na závere o správnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie nemení nič ani fakt, že súd prvej inštancie pri skúmaní opodstatnenosti nároku žalobcu na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby postupoval v zmysle ust. , účinného od 01. 06. 2014, aj keď správne mal aplikovať toto zákonné ustanovenie účinné do 31.5.2014. Z hľadiska posudzovania otázky, či boli porušené ustanovenia totiž ide o ustanovenia totožné.

26. Aj keď žalovaní v 1. a 3. rade v odvolaní napadli všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie, teda aj výrok I, ktorým súd návrh na zastavenie konania voči žalovanej v 4. rade zamietol, pokiaľ ide o tento výrok, žalovaní neuviedli žiadne dôvody, pre ktoré namietajú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh na zastavenie konania voči žalovanej v 4. rade zamietol za vecne správne s tým, že poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

27. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil neplatnosť napadnutej dobrovoľnej dražby, výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu dávajú dostatočný skutkový základ pre záver o určení jej neplatnosti, ako správne rozhodol súd prvej inštancie.

28. Zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, ale aj z jeho ďalších tvrdení uvedených v priebehu konania je zrejmé, že žalobca sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu popretia existencie pohľadávky zabezpečenej záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovanými v 3. a 4. rade dňa 15. 03. 2010 tvrdiac, že zmluva o zriadení záložného práva v prospech žalovaného v 3. rade zabezpečuje pohľadávku titulom pôžičky (len) vo výške 117.000 eur, preto navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť jej vykonanie vo vzťahu k pohľadávke v prevyšujúcom rozsahu. Žalobca tvrdil, že pohľadávka zabezpečená záložným právom neexistuje a nie je splatná, keďže jej splatnosť má nastať až 10. 02. 2021. Vyhlásenie veriteľa o tom, že dlžníci mu dlhujú sumu 735.290 eur tak považoval za nepravdivé.

29. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu niet pochýb o tom, že žalobca tvrdí, že v procese vykonania napadnutej dobrovoľnej dražby boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, aj keď niet pochýb o tom, že okrem iného spochybňuje aj platnosť záložnej zmluvy tvrdiac, že táto neslúžila k zabezpečeniu všetkých pohľadávok, ktoré boli uplatnené v rámci vykonania dobrovoľnej dražby.

30. Neobstojí preto názor žalovaných uvedený v odvolaní, že žalobca zmeškal prekluzívnu lehotu ustanovenú v v platnom znení. Žalobca totiž žalobou, podanou na súd prvej inštancie dňa 16. 11. 2012 napadol neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa 17. 08. 2012 a urobil tak v zákonom stanovenej prekluzívnej trojmesačnej lehote.

31. Podľa ust. veta 1 Z.z o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 31. 05. 2014, ktoré je potrebné na daný prípad aplikovať v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požadovať súd, aby určil neplatnosť dražby.

32. Podľa ust. o dobrovoľných dražbách účinného od 01. 06. 2014 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd aby určil neplatnosť dražby.

33. Ako vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení v znení účinnom do 31. 05. 2014, ktoré bolo potrebné na daný prípad použiť, ale rovnako aj v znení účinnom od 01. 06. 2014 viaže možnosť určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby pre prípad porušenia ustanovení Z hľadiska svojho obsahu ide o ustanovenia totožné. Preto nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil.

34. Ako vyplýva z vyššie cit. ust. porušenie ustanovení tohto zákona má za následok určenie neplatnosti dražby.

35. Dobrovoľná dražba je jedným zo spôsobov výkonu záložného práva, ktorej postup je upravený v spomínanom zákone. V prípade, ak boli porušené ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Spomínaný zákon upravuje postup pri vykonaní dobrovoľnej dražby v jednotlivých svojich zákonných ustanoveniach, preto dôvodov vyslovenia neplatnosti dražby môže byť niekoľko.

36. Podľa ust. v znení účinnom do 31. 05. 2014 navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného , .

37. Vychádzajúc z vyššie cit. zákonného ustanovenia niet pochýb o tom, že navrhovateľom dražby môže byť len osoba, ktorá vykonáva záložné právo (záložný veriteľ). Pokiaľ ide o bližší výklad záložného práva, tento vyplýva z ust. a nasl. , na ktoré už poukázal aj súd prvej inštancie. Nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že nevyhnutným podkladom pre výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je uzavretie platnej zmluvy o zriadení záložného práva, keďže len v takom prípade by osoba vykonávajúce záložné právo, teda záložný veriteľ, mohla byť navrhovateľom dražby. Aj keď ust. výslovne ako dôvod určenia neplatnosti dražby neuvádza neplatnosť záložnej zmluvy, ktorý dôvod zákonodarca uviedol až v znení účinnom od 01. 06. 2014, nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že pre prípad uzavretia neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva by záložný veriteľ nemohol byť navrhovateľom dražby, teda pokiaľ by k takému prípadu došlo, súd by musel dôjsť k záveru, že v danom prípade boli porušené ustanovenia . Nemôže preto obstáť argumentácia žalovaných, že súd v tomto konaní nebol oprávnený skúmať otázku, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva.

38. Pokiaľ teda v danom prípade navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť jej vykonanie z dôvodu, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva v rozsahu celej uplatnenej pohľadávky, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, možno len konštatovať, že v danom prípade boli porušené ustanovenia , a to konkrétne ust. spomínaného zákona. Námietka žalovaných, že žalobca nemal v danom prípade aktívnu vecnú legitimáciu z týchto dôvodov nemôže obstáť.

39. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 15. 03. 2010 medzi žalovaným v 3. rade ako záložným veriteľom a žalovanou v 4. rade ako záložcom nevyplýva, žeby ňou boli okrem pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.3.2010 vo výške 117.900,- Eur zabezpečené aj ďalšie pohľadávky, vyplývajúce z uzavretia prípadných ďalších dodatkov, viažucich sa k tejto zmluve, z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia a potvrdil napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách konania v zmysle ako vecne správny.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).