Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/33/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. K. M., bytom S., zastúpený advokátkou

JUDr. I. R., Advokátska kancelária, so sídlom v K., Š. X., proti ţalovanému: Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/7524-45094/2010/992517-r zo dňa

16. apríla 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.

– 69 - zo dňa 5. mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. – 69 - zo dňa 5. mája 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2010 č. I/223/7524-45094/2010/992517-r

ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice I zo dňa 9. novembra 2009 č.

podľa z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie

konanie.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 526,39 €

na účet jeho právnej zástupkyni, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. s názvom: JUDr. I. R. č.

účtu: X., VS: X., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. – 69 - zo dňa 5. mája 2011

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu ţalovaného

správneho orgánu č. I/223/7524-45094/2010/992517-r zo dňa 16. apríla 2010, ktorým

ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Košice I

č. zo dňa 9.11.2009, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške

929,30 € z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok platobným výmerom

Daňového úradu Košice V. zo dňa 3.11.2006 sp. zn. /ZIM na dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001. Ţalobcovi právo na náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd z podkladov

pripojených v administratívnom spise zistil, ţe ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím

zo 16.4.2010 č. I/223/7524-45094/2010/992517-r, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu

Košice I. zo dňa 9.11.2009 sp. zn. , ktorým bola ţalobcovi podľa § 35

ods. 1 písm. c) v znení neskorších predpisov uloţená pokuta vo výške

929,30 € z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún

2001. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe keďţe ţalobca nepredloţil doklady

k daňovej kontrole, neumoţnil daňovú kontrolu vykonať, preto správca dane určil daň podľa

pomôcok podľa ustanovenia a na základe protokolu

o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 zo dňa

4.9.2006 č. j. a platobným výmerom zo dňa 3.11.2006

č.j. /ZIM ţalobcovi určil rozdiel dane vo výške 196.483,--Sk (6.552,04 €).

Odvolanie ţalobcu podané proti tomuto platobnému výmeru ţalovaný rozhodnutím

z 12.10.2007 č. 77379/2007/992517-r zamietol ako neodôvodnené a rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 2.11.2007. Ţalovaný konštatoval, ţe správca dane mal teda povinnosť

uloţiť daňovému subjektu pokutu, ak zistil, ţe daň uvedená v daňovom priznaní alebo

hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení je niţšia ako daň

určená správcom dane na základe pomôcok ( ). Ďalej

uviedol, ţe na právoplatnosť tohto platobného výmeru nemá vplyv ani skutočnosť, ţe ţalobca

podal ţalobu na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného z 12.7.2007. Krajský súd v Košiciach

rozsudkom č. k. -128 zamietol ţalobu v konaní o preskúmanie rozhodnutia

3

ţalovaného z 12.7.2007 č. I/223/12658-77379/2007/992517-r a Najvyšší súd SR rozsudkom

z 8. apríla 2010 č. k. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil

a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný súdu zaslal

rozhodnutie č. I/223/20205-126053/2010/991545-r zo dňa 13.12.2010, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie ţalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Košice V.

č. ZIM zo dňa 3.11.2006, vydaného podľa

Zb., ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001

v sume 6.522,04 € pre nedôvodnosť. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2011.

Ţalobca podal návrh na obnovu konania a bolo mu oznámené, ţe ţiadosť o obnovu konania

je bezpredmetná.

Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím

správneho orgánu prvého stupňa posúdil v intenciách právnej normy ustanovenej v § 35

ods. 1 písm. c) , ktorú citoval. Podľa názoru krajského súdu

z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe v prípade, ak správca dane zistil podľa pomôcok daň

alebo rozdiel dane u daňového subjektu, má zákonnú povinnosť za tento správny delikt uloţiť

pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky a zistenej dane alebo rozdielu dane.

Krajský súd konštatoval, ţe podkladom pre vydanie ţalobou napadnutých rozhodnutí,

bolo právoplatné rozhodnutie o uloţení daňovej povinnosti ţalobcovi za mesiac jún 2001,

ktoré doposiaľ nebolo zrušené. Uviedol, ţe je pravdou, ţe rozhodnutie ţalovaného

z 12.10.2007 ţalobca napadol na súde ţalobou, ktorá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

vo veci sp. zn. bola zamietnutá, ale na základe odvolania ţalobcu Najvyšší súd

SR rozsudkom č. k. z 8.4.2010 zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe

rozhodnutie ţalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom

ţalovaný po tomto zrušení opätovne rozhodol o odvolaní ţalovaného a rozhodnutím

č. I/223/20205-126053/991545-r z 13.12.2010 odvolanie pre nedôvodnosť zamietol

a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2011. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutia

daňových orgánov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o určení rozdielu dane

za zdaňovacie obdobie jún 2001 podľa pomôcok v čase rozhodovania o uloţení pokuty podľa

boli právoplatné a k ich zrušeniu nedošlo ani v čase

preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o uloţení pokuty súdom, s poukazom na to, ţe

k naplneniu skutkovej podstaty deliktu v zmysle

dôjde vtedy, ak je správcom dane určená daň alebo rozdiel dane podľa pomôcok, t.j. § 29

4

ods. 6 uvedeného zákona a táto podmienka ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu

a predovšetkým vydanými rozhodnutiami, ktoré nadobudli právoplatnosť, bola splnená.

Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane ani

v ţalobe nespochybňuje, ţe platobným výmerom z 3.11.2006 a rozhodnutím ţalovaného

z 12.10.2007 mu bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001

ani spôsob uloţenia pokuty a jej výšky a tvrdí len, ţe ak platobný výmer, ktorým mu správca

dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001 je nezákonný

v dôsledku nezákonného postupu, ktorý mu predchádzal, potom tou istou vadou je postihnuté

aj rozhodnutie o uloţení pokuty. Súd túto námietku povaţoval za nedôvodnú, tvrdiac, ţe sa

týka zákonnosti rozhodnutí správcu dane a ţalovaného, ktoré boli podkladom pre vydanie

preskúmavaných rozhodnutí a tieto sú právoplatné a do času rozhodovania súdu

neboli zrušené. Konštatoval, ţe v konaní o uloţení pokuty uţ nie je dôvod na skúmanie, či

pri určení dane z pridanej hodnoty daňové orgány postupovali v súlade so zákonom,

s poukazom na to, ţe nezákonnosť týchto rozhodnutí je moţné vysloviť procesným postupom

podľa štvrtej a piatej časti , resp. podľa druhej hlavy piatej časti ,

ktorý procesný postup ţalobca aj vyuţil, ale platobný výmer o vyrubení rozdielu dane

z pridanej hodnoty zrušený nebol, preto súd musí naň hľadieť ako na zákonný správny akt.

Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe v prípade, ak dôjde k zrušeniu rozhodnutí správcu

dane a ţalovaného, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí o uloţení

pokuty, je odôvodnený postup podľa a z úradnej moci

zmení výšku pokuty alebo ju zruší.

Po preskúmaní ţaloby v rozsahu a z dôvodov v nej uvedených krajský súd dospel

k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom, a preto ţalobu

podľa zamietol.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa tak, ţe ţalobcovi

právo na náhradu trov konania nepriznal, pretoţe nebol v konaní úspešný.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca.

Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom

rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania.

Z dôvodov odvolania vyplýva, ţe ţalobca vytýkal krajskému súdu, ţe na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2, písm. d/

) a vec nesprávne právne posúdil (, ). Dôvodil, ţe súd prvého

stupňa rozhodol nesprávne, keď v rozpore s princípmi právnej istoty, ktoré zodpovedajú

5

základnému právu zakotvenému v , v danej veci

ţalobu zamietol napriek tomu, ţe v identických preskúmavajúcich konaniach jeho ţalobe

vyhovel.

Ţalobca tvrdil, ţe Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -81

z 13.1.2011 vyhovel jeho ţalobe v druhovo identickej veci proti rozhodnutiu o uloţení pokuty

z rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane za zdaňovacie obdobie júl 2001

a taktieţ vyhovel jeho ţalobe vo veci sp. zn. a oba tieto rozsudky sa stali

právoplatné, pretoţe ţalovaný – Daňové riaditeľstvo SR proti nim odvolanie nepodal.

Poukázal na to, ţe týmto postupom nastal teda právny stav, keď druhovo identické

rozhodnutia ţalovaného – Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, vychádzajúce z tých

istých skutkových základov a týkajúcich sa tých istých postupov a druhovo rovnakých

rozhodnutí, v citovaných dvoch prípadoch súd právoplatne zrušil napadnuté rozhodnutia

ţalovaného a v predmetnej veci ţalobu zamietol. Takýto postup povaţoval v rozpore

s princípmi právnej istoty, ktoré zodpovedajú základnému právu zakotvenému v článku 46

ods. 1 . Vyslovil názor, ţe ak v citovaných rozhodnutiach, ktoré

sú právoplatné a záväzné pre účastníkov konania a ich výroky aj pre všetky orgány, súd

dospel k záveru, ţe rozhodnutia ţalovaného o vyrubení pokuty nie sú v súlade s jeho

zakotvenými právami, potom nie je moţné akceptovať za okolnosti druhovej identickosti

opačný záver bez toho, aby bol takýto záver súdu povaţovaný za zásah do jeho práva

v zmysle článku 46 ods. 1 a ods. 2 . Namietal, ţe súd prvého

stupňa zvolil krajne formalistický prístup pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia,

vychádzajúc z formálnych podmienok ustanovených pre uloţenie pokuty, pričom nebral

do úvahy, ţe konanie, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia zasahovalo do jeho

ústavných práv. Dôvodil, ţe súd prvého stupňa nebral zreteľ na zmysel a obsah ustanovení

, ktoré citoval, ako ani na zmysel a obsah zákonných ustanovení,

na ktoré sa odvoláva. Poukázal na to, ţe výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj

ţalovaného, ktorí mi vyrubili rozdiel dane za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom

daňovej kontroly, bolo 13 rozhodnutí - platobných výmerov, ktoré boli predmetom súdneho

prieskumu a z nich bolo 8 zrušených z dôvodu, ţe v konaní, predchádzajúcom vydaniu

platobných výmerov, bola zistená vada (nesprávne zloţenie kontrolnej skupiny) majúca

za následok nezákonnosť rozhodnutia, v dôsledku čoho je ţalobca v situácii, keď na jednej

strane 8 z 13 rozhodnutí o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej

strane 5 druhovo identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia

správca dane a neskôr aj ţalovaný vydali resp. potvrdili rozhodnutie o uloţení pokuty. Takýto

6

stav nepovaţoval za štandardný, zlučiteľný s princípmi právneho štátu, ktorého atribútom

je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie kaţdého, ţe v druhovo identických

veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Zdôraznil, ţe dve z rozhodnutí o uloţení

pokuty boli súdom za rovnakých skutkových okolností zrušené a tieto rozhodnutia súdov

nadobudli právoplatnosť. Vyslovil názor, ţe ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, nastal by stav zásadne odlišného posúdenia druhovo rovnakého postupu aj

rozhodnutia a nakoniec aj právoplatnosti dvoch druhov súdnych rozhodnutí, z ktorých jedna

skupina by povaţovala rozhodnutie ţalovaného za zákonné a ďalšia také isté rozhodnutia

ţalovaného za nezákonné. Vyjadril presvedčenie, ţe v predmetných veciach nie je moţné

posudzovať zákonnosť postupu správneho orgánu na základe ľubovôle.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhoval, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil.

V dôvodoch vyjadrenia ţalovaný uviedol, ţe ţalobcovi bola platobným výmerom

č. /ZIM zo dňa 3.11.2006 určená daň podľa pomôcok na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001, s poukazom na to, ţe ţalobca v odvolaní proti

rozsudku súdu nesprávne uvádza zdaňovacie obdobie júl 2001, ako aj ţe platobný výmer

je právoplatný a nikdy nebol zrušený v daňovom konaní a na podklade právoplatného

platobného výmeru bola ţalobcovi uloţená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona

č. , t.j. zo zisteného rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok.

Konštatoval, ţe podľa ust. § 35 cit. zákona je správca dane povinný uloţiť pokutu

za jednotlivé porušenia povinnosti peňaţnej a nepeňaţnej povahy, uloţenie pokuty sa teda

viaţe na základné rozhodnutie, ktorým je v danom prípade platobný výmer o určení dane

podľa pomôcok. S poukazom na tvrdenia ţalobcu v podanom odvolaní, ktorými cituje

niektoré ustanovenia , poukazuje na závery uvedené v náleze

Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 10.12.2009 a v závere odvolania

poukazuje na rozdielne rozhodnutia súdov, ţalovaný uviedol, ţe ţalobcovi bolo za zdaňovacie

obdobia február aţ december 2001, január 2002 a december 2000 vydaných 13 platobných

výmerov o určení dane podľa pomôcok, na základe podaných ţalôb, boli v 5-ich prípadoch

potvrdené rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí ţaloby, v 8-ich prípadoch

Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak, ţe zrušil

rozhodnutia ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil

s tvrdením ţalobcu uvedenom v odvolaní, ţe bolo 8 rozhodnutí o vyrubení dane zrušených,

7

pretoţe uvedené nezodpovedá skutočnosti, keďţe zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného

ako odvolacieho orgánu a platobné výmery správcu dane o určení dane podľa pomôcok

zrušené neboli. Poukázal na to, ţe ako odvolací orgán v odvolacom konaní proti 8 platobným

výmerom o určení dane podľa pomôcok rozhodol tak, ţe odvolanie pre neodôvodnenosť

zamietol a všetky nanovo vydaných 8 rozhodnutí ţalovaného je opakovane predmetom

súdneho preskúmania. Záverom opätovne zdôraznil, ţe za situácie, keď platobný výmer

o určení dane podľa pomôcok je právoplatný, bol správca dane povinný uloţiť ţalobcovi

pokutu podľa ustanovenia , vysloviac názor, ţe

vzhľadom k uvedenému nie sú dôvody na zrušenie uloţenej pokuty. V ďalšom poukázal

na písomné vyjadrenie k ţalobe zo dňa 13.8.2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( s pouţitím vety prvej )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru, ţe

odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím

ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správca dane podľa

v znení neskorších predpisov ţalobcovi uloţil

pokuta vo výške 929,30 € z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok

za zdaňovacie obdobie jún 2001, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj

napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho

orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého

stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného

správneho orgánu.

8

Predmetom prekúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného,

ktorým bola s konečnou platnosťou ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 929,30 € z rozdielu

dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún 2001 podľa § 35

ods. 1 písm. c) .

Z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis, odvolací súd zistil, ţe Daňový úrad Košice I ako správca dane

rozhodnutím zo dňa 9.11.2009 sp. zn. podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona

č. v znení neskorších predpisov uloţil ţalobcovi pokuta vo výške 929,30 €

z rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún 2001.

Na základe odvolania ţalobcu proti uvedenému rozhodnutiu Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky ako odvolací daňový orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.4.2010

č. I/223/7524-45094/2010/992517-r, potvrdil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice

I. zo dňa 9.11.2009. Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalobca nepredloţil

doklady k daňovej kontrole, neumoţnil daňovú kontrolu vykonať, preto správca dane určil

ţalobcovi rozdiel dane podľa pomôcok podľa ustanovenia

na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 –

december 2001 zo dňa 4.9.2006 č.j. platobným výmerom zo dňa

3.11.2006 č.j. /ZIM vo výške 196.483,--Sk (6.552,04 €). Odvolanie ţalobcu

podané proti tomuto platobnému výmeru ţalovaný rozhodnutím z 12.10.2007

č. 77379/2007/992517-r zamietol ako neodôvodnené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 2.11.2007. Ţalovaný konštatoval, ţe správca dane mal povinnosť uloţiť daňovému

subjektu pokutu, ak zistil, ţe daň uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo

v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení je niţšia ako daň určená

správcom dane na základe pomôcok ( ). Ďalej uviedol, ţe

na právoplatnosť tohto platobného výmeru nemá vplyv ani skutočnosť, ţe ţalobca podal

ţalobu na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného.

Odvolací súd ďalej zistil, ţe Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -

128 zo dňa 30. júla 2009 zamietol ţalobu v konaní o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného

z 12.10.2007 č. I/223/3979-77379/2007/991545-r a Najvyšší súd SR rozsudkom z 8. apríla

2010 č. k. uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil

a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný súdu zaslal

rozhodnutie č. I/223/20205-126053/2010/991545-r zo dňa 13.12.2010, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie ţalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Košice V č.

9

/ZIM zo dňa 3.11.2006, vydaného podľa ,

ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2001 v sume

6.522,04 € pre nedôvodnosť. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2011. Ţalobca

podal návrh na obnovu konania a bolo mu oznámené, ţe ţiadosť o obnovu konania

je bezpredmetná.

Podľa , správca dane uloţí daňovému

subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa

pomôcok (§ 29 ods. 6).

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, ţe

ţalovaný v danom prípade nepostupoval v súlade so zákonom o správe daní, skutkové

okolnosti v čase rozhodnutia nesprávne právne vyhodnotil a vo veci rozhodol skutkovo

a právne nesprávne, ako aj ţe s námietkami ţalobcu vznesenými v odvolacom konaní sa

nevyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne, z ktorých dôvodov rozhodnutie

ţalovaného správneho orgánu nemoţno povaţovať za správne, a preto súd prvého stupňa

nerozhodol vo veci v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol podľa .

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby

mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní

a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo

iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej

povinnosti daňového subjektu. Zákonná úprava ustanovená v

Zb. ukladá daňovým orgánom povinnosť uložil daňovníkom pokutu za nesplnenie

povinností vyplývajúcim im z tohto zákona ako aj vyplývajúcim im z osobitných

predpisov zákonodarcom ustanovených.

Z právnej úpravy citovaného ustanovenia ,

vyplýva, ţe v prípade, ak správca dane zistil podľa pomôcok daň alebo rozdiel dane

u daňového subjektu, má zákonnú povinnosť za tento správny delikt uloţiť pokutu v sume

10

rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky

a zistenej dane alebo rozdielu dane.

Predpokladom uloţenia pokuty v zmysle uvedenej právnej úpravy je právoplatné

rozhodnutie daňového orgánu, ktorým bola daňovému subjektu určená daň alebo rozdiel dane

podľa pomôcok.

Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, ţe podkladom rozhodnutia správcu dane

pre uloţenie pokuty bolo rozhodnutie - platobný výmer Daňového úradu Košice V zo dňa

3.11.2006 č.j. /ZIM, ktorým správca dane na základe protokolu o určení

dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 zo dňa 4.9.2006

č.j. určil ţalobcovi rozdiel dane vo výške 196.483,--Sk (6.552,04 €),

ktoré rozhodnutie správcu dane bolo na základe odvolania ţalobcu rozhodnutím Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2007 č. I/223/3970-77379/2007/991545-r

zamietnuté a tak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2007. Zo skutkových zistení

súčasne vyplýva, ţe rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky

zo dňa 12.10.2007 č. I/223/3970-77379/2007/991545-r ako odvolacieho daňového orgán bolo

na základe ţaloby ţalobcu rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. zo dňa 8.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č. k. -128 zo dňa 30.7.2009 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Zo skutkových okolností v danej veci je teda zrejmé, ţe pokiaľ podkladom

pre rozhodnutie správcu dane zo dňa 9.11.2009 o uloţení predmetnej pokuty bolo

rozhodnutie, ktorým bol ţalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie jún 2001 na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie

február 2001 – december 2001, pokuta bola uloţená na základe rozhodnutia, ktoré v čase

vydania rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16.4.2010 nebolo

právoplatné, keďţe rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky

zo dňa 12.10.2007 č. I/223/3970-77379/2007/991545-r bolo rozsudkom Najvyššieho súdu

SR č. k. zo dňa 8.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č. k. -128 zo dňa 30.7.2009 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie,

v dôsledku čoho rozhodnutie - platobný výmer Daňového úradu Košice V zo dňa 3.11.2006

č.j. /ZIM nemohlo byť právoplatné. Na skutočnosti, ţe v čase rozhodovania

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky dňa 16.4.2010 nebola správcom dane právoplatne

určená daňovníkovi – ţalobcovi, daň podľa pomôcok alebo rozdiel dane ako základný

11

predpoklad pre uloţenie pokuty, nič nemení ani okolnosť, ţe Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky po doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ()

opätovne vo veci odvolania ţalobcu proti rozhodnutiu - platobnému výmeru Daňového úradu

Košice V zo dňa 3.11.2006 č.j. /ZIM rozhodol tak, ţe napadnuté

rozhodnutie správcu dane potvrdil a rozhodnutie sa stalo právoplatné dňa 18.1.2011.

Odvolací súd nemôţe z dôvodov uvedených vyššie súhlasiť s tvrdením ţalovaného, ţe

na právoplatnosť predmetného platobného výmeru Daňového úradu Košice V zo dňa

3.11.2006 nemá vplyv ani tá skutočnosť, ţe daňový subjekt ţalobou poţiadal príslušný súd

o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2007,

ktorým bolo odvolanie proti platobnému výmeru zo dňa 3.1.2006 zamietnuté.

Odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie nesúhlasí s argumentáciou súdu prvého

stupňa, ţe rozhodnutia daňových orgánov, ktorými bol ţalobcovi určený rozdiel dane

za zdaňovacie obdobie jún 2001 podľa pomôcok a ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

o uloţení pokuty podľa , v čase rozhodovania

o uloţení pokuty boli právoplatné a k ich zrušeniu nedošlo ani v čase preskúmavania

zákonnosti rozhodnutia o uloţení pokuty súdom.

Z listinných dôkazov v danom prípade vyplýva, ţe rozhodnutia daňových orgánov,

ktorými bol určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2001 podľa pomôcok a ktoré boli

podkladom pre uloţenie pokuty, v čase rozhodovania Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky o odvolaní ţalobcu (dňa 16.4.2010) proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice I

(dňa 9.11.2009), ktorým bola ţalobcovi pokuta uloţená podľa § 35 ods. 1 písm. c) zák.

č. , neboli právoplatné, keďţe rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky o odvolaní ţalobcu proti platobnému výmeru, ktorým mu bol určený rozdiel dane

za zdaňovacie obdobie jún 2001, bolo zrušené, v dôsledku čoho aj platobný výmer ako

rozhodnutie daňového orgánu prvého stupňa stratilo právoplatnosť. Danú skutočnosť nemohol

zvrátiť ani následný postup Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, keď po doručení

rozhodnutia najvyššieho súdu opätovne rozhodol tak, ţe potvrdil platobný výmer Daňového

úradu Košice V. (zo dňa 3.11.2006).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Košiciach podľa zmenil tak, ţe preskúmavané

12

rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zrušil pre nesprávne právne

posúdenie podľa , a keďţe aj rozhodnutie daňového orgánu

prvého stupňa trpí vadou nezákonnosti z dôvodov uvedených vyššie, zrušil aj prvostupňové

rozhodnutie daňového úradu a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1, veta prvá

v spojení s ust. , veta prvá a s ust. . Ţalobcovi

priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku

za ţalobu, pretoţe v tomto konaní bol úspešný. Trovy právneho zastúpenia priznal ţalobcovi

za 2 úkony právnej pomoci – prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ţaloby po 120,23 €,

reţijný paušál za úkon po 7,21 € a za 1 úkon právnej pomoci – podanie odvolania proti

rozsudku krajského súdu po 123,5 € a reţijný paušál za úkon po 7,41 € podľa § 14 vyhlášky

č. v znení neskorších predpisov + DPH, teda trovy právneho zastúpenia

v celosti 460,39 €. Trovy konania ţalobcu v celosti činia vo výške 526,39 € (460,39 + 66

- súdny poplatok).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 25. apríla 2012

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth