Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-3-2023.pdf
PDF · 140.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Kristíny Srnkovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. XX, a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú A., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5P/39/2022 - 38 z 11. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súd zvýšil výživné na maloletú A. z doterajších 100 eur mesačne na 200 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné otcovi maloletej uložil povinnosť platiť k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.) a rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 28P/278/2011 - 26 z 22.03.2012 v časti výšky výživného na maloletú (výrok II.).
1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 09.03.2022 matka žiadala súd, aby zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A. z doterajších 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne z dôvodu podstatnej zmeny v pomeroch na strane najmä maloletej, ktorá je staršia, navštevuje posledný ročník základnej školy a výdavky matky s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb preto podstatne vzrástli. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil z dôvodu, že nie je v jeho možnostiach prispievať maloletej na výživu vo väčšom rozsahu ako sumou 100 eur mesačne. Kolízny opatrovník odporučil súdu zvýšiť výživné na maloletú na sumu 180 - 200 eur mesačne.
1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloletá A. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matričnom úrade.
1.2.1 Nakoľko rodičia maloletej spolu nežijú, ich práva a povinnosti k maloletej boli naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. 28P/278/2011-26 zo dňa 22.03.2012, ktorým rozhodnutím bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne. Zároveň súd rozhodol o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné na maloletú.
1.2.2 Maloletá A. v čase ostatnej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči nej mala X roky, nachádzala v starostlivosti svojej matky, navštevovala materskú škôlku, bola zdravá a jej potreby boli bežné a zodpovedajúce jej veku. Matka mala s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené opodstatnené bežné výdavky vo výške 280 eur mesačne.
1.2.3 Matka maloletej bola slobodná, pracovala v spoločnosti H. I. E. G., J. XX/X, K. ako robotníčka. V zamestnaní mala priemernú mesačnú netto mzdu vo výške 350 eur a poberala rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 22,01 eur. Okrem týchto príjmov iné príjmy nemala a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemala inú vyživovaciu povinnosť. Spolu s dcérou žila v prenajatom dvojizbovom byte, s čím mala spojené výdavky 254 eur mesačne. Bola zdravá a s uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky.
1.2.4 Otec maloletej bol slobodný, pracoval len brigádnicky ako kontrolór L. M., z ktorej činnosti mal priemernú mesačnú netto mzdu vo výške 350 eur. Žil v byte svojej matky ktorej na bývanie žiadnym spôsobom neprispieval. S maloletou A. sa nestretával a na výživu jej ničím neprispieval. Bol ochotný prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne .
1.2.5 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného mala maloletá A. XX rokov, bola žiačkou 9. ročníka základnej školy v D., bola zdravá (prekonala bežné detské ochorenia a nenavštevovala žiadne špecializované ambulancie) a matka mala s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené opodstatnené bežné výdavky vo výške 355 eur mesačne, ktoré zahŕňali náklady na domácnosť 80 eur, strava doma 100 eur, príspevok v škole 20 eur, zdravotná starostlivosť 20 eur, oblečenie a obuv 30 eur, drogéria 25 eur, lieky a vitamíny 10 eur, kultúra a šport 20 eur, voľnočasové aktivity 30 eur. Jednorazové náklady vyčíslila matka na sumu 130 eur ročne s tým, že tieto zahŕňajú príspevok ZRPŠ 50 eur, kurzy a výlety 50 eur, triedny fond 10 eur, poplatok za odpad 20 eur. Maloletá A. v škole na obedy nechodila, nakoľko sa stravovala doma, spolu s matkou a jej starým otcom žila v trojizbovom byte jej starého otca, kde mala plne zariadenú izbu prispôsobenú jej potrebám. Mala blízky vzťah ku koňom, bola to jej záľuba a chodila sa o ne starať. Matka s tým mala spojené výdavky vo výške 20 eur týždenne. V škole sa učila dobre a matka nemala s ňou žiadne výchovné problémy ani v škole ani v domácnosti. Podľa jej vyjadrenia by chcela ísť ďalej študovať kynológiu a jazdectvo. Vo voľnom čase chodila venčiť psíka, s kamarátkou trávila čas vonku prechádzkami. V budúcnosti by chcela robiť jokejku.
1.2.6 Matka maloletej bola slobodná, pracovala v D. v predajni potravín ako predavačka v spoločnosti E. H., G., kde dosahovala priemernú mesačnú netto mzdu vo výške 700 eur. Poberala rodinné prídavky na jedno dieťa ako aj daňový bonus. Spolu s maloletou A. žila už 7. rok u svojho otca v jeho trojizbovom byte. Otcovi prispievala na bývanie sumou 200 eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojenie len bežné výdavky. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemala inú vyživovaciu povinnosť a nevlastnila žiaden majetok väčšej hodnoty.
1.2.7 Otec maloletej bol slobodný a nemal žiadne zdravotné obmedzenia v pracovnej činnosti a nebol evidovaný v žiadnej evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Mal ukončené len základné vzdelanie. Žiaden majetok väčšej hodnoty nevlastnil a s uspokojovaním svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky. V roku 2020 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za drogovú trestnú činnosť. Následne pracoval len brigádnicky - vykonával pomocné práce na stavbe, za ktorú prácu dosahoval priemernú mesačnú netto mzdu vo výške 300 eur. Býval u svojho kamaráta, ktorému prispieval na bývanie sumou 100 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. mal vyživovaciu povinnosť aj k synovi N. narodenému XX.XX.XXXX, na ktorého výživu prispieval mesačne sumou 70 eur a voči synovi E., narodenému XX.XX.XXXX, na ktorého výživu finančne neprispieval z dôvodu, že mu rozhodnutím súdu nebola určená výška výživného. Boli vedené voči nemu exekučné konania a podľa jeho vyjadrenia si vybavoval osobný bankrot. S maloletou A. sa nestretával viac ako 8 rokov, nezaujímal sa o ňu a výživné určené súdom platil len nepravidelne v minimálnej sume, alebo vôbec. Otec maloletej neposlal žiadne darčeky na narodeniny, meniny ani na Vianoce.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive maloletého dieťaťa
- zvýšenie výživného na maloleté dieťa podľa čl. 3, čl. 4, čl. 5, § 28 ods. 1 a ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR ( zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), § 121 a § 157 CMP ( zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného voči maloletej A. je dôvodný a preto mu aj vyhovel.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh matky je dôvodný a zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletej, nakoľko z matkou predložených listinných dôkazov je zrejmé, že výdavky matky na maloletú od poslednej úpravy výživného vzrástli. Súd vzhľadom na to zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne tak, ako to matka navrhovala. Matka maloletej vyčíslila mesačné opodstatnené výdavky na maloletú na sumu 335 eur + jednorazové poplatky a táto suma je podľa názoru súdu primeraná veku, zdravotnému stavu ako aj školským a mimoškolským aktivitám maloletej. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril tak, že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletej, nakoľko nebolo upravované 10 rokov a náklady na maloletú sa za tento čas zvýšili. Navrhol preto zvýšenie výživného na maloletú na sumu 180-200 eur. Súd mal za preukázané, že otec sa na výchove maloletej nijako nepodieľa, nestretáva sa s ňou, naposledy maloletú videl pred 8 rokmi. Otec nejaví o maloletú záujem, stanovené výživné platí nepravidelne, v nižších sumách a nad rámec stanoveného výživného neprispieva, maloletej neposiela darček k sviatku ani k Vianociam, nekontaktuje ju, t.j. všetku osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva v celom rozsahu matka. Matka maloletej bola nútená požiadať o náhradné výživné. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil najmä vek maloletej, jej školské a mimoškolské aktivity. Súd postoj otca k jeho vyživovacej povinnosti vyhodnotil ako nezodpovedný. Otec sa účelovo vyhýba práci, napriek tomu, že nemá zdravotné problémy. Otec svojim postojom dlhodobo ohrozuje práva a právom chránené záujmy maloletej.
1.4.1 Súd mal za preukázané, že matka od poslednej úpravy výživného zmenila zamestnanie, pracuje ako predavačka a jej mesačná netto mzda je vo výške cca 700 eur. Nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti a nevlastní ani žiadny majetok väčšej hodnoty. Maloletá v čase poslednej úpravy výživného navštevovala materskú školu, mesačné náklady na maloletú matka pri poslednej úprave výživného vyčíslila na sumu 280 eur, v súčasnosti navštevuje 9. ročník základnej školy a od septembra 2022 nastupuje na strednú školu, čím matke opäť vzrastú priemerné mesačné výdavky s maloletou dcérou. Aktuálne opodstatnené mesačné náklady na maloletú matka vyčíslila bez jednorazových nákladov na sumu 335 eur. Otec ani v čase poslednej úpravy výživného ani v súčasnosti nebol riadne zamestnaný, živí sa brigádnickou prácou, kde si podľa jeho tvrdenia zarobí mesačne približne 200 eur. Vybavuje si osobný bankrot, nakoľko má veľa exekúcií. Otec nevlastní žiadny majetok. Napriek tomu, že otec riadne nepracoval a živil sa iba brigádami, má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére a výživné zasielal nepravidelne a iba v sume 20-30 eur (rodičovskou dohodou z roku 2012 sa zaviazal prispievať 100 eur). Otcovi od poslednej úpravy výživného pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému N., nar. XX.XX.XXXX, ktorému prispieva na výživu sumou 70 eur mesačne a k maloletému E., nar. XX.XX.XXXX, ktorému neplatí žiadne výživné. Otec maloletej nežije ani s jednou z matiek svojich detí, žije u kamaráta.
1.4.2 Súd má za to, že doposiaľ určené výživné v sume 100 eur na maloletú nie je vzhľadom na jej vek primerané. Otec, ako povinný rodič, si musí uvedomiť, že nemôže celú osobnú aj finančnú starostlivosť presúvať na matku. Súd pri rozhodovaní uplatnil princíp potenciality príjmov, t.j. nebral do úvahy len aktuálny skutočný príjem otca, ale aj jeho potenciálny príjem, t.j. príjem, kt. mohol otec dosiahnuť, najmä vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a prax. Súd má za preukázané, že otec je aktuálne nezamestnaný a privyrába si len fuškami, pričom nie je invalidizovaný, preto mu na tomto mieste prízvukuje, že má viaceré možnosti, ako sa uplatniť na trhu práce a teda mu nič nebráni v tom, aby si našiel lepšie platenú prácu a aby výživné na maloletú platil v stanovenej výške. Otec maloletej si musí uvedomiť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej a musí si svoje finančné a osobné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný matke výživné v súdom určenej výške platiť. Každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí, a hlavne k dôslednému zabezpečeniu ich výživy, nakoľko maloleté dieťa je úplné odkázané na starostlivosť rodičov, ako finančnú, tak osobnú.
1.4.3 S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje návrh matky na zvýšenie výživného. Súd má vzhľadom na vyjadrenie matky, na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a na predložené výdavky na maloletú za preukázané, že takto určené výživné je vzhľadom na vek maloletej a na rozsah starostlivosti
o ňu zo strany oboch rodičov primerané, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
1.5 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne a to podľa § 52 CMP.
2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním len otec maloletej s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu matky na zvýšenie výživného, viniac súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávnej aplikácie § 78 a § 62 ods. 2 a ods. 4 ZR na prejednávanú vec) dôvodiac, že jeho súčasná finančná situácia mu nedovoľuje platiť výživné na maloletú A. v takom rozsahu, ako ho k tomu zaviazal súd prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na to, že nemá trvalý pracovný pomer a robí len na dohody, nakoľko je recidivista, nemá vlastné bývanie a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. má ešte 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
3. Matka a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.
4. Matka maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že otec jej titulom nezaplateného výživného dlží veľkú sumu peňazí, že ani ona sama nemá vlastné bývanie a tak s bývaním má spojené výdavky navyše a že vzhľadom na odstup času od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A. odôvodnené potreby maloletej A. vzrástli čo zakladá nárok maloletej na zvýšenie výživného.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), zopakujúc a doplniac dokazovanie na nariadenom odvolacom pojednávaní a to rodným listom maloletej, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok z 11.4.2022, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z 28.04.2022, správou Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo 06. decembra 2023, vyčíslením nákladov matky spojených s uspokojovaním osobných potrieb maloletej, potvrdením o mzde matky maloletej od jej zamestnávateľa z 01.12.2023, potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok z 01.02.2023, potvrdením o výške príjmov od zamestnávateľa matky z 29.06.2022, potvrdením o príjme matky z 01.12.2023, potvrdením o príjme matky z 27.11.2023, potvrdením o návšteve školy maloletej a potvrdením štatistického úradu SR o priemernej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2023 a napokon aj výsluchom účastníkov konania (§ 385 ods. 1 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
5.1 Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX z doterajších 100 eur na 200 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia o zvýšení výživného. Súd prvej inštancie návrhu matky vyhovel a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej A. od právoplatnosti rozsudku 200 eur mesačne.
5.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že súd vec nesprávne právne posúdil ohľadom potreby zmeny skoršieho rozhodnutia o výživnom ako aj ohľadom výšky výživného na maloletú A. zo strany jej otca.
6. Zo zopakovaného dokazovania vykonaného pôvodne pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané skutkové okolnosti uvedené v bode 1.2 – 1.2.6 tohto rozhodnutia.
6.1 Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok z 01.12.2023 odvolací súd zistil, že matka maloletej bola od 01.06.2023 do 31.08.2023 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
6.2 Zo správy od Sociálnej poisťovne Bratislava zo 06. decembra 2023 odvolací súd zistil, že matka maloletej mala v období od 01.06.2023 do 30.09.2023 vyplatenú dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 1 733,40 eur .
6.3 Z písomného vyjadrenia matky zaslaného súdu dňa 07.12.2023 odvolací súd zistil, že matka vyčíslila náklady vynakladané na uspokojovanie opodstatnených potrieb maloletej vo výške 516,25 eur, z toho mesačné náklady vo výške 500 eur (pomerná časť nákladov na bývanie 100 eur, strava doma 150 eur, príspevok škole 30 eur, náklady na zdravotnú starostlivosť 30 eur, náklady na oblečenie a obuv 40 eur, drogéria 40 eur, lieky a vitamíny 10 eur, kultúra a šport 30 eur, voľnočasové aktivity 30 eur, náklady na cestovné 40 eur ) a ročné náklady vo výške 195 eur (príspevok ZRPŠ 60 eur, kurzy a výlety 50 eur, triedny fond 20 eur, poplatok za odpad 65 eur), teda v prepočte 16,25 eur na kalendárny mesiac (195 : 12 = 16,25).
6.4 Z potvrdenia zamestnávateľa matky M. L. – M., G. z 01.12.2023 odvolací súd zistil, že matka maloletej mala za 7 dní odpracovaných v mesiaci september 2023 u tohto zamestnávateľa netto mzdu 243,18 eur a bol jej vyplatený daňový bonus vo výške 48,64 eur.
6.5 Z potvrdenia zamestnávateľa matky - spoločnosti D. D. G., K. z 29.06.2022 odvolací súd zistil, že matka maloletej u tohto zamestnávateľa vykonávala prácu na pracovnej pozícii operátor O. O. v období od 09/2023 do 11/2023, za ktoré obdobie jej bola vyplatená netto mzda vo výške 2 343,02 eur.
6.6 Z potvrdenia zamestnávateľa matky - spoločnosti E. H., G. A. P. z 01.12.2023 odvolací súd zistil, že za obdobie od 03/2021 do 05/2023 bola matke vyplatená celková netto mzda vo výške 17 343,26 eur .
6.7 Z potvrdenia zamestnávateľa matky - spoločnosti E. G. G., K. z 27.11.2023 odvolací súd zistil, že matka u tohto zamestnávateľa pracovala od 02.05.2023 do 24.05.2023, za ktoré obdobie jej bola vyplatená netto mzda vo výške 727,39 eur .
6.8 Z potvrdenia o návšteve školy (číslo listu 118) odvolací súd zistil, že maloletá A. školskom roku 2023/2024 je žiačkou 2A triedy SOŠ pôdohospodárska a veterinárna, Ivanka pri Dunaji.
6.9 Z potvrdenia Štatistického úradu Slovenskej republiky z 27. februára 2024 odvolací súd zistil, že súhrnne za prvý až tretí štvrťrok roku 2023 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 383 eur brutto, čo predstavovalo sumu 1 048,07 eur netto (tu pozri H..D.) .
6.10 Z výpovede matky na pojednávaní odvolacieho súdu konanom dňa 27.02.2012 odvolací súd zistil, že matka mala aj v roku 2012 len základné vzdelanie a že okrem príjmov 350 eur zo spol. H. I. E. iné príjmy nemala. Pracovné zručnosti mala ako vedúca zmeny, nakoľko túto prácu najdlhšiu dobu vo svojom živote vykonávala. S uspokojovaním svojich osobných potrieb v roku 2012 nemala spojené len bežné výdavky a ani nemala zlý/ zhoršený zdravotný stav. Majetok väčšej hodnoty nevlastnila. Otec maloletej pracoval aj v tom čase iba na fušky na stavbách, ale počas celého pracovného dňa. Nevie presne uviesť aký dosahoval príjem, ale normálne fungovali ako rodina, vyžili bez problémov. T.č. je naďalej slobodná, žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom a dcérkou a naďalej má len základné vzdelanie. Pracuje na plný úväzok a jej netto príjem toho času s daňovým bonusom predstavuje sumu okolo 950 eur. Od 24.01.2024 je na PN, nemocenské dávky zatiaľ neobdržala. Iné príjmy ako zo zamestnania nemá. Otcovi bude platiť 200 eur za bývanie. Pred troma rokmi si zobrala spotrebný úver na zariadenie detskej izby pre maloletú vo výške 10 000 eur, tento spláca po 240 eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené iba bežné výdavky, iné vyživovacie povinnosti ako k maloletej A. nemá. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. V roku 2012 sa otec maloletej nepodieľal na výžive maloletej iným spôsobom, ako výživným. Odôvodnené výdavky na maloletú mala v roku 2012 vo výške 280 eur mesačne. Toho času sa otec maloletej taktiež žiadnym spôsobom nepodieľa na úhrade odôvodnených potrieb maloletej. S uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej má naďalej spojené opodstatnené výdavky vo výške 516,25 eur. Maloletá je t.č. už úplne samostatná.
6.11 Z výpovede otca na pojednávaní odvolacieho súdu konanom dňa 27.02.2012 odvolací súd zistil, že v roku 2012 mal len základné vzdelanie, zo zamestnania dosahoval netto mzdu vo výške 350 eur mesačne a iné príjmy nemal. Pracovné zručnosti mal ako pomocný robotník a takúto prácu aj vtedy vykonával. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky,
zdravotné problémy nemal, majetok väčšej hodnoty nevlastnil a neprispieval na potreby maloletej žiadnym spôsobom. Toho času je naďalej slobodný, žijem sám u kamaráta na záhrade, naďalej má len základné vzdelanie, pracuje ako pomocný robotník pre spol. XX G. za 80 eur mesačne, úväzok má 30 hodín mesačne, a dohodnutú odplatu 4 eurá na hodinu. Okrem toho si ešte 500 – 600 eur netto mesačne privyrába na fuškách. Iné príjmy nemá. Naposledy sa uchádzal o prácu u firmy Q. F. G., ale nezobrali ho, lebo ho v F. G. poznajú, že mal problémy s drogami, ale snažím sa byť čistý. Naďalej má len pracovné zručnosti ako pomocný pracovník, nemám ani vodičský preukaz. Za bývanie kamarátovi platí 100 – 150 eur mesačne a ostane mu 80 eur na celý mesiac. Nemá svoj telefón, ten ktorý má, ten dostal od svojho šéfa. Zdravotné problémy nemá žiadne, k doktorovi nechodí a tak náklady na lieky nemá. Toho času žiaden majetok väčšej hodnoty nevlastní. Zdedil po mame nehnuteľnosti, tie však prenechal deťom - darovaním, teda aj mal. A.. Keď má peniaze, tak zvykne maloletej A. prispieť 30 – 40 eur, nie je to pravidelne mesačne, je to asi 5 x do roka. Doklady o tom nemá. Naposledy dal do ruky tieto peniaze A.. Už 3 týždeň nefajčí, predtým fajčil krabičku denne, resp. kupoval si tabak 2 x mesačne spolu v sume 10 eur. Pohostinské zariadenia nenavštevuje a naďalej žije sám. Vykonáva aj verejnoprospešné práce, a to 3 x do mesiaca v trvaní 5 hodín, za čo nemá žiaden príjem. Exekúcie sú voči nemu vedené za nesplatené dlhy voči telekomunikačným operátorom a pod., lebo v minulosti viedol záhaľčivý život.
7. Podľa ust. § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné.
9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
9.1 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
9.2 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
9.3 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
9.4 Podľa § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.
9.5 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (3).
9.6 Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
9.7 V zmysle ustanovenia § 78 ZR v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
9.8 Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami (za zmenu potrieb - u školopovinných detí sa zväčša považuje prechod na iný stupeň školskej dochádzky - predškolák - 1. stupeň - 2. stupeň - stredná škola - vysoká škola). Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
9.9 Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Po zmene pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.
9.10 V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že od ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. (v roku 2012) došlo ku zmene pomerov jak na strane maloletej, tak aj na strane jej rodičov. Maloletá A. v čase ostatnej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči nej mala X roky, nachádzala sa v starostlivosti svojej matky, navštevovala materskú škôlku, bola zdravá a jej potreby boli bežné a zodpovedajúcej jej veku. Matka na uspokojovanie opodstatnených potrieb maloletej vynakladala finančné prostriedky vo výške 280 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného mala maloletá A. XX rokov, bola žiačkou 9. ročníka základnej školy v D., bola zdravá a matka mala s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené opodstatnené bežné výdavky vo výške 355 eur mesačne. V čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní otca maloletá A. navštevuje druhý ročník strednej odbornej školy a matka v súvislosti s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb vynakladá opodstatnené výdavky vo výške 516,25 eur mesačne (otec maloletej matkou vynakladané výdavky potrebné na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej nespochybnil a odvolací súd ich považoval za plne opodstatnené vzhľadom na jej vek,
zdravotný stav, náklady spojené so štúdiom na strednej škole, ako aj náklady spojené s uspokojovaním jej kultúrnych a športových potrieb ). Výdavky matky spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej teda vzrástli cca o 236 eur mesačne (516 – 280 = 236). Matka maloletej v roku 2012 v zamestnaní dosahovala priemernú mesačnú netto mzdu vo výške 350 eur a poberala rodinné prídavky na jedno dieťa. V roku 2022 dosahovala priemernú mesačnú netto mzdu vo výške 700 eur a v období od 11/2022 až 11/2023 priemernú mesačnú netto mzdu vo výške cca 830 eur (11/2022 – 770,89 eur, 12/2022 - 713,89 eur, 1/2023 - 719,92 eur, 2/2023 - 607,32 eur, 3/2023 - 698,45 eur, 4/2023 - 565,86 eur, 5/2023 - 1 562,85 eur, 6/2023 až 8/2023 – 1 733,40 eur, 9/2023 - 243,18 eur + 380,49 eur ,. 10/2023 967,16 eur, 11/2023 995,37 eur , t. j. spolu 9 958,78 : 12 = 829,89 ) a naďalej poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. Netto mzda matky teda oproti roku 2012 stúpla cca o 480 eur (350 – 830 = 480). Otec maloletej v roku 2012 dosahoval priemernú mesačnú netto mzdu vo výške 300 eur a v roku 2023 otec vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav , svoje zručnosti a získanú kvalifikáciu je potenciálne schopný dosahovať netto mzdu vo výške 1 048 eur , teda jeho potenciálny zárobok oproti roku 2012 stúpol cca o 748 eur (1 048 – 300 = 748). Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. má otec maloletej vyživovaciu povinnosť aj k synovi N. narodenému XX.XX.XXXX, na ktorého výživu prispieva mesačne sumou 70 eur a voči synovi E., narodenému XX.XX.XXXX, na ktorého výživu neprispieva.
9.11 Pokiaľ teda súd prvej inštancie za takýchto skutkových okolností dospel k záveru o potrebe zmeniť ostatné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A., jeho záver odvolací súd považuje za vecne správny a odvolacie námietky otca o nesprávnej aplikácii § 78 ZR na prejednávanú vec, takýto záver spochybňujúce za plne nedôvodné.
10. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie nevychádzal z jeho skutočného príjmu odvolací súd uvádza, že pokiaľ vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zistené príjmy povinného rodiča, v danom prípade otca, nezodpovedajú jeho možnostiam a schopnostiam, inak povedané, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, je namieste vychádzať z princípu zakotveného v § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako súd prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Schopnosti a možnosti povinného rodiča totiž nemožno zamieňať s výškou dosahovaných príjmov, pretože táto nemusí vždy zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Podľa ZR na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod.. Pokiaľ bolo preukázané, že príjem otca, ktorý nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu, nezodpovedal jeho pracovným skúsenostiam (pracovník v stavebníctve), súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá ZR (pre poriadok je potrebné uviesť, že odvolací súd ustálil tzv. potenciálny príjem otca vo výške , ktorú zistil lustráciou na internetovom portáli Štatistického úradu SR za rok 2023 vo výške 1 383 eur brutto, teda vo výške 1 048 eur netto). Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť ponechané na ľubovôľu rodiča, naopak, je to jeho povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Námietka otca spochybňujúca správnosť takéhoto postupu súdu prvej inštancie preto taktiež nemohla pre jej neopodstatnenosť obstáť.
11. Pokiaľ ide o samotný rozsah zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletej odvolací súd uvádza:
Ako už bolo uvedené vyššie, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená len osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť (§ 62 ods. 1, 2 ods. 4 ZR). Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (strava bývanie nákup ošatenia zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča došlo k podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo jeho rodičov, odôvodňujúcej zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti osoby výživou povinnej voči dieťaťu, zároveň rozhodne aj o
tom, ako sa táto zmena v pomeroch prejaví aj v doposiaľ určenej výške výživného, zohľadniac možnosti a schopnosti jeho rodičov prispievať na výživu maloletého.
11.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že nárast odôvodnených potrieb maloletej o 230 eur mesačne súd premietol do zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca v rozsahu 100 eur mesačne (zvýšenie výživného zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne) zohľadniac na jednej strane zvýšenie jeho príjmu o cca 748 eur netto, mesačne a skutočnosť, že otec maloletej sa popri výživnom žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletej, avšak na druhej strane zohľadniac aj nárast jeho vyživovacích povinností ku ďalším dvom maloletým deťom a to maloletému N., nar. XX.XX.XXXX a maloletému E., nar. XX.XX.XXXX. Zostávajúci nárast odôvodnených potrieb maloletej v rozsahu 130 eur mesačne ponechal na ťarchu matky, zohľadniac na jednej strane zvýšenie príjmu matky o 480 eur mesačne a na druhej strane pokles rozsahu priamej osobnej starostlivosti matky o maloletú vzhľadom na jej vyšší vek a z neho plynúci nárast schopnosti maloletej osobne sa starať o uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb v širšom rozsahu, ako je to o maloletého dieťaťa vo veku R. rokov. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd dodáva, že výživné zo strany otca na maloletú A. v rozsahu 200 eur mesačne z jeho potenciálnych príjmov 1 048 eur mesačne zohľadňuje aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a to vyživovaciu povinnosť voči maloletému N. v rozsahu cca 120 eur mesačne a voči maloletému E. v rozsahu cca 57 eur mesačne (vzhľadom na ich vek, etapu ich života a z nich vyplývajúce ich odôvodnené potreby), keď podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí (A., N. N. E.) platiť svojim deťom spolu výživné v rozsahu cca 36 % z jeho potenciálnej netto mzdy, čo predstavuje sumu cca 377 eur mesačne. Zároveň treba mať na zreteli tiež to, že takto určeným výživným pre maloletú A. je zároveň ponechaný priestor pre možné zvýšenie výživného s pribúdaním jej veku. Preto neobstojí ani námietka otca o nesprávnej aplikácii § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 ZR na prejednávanú vec.
12. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s ostatnými námietkami uplatnenými otcom maloletej už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec maloletej ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).