Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoKR-23-2026.pdf
PDF · 154.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/23/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajsky´ súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Baňackej, PhD. a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobcu: THITANET MANAGEMENT LTD so sídlom Michalakopoulou 25, 3rd Floor, Office / flat 303, P.C. 1075 NICOSIA, Cyperská republika, vedená pod reg. č. HE 373625, právne zastúpený JUDr. Juraj Špirko, Nerudova 6, 040 01 Košice, IČO: 45 009 538, proti žalovanému: BENEFIT LEASING s.r.o. so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 176 842, právne zastúpený JUDr. Matúš Králik, Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, IČO: 52 341 542 za účasti intervenienta na strane žalovaného: JUDr. Oľga Kmeťová, CSc., Mlynská 27, 040 01 Košice, zn. správcu: S762, správkyňa podstaty dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G., v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu o odvolaní žalovaného a intervenienta proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 43Cbi/12/2023–302 z 15. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice č.k. 43Cbi/12/2023–454 z 2. januára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 43Cbi/12/2023–302 z 15. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 43Cbi/12/2023-454 z 2. januára 2026.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že súpisová zložka majetku nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Košice, okres Košice IV, obec Košice - Nad Jazerom, katastrálne územie H., na LV č. XXXXX
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/139 o výmere 364 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/146 o výmere 475 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/178 o výmere 297 m 2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- stavba, súpisné číslo 2645, postavená na pozemku parcelné číslo 323/139, druh stavby: 20 iná budova, popis stavby: sklad fliaš,
- stavba, súpisné číslo 2774, postavená na pozemku parcelné číslo 323/178, druh stavby: 14, budova obchodu a služieb, popis stavby: polyfunkčný objekt v spoluvlastníckom podiele 1/1 sa vylučujú zo súpisu všeobecnej podstaty (výrok I.) a zo súpisu oddelenej podstaty (výrok II.) dlžníka A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G. zverejneného v Obchodnom vestníku č. 17/2023 pod K005068. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosti vymedzené vo výrokoch I. a II. rozsudku sa vylučujú zo súpisu všeobecnej podstaty a zo súpisu oddelenej podstaty dlžníčky A. B., nar. XX.X.XXXX.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26OdK/310/2018 zo dňa 26.07.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky A. B. a uvedeným uznesením súd zbavil dlžníčku všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010 uzavretej medzi I. H. J., nar. X.X.XXXX ako záložným veriteľom a A. B. nar. XX.X.XXXX ako záložcom, bolo na zabezpečenie pohľadávky I. H. J. voči dlžníčke vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke č. 2010/03/10 zo dňa 10.03.2010 v znení neskorších dodatkov, zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2022 postúpil I. H. J. svoju pohľadávku voči dlžníčke spoločnosti XANTOS s.r.o., IČO: 46766847 a následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2022 postúpila spoločnosť XANTOS s.r.o. túto pohľadávku spoločnosti THITANET MANAGEMENT LTD, Michalakopoulou 25, 3rd Floor, Office/flat 303,P.C. 1075 Nicosia, Cyprus. Dňa 30.3.2022 záložný veriteľ oznámil začatie výkonu záložného práva k zálohu spôsobom priameho predaja zálohu záložcovi v zmysle § 151l Občianskeho zákonníka, Okresnému úradu Košice, katastrálnemu a správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Dňa 25.01.2023 bolo žalobcovi doručené oznámenie o zapísaní nehnuteľného majetku dlžníka do všeobecnej aj oddelenej konkurznej podstaty v konkurznom konaní sp. zn. 26OdK/310/2018 vedenom na majetok dlžníka A. B., ktoré sú predmetom spornej kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2022, a to s poznámkou sporného zápisu svedčiaceho v prospech spoločnosti THITANET MANAGEMENT LTD. Súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa THITANET MANAGEMENT LTD s poznámkou sporného zápisu správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku č. 17/2023 z 25.01.2023 pod K 005068. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o nové súpisové zložky majetku s poznámkou sporného zápisu správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku č. 17/2023 z 25.01.2023 pod K 005071. Dňa 16.02.2023 bola správkyni H. K. E., L., doručená námietka žalobcu zo dňa 15.02.2023 proti zapísaniu nehnuteľného majetku dlžníka do všeobecnej aj oddelenej podstaty v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/310/2018. Oznam o uplatnení námietky žalobcu voči zápisu nehnuteľného majetku dlžníka do všeobecnej aj oddelenej podstaty správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku č. 37/2023 z 22.02.2023. Správkyňa podľa § 167j ods. 2 ZKR upovedomila žalovanú spoločnosť BENEFIT LEASING s.r.o., ako konkurzného veriteľa, že v prípade ak trvajú na zapísaní hore uvedeného nehnuteľného majetku do súpisu všeobecnej aj oddelenej podstaty v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/310/2018 majú právo do 60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom vestníku žiadať od správcu, aby vyzval spoločnosť THITANET MANAGEMENT LTD, aby podala voči spoločnosti BENEFIT LEASING s. r. o. žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Na základe žiadosti žalovaného veriteľa podľa § 167j ods. 2 ZKR dňa 14.3.2023 správkyňa vyzvala na podanie žaloby voči žalovanému o vylúčenie majetku (nehnuteľností) zo súpisu všeobecnej aj oddelenej podstaty v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/310/2018. Okresný súd Košice I, sp. zn 26OdK/310/2018 uznesením zo dňa 19.4.2022 zamietol s poukazom na § 167k ZKR návrh správkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalobcovi ako záložnému veriteľovi bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26OdK/310/2018 zo dňa 26.1.2023 bol opätovne zamietnutý návrh správkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 40C/3/2023 zo dňa 6.2.2023 uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010, ktorej vklad bol povolený pod V-2161/2010. Žalobca uviedol, že správca aj napriek tomu, že zapísal tento majetok do súpisu, nemôže s ním nakladať, pretože v zmysle zákona prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty, a teda záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť k jeho predaju ďalšej osobe. Zaťažený majetok zásadne nepatrí do konkurznej podstaty, ak zákon nestanovuje inak. Po tom čo zabezpečený záložný veriteľ pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestal podliehať konkurzu. Majetok nemal byť zapísaný do súpisu ani všeobecnej, ani oddelenej podstaty. Žalobca v rámci výkonu záložného práva uzavrel dňa 27.12.2022 so spoločnosťou CSODA TRANSZ Kft so sídlom Szites út. 6/B, 1016 Budapest, Maďarsko ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k hore uvedeným nehnuteľnostiam. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor najprv konanie o vklade vlastníckeho práva vedené pod V-15622/2022 rozhodnutím zo dňa 17.1.2023 prerušil a vyzval žalobcu na doplnenie súhlasu správcu s uzavretím kúpnej zmluvy a následne rozhodnutím zo dňa 15.2.2023 návrh na vklad zamietol. Žalobca zdôraznil, že ak záložný veriteľ pristúpil v zmysle § 167k ods.3 ZKR k výkonu záložného práva, sporné nehnuteľnosti prestanú tvoriť súčasť konkurznej podstaty, a teda nepodliehajú konkurzu v zmysle ust. § 167 ods. 1 ZKR. Ak by aj hodnota zaťaženého majetku prevyšovala ťarchu na majetku, tak v zmysle § 167k ods. 6 ZKR takýto zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu len do času kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu záložného práva. Žalobca považuje zápis predmetných nehnuteľností do súpisu všeobecnej a oddelenej podstaty úpadcu s odkazom na ustanovenia § 167k ZKR za nedôvodný.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva priamym predajom zálohu (v súpisovej hodnote presahujúcej 600.000,- eur) za účelom uspokojenia ním tvrdeného zabezpečovacieho práva vo fiktívnej výške 663.080,- eur, a to napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že pred 10-timi rokmi sa pôvodný záložný veriteľ pokúšal o realizáciu výkonu záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam za účelom uspokojenia tej istej zabezpečenej pohľadávky formou dražby. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 04.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, právoplatným dňa 17.06.2020, bola dražba vyhlásená za neplatnú a nehnuteľný majetok sa vrátil pôvodnému vlastníkovi, a to z dôvodu, že určitá bola len pohľadávka (pôvodného) záložného veriteľa vo výške 117.900,- eur, nemohla sa dražba platne vykonať pre pohľadávku vo výške 663.080,- eur. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022 zamietol dovolanie pôvodného záložného veriteľa a konštatoval, že záložný veriteľ nemohol navrhnúť vykonanie dražby, nakoľko sa nestal záložným veriteľom v celom rozsahu pohľadávky, pre uspokojenie ktorej bolo vykonanie dražby navrhnuté. Žalobca ako nový záložný veriteľ pristúpil opäť k výkonu toho istého záložného práva k zálohu vo fiktívnej výške zabezpečenej pohľadávky 663.080,- eur, tentoraz už formou priameho predaja. Správca konkurznej podstaty dlžníka, poda žalovaného správne posúdil, že daný výkon záložného práva je absolútne neplatný, a preto správne zahrnul daný majetok do súpisu konkurznej podstaty s tým, že práve v spore o vylúčenie tohto majetku zo súpisu by mal súd ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku platnosti výkonu záložného práva na podklade žalobcom tvrdenej zabezpečenej pohľadávky vo výške 663.080,- eur. Poukázal na § 167k ods. 6 ZKR a uviedol, že na to, aby mohla byť splnená podmienka výkonu záložného práva sa však musí jednať o platný výkon záložného práva, a teda o výkon záložného práva, ktorý nie je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022.
5. Dňa 7.6.2023 do súdneho konania na strane žalovaného vstúpil intervenient podľa ustanovenia § 83 CSP.
6. Žalobca v replike uviedol, že je potrebné striktne odlíšiť výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách od výkonu záložného práva záložným veriteľom podľa ZKR po vyhlásení konkurzu. Samotný žalovaný nepopiera, že pohľadávka žalobcu je zabezpečená do výšky 117.900,- eur s príslušenstvom. V konaní nie je sporné postavenie žalobcu ako zabezpečeného veriteľa v prebiehajúcom konkurze vyhlásenom na majetok dlžníčky a práve preto žalobca mohol pristúpiť k výkonu záložného práva priamym predajom. Výška zabezpečenej pohľadávky nie je právne významná vo vzťahu k oprávneniu záložného veriteľa v konkurze pristúpiť k výkonu záložného práva. Žalobca opätovne poukázal na § 167k ods. 3 ZKR a nestotožnil sa s interpretáciou § 167 ods. 6 ZKR žalovaným. Uviedol, že aj v prípade, že by hodnota zaťaženého majetku prevyšovala ťarchy na majetku, zaťažený majetok mohol tvoriť konkurznú podstatu len do času, kým žalobca ako zabezpečený veriteľ nepristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva. Žalobca poukázal na vymedzenie konkurznej podstaty uvedené v § 167h ZKR. Nakoľko uvedené zaťažené nehnuteľnosti nepatrili v čase vyhlásenia konkurzu dlžníčke, nemôžu tvoriť konkurznú podstatu. Aj z dôvodovej správy k § 167h vyplýva, že oproti konkurzu podľa druhej časti ZKR, je v prípade konkurzu fyzických osôb konkurzná podstata zúžená a tvorí ju spravidla len nezabezpečený majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu a výťažky získané správou a speňažovaním takéhoto majetku. Zabezpečený majetok podlieha konkurzu vtedy, ak sa zabezpečený veriteľ prihlási s právom na oddelené uspokojenie. V konkurze je zabezpečeným veriteľom len ten, kto má právo na oddelené uspokojenie z reálneho majetku. Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak
hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, a to do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Žalobca označil rozhodnutia všeobecných súdov o neplatnosti dražby za bezvýznamné pre posúdenie veci. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby nie je automaticky možné interpretovať tak, že pristúpenie žalobcu k výkonu záložného práva v intenciách ZKR je automaticky neplatné. Poukázal aj na princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred neplatnosťou (k tomu pozri I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012). Žalobca predložil vyjadrenie dlžníčky A. B., predložené v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 17C/292/2012 dňa 31.1.2019, v ktorom výslovne uviedla, že zmluva o pôžičke medzi ňou a I. J. bola uzavretá reálne a vážne a na základe tejto zmluvy a jej dodatkov boli vyplatené finančné prostriedky v takom objeme ako sa to uvádza v zmluve o pôžičke a jej dodatkoch. Na zabezpečenie jej záväzkov voči I. J. vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke ako aj jej dodatkov zriadila záložné právo k jej nehnuteľnostiam. Potvrdila, že záložné právo zriadila na zabezpečenie všetkých jej záväzkov, teda aj záväzkov vyplývajúcich z dodatkov k zmluve v celkovej výške 735.290,- eur. Žalobca preto mohol pristúpiť k výkonu záložného práva priamym predajom.
7. Žalovaný v duplike uviedol, že zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadnu úpravu výkonu záložného práva, ktorá by sa mohla považovať za osobitný spôsob výkonu záložného práva so samostatnou úpravou, tobôž nie takou, ktorá by dokázala „zhojiť“ absenciu vzniku záložného práva k nehnuteľnosti. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Dodatky č. 1 až 3, ktoré boli údajne uzatvorené za účelom zabezpečenia ďalších pohľadávok právneho predchodcu žalobcu tak, že sa celková zabezpečená suma zvýšila na sumu 663.080,- eur, neboli zapísané v katastri nehnuteľností, a teda v ich dôsledku nedošlo k vzniku záložného práva k pohľadávke v rozsahu 663.080,- eur. Ak teda záložné právo v rozsahu uvedených dodatkov nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, nemožno pripustiť, aby bol za platný považovaný akýkoľvek výkon záložného práva pre pohľadávku v celkovej výške 663.080,- eur, Žalovaný nespochybňuje možnosť žalobcu pristúpiť k výkonu záložného práva vo vzťahu k pohľadávke vo výške 117.900,- eur, výkon záložného práva vo výške 663.080,- eur (bez ohľadu na formu výkonu záložného práva) je absolútne neplatný, pričom tento postoj je odôvodnený tým, že vo zvyšnom rozsahu (teda nad rámec sumy 117.900,- eur) majú byť zo speňaženia daného majetku uspokojení ostatní veritelia pomerne a nie výlučne žalobca. Žalobca sa tak na základe sporných dodatkov, snaží dosiahnuť ukrátenie uspokojenia ostatných veriteľov.
8. Intervenient označil podanú žalobu žalobcu o vylúčenie majetku zo súpisu voči žalovanému za vecne i právne nedôvodnú. Uviedol, že žalobca predostiera súdu svoju účelovú verziu o zákonnosti výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam dlžníka priamym predajom na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2022. Intervenient zdôraznil, že zo strany žalobcu ako záložného veriteľa už bol podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva dňa 28.12.2022, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2022, uskutočnený priamy úmysel previesť nehnuteľnosti zapísané na LV XXXXX, kat. úz. H., na tretiu osobu, dokonca ďalšiu zahraničnú, čím obava, že budú priamo ohrozené, ak nie porušené práva veriteľa v konkurznom konaní, je už reálna. Žalobca odmietol správcovi vydať kľúče a sprístupniť nehnuteľnosť dlžníka za účelom vyhotovenia znaleckého posudku podľa § 167k ods. 6 ZKR. Intervenient poukázal na aplikačnú prax súdov, a to rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžr/23/2012 z 12.12.2012, sp. zn. 8Sžo/30/2007, sp. zn. 1Sžr/133/2011 z 17.01.2012 ako aj na zásadu proporcionality podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL 23/2014 z 24.09.2014. Intervenient vzniesol námietku premlčania záložného práva zabezpečeného veriteľa. K zosplatneniu záväzku dlžníka došlo právnym predchodcom žalobcu dlžníka ku dňu 25.06.2012, premlčacia doba začala plynúť dňa 26.06.2012 (vznik práva na výkon záložného práva), spočívala v období od 11.07.2012 do 17.08.2012 (od oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa vlastníčke nehnuteľností do udelenia príklepu na dražbe), trojročná premlčacia doba na výkon záložného práva tak uplynula dňa 03.08.2015, teda záložné právo je v súčasnosti premlčané. K relevantnému uplatneniu práva na výkon záložného práva zo strany žalobcu došlo po uplynutí viac ako 10 rokov od začatia plynutia premlčacej doby, na základe čoho je potrebné zabezpečenú pohľadávku žalobcu a jeho záložné právo považovať za premlčané.
9. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu intervenienta zdôraznil, že pri rozhodovaní vo veci samej nie je možné prihliadať na obsah rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko tieto nie sú vydané na základe vykonaného dokazovania. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu, že ako zabezpečený veriteľ mohol pristúpiť k výkonu záložného práva, aj keby jeho pohľadávka bola zabezpečená záložným
právom len do výšky 117.900,- eur, čím takýto majetok prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty. Výška zabezpečenej pohľadávky nie je právne významná. Žalobca poukázal na to, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len ako „Úrad“) ako odvolací orgán vydal dňa 11.10.2023 rozhodnutie, ktorým vyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č.V15622/2022 zo dňa 15.2.2023 zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutie Úradu, podľa ktorého správkyňa nemala zapísať predmet prevodu do súpisu konkurznej podstaty dlžníka, keď mala vedomosť, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva. Ak by sa záložný veriteľ z výťažku speňaženia predmetu prevodu obohatil, správkyňa má právo záložného veriteľa žalovať. Intervenient v bode III. svojho vyjadrenia uvádza citácie z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR, ktoré však v tejto veci nie sú aplikovateľné, pretože sa netýkajú výkonu záložného práva v režime zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca uviedol, že záložný veriteľ má existujúcu pohľadávku a má prednostné právo, aj pred osobným bankrotom, svoje zabezpečovacie právo vykonať. Neumožniť zabezpečenému veriteľovi vykonať zabezpečovacie právo by bolo v príkrom rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ZKR.
10. Intervenient vo svojom ďalšom vyjadrení zdôraznil, že následkom vyslovenia neplatnosti dražby rozhodnutím súdu, je zaniknutie účinkov príklepu ku dňu udelenia príklepu, čiže určením neplatnosti dražby sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka predmetu dražby – dlžníčky. Je preto nesporné, že dlžníčka je ku dňu vyhlásenia konkurzu, t. j. ku dňu 02.08.2018 vlastníčkou nehnuteľností, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa žalobca touto žalobou domáha. Intervenient uviedol, že okrem názoru Okresného súdu Košice II, Krajského súdu v Košiciach a dovolacieho Najvyššieho súdu SR (v konaní o neplatnosť dražby), aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako odvolací správny orgán v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva rozhodnutím zo dňa 11.10.2023 konštatuje, „že k žiadnym ďalším pôžičkám, ku ktorým boli spísané dodatky k Zmluve o pôžičke č. 2010-03-10, záložné právo zriadené nebolo“. Poukázal na to, že úspešnosť vymoženia bezdôvodného obohatenia do konkurznej podstaty správcom voči žalobcovi ako zahraničnej osobe je málo pravdepodobná, takmer nulová, s čím žalobca s istotou počíta. Intervenient zopakoval svoju námietku premlčania. Uviedol, že žalobca ako záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 a II. ÚS 167/2019.
11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 151a, § 151b ods. 1, 2, § 151e ods. 2, § 151m ods. 1, 6, 10 a § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „OZ“) a podľa § 167h ods. 1, 3 a § 167k ods. 3, 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).
12. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na majetok dlžníka, A. B. bol vyhlásený konkurz, ktorý sa vedie na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26OdK/310/2018. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010, je na LV č. XXXXX pre okres Košice IV, obec : E. - F. H., k. ú. H. v časti C : Ťarchy zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na uvedenom LV (ďalej len „LV č. XXXXX“) v prospech žalobcu. Pôvodný veriteľ pohľadávky zabezpečenej záložným právom I. H. J. postúpil túto pohľadávku na spoločnosť XANTOS s.r.o. a následne táto ju postúpila na obchodnú spoločnosť THITANET MANAGEMENT LTD - teda žalobcu. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu zapísala vyššie uvedené nehnuteľnosti do konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26OdK/310/2018, a to zverejnením doplnenia súpisu všeobecnej podstaty o nové súpisové zložky majetku s poznámkou sporného zápisu v Obchodnom vestníku č. 17/2023 z 25.1.2023. Zo strany žalobcu došlo k začatiu výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, ktorý žalobca oznámil správcovi konkurznej podstaty dlžníka dňa 30.03.2022, pričom ako to z uvedeného oznámenia vyplýva, výkon záložného práva realizoval záložný veriteľ spôsobom priameho predaja zálohu tak ako to vyplýva aj z ustanovenia čl. IV bodu 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010.
Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 4.2.2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 17.06.2020 vyplynulo, že dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, konaná dňa 17.08.2012 bola určená za neplatnú a rozhodnutím o neplatnosti dražby sa predmet dražby mal dostať do konkurznej podstaty dlžníka s tým, že z nej môžu byť uspokojení veritelia dlžníka. Dobrovoľná dražba realizovaná pôvodným záložným veriteľom dlžníka bola určená za neplatnú z dôvodu, že záložné právo formou dobrovoľnej dražby možno vykonať len pre zabezpečené pohľadávky a keďže určitá bola iba pohľadávka záložného veriteľa vo výške 117.900,- eur, nemohla sa dražba platne vykonať pre pohľadávku záložného veriteľa vo výške 663.080,- eur, ktorá suma mala vyplývať z uzatvorených dodatkov k Zmluve o pôžičke č. 2010/03/10 zo dňa 10.03.2010, keďže záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX zabezpečovalo pohľadávky veriteľa iba do výšky 117.900,- eur. Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného v 1. a 3. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 7.12.2022 zamietol.
13. Súd prvej inštancie za spornú označil platnosť výkonu záložného práva a dôvodnosť námietky premlčania výkonu záložného práva vznesenú intervenientom.
14. Súd prvej inštancie pri posúdení uvedeného vychádzal zo skutočnosti, že záložné právo zabezpečujúce pohľadávku žalobcu vo výške 117.900,- eur bolo nesporné a bolo aj zapísané na LV č. XXXXX v časti C : Ťarchy v prospech žalobcu. Rozhodnutie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 4.2.2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 17.06.2020 nevyslovilo neplatnosť záložného práva k daným nehnuteľnostiam. Uvedené rozhodnutia určili za neplatný iba spôsob výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby vo výške pohľadávky v sume 663.080,- eur. Teda aj po právoplatnosti uvedených rozhodnutí existovalo záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX žalobcu voči dlžníkovi, ktoré zabezpečovalo pohľadávku vo výške 117.900,- eur. Určením neplatnosti dražby sa vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX stal opäť dlžník, pričom aj naďalej bolo zabezpečenie pohľadávky vo výške 117.900,- eur záložným právom k nehnuteľnostiam obsahom vyššie uvedeného LV. č. XXXXX. Vo vzťahu k dodatkom č. 1, 2 a 3 k Zmluve o pôžičke súd prvej inštancie uviedol, že tieto neboli špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva a samotný odkaz vo forme „iné prípadné dodatky“ požiadavke určitosti vymedzenia nezodpovedajú, a teda uvedené dodatky nemôžu byť brané do úvahy pri výške pohľadávky zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam oproti sume vo výške 117.900,- eur, ktorá je určitá. Dojednanie čl. III bodu 2 Zmluvy o zriadení záložného práva v znení „... a jej prípadných dodatkov“ nezodpovedá zákonným požiadavkám určitosti pohľadávky, keďže nie je zrejmé, o aké pohľadávky pôjde. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že Zmluva o zriadení záložného práva vznikla platne iba k zabezpečeniu pohľadávky vo výške 117.900,- eur. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že zo strany dlžníka nedošlo k vykonaniu žiadneho právneho úkonu smerujúceho k zániku práva vykonať záložné právo k nehnuteľnostiam záložným veriteľom a nebola ani vznesená námietka premlčania výkonu záložného práva. Ku dňu začatia výkonu záložného práva záložným veriteľom nebolo v konaní preukázané, že pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010 vo výške 117.900,- eur zanikla a zároveň nedošlo ani k zániku záložného práva v zmysle právnych predpisov SR (§ 151md OZ). Súd prvej inštancie uviedol, že podľa čl. IV bodu 1 písm. b ) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010 v spojení s ustanovením § 151m ods. 1 OZ záložný veriteľ - žalobca mal právo pristúpiť k výkonu záložného práva formou priameho predaja, a to bez ohľadu na výšku zabezpečenej pohľadávky, t. j. aj v prípade, ak hodnota zabezpečenia je vyššia ako je hodnota zabezpečenej pohľadávky - v uvedenom prípade v sume 117.900,- eur. Podľa § 151m ods. 10 OZ platí, že ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Teda žalobca si môže pri výkone záložného uspokojiť pohľadávku vo výške 117.900,- eur. Podľa § 167k ods. 3 a 6 ZKR teda začatím výkonu zabezpečovacieho práva žalobcom, záložným právom zaťažený majetok dlžníka prestal podliehať konkurznému konaniu a prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty.
Vo vzťahu k námietke premlčania výkonu záložného práva vznesenej intervenientom v konaní súd prvej inštancie s poukazom na § 167k ods. 3 ZKR uviedol, že námietka premlčania výkonu záložného práva nebola vznesená zo strany dlžníka a začatím výkonu záložného práva zaťažený majetok prestal podliehať konkurzu, preto správca konkurznej podstaty nebol legitimovaný vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva, resp. na ním vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie neprihliadal.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a so súhlasom žalovaného intervenient na strane žalovaného.
16. Žalovaný v ním podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
17. Žalovaný v odvolaní zopakoval svoju argumentáciu v spore. Zdôraznil, že ak záložné právo v rozsahu uvedených dodatkov nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, nie je možné pripustiť, aby bol za platný považovaný akýkoľvek výkon záložného práva pre pohľadávku v celkovej výške 663.080,- eur, nakoľko by týmto postupom došlo k zvýhodneniu daného veriteľa (žalobcu) na úkor ostatných veriteľov dlžníka, medzi ktorých patrí aj žalovaný. Žalovaný uviedol, že zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu dovtedy, kým prednostný zabezpečený veriteľ platne nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Ak sa tak stane, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu, avšak iba v rozsahu platne zabezpečenej pohľadávky. Ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na tomto majetku, zvyšná časť zaťaženého majetku tvorí aj naďalej konkurznú podstatu. V konaní bolo nesporné, že žalobca realizoval výkon záložného práva na pohľadávku vo výške 663.080,- eur, pričom disponoval len zabezpečenou pohľadávkou vo výške 117.900,- eur. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pričom vzniesť námietku premlčania môže iba záložca a môže tak prvý raz urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet dlžníka. Žalovaný označil rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny. Súd prvej inštancie sa bez náležitého právneho odôvodnenia odklonil od právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 04.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, ktoré bolo aj neúspešne napadnuté dovolaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2020. V týchto rozhodnutiach súdy zhodne ustálili, že výkon záložného práva na nehnuteľnosti (bez ohľadu na to, či je vykonávaný dražbou alebo priamym predajom) je absolútne neplatný z dôvodu, že vykonať záložné právo je možné len pre zabezpečené pohľadávky, pričom sa nemohlo platne vykonať pre pohľadávku vo výške 663.080,- eur. Súd prvej inštancie nesprávne považuje za neplatný len výkon záložného práva realizovaný formou dražby, zatiaľ čo výkon záložného práva realizovaný na rovnakú (nezabezpečenú) pohľadávku vo výške 663.080,- eur považuje za platný, a to napriek jeho zrejmému rozporu so zákonom. Neplatnosť výkonu záložného práva nebola spôsobená nevhodnosťou (či inou vadou) spôsobu výkonu záložného práva, ale bola spôsobená tým, že záložný veriteľ (žalobca) ho realizoval na pohľadávku, ktorá nebola a nie je v celom rozsahu platne zabezpečená. Bolo úlohou súdu prvej inštancie v tomto konaní ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku platnosti realizovaného výkonu záložného práva (na pohľadávku vo výške 663.080,- eur). Vo vzťahu k námietke premlčania žalovaný poukázal na obsah odvolania intervenienta. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca mal právo pristúpiť k výkonu záložného práva formou priameho predaja bez ohľadu na výšku zabezpečenej pohľadávky a uviedol, že nakoľko žalobca nerealizoval výkon záložného práva riadne – teda v súlade so zákonom, nedošlo doposiaľ k platnej realizácii výkonu záložného práva.
18. Intervenient v ním podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
19. Intervenient v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok je v rozhodujúcej otázke premlčania výkonu záložného práva vnútorne protirečivý, v rozpore s textom zákona a jeho výkladom, so zisteným skutkovým stavom a hrubo svojvoľný. Prvoinštančný súd úplne opomenul, že námietku premlčania výkonu záložného práva môže vzniesť len záložca. Výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, formou dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 17.08.2012 na návrh záložného veriteľa I. H. J., príklepom nadobudol vlastníctvo k vydraženým nehnuteľnostiam vydražiteľ - spoločnosť XANTOS s.r.o. Dlžník odo dňa výkonu záložného práva príklepom na dobrovoľnej dražbe dňa 17.08.2012 už nebol vlastníkom, ani záložcom vydražených nehnuteľnosti. Rovnako nebol vlastníkom, ani záložcom predmetných nehnuteľností ani počas celej dlhej doby súdneho konania o neplatnosť dražby. Preto nebol legitimovaný vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že ani odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdov o neplatnosť dobrovoľnej dražby, t. j. od 17.06.2020 nedošlo zo strany dlžníka k vykonaniu žiadneho právneho úkonu smerujúceho k zániku práva pristúpiť k výkonu záložného práva intervenient uviedol, že námietku premlčania je možné vzniesť (uplatniť) len v priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom, predmetom ktorého je právo, ktorého sa premlčanie týka. Akékoľvek vznesenie námietky premlčania mimosúdnou cestou zákon neakceptuje. Z tohto hľadiska má námietka premlčania procesnú povahu. Intervenient poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 307/2020 z 23. júna 2020, podľa ktorého námietku premlčania je možné účinne uplatniť pred súdom spravidla len v konaní vo veci samej a na § 167b ods. 1 ZKR. Intervenient zároveň zdôraznil, že vyjadrenie dlžníka zo dňa 31.01.2019 nie je písomným uznaním premlčaného dlhu a uviedol, že trojročná premlčacia doba výkonu záložného práva uplynula už 03.08.2015. Intervenient ďalej uviedol, že právny názor prvoinštančného súdu je výsledkom extrémne formalistickej aplikácie § 167k ods. 3 a 6 ZKR, ktorý je v rozpore s požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) (nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 165/2019 zo dňa 21.11.2019). Napadnutý rozsudok označil za arbitrárny a svojvoľný, ktorým došlo k neprípustnému a účelovému výkladu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a k popretiu ich účelu a významu. Súd prvej inštancie neprípustne, nemajúc oporu v zákone, obmedzil právo dlžníka, resp. v jeho mene konajúceho správcu podstaty vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva do začatia výkonu zabezpečovacieho práva záložným veriteľom
- žalobcom. Intervenient poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 427/2023 z 05.09.2023a sp. zn. II. ÚS 250/2011. Premlčané záložné právo už nemôže plniť svoju uhradzovaciu, a teda tým aj zabezpečovaciu funkciu. Intervenient poukázal tiež na existujúcu rozhodovaciu prax súdov, kedy napr. dovolací najvyšší súd uznesením sp. zn. 2Obdo/77/2018 zo dňa 30.04.2020 odmietol dovolanie voči právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/379/2015 zo dňa 18.05.2016, podľa ktorej až do momentu, keď nastúpia vecno-právne účinky výkonu záložného práva (rozhodnutie príslušného orgánu o vklade vlastníckeho práva kupujúceho na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej pri výkone záložného práva do katastra nehnuteľností) nedôjde k zavŕšeniu výkonu záložného práva. V intenciách vyššie uvedeného podľa názoru intervenienta treba vykladať slovné spojenie „pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva“ tak ako je uvedené v ustanovení § 167k ods. 3 ZKR. Intervenient zdôraznil, že Kúpna zmluva zo dňa 28.12.2022, ktorou malo byť prevedené vlastnícke právo k nehnuteľností v kat. území H. na LV č. XXXXX, doposiaľ nenadobudla vecno-právne účinky a uzavretím tejto kúpnej zmluvy nedošlo k výkonu záložného práva. Zabezpečený veriteľ preto nepristúpil k výkonu záložného práva, zaťažený majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty a intervenient konajúci za záložcu, mal právo vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva ako prostriedku procesnej obrany v tomto konaní. Prvoinštančný súd si svojvoľne vyložil znenie ak „zabezpečený veriteľ pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva“ v § 167k ods. 3 a 6 ZKR a stotožnil ho v posudzovanej veci so „začatím výkonu záložného práva“ záložným veriteľom a k tomuto momentu deklaroval, že majetok dlžníka zaťažený záložným právom prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty a z tohto dôvodu ani nepovažoval správcu za legitimovaného vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva. Túto skutočnosť prvoinštančný súd interpretuje zjavne účelovo a týmto odníma žalovanému ako konkurznému veriteľovi jeho právo na aspoň čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky. Odopretie práva uplatniť námietku premlčania je významným zásahom do princípu právnej istoty (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/203/2018 z 28.05.2019). K relevantnému uplatneniu práva na výkon záložného práva zo strany žalobcu došlo
po uplynutí viac ako 10 rokov od začatia plynutia premlčacej doby, na základe čoho je potrebné zabezpečenú pohľadávku žalobcu a jeho záložné právo považovať za premlčané. So vznesenou námietkou premlčania a argumentami intervenienta sa súd prvej inštancie nevysporiadal, odôvodnenie napadnutého rozsudku je preto nepreskúmateľné, súd prvej inštancie postupoval formalisticky, čím porušil práva intervenienta na spravodlivé súdne konanie, neposkytol mu súdnu ochranu v kvalite, akú predpokladá zákon a ústava. Intervenient poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k princípu spravodlivosti a uviedol, že bolo povinnosťou prvoinštančného súdu použiť taký výklad § 167k ods. 3 a 6 ZKR, ktorý by uvedené základné práva intervenienta a žalovaného neporušoval, ale garantoval. Intervenient poukázal na to, že podľa znaleckého posudku uvedeného v kúpnej zmluve je hodnota prevádzaných nehnuteľností v sume 637.000,- eur, pričom žalobca je veriteľom zabezpečenej pohľadávky len vo výške 117.900,- eur. Poukázal na sťaženú situáciu intervenienta pri vymáhaní vyťažku z predaja nehnuteľnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozsudku tým zhojil následky nepoctivého, podvodného konania žalobcu.
20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na doterajšej argumentácii v spore a zdôraznil, že hodnota zabezpečenej pohľadávky nemá s poukazom na § 167k ods. 3 a 6 ZKR v konaní právny význam. Judikatúra citovaná žalovaným je na prejednávaný spor neaplikovateľná, konanie o neplatnosť dražby so sporom nesúvisí.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta zopakoval svoju argumentáciu v spore a zdôraznil, že intervenientom vznesená námietka premlčania nebola uplatnená včas a aktívne legitimovanou osobou. Uviedol, že intervenient nesprávne stotožňuje pristúpenie k výkonu záložného práva s jeho zavŕšením. Súd nie je povinný automaticky žalobu po vznesení námietky premlčania zamietnuť. Intervenientom citované rozhodnutia ÚS SR nie sú aplikovateľné na prejednávaný prípad, princíp proporcionality, na ktorý intervenient odkazuje, je aplikovateľný len na dražby v režime zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobca poukázal na rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 11.10.2023, podľa ktorého správkyňa nemala zapísať predmet prevodu do súpisu konkurznej podstaty dlžníka. Žalobca poukázal na osobitné postavenie prednostného záložného veriteľa pri osobnom bankrote dlžníka.
22. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalobca netvrdil a nepreukázal, že výška jeho zabezpečenej pohľadávky je skutočne 663.080,- eur. Preto súhlasil s názorom žalovaného, že žalobca nikdy nepristúpil k platnému výkonu záložného práva pre pohľadávku vo výške 663.080,- eur a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ani pristúpiť nemôže. Súd prvej inštancie interpretoval § 167k ods. 3 a 6 ústavne nesúladným spôsobom.
23. Intervenient v odvolacej replike zdôraznil, že súd nie je viazaný znením zákona absolútne, úlohou súdov ako ochrancov zákonnosti je nepostupovať formalisticky a odchýliť sa od doslovného znenia zákona, ak jeho aplikácia môže mať protiústavné následky. Intervenient uviedol, že pred súdom prvej inštancie vzniesol dôvodnú námietku premlčania výkonu záložného práva, prvoinštančný súd v dôsledku účelového formalistického postupu pri výklade uvedenej právnej normy vo svojom rozhodnutí dospel k extrémne nespravodlivým záverom, vediac, že pripustením vylúčenia nehnuteľného majetku zo súpisu konkurznej podstaty a realizovaním výkonu premlčaného záložného práva priamym predajom zo strany žalobcu, sa správca nikdy nedomôže zaplatenia hodnoty rozdielu medzi výškou záložného práva a reálnou hodnotou majetku zo strany žalobcu ako zahraničného subjektu v prospech konkurznej podstaty za účelom uspokojenia uznanej pohľadávky žalovaného ako konkurzného veriteľa v konkurze.
24. Žalovaný v odvolacej replike zotrval sa svojej argumentácii a zdôraznil, že žalobca začal výkon záložného práva na sumu 663.080,- eur, pre výkon záložného práva nemožno považovať za platný.
25. Žalobca v odvolacej duplike k odvolaniu intervenienta zopakoval argumentáciu v spore a zdôraznil, že skutočnosť, že pristúpil k výkonu záložného práva vo vyššej sume, sama o sebe nespôsobuje neplatnosť výkonu záložného práva. Zopakoval, že ak by záložný veriteľ spôsobil pri výkone záložného veriteľa škodu alebo sa bezdôvodne obohatil, nie je uvedené dôvodom pre zneplatnenie výkonu záložného práva, ale pre podanie žaloby voči záložnému veriteľovi.
26. Žalobca v odvolacej duplike k odvolaniu žalovaného o.i. zopakoval, že sám žalovaný nespochybňuje, že žalobca mohol platne pristúpiť k výkonu záložného práva pre zabezpečenú pohľadávku vo výške 117.900,- eur. Žalovaným uvádzané „nedostatky“ výkonu záložného práva nespôsobujú absolútnu neplatnosť výkonu záložného práva. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by došlo k zániku záložného práva a výška zabezpečenej pohľadávky v sume 117.000-€ nie je sporná, nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť inak. Pre posúdenie platnosti výkonu záložného práva platí primerane aj princíp prednosti výkladu smerujúceho k platnosti právnych úkonov pred neplatnosťou uvedený v judikatúre Ústavného súdu SR.
27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolania žalovaného a intervenienta nie sú dôvodné.
28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
29. Žalovaný a intervenient podanie odvolaní odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, teda tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
31. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že odvolacie dôvody neboli naplnené. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a intervenienta a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
32. Žalobca sa podanou žalobou domáha vylúčenia nehnuteľnosti zo všeobecnej a oddelenej podstaty dlžníka s odôvodnením, že ako zabezpečený veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva na zaťažený majetok dlžníka, a preto podľa § 167k ods.3 ZKR tento prestal podliehať konkurzu. Žalovaný a intervenient založili svoju procesnú obranu na tom, že výkon záložného práva žalobcom je neplatný alebo premlčaný.
33. Na intervenientom vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie neprihliadol s poukazom na § 167k ods. 3 ZKR a s odôvodnením, že pristúpením k výkonu záložného práva zabezpečeným veriteľom záloh prestal podliehať konkurzu, a preto správca konkurznej podstaty dlžníka týmto okamihom stratil legitimáciu na podanie námietky premlčania. Intervenient v odvolaní namietal, že právny názor súdu prvej inštancie je extrémne formalistický, arbitrárny a svojvoľný, súd prvej inštancie sa mal odchýliť od doslovného znenia zákona, ktorého aplikácia má protiústavné následky. Intervenient ďalej uviedol, že dlžník nebol oprávnený vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva ku dňu začatia výkonu záložného práva, pretože námietka premlčania má procesnoprávny charakter a je možné ju vzniesť len v priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom, predmetom ktorého je právo, ktorého sa premlčanie týka. Slovné spojenie „pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva“ v § 167k ods. 3 ZKR nemá byť stotožnené so začatím výkonu záložného práva, ale s nadobudnutím vecno-právnych následkov výkonu záložného práva.
34. Odvolací súd vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zdôrazňuje, že nie je pravdivé tvrdenie intervenienta, že záložca alebo v jeho mene konajúci správca konkurznej podstaty nemali možnosť namietať premlčanie záložného práva pred pristúpením k výkonu záložného práva zabezpečeným
veriteľom, a preto neprihliadnutím na námietku intervenienta boli porušené ich práva. Okrem literatúrou akceptovanej námietky premlčania pri extrajudiciálnom výkone záložného práva, odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej sa záložca môže samostatnou žalobou domáhať určenia, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné, a to kedykoľvek po uplynutí premlčacej doby (viď R 70/2023, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. US 427/2023 z 5.9.2023, rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 1170/2019 z 11.12.2019 a sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 z 21.12.2010). Poukaz súdu prvej inštancie na to, že záložca neurobil žiadne kroky k zániku záložného práva bol preto správny a dôvodný.
35. Podľa názoru odvolacieho súdu nedostatok bdelosti záložcu, resp. intervenienta pri výkone jeho práv, nie je možné zhojiť domáhaním sa takého postupu súdu, ktorým sa odchýli od doslovného znenia zákona v záujme tvrdeného princípu spravodlivosti, na ktorú, celkom prirodzene, majú strany sporu rozdielny pohľad.
36. Odvolací súd uvádza, že rovnako nie je možné stotožniť pristúpenie k výkonu zabezpečovacieho práva s jeho vecno-právnymi následkami, tak ako to uvádza intervenient. Takáto interpretácia nezodpovedá gramatickému výkladu zákonodarcom použitej terminológie ani účelu osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v § 167k ods.3 ZKR.
37. Odvolací súd preto uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď neprihliadol na námietku premlčania intervenienta, pretože záloh v čase jej vznesenia nepodliehal konkurznému konaniu a správca konkurznej podstaty dlžníka nebol legitimovaným na jej uplatnenie.
38. Vo vzťahu k námietke absolútnej neplatnosti výkonu záložného práva súd prvej inštancie uviedol, že právoplatné súdne rozhodnutia, na ktoré žalovaný v konaní opakovane poukazoval, určili za neplatný výlučne spôsob výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobca mal právo pristúpiť k výkonu záložného práva formou priameho predaja, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že Zmluva o zriadení záložného práva vznikla platne iba k zabezpečeniu pohľadávky vo výške 117.900,- eur, preto si žalobca môže pri výkone záložného práva uspokojiť pohľadávku len v tejto výške. Odvolatelia v konaní namietali, že neplatnosť výkonu záložného práva nebola spôsobená nevhodnosťou (či inou vadou) spôsobu výkonu záložného práva, ale tým, že záložný veriteľ ho realizoval na pohľadávku, ktorá nebola a nie je v celom rozsahu platne zabezpečená.
39. Odvolací súd v tejto otázke v celom rozsahu poukazuje na body 32-35 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a uvádza, že ak záložný veriteľ oznámi začatie výkonu záložného práva priamym predajom pre nesprávne určenú výšku zabezpečenej pohľadávky, nespôsobí tento jeho postup absolútnu neplatnosť výkonu záložného práva, ale má za následok aplikáciu postupu explicitne predvídaného v § 151 m ods. 10 OZ, ktorý je v prípade potreby vynútiteľný podaním žaloby, tak ako na to poukázal súd prvej inštancie.
40. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, prečo žalobca môže pri výkone záložného práva uspokojiť svoju pohľadávku len výške 117.900,- eur a prečo je povinný výťažok z predaja zálohu, ktorý prevýši túto sumu, vydať bez zbytočného odkladu do konkurznej podstaty. Súd nemôže právne posúdenie prípadu prispôsobovať tomu, či stranami konania sú tuzemské alebo zahraničné osoby, ani nemôže vysloviť absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že predpokladá, že záložný veriteľ bude postupovať contra legem.
41. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.
42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).