Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-245-2019.pdf
PDF · 96 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/245/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a JUDr. Lukáša Galla (spravodajca), vo veci žalobcu: FOSSIL Energy s. r. o., so sídlom Hradská 124, 821 07 Bratislava, IČO: 46 063 889, zastúpený: JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30 795 541, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102167528/2019 zo dňa 16.09.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žaloba
1. Žalobou, doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 21.11.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102167528/2019, zo dňa 16.09.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ako aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101467817/2019 zo dňa 14. 06. 2019 (ďalej len „rozhodnutie DÚ“), na základe ktorých bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „daňový poriadok“) uložená pokuta vo výške XX XXX,XX Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h) daňového poriadku na tom skutkovom základe, že svojim konaním podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku zapríčinil určenie dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 tým, že nevyhovel výzve správcu dane č. 9104404/5/1597815/2014 zo dňa 24.04.2014 a výzve č. 9104404/5/3584030/2014 zo dňa 23.07.2014.
2. V úvode žaloby žalobca poukazoval na iné, súvisiace administratívne konanie, v ktorom rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 179140/2018 zo dňa 28.03.2018, v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 101400838/2018 zo dňa 23.07.2018 došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, ktorá bola určená podľa pomôcok (ďalej len „rozhodnutie o určení dane“). Rozhodnutie o určení dane spolu s prvostupňovým rozhodnutím daňového úradu žalobca napadol správnou žalobou na Krajskom súde v Bratislave, vedenom pod sp. zn. 5S/164/2018.
3. V nadväznosti na vydanie rozhodnutia o určení dane žalobca opísal priebeh daňovej kontroly, kedy podľa jeho tvrdenia sám kontaktoval daňový úrad, zúčastňoval sa dohodnutých stretnutí, na
ktorých poskytoval požadované informácie o podnikateľskej činnosti, o zamestnancoch, o vedení účtovníctva, pričom žalobca uviedol, že poskytoval pri miestnych zisťovaniach súčinnosť a predložil všetky požadované doklady. Nie je preto možné podľa žalobcu tvrdiť, že bol nekontaktný. V období rokov 2014 – 2015 boli žalobcovi podľa jeho tvrdení doručované zásielky na nesprávnu adresu, čo bolo považované za neposkytnutie súčinnosti a bola mu zrušená aj registrácia DPH. Neskôr podľa žalobcu došlo zo strany daňového úradu k ospravedlneniu za takýto postup. Ak aj boli zásielky, ktoré doručoval daňový úrad žalobcovi, vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote, musela podľa neho pochybiť doručovacia spoločnosť, keďže žalobca má svoje sídlo a svoje schránky označené a poštu si preberá. Žalobca preto skonštatoval, že v priebehu určovania dane podľa pomôcok poskytol daňovému úradu potrebnú súčinnosť, a preto na určenie dane podľa pomôcok nebol splnený zákonný predpoklad.
4. Rozhodnutie o určení dane, ako podklad pre vydanie rozhodnutia žalovaného (rozhodnutia DÚ), bolo preto podľa žalobcu vydané predčasne, keďže v čase podania žaloby ešte súdne konanie o prieskum zákonnosti rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok nebolo právoplatne skončené. V prípade úspechu žalobcu v inom súdnom konaní, kedy by došlo k zrušeniu rozhodnutia o určení dane, nastal by súčasne dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia DÚ z dôvodov vymedzených žalobou, t. j. § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku.
5. Žalobca okrem uvedených skutočností navrhol, aby súd do právoplatného skončenia konania, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia o určení dane, prerušil vedené konanie o prieskume zákonností rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia DÚ. Žalobca mal za to, že v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá je významná pre rozhodnutie správneho súdu o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, keďže prípadným zrušením rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok by následne malo dôjsť aj ku zrušeniu rozhodnutia žalovaného.
Vyjadrenie k žalobe
6. Podaním doručeným na súd dňa 17.02.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o nezákonne uloženej pokute.
7. Tvrdenia žalobcu o skutočnostiach týkajúcich sa konania, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia o určení dane, označil žalovaný za irelevantné, keďže sú predmetom uvádzaného samostatného konania, v ktorom žalovaný podal svoje vyjadrenie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nespochybnil, že predmetným výzvam daňového úradu nevyhovel. Podľa žalovaného žalobca tiež nespochybnil adresu doručovania výziev, ktoré sa žalovanému vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, pričom žalobca požadované doklady na základe týchto výziev daňovému úradu nepredložil. O skutočnosti, že pri doručovaní výziev mala pochybiť doručovacia spoločnosť, žalobca podľa žalovaného nepredložil žiaden dôkaz. Zabezpečenie preberania pošty bolo povinnosťou žalobcu, a preto žalovaný odmietol, že by to malo byť pripísané na ťarchu daňového úradu.
8. Žalovaný tvrdenia žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, považoval za nedôvodné, keďže súdne konanie o prieskume zákonnosti rozhodnutia o určení dane nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Podľa názoru žalovaného k uloženiu pokuty došlo na základe ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 3 daňového poriadku, pretože došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok. Zákon podľa žalovaného nedáva daňovému úradu na výber, či pokutu má uložiť alebo nie, pretože by došlo k porušeniu zásady zákonnosti podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
9. K návrhu žalobcu na prerušenie konania žalovaný uviedol, že prebiehajúce súdne konanie nie je dôvodom na prerušenie konania, pretože podľa § 155 ods. 13 daňového poriadku, ak by došlo k úprave sumy rozdielu dane, právnym následkom je úprava alebo zrušenie uloženej pokuty.
10. V závere žalovaný dodal, že žalobca vo svojej žalobe nenamieta žiadny rozpor s právnymi predpismi alebo skutkovým stavom, ktorý by preukazoval nesprávnosť, či nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Replika žalobcu
11. Na vyjadrenie žalovaného sa podaním doručeným dňa 19.03.2020 vyjadril žalobca. Uviedol, že rozhodnutie o určení dane bolo podkladom na vydanie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia DÚ, a preto bolo potrebné podať žalobu aj voči rozhodnutiu žalovaného, aby nedošlo k uplynutiu doby na jej podanie, kedy by už nebolo možné brániť svoje práva.
12. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nespochybňoval, že predmetným výzvam daňového úradu nevyhovel, keďže svoje výhrady uviedol vo vyjadrení k protokolu č. 102519125/2017 zo dňa 06.12.2017, ako aj v správnej žalobe. Žalobca opätovne ako v samotnej žalobe uvádzal tvrdenia o preberaní pošty vo svojom sídle, o chybe doručovacej spoločnosti, o predchádzajúcom pochybení daňového úradu, keď doručoval zásielky žalobcovi na inú adresu ako aj skutočnosti o tom, že v rámci kontroly poskytoval súčinnosť daňovému úradu, nie z vlastnej viny mu neboli doručené výzvy, a preto nemalo ani dôjsť k vydaniu rozhodnutia o určení dane a nemala mu byť následne ani uložená pokuta.
13. Žalobca vo svojom vyjadrením opäť odkázal na svoj návrh na prerušenie konania spolu s rovnakými dôvodmi, ako uvádzal v žalobe.
Duplika žalovaného
14. Žalovaný sa na repliku žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 16.02.2024, do dňa konania verejného vyhlásenia rozsudku nevyjadril.
Prerušenie konania a pokračovanie v konaní
15. Na základe návrhu žalobcu uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/245/2019-85 zo dňa 07.05.2020, právoplatným dňa 26.05.2020, bolo prebiehajúce konanie prerušené do právoplatného skončenia konania na Krajskom súde v Bratislave vedeného pod sp. zn. 5S/164/2018, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, pretože išlo o otázku významnú pre rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
16. Uznesením predsedu senátu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/245/2019-105 zo dňa 16.01.2024 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní, pretože rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/164/2018-107 zo dňa 23.11.2021, právoplatným dňa 25.01.2022 bola žaloba na preskúmanie rozhodnutia o určení dane zamietnutá, čím došlo k rozhodnutiu o otázke, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy
17. Žalovaný rozhodnutím č. 101400838/2018 zo dňa 23.07.2018 v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 179140/2018 zo dňa 28.03.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 v sume XXX XXX,XX Eur. Podstatou odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vo veci určenia dane podľa pomôcok bol poukaz žalovaného na skutočnosť, že žalobca v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly za 1. štvrťrok – 4. štvrťrok 2012 nepreberal zásielky adresované žalovaným a neposkytol potrebnú súčinnosť, a preto došlo k určovaniu dane podľa pomôcok.
18. Následne Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101467817/2019 zo dňa 14.06.2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške XX XXX,XX Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h) daňového poriadku na tom skutkovom základe, že žalobca ako daňový subjekt zabezpečil svojim konaním podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 a to tým, že nevyhovel výzve správcu dane č. 9104404/5/1597815/2014 zo dňa 24.04.2014 a výzve č. 9104404/5/3584030/2014 zo dňa 23.07.2014. V odôvodnení daňový úrad poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, na základe ktorej bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola a bolo vydané právoplatné rozhodnutie o určení dane, ktorým bola žalobcovi dorubená daň o rozdiel vo výške XXX XXX,XX Eur. Výšku pokuty daňový úrad uložil podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku, ako 10 % z uloženého rozdielu dane podľa rozhodnutia o určení dane, keďže základná úroková sadzba ECB ku dňu doručenia rozhodnutia daňového úradu, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím o určení dane, predstavovala hodnotu 0,00 %.
19. Na základe podaného odvolania bolo rozhodnutie DÚ potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 102167528/2019 zo dňa 16.09.2019. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia okrem dôvodov, ktoré už uviedol daňový úrad a postupu pre určovanie výšky pokuty dodal, že žalobca neuvádza žiadny rozpor s právnymi predpismi alebo skutkovým stavom, ktorý by preukazoval nesprávnosť, príp. nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia DÚ. Žalovaný ďalej uviedol, že určenie pokuty je daňovým poriadkom stanovené ako obligatórne a daňový úrad sa nemôže rozhodnúť, či pokutu uloží alebo nie, ak došlo k naplneniu zákonných skutočností podľa § 155 ods. 1 písm. f bod 3 daňového poriadku. Rozhodnutie DÚ označil za vydané v súlade s platnými predpismi Slovenskej republiky.
Relevantná právna úprava ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného
20. Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
21. Podľa § 154 ods. 1 písm. h) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.
22. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h).
23. Podľa § 155 ods. 4 veta pred bodkočiarkou daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f).
24. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
Rozhodnutie o správnej žalobe
25. Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023, kedy na základe príslušných ustanovení zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel naň výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Posudzovaná vec bola preto zo zákonných dôvodov pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S tunajšieho súdu.
26. Súd po preskúmaní žalobných bodov konštatuje, že tieto sa v prevažnom rozsahu týkali rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok, ktoré žalobca považoval za podklad pre rozhodnutie DÚ o uložení pokuty a následné rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní. Rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok bolo preskúmavané na základe žaloby žalobcu v rámci iného súdneho konania. Žalobca svoju žalobnú argumentáciu oprel o skutočnosť, že ak dôjde v inom súdnom konaní k zrušeniu rozhodnutia o určení dane, bude to dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím DÚ.
27. Za podstatnú skutočnosť, ktorá mala vplyv na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v tomto konaní bolo konečné ustálenie otázky v inom súdnom konaní o tom, či žalobca svojim konaním zapríčinil určenie dane podľa pomôcok tak, ako to uvádzalo rozhodnutie o určení dane. Predmetné konanie o tejto skutočnosti bolo právoplatne skončené na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/164/2018-107 zo dňa 23.11.2021, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu. V rozsudku bolo krajským súdom konštatované, že žalobcovi bol dôvodne vyrubený rozdiel na dani podľa pomôcok,
pretože žalobca neumožnil vykonanie daňovej kontroly podľa citovaného § 48 ods. 1 písm. d) daňového poriadku tým, že nepreberal písomnosti na adrese uvedenej v obchodnom registri a správcovi dane nepredložil doklady potrebné na vykonanie dokladovej daňovej kontroly (str. 10 – 11 rozsudku).
28. Uvedeným konaním preto došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. h) daňového poriadku, keďže právoplatné rozhodnutie daňového orgánu, ktorým bola daňovému subjektu určená daň alebo rozdiel dane podľa pomôcok je predpokladom uloženia pokuty v zmysle uvedenej právnej úpravy. Predmetné ustanovenie je kogentného charakteru, z ktorého vyplýva, že nie je na ľubovôli správcu dane, či príslušnú sankciu uloží, ale správca dane tu inú možnosť nemá, než príslušnú sankciu zo zákona vo vzťahu k daňovému subjektu vyvodiť za nesplnenie si zákonných povinností nepeňažnej povahy vo vzťahu k správcovi dane v základnom konaní. (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 37/2011 zo dňa 18.04.2012, príp. aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 4. 2012, sp. zn. 6Sžf/33/2011).
29. Žalovaný preto nepostupoval predčasne, ale zákonnom ustanoveným spôsobom, kedy po právoplatnosti rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok uložil žalobcovi pokutu v predmetnej výške za správny delikt definovaný daňovým poriadkom, ktorého znaky boli naplnené žalobcovým konaním (resp. jeho nečinnosťou) počas daňovej kontroly.
30. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto nebola zo strany žalobcu nijakým spôsobom spochybnená. Súd preto viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ďalej nepristúpil ku preskúmavaniu správnosti výpočtu uloženej pokuty, pričom súčasne dodáva, že nebol zo strany súdu zistený žiadny dôvod podľa § 195 Správneho súdneho poriadku, kedy by súd bol oprávnený stanovený rozsah a dôvody žaloby prekročiť.
31. Na základe uvedených skutočností súd žalobu posúdil ako nedôvodnú, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
32. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania napriek jeho úspechu v konaní nepriznal, pretože nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by žalovaný mohol náhradu trov konania spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
33. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, e) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, f) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, g) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo h) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).