Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csr-1-2020.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Csp/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX Q. B., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Chvostek, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, IČO: 45 744 939, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, z 21.11.2019 pod sp. zn. 56/19 s a z r u š u j e.
II. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 13.01.2020 sa žalobca na žalovanom domáhal vyslovenia neplatnosti rozhodcovského rozsudku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie. Žalobca nemal možnosť výberu rozhodcovského súdu a nebo žalovaným riadne poučený o možnosti odmietnuť konanie pred vopred určeným a predtlačeným rozhodcovským súdom, ktorý vybral žalovaný. 3. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo nastalo aj v prejednávanom prípade. 4. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu je tak absolútne neplatná, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. 5. Rozhodcovský súd tak svoju právomoc odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nemohol vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery vyslovené Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cdo 146/2011. 6. Okrem uveedného žalobca poukázal i na to, že zmluva o úvere č. 8500128889 z 28.08.2015 na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný neobsahuje podstatné náležitosti tak ako to ustanovuje §9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto je potrebné úver poskytnutý na jej základe kvalifikovať ako úver bezúročný a bez poplatkov.
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že rozhodcovská zmluva je v súlade s Občianskym zákonníkom i Zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 8. Posledne uvedený zákon podľa žalovaného neupravuje zákaz uzavretia rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy pred vznikom sporu. Naopak zavedením požiadavky na jej obsah jednoznačne formuluje požiadavky na obsah rozhodcovskej zmluvy. Poukázal pritom na zákonom predpísaný obsah poučenia. 9. Namietol tiež, že tvrdenia žalobcu k spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve sa neobjavili v priebehu rozhodcovského konania. 10. Poukázal v ďalšom, že zákon č. 335 / 2014 Z. z. bol prijatý ako zákon určený na reguláciu rozhodcovského konania s účasťou spotrebiteľa a jedným z prostriedkov ochrany je zavedenie požiadaviek na obsah spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v časti poučenia spotrebiteľa (ust. §3 ods. 3 písm. e). 11. Podľa žalovaného z ust. §53 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že platným je len také dojednanie, ktoré bolo dojednané individuálne. Podľa jeho právneho názoru je z tohto ustanovenia zrejmé, že i dojednanie, ktoré nebolo dojednané individuálne je platné, okrem prípadu, ak by spôsobovalo hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 12. Podľa právneho názoru žalovaného individuálna alebo neindividuálna povaha spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemá podľa platnej právnej úpravy spojitosť s tým, či je alebo nie je platná. 13. Žalovaný tiež poukázal, že nad rámec zákonnej úpravy obsahuje posudzovaná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva možnosť jej jednostranného skončenia len zo strany spotrebiteľa. Upozornil, že ani samotný žalobca nespochybnil, že si zmluvu prečítal a jej obsah poznal. 14. Zo žaloby nie je zrejmé kedy bol posudzovaný Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu žalobcovi doručený. Rozsudok bol vydaný 21.11.2019. Keďže žaloba bola podaná 13.01.2020, je vysoko pravdepodobné, že bola podaná v lehote troch mesiacov od jeho doručenia žalobcovi tak ako to predpokladá ust. §46 ods. 1 Zákona č. 335 / 2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. 15. V prejednávanom spore nebolo sporným, že strany majú hmotnoprávne postavenie dodávateľa (žalovaný) a spotrebiteľa (žalobca) podľa ust. §53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. 16. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že spolu uzavreli spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Toto skutkové tvrdenie však nekonkretizovala žiadna zo sporových strán v rámci svojich prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Je zrejmá len z Rozhodcovského rozsudku ako nepriameho dôkazu predloženého žalobcom. Z neho tiež bolo zistené, že sa predmetom posúdenia je Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500 128 889 z 28.08.2015. Na tomto mieste je nutné konštatovať, že obe sporové strany si nesplnili elementárnu povinnosť, ktorá im vyplýva z ust. Článku 8 C. s. p., podľa ktorého sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, pričom je dôležité upozorniť, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označený dôkaz (ust. §132 ods. 2 C. s. p.). Žaloba a vyjadrenia sporových strán boli len vo všeobecnej rovine. 17. Podľa ust. §149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 18. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ust. §150 ods. 1 C. s. p.). 19. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ust. §151 ods. 1 C. s. p.) 20. Ak strana poprie skutkové tvrdenie, ktoré sa týka jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ust. §151 ods. 2 C. s. p.). 21. Spornou tak medzi stranami bola skutočnosť, či ich rozhodcovská zmluva bola zmluvou individuálne dojednanou a teda v konečnom dôsledku platnou. 22. Podľa ust. §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 23. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ,,neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak táto zmluvná podmienka je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak bola neprijateľná podmienka individuálne dojednaná (ust. §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
24. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa nepovažuje také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť jeho obsah (ust. §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 25. Podľa ust. §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenie dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažuje za individuálne dojednané. 26. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu. 27. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. 28. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela. 29. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. 30. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. 31. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť. 32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108 / 2010, 21Cdo 2682 / 2013, 21Cdo 3989 / 2011, obdobne II. ÚS ČR 385 / 2015). 33. Žalobca túto povinnosť splnil, keď tvrdil, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobcu a je preto neplatná (ust. §53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 OZ) v situácii keď konkrétna norma hmotného práva (ust. §53 ods. 3 OZ) ukladá povinnosť uniesť subjektívne dôkazné bremeno o opaku žalovanému. 34. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie vyhlásilo za skončené, nenavrhol žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu so žalobcom v právnom postavení spotrebiteľa dojednal individuálne, keďže nepreukázal žeby sa s jej obsahom mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a ani skutočnosť, že tento obsah mohol ovplyvniť. Žalovaný tiež účinne nepoprel tvrdenie žalobcu, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní obsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu. 35. Preto súd prvej inštancie v prejednávanom spore konštatoval, že ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc je v danom prípade neprijateľné, a preto je podľa ust. §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy neplatné. 36. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu uvedený vo výrokovej časti rozsudku je neplatný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.