Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX B. E., proti žalovanému: Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, zastúpenému: Matejka Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, 811 08 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -1248 zo dňa 16.08.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy s príslušenstvom zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhý výrok). 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z , ,,, , , ,,, ,, , , , (ďalej v texte aj len „“ alebo „ZP“); konštatoval skutkový stav, že dňa 26.11.1997 žalobca so žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu s nástupom práce od 01.12.1997 do funkcie referent - právnik na odbore právnom. Podľa dohody z 28.03.2007 o zmene pracovných podmienok, dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa 26.11.1997, boli zmenené pôvodne dohodnuté pracovné podmienky tak, že zamestnanec bude vykonávať prácu, zodpovedajúcu funkcii špecialista - právnik v zmysle stručnej charakteristiky ako majetkové právo (TP 030015); ďalšími dodatkami bola upravovaná už len mzda žalobcu. 1.2 Dňa 05.02.2021 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď podľa , pretože „Rozhodnutím generálneho riaditeľa SP a.s. o zmene organizačnej štruktúry Slovenskej pošty č.j. 3441/2019-LZ-ORG zo dňa 27.05.2019 vykonal zamestnávateľ organizačné opatrenia zamerané na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti práce, v dôsledku čoho sa dňom 30.06.2019 zrušilo pracovné miesto a druh práce špecialista - právnik v 10 s Č 37,5 hod., miesto výkonu práce Banská Bystrica na oddelení všeobecnej právnej agendy, dohodnuté v pracovnej zmluve. Keďže ste dňa 02.02.2021 neprijali zamestnávateľom ponúkanú inú vhodnú prácu v mieste výkonu vašej práce podľa , stali ste sa nadbytočným. Na základe tejto skutočnosti vám dávame výpoveď podľa a váš pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Skončenie pracovného pomeru bolo v súlade s ustanovením prerokované s odborovou organizáciou pôšt a logistiky 05.02.2021. V súvislosti so skončením pracovného pomeru

máte nárok na odstupné podľa vo výške štvornásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ktoré vám bude vyplatené po skončení pracovného pomeru.“ 1.3 Okresný súd vychádzal z rozhodnutia generálneho riaditeľa č.j. 3441/2019-LZ-ORG zo dňa 27.05.2019, ktorým došlo ku zmene organizačnej štruktúry žalovaného v súvislosti s optimalizáciou a zvýšením efektívnosti práce a okrem iných miest bolo zrušené podľa časti A zrušovacia časť - organizačné útvary v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa podľa bodu 2 aj jedno pracovné miesto špecialista právnik, TT10 (TP030015) týždenný čas 37,5 h, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho oddelenia všeobecnej právnej agendy v odbore právnom. 1.4 O osobnom prerokovaní organizačnej zmeny podľa a ponukovom konaní podľa bol vyhotovený Zápis za prítomnosti žalobcu, za zamestnávateľa vedúceho právneho odboru A. F. C., vedúcej odboru personálnych služieb G. F. H. a za odborovú organizáciu G. A. E. so záverom, že na základe oboznámenia so zmenou organizačnej štruktúry v súlade s bodom 6.1.2 podnikovej kolektívnej zmluvy si zamestnávateľ voči žalobcovi splnil ponukovú povinnosť podľa , keďže pracovné miesto špecialista - právnik s miestom výkonu Banská Bystrica na pracovisku všeobecnej právnej agendy bolo dňa 30.06.2019 zrušené a zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, zamestnávateľ zamestnancovi podľa ponúkol pracovné miesto podľa zoznamu voľných pracovných miest v prílohe; zamestnanec požiadal o prerušenie rokovania za účelom preštudovania ponuky voľných pracovných miest do 10.01.2020 a následne ponuku pracovného miesta „vedúceho odboru plánovania logistických činností a dispečingu“ prijal, čo potvrdil svojím podpisom; v závere Zápisu sa konštatuje, že vzhľadom na ponúknutú pracovnú pozíciu je potrebné vykonať pohovor, ktorého termín bude oznámený žalobcovi telefonicky; prílohu Zápisu predstavuje zoznam voľných pracovných miest. 1.4 Okresný súd ďalej konštatoval, že dňa 10.01.2020 žalobca prijal ponúknuté voľné pracovné miesto vedúceho odboru úseku prevádzky, sekcie spracovania a prepravy zásielok, plánovania logistických činností a centrálneho dispečingu. Dňa 13.01.2020 žalovaný vyzval žalobcu na predloženie listinných dokladov v lehote 7 dní ku ponúknutému a prijatému pracovnému miestu, pretože toto miesto je podľa organizačnej „Smernice OS 57, katalóg typových pozícií prílohy č. 1, číselník typových pozícií“ zaradené do typovej pozície odborný manažér a podľa stručnej charakteristiky ide o vysokokvalifikovaného zamestnanca, ktorý riadi zverený útvar a komplexne realizuje činnosť; jedným z požadovaných predpokladov na výkon práce v typovej pozícii odborný manažér je odborná prax 5 rokov, ktorú žalobca bol povinný preukázať listinnými dokladmi v lehote 7 dní, čo nepreukázal. Žalobca predložením pracovného posudku, podpísaného F. F. I., generálnym riaditeľom spoločnosti Ladex a.s. Moskva, generálnym riaditeľom a konateľom Družba s.r.o., Demänovská dolina a Pilgrimoutour s.r.o. Liptovský Mikuláš preukázal len, že v období rokov 1992 až 1997 bol zamestnancom spoločnosti Ladex a.s. Moskva, Rezníček spol. s.r.o. Banská Štiavnica a Kores s.r.o. Banská Štiavnica vo funkciách riaditeľa vedúceho odboru centrálneho dispečingu a dopravy a koordinátor nákupu tovarov a služieb. Listom zo dňa 28.01.2020 žalovaný prostredníctvom riaditeľa ľudských zdrojov G. A. J., B. oznámil žalobcovi, že predloženým posudkom (dňom 27.01.2020) nepreukázal požadovanú odbornú prax; žalovaný s účinnosťou od 01.03.2020 na základe Rozhodnutia predstavenstva Slovenskej pošty o zmene organizačnej štruktúry č. 455/2020-LZ-ORG zo dňa 28.01.2020 žalobcom vybrané neobsadené pracovné miesto vedúceho odboru na úseku prevádzky, sekcie spracovania a prepravy zásielok, plánovanie logistických činností a strategického dispečingu zrušil. 1.5 Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 02.02.2021 bola osobne prerokovaná organizačná zmena podľa a za prítomnosti žalobcu, A. F. C., G. F. H. a G. A. E.; z prerokovania bol vyhotovený Zápis, z ktorého okresný súd zistil, že po predchádzajúcom oboznámení žalobcu so zmenou organizačnej štruktúry zo dňa 27.05.2019 vzhľadom na zrušenie pracovného miesta žalobcu ku dňu 30.06.2019 si zamestnávateľ plnil ponukovú povinnosť, lebo nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať prácami dohodnutými v zmluve; zamestnanec uviedol, že „odmieta ponúknuté voľné pracovné miesta“. Zápis všetci prítomní podpísali, čím potvrdili, že toto osobné prerokovanie považujú za splnenie oznamovacej povinnosti a ponukového konania. 1.6 Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s podnikovou kolektívnou zmluvou odborových združení a žalovaného na roky 2018 až 2021; zistil, že podľa bodu 2.5.1 písm. c) zamestnávateľ pred prijatím rozhodnutia vopred prerokuje s odborovou organizáciou zoznam zamestnancov, ktorých sa týka prípadná zmena organizačnej štruktúry zamestnávateľa, ponuky inej vhodnej práce pre týchto zamestnancov. Podľa bodu 2.6.5, ak nepôjde o hromadné prepúšťanie, bude zamestnávateľ o svojich zámeroch v oblasti významných organizačných zmien informovať odborové organizácie najneskôr 30 dní pred ich účinnosťou. Podľa článku 6.1.1 pri rozhodovaní o tom, s ktorým zamestnancom bude v dôsledku organizačnej zmeny rozviazaný pracovný pomer, zamestnávateľ bude prihliadať na

schopnosti, spoľahlivosť, pracovný výkon a kvalifikáciu zamestnancov, najmä nepristúpi k rozviazaniu pracovného pomeru, ak to nebude nevyhnutné: a) so zamestnancom, ktorý dovŕšil 52 rokov veku a ktorý u zamestnávateľa odpracoval minimálne 15 rokov. 1.7 Dňa 05.02.2021 o 09.00 hod. bola prerokovaná výpoveď žalovaného voči žalobcovi podľa so zástupcami zamestnancov, o čom bol vyhotovený Zápis; z jeho obsahu okresný súd zistil, že rokovania sa zúčastnili G. K. C. - odborný referent oddelenia personálnych služieb a za zástupcov zamestnancov G. A. E. - predseda výboru ZO PaLRP Banská Bystrica; v Zápise je uvedené, že na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa o zmene organizačnej štruktúry zo dňa 27.05.2019 bolo dňom 30.06.2019 zrušené pracovné miesto právnik - špecialista, miesto výkonu práce Banská Bystrica, 10, Č 37,5 na oddelení všeobecnej právnej agendy, ktoré bolo obsadené zamestnancom A. B. C.. Zamestnávateľ si podľa voči zamestnancovi splnil povinnosť dňa 02.02.2021, kedy mu na osobnom prerokovaní organizačnej zmeny a ponukovom konaní predložil zoznam voľných pracovných miest v pôsobnosti Slovenskej pošty, pričom zamestnanec neprijal ponuku inej vhodnej práce a neprijal ani návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou, preto zamestnávateľ pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru. Zástupca zamestnancov po prerokovaní výpovede s členmi výboru ZO PaLRP na základe predložených materiálov ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu realizácie organizačnej zmeny, ktorou bol dotknutý zamestnanec A. B. C., nemal výhrady a Zápis z prerokovania považoval za splnenie povinnosti zamestnávateľa v zmysle . 1.8 Okresný súd sa oboznámil aj s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného o organizačnej zmene č.j. zo dňa 14.10.2019, na základe ktorého sa dňom 14.11.2019 ruší v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho odboru právneho oddelenie všeobecnej právnej agendy, ktoré tvorí jedno pracovné miesto vedúci oddelenia (TP 010002), týždenný pracovný čas 37,5 hod, Banská Bystrica a dve pracovné miesta právnik 9 (TP 030014), týždenný pracovný čas 37,5 hod., Košice; dňom 14.11.2019 sa ruší v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho odboru právneho oddelenia vybranej právnej agendy, ktoré tvorí jedno pracovné miesto vedúci oddelenia (Bratislava), jedno pracovné miesto právnik

- špecialista (Bratislava), tri pracovné miesta právnik - špecialista (Banská Bystrica) a dve pracovné miesta samostatný referent (Banská Bystrica) a zároveň sa zriaďujú v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho odboru právneho dve pracovné miesta právnik - špecialista (Banská Bystrica) a 15.11.2019 sa zriaďuje v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho odboru právneho oddelenie právnej agendy a evidencie zmlúv, ktoré tvorí jedno pracovné miesto vedúci oddelenia (Bratislava), jedno pracovné miesto právnik - špecialista (Bratislava), dve pracovné miesta právnik - špecialista (Banská Bystrica), dve pracovné miesta právnik - špecialista (Košice) a dve pracovné miesta samostatný referent (Banská Bystrica). 1.9 Ako posledné, tretie rozhodnutie generálneho riaditeľa o zmene organizačnej štruktúry č.j.1812/2021-LZ-ORG zo dňa 11.05.2021 okresný súd konštatoval rozhodnutie, na základe ktorého došlo k zrušeniu jedného pracovného miesta samostatný referent v Banskej Bystrici v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho oddelenia právnej agendy a evidencie zmlúv odboru právneho. 1.10 Dňom 10.06.2019 žalobca nastúpil na materskú/rodičovskú dovolenku, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 01.05.2019; žalobca predpokladal ukončenie materskej/rodičovskej dovolenky 22.12.2019, teda po uplynutí 28 týždňov. 1.11 Okresný súd sa oboznámil s listinnými dokladmi, zadováženými do spisu v rámci dokazovania (najmä: osobný dotazník žalobcu - žalobca pracoval do 31.08.1993 na Pozemných stavbách, š.p. Zvolen ako stavby vedúci, od 01.09.1993 do 30.09.1993 bol vedený ako nezamestnaný, od 01.10.1993 do 31.12.1994 pracoval ako majster v spoločnosti HELL s.r.o. Banská Štiavnica, od 01.01.1995 do 11.06.1995 bol nezamestnaný, od 12.06.1995 do 31.08.1996 bol zamestnaný v spoločnosti Rezníček spol. s r.o. Banská Štiavnica a od 01.09.1996 do 30.09.1997 pracoval ako podnikový právnik v spoločnosti KOZES s.r.o. Banská Štiavnica; čestné prehlásenie manželky žalobcu L. C. zo dňa 07.02.2022, pracovná náplň žalobcu (č.l. 1098) - žalobca mal vybavovať samostatné riešenie zložitej právnej agendy v oblasti majetkového práva vrátane zastupovania v sporoch, posudzovanie zmlúv a dohôd v oblasti majetkového práva z hľadiska ich správnosti, tvorba vybraných zmluvných dokumentov a dohôd v konkrétnych prípadoch v oblasti majetkového práva, tvorba typových zmlúv a dokumentov, evidencia všetkých zmlúv a dohôd v oblasti majetkového práva v Centrálnom registri zmlúv, tvorba metodiky a vymáhania splatných pohľadávok, vedenie prehľadu o sporoch, právne poradenstvo a zastupovanie v právnych konaniach majetkového práva (napr. štátnymi orgánmi, súdy...), rokovanie s klientami a tretími osobami v súvislosti s vymáhaním pohľadávok, právne poradenstvo vo všetkých právnych oblastiach; pracovná náplň F. A. E. s dátumom podpísania 15.11.2019; vyjadrenie predsedu Základnej organizácie odborového zväzu G. A. E. so sídlom Partizánska cesta Banská Bystrica k

súdnemu sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru A. C.; žiadosť o prerokovanie výpovede podľa , adresovanej G. C. zo dňa 04.02.2021 odborovej organizácii). 1.12 Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná; v zmysle sú právne úkony neplatné len v prípade, ak to výslovne ustanovuje zákon alebo osobitný predpis; predpokladom vzniku platného právneho úkonu je kvalifikovaná schopnosť konajúceho subjektu (žalovaného), ktorou je spôsobilosť na právne úkony; náležitosťami prejavu vôle sú jeho zrozumiteľnosť, určitosť a forma; právny úkon, ktorý nemá zákonom požadovanú formu, je neplatný, ale len v prípade, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. v súvislosti s neplatnosťou pracovnoprávneho úkonu zakotvuje dôvody neplatnosti právneho úkonu aj v prípade absencie predpísaného súhlasu príslušného orgánu; z takéhoto dôvodu je potrebné rozlišovať, či porušenie takejto povinnosti zo strany zamestnávateľa je spojené s doložkou neplatnosti (napr. ...inak je právny úkon neplatný...) alebo ide o porušenie zákonnej povinnosti podľa , ktorý však nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Neplatnosťou je postihnutý pracovno- právny úkon výpovede, ak si zamestnávateľ k výpovedi nevyžiada predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. 1.13 Okresný súd uzavrel, že žalobca podal žalobu včas, keďže dostal výpoveď listom dňa 05.02.2021 s trojmesačnou výpovednou dobou v zmysle , ktorá začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, t.j. od 01.03.2021 a uplynula 31.05.2021, a žalobca podal žalobu dňa 31.05.2021 o 12.50 h. Pri skúmaní právneho dôvodu skončenia pracovného pomeru v zmysle až d) okresný súd nepovažoval za spornú otázku doručenia výpovede, ani ďalšiu všeobecnú podmienku platnosti výpovede - písomnú formu. Výpoveď daná žalobcovi v zmysle žalovaným bola odôvodnená výpovedným dôvodom nadbytočnosť zamestnanca, ktorý oprávňuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď len v prípade, ak sa tento vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov rozhodne vykonať organizačnú zmenu; tento výpovedný dôvod je možné uplatniť len vtedy, ak už bolo o organizačnej zmene rozhodnuté, t.j. nie je možné dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti v rámci organizačných zmien ešte pred prijatím takejto zmeny. 1.14 V prejednávanom prípade organizačná zmena č.j. 3441/2019-LZ-ORG, v nadväznosti na ktorú bola žalobcovi daná výpoveď, bola prijatá dňa 27.05.2019, na základe nej bolo dňom 30.06.2019 zrušené pracovné miesto špecialista - právnik, miesto výkonu práce Banská Bystrica, ktoré bolo obsadené žalobcom; predmetná výpoveď bola daná po vykonaní organizačnej zmeny. 1.15 Keďže žalobca považoval organizačnú zmenu za neplatnú, okresný súd poukázal na to, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemožno považovať za právny úkon, nemožno sa preto ani domáhať neplatnosti organizačnej zmeny súdnou cestou. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ak sleduje napr. zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Pre platnosť výpovede zamestnávateľa nie je rozhodujúca okolnosť, akým spôsobom je uvedené rozhodnutie označené, ale musí z neho dostatočne vyplývať, aký cieľ sledovalo, v danom prípade znížiť počet pracovníkov o 205. V prípade organizačných zmien, kedy sa znižuje počet pracovníkov, je dôležité posúdiť, či sa pri znížení počtu pracovníkov naďalej dá zabezpečiť výkon tej práce, ktorú vykonávala osoba, o ktorej sa počet zamestnancov znížil, v danom prípade o žalobcu. Vykonaniu organizačnej zmeny len za účelom zbavenia sa zamestnanca zabraňuje aj zákaz vytvorenia opätovného miesta a prijatia nového zamestnanca počas dvoch mesiacov od vykonania takejto organizačnej zmeny. Nadbytočnosť ako výpovedný dôvod je v súdnej praxi chápaný tak, že zamestnávateľovi umožňuje uplatniť výpoveď aj v prípade, ak by celkový počet svojich zamestnancov zvyšoval (ide napr. o také organizačné zmeny, kedy dochádza ku zmene náplne pracovných činností zamestnávateľa); forma rozhodnutia o organizačnej zmene musí byť vždy písomná, jej nedodržanie však nie je dôvodom na vyslovenie jej neplatnosti. Správnosť výberu zamestnancov zamestnávateľom súd nemôže preskúmavať. Pri uplatnení takéhoto výpovedného dôvodu je nutné preskúmavať len, či zamestnávateľ mal možnosť naďalej zamestnanca zamestnávať, či mu ponúkol inú pre neho vhodnú prácu podľa , resp. či mu výpoveď nebola daná v ochrannej dobe podľa , či takáto organizačná zmena bola prejednaná s odborovou organizáciou (v prípade ak to zákon ukladá), či mal zamestnávateľ možnosť zamestnanca preradiť na inú prácu, či zamestnanec súhlasil s iným pre neho vhodným voľným miestom a tiež či bola daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. 1.16 Všeobecne okresný súd poukázal na to, že riadenie a organizácia práce zamestnancov patrí k základným právam zamestnávateľa, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ je oprávnený riadiť a organizovať prácu zamestnancov a za týmto účelom vydávať záväzné pokyny

( ), ktorými . ustanovuje svoje vnútorné usporiadanie, organizačnú štruktúru, organizáciu a kompetencie jednotlivých útvarov, právomoc a podriadenosť jednotlivých organizačných celkov atď. Záväzný pokyn môže byť vydaný buď vo forme organizačného opatrenia, alebo riadiaceho aktu, ktorý vnútorne upravuje štruktúru zamestnávateľa. Obvykle takýmto riadiacim aktom je organizačný poriadok. V rámci vydávania organizačných zmien ide o rozhodovanie o otázkach, ktoré majú vplyv na riadenie a chod spoločnosti, teda rozhodovanie o obchodnej, personálnej, mzdovej, ekonomickej, účtovnej, technickej a podnikateľskej stratégii, ako aj o rozhodovanie o schvaľovaní a vydávaní vnútorných firemných smerníc a iných otázok. Rozhodnutie o organizačnej zmene je výlučným právom zamestnávateľa, ide o inštitút pracovného práva, upravený , a preto je rozhodovanie o organizačnej zmene v súlade s potrebné považovať za akt, ktorý patrí do výlučnej právomoci zamestnávateľa. 1.17 Vo vzťahu k organizačným zmenám u žalovaného okresný súd dospel k záveru, že prvou organizačnou zmenou zo dňa 27.05.2019 rozhodnutím generálneho riaditeľa došlo ku zrušeniu pracovného miesta žalobcu s účinnosťou od 30.06.2019, kedy bolo zrušených niekoľko desiatok ďalších pracovných miest u žalovaného, a len jedným z týchto pracovných miest bolo pracovné miesto žalobcu. Do prijatia predmetnej organizačnej zmeny u žalovaného bol zriadený právny odbor, rozdelený na dve oddelenia a to oddelenie všeobecnej právnej agendy a oddelenie vybranej právnej agendy; vedúcim právneho odboru bol A. F. C.. Žalobca pracoval na oddelení všeobecnej právnej agendy spolu s ďalšími tromi právnikmi: žalobca a vedúca oddelenia A. M. N. v Banskej Bystrici a A. H. O. a A. K. P. v Košiciach. Na oddelení vybranej právnej agendy pracovalo sedem zamestnancov; ich vedúcim bol F. D. Q., ktorý spolu s A. F. O. pracovali v Bratislave, ostatní piati - A. G. P. H., F. A. E., A. M. R., G. J. E. a G. F. L. pracovali v Banskej Bystrici. Organizačnou zmenou zo dňa 27.05.2019 došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, keďže priamo v organizačnej zmene sa uvádza, že sa ruší toto predmetné miesto, t.j. právnik-špecialista všeobecnej právnej agendy v Banskej Bystrici. Keďže v Banskej Bystrici pracoval len žalobca a jeho vedúca A. M. N., došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu. Pred organizačnou zmenou zo dňa 27.05.2019 v rámci právneho odboru pracovali: vedúci odboru A. F. C., vedúca všeobecnej právnej agendy A. M. N., vedúci vybranej právnej agendy F. D. Q., A. H. O., A. K. P., A. F. O., A. G. P. H., A. M. R., G. J. E., G. F. L. a F. A. E., ktorý však len dočasne zastupoval F. L. L., a žalobca. Do predmetnej organizačnej zmeny teda pracovalo v rámci právneho odboru u žalovaného 12 pracovníkov, po organizačnej zmene len 11 pracovníkov spolu s vedúcim odboru A. F. C.. 1.18 Na prvú organizačnú zmenu nadväzovala ďalšia organizačná zmena, týkajúca zmeny právneho odboru tak, že došlo k zrušeniu oddelení na právnom odbore a vzniklo len jedno oddelenie a to oddelenie právnej agendy a evidencie zmlúv s desiatimi pracovníkmi a jedným vedúcim oddelenia, teda celkom s jedenástimi zamestnancami. Druhou organizačnou zmenou boli dotknutí všetci desiati zamestnanci pôvodných dvoch oddelení; táto zmena spôsobila, že všetci zamestnanci prijali zmenu pracovnej zmluvy s nástupom na predmetné oddelenie okrem A. M. N., ktorá neprijala toto miesto s odôvodnením, že chce ukončiť pracovný pomer. Na uvedenom oddelení potom malo pracovať 10 zamestnancov - F. D. Q., A. F. O., A. G. P. H., A. M. R., G. J. E., G. F. L., A. H. O. a A. K. P., t.j. 8 pracovníkov a dve pracovné miesta boli obsadené od 05.11.2019 F. A. E. preradením zo zastupovania F. L. L. počas jej materskej dovolenky a od 24.11.2019 F. L. L. po ukončení jej rodičovskej dovolenky, ktorá tiež prijala ponuku žalovaného pracovať na tomto mieste. Oddelenie právnej agendy a evidencie zmlúv tak malo celkom 10 pracovníkov. 1.19 Žalobca poukazoval na to, že on mal byť prijatý na miesto F. A. E., ktorý bol prijatý len dočasne na zastupovanie F. L. L. počas jej materskej dovolenky. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že žalovaný nemal možnosť uvedené pracovné miesto ponúknuť žalobcovi, pretože v čase uvedených zmien bol žalobca na materskej/rodičovskej dovolenke, ktorú čerpal od 10.06.2019 do 22.12.2019. Počas rodičovskej dovolenky a následnej práceneschopnosti žalobcu žalovaný nemal informáciu o návrate žalobcu, žalobca bol v tzv. ochrannej dobe, zamestnávateľ mu nedal výpoveď a ani mu nevznikla v nadväznosti na výpoveď ponuková povinnosť podľa . 1.20 Po návrate žalobcu z rodičovskej dovolenky, resp. práceneschopnosti si žalovaný si voči nemu ponukovú povinnosť v zmysle , splnil tým, že dňa 02.02.2021 bola prerokovaná s ním organizačná zmena ( a ) za účasti A. F. C. a G. F. H.; žalobca netrval na prítomnosti zástupcu odborov; žalobca bol oboznámený s predmetom organizačnej zmeny v zmysle rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 27.05.2019. Zo zápisu o prerokovaní organizačnej zmeny vyplýva, že zamestnávateľ ponúkol pracovné miesta podľa zoznamu žalobcovi, ktorý uviedol, že „odmieta ponúknuté voľné pracovné miesta“, čo potvrdil svojím podpisom. Okresný súd mal za to, že bola splnená ďalšia zákonná povinnosť zamestnávateľa a to ponúknuť žalobcovi ako pracovníkovi voľné pracovné miesta.

1.21 Okresný súd za právne nedôvodné považoval tvrdenia žalobcu, že mu nebolo umožnené obsadiť voľné pracovné miesto vedúceho odboru plánovania a logistických činností a dispečingu; takéto miesto neprichádzalo do úvahy v čase podanej žalobcovi výpovede, t.j. 05.02.2021, ale už dňa 07.01.2020, t.j. viac ako jeden rok pred výpoveďou. Pre ponúknutie voľného pracovného miesta je dôležitý okamih podanej výpovede, teda časová súvislosť musí byť daná v tom čase, kedy je pracovníkovi daná výpoveď. Tvrdenie žalobcu, že mal záujem pracovať na predmetnom mieste vedúceho oddelenia v danom prípade nemá priamy súvis, pretože v čase prerokovania tohto voľného miesta žalobca neobdržal od žalovaného výpoveď a teda nedošlo ani ku skončeniu jeho pracovného pomeru. Nerozhodné je potom aj to, že žalobca v tomto smere nepreukázal potrebnú prax pre vykonávanie tejto funkcie vzhľadom na vyjadrenia jeho dovtedajších zamestnávateľov. 1.22 V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.11.2008, sp.zn. zo dňa 13.10.2011, podľa ktorých „Ustanovenie upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov uvedených v až c) , ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Toto dáva zamestnávateľovi dve alternatívy. Po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať čo sa vykladá tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, ponukovú povinnosť vtedy nemá. Po druhé, ak má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné je povinný predtým, než dá zamestnávateľ výpoveď túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnené podmienka a výpoveď je preto neplatná. To, či zamestnávateľ má alebo nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávateľ treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase dania výpovede.“ V rozhodnutí sp.zn. sa uvádza, že „rozhodnutie či zamestnanec túto ponuku využije je výlučne na ňom. Ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Plnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta.“ V prejednávanej veci okresný súd považoval za podstatné, že ponúknuté voľné miesto v rámci prerokovania žalobcu so žalovaným dňa 02.02.2021 žalobca výslovne odmietol; neprijatie voľného pracovného miesta vedúceho logistiky je v tomto prípade bezpredmetné, pretože komunikácia o ňom prebiehala viac ako jeden rok pred daním výpovede, o ktorej neplatnosť sa v tomto konaní jedná. 1.23 Okresný súd zdôraznil, že aj ďalšie tvrdenia žalobcu, že výpoveď žalobcu nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, boli jednoznačne vyvrátené Zápisom z prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov zo dňa 05.02.2021, čím bola splnená podmienka . Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru podľa je výrazným prejavom pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Zástupcovia zamestnancov musia prerokovať výpoveď resp. okamžité skončenie pracovného pomeru a ak by ho neprerokovali do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti, tak sa má za to, že k prerokovaniu došlo. Zo Zápisu v prejednávanej veci jednoznačne vyplýva, že prerokovania sa zúčastnili G. K. C. - odborný referent oddelenia personálnych služieb a za zástupcov zamestnancov G. A. E. - predseda výboru ZO PaL v Banskej Bystrici, pričom jednoznačne išlo o prerokovanie výpovede podľa , týkajúceho sa žalobcu; z vyjadrenia zamestnancov nepochybne vyplýva, že nemajú výhrady ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu realizácie predmetnej organizačnej zmeny. Okresný súd mal za to, že k riadnemu prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov podľa došlo. 1.24 Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že hoci odborové organizácie, zastupujúce zamestnancov, majú dbať na ich ochranu, v rámci prerokovania zástupcovia zamestnancov žiadnym spôsobom nenamietali skutočnosť, zakotvenú v bode 6.1.1 kolektívnej zmluvy na obdobie rokov 2018 až 2021, že zamestnávateľ by nemal ukončiť pracovný pomer s pracovníkom, ktorý dosiahol vek 52 rokov a u zamestnávateľa odpracoval aspoň 15 rokov. Podľa názoru okresného súdu ani predmetný článok v rámci kolektívnej zmluvy nezakazuje skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 52 rokov a odpracoval minimálne 15 rokov u zamestnávateľa, ale uvádza, že „...najmä nepristúpi, ak to nebude nevyhnutné...“. Žalovaný poukázal na nevyhnutnosť skončenia pracovného pomeru so žalobcom aj z toho dôvodu, že v čase ukončenia pracovného pomeru bola vykonaná ďalšia organizačná zmena, kde bol plný počet pracovníkov desať v zmysle organizačnej zmeny zo dňa 14.10.2019 a nemohol prijať žalobcu na miesto iného pracovníka, ktorý tam už pracoval. Okresný súd zdôraznil, že žalobca v rámci prerokovania výpovede a ponúknutia mu vhodných pracovných miest sám žiadne voľné pracovné miesto neprijal, a teda sám žalobca si spôsobil tú skutočnosť, že musel byť s ním pracovný pomer skončený, keďže v prípade prijatia iného pracovného miesta mohol naďalej pracovať u žalovaného, avšak na inom pracovnom mieste.

1.25 Súd prvej inštancie nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu o diskriminačnom správaní žalovaného a že aj predmetná organizačná zmena bola vykonaná len z toho dôvodu, aby došlo k rozviazaniu pracovného pomeru práve so žalobcom; ide len o subjektívne pocity žalobcu. Predmetná organizačná zmena bola vykonaná v rámci šetrenia finančných prostriedkov a jednoznačne sa netýkala len žalobcu, ale niekoľkých stoviek zamestnancov u žalovaného, čo bolo v konaní preukázané. V čase organizačnej zmeny na oddelení, na ktorom pracoval žalobca, pracovali štyria zamestnanci, z ktorých bol jeden vedúci, ktorého sa zmena organizačnej štruktúry u zamestnávateľa nedotkla. Dvaja zamestnanci pracovali v Košiciach a ich počet bol kvôli zastupiteľnosti nemenný, a preto jediný do úvahy prichádzajúci mohol byť len žalobca. Navyše, judikatúra už vyriešila právny problém, že je len na zamestnávateľovi, s ktorým zamestnancom z viacerých zamestnancov v rámci organizačných zmien ukončí zamestnávateľ pracovný pomer. Ukončenie takéhoto pracovného pomeru a výber zamestnanca nemožno súdom preskúmavať, pretože ide o výlučné právo zamestnávateľa. 1.26 Okresný súd za nepreukázané považoval aj tvrdenie žalobcu o diskriminačnom správaní žalovaného, keď dňa 30.04.2019 mal A. F. C. oznámiť žalobcovi, že bude prepustený kvôli svojmu veku; uvedenú skutočnosť nepovažoval za pravdivú ani z dôvodu, že o organizačnej zmene nerozhodoval A. F. C., ale generálny riaditeľ žalovaného G. S. a táto organizačná zmena bola prijatá až dňa 27.05.2019, t.j. takmer mesiac po tom, ako sa mal podľa tvrdenia žalobcu A. F. C. takto vyjadriť, o čom svedčí aj čestné prehlásenie manželky žalobcu, že manžel sa dňa 30.04.2019 vrátil z práce domov skôr a oznámil jej, že bude prepustený, pričom v tomto čase žalobca nemohol byť v práci a nemohol sa stretnúť s A. F. C., pretože žalobca čerpal dovolenku. 1.27 Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že zamestnávateľ neoznámil prepúšťanie zamestnancov odborovým organizáciám, čím si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Okresný súd považoval za preukázané, že zoznam dotknutých zamestnancov bol prerokovaný so zástupcami odborových organizácií dňa 09.05.2019, o čom je vyhotovený zápis; ani v tomto smere nedošlo k pochybeniu žalovaného. Zo zápisu z rokovania s odborovými organizáciami, konaného dňa 09.05.2019 (č.l. 1182) vyplýva, že predmetom programu bolo prerokovanie hromadného prepúšťania podľa , poskytovanie sociálnych výpomocí zamestnancom, prerokovanie podmienok na jednorazové poskytnutie elektronických stravovacích poukážok a rôzne. 1.28 Okresný súd ako nepravdivé vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu, že nedošlo k prerokovaniu zrušenia pracovného miesta žalobcu so zástupcami zamestnancov. Zo zápisu z pracovného rokovania s odborovým partnerom zo dňa 10.06.2019 (č.l. 1159) jednoznačne vyplýva, že rozhodnutím zamestnávateľa č.j. 3441/2019-LZ-ORG zo dňa 27.05.2019 budú dňom 30.06.2019 realizovaním zmien organizačnej štruktúry zmenené pracovné podmienky zamestnancov z dôvodov zrušenia pracovných miest dohodnutých v pracovnej zmluve, pričom uvedeným rozhodnutím bude dotknutý ako zamestnanec A. B. C., právnik - špecialista. Zamestnávateľ si týmto prerokovaním splnil povinnosť voči príslušnému odborovému orgánu podľa . 1.29 Okresný súd poukázal vzhľadom na námietku žalovaného, že ide o neprípustný dôkaz na prepisy telefonických nahrávok, predložené žalobcom s tým, že nevyhodnocoval prípustnosť uvedených dôkazov, pretože nezistil, žeby boli spôsobilé v rámci svojho obsahu privodiť iné rozhodnutie, než ku akému okresný súd dospel. Žalobca nezmyselným spôsobom zakladal do spisu tieto dôkazy s obsahom, nesúvisiacim s predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie uviedol, že „treba si uvedomiť, že na to aby tu bol určitý relevantný vzťah v rámci rozhovorov medzi žalobcom a rôznymi osobami je potrebné poukázať, ktorá osoba mala aké rozhodovacie právomoci, v akom kontexte, kedy a čo bolo povedané a teda či to bolo osobou, ktorá mohla ovplyvniť a konať za zamestnávateľa ako žalovaného, resp. nemohla a ďalej pri akých príležitostiach, či išlo o reči, ktoré boli v rámci prejednania nejakých zákonom predpísaných úkonov, ako napr. prejednania skončenia pracovného pomeru, ponúknutia inej vhodnej práce resp. prejednávania so zástupcami zamestnancov. Z tých rozhovorov, na ktoré poukázal žalobca nevyplynuli žiadne závery, z ktorých by súd mohol dedukovať, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru a že by žalovaný ako zamestnávateľ mu uprel nejaké práva a tieto prejednania by neboli v súlade so zákonom. Na základe týchto skutočností teda súd má za to, že predmetné nahrávky nie sú spôsobilé akokoľvek ovplyvniť rozhodnutie súdu a preto bližšie k nim nebude poukazovať.“ 1.30 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej v texte aj len „“) a v plnom rozsahu úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa odvolacích dôvodov uvedených v , , a žalobca.

2.1 Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci samej) špecifikoval tak, že v v je zakotvená jedna zo základných zásad pracovného práva, na ktorej sú postavené všetky pracovnoprávne vzťahy, a to zásada nadriadenosti a podriadenosti, vďaka ktorej sa žalobca môže odvolať ku krajskému súdu a domáhať sa správneho právneho posúdenia tejto špecifickej kauzy, ktorej skutkový a právny stav ešte pravdepodobne nebol v právnom systéme Slovenska právne posúdený. Podľa názoru žalobcu počas celého konania sa prvostupňový súd nedokázal vysporiadať s právnym názorom žalobcu, že výpoveď daná mu zamestnávateľom je neplatná, pretože vedúci zamestnanci žalovaného opakovane porušovali zásadu nadriadenosti a podriadenosti, teda . 2.2 Žalobca bol prijatý do pracovného pomeru u žalovaného v roku 1997 preto, že na Odštepnom závode Stredoslovenské riaditeľstvo pôšt nebolo v tom čase voľné pracovné miesto právnika obsadené viac ako dva roky a zamestnávateľ nevedel toto voľné systematizované pracovné miesto obsadiť, hoci podnikového právnika potreboval. Keď žalobca nastupoval do práce, žalovaný hospodáril bez straty, s vyrovnanými výdajmi a príjmami. Žalobca bol prijatý do pracovného pomeru v súlade s ustanoveniami . 2.3 Finančný stav žalovaného sa postupne menil od roku 2004 pri transformácii zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť s plnou majetkovou účasťou štátu. Straty žalovaného sa prehĺbili natoľko, že v roku 2010 žalovaný vydal zákaz prijímať nových zamestnancov a to najmä na pracovné miesta, ktoré už boli obsadené kvalifikovanými zamestnancami. Jednalo sa o zákaz vydaný Generálnym riaditeľom Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica. Ak teda niekto tento zákaz porušil a v rokoch 2010 až 2018 prijal na právny odbor Slovenskej pošty nových zamestnancov, ktorí spĺňali kvalifikačné predpoklady na právnom odbore už pracujúcich zamestnancov, porušil zásadu nadriadenosti a podriadenosti a zároveň vedome spôsobil nadstav zamestnancov právneho odboru. A toto protiprávne konanie iných zamestnancov žalovaného podľa názoru žalobcu nemôže byť na ujmu zamestnanca, ktorý bol do pracovného pomeru prijatý v súlade s platnými právnymi a internými normami, príkazmi nadriadených a platným . Žalobca neporušil ustanovenia , žalovaný áno; žalovaný bezdôvodne a v rozpore so zásadou nadriadenosti a podriadenosti vedome vytvoril na právnom odbore nadbytočnosť tak, že do pracovného pomeru prijímal mladých právnikov bez toho, aby mal pre nich vytvorené voľné systematizované pracovné miesta v platnej organizačnej štruktúre žalovaného a potom začal rozväzovať pracovné pomery so starými zamestnancami z dôvodu ich údajnej nadbytočnosti. 2.4 Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. učí mladých právnikov, že porušovanie zákonov a právnych zásad im prináša výhody, prácu a lukratívnu mzdu a dodržiavanie zákonov a právnych zásad starým zamestnancom prináša stratu zamestnania a znižovanie ich spoločenskej vážnosti a diskrimináciu v práci aj v súdnych konaniach. Prvostupňový súd toto protiprávne konanie žalovaného svojím rozsudkom schválil tak, ako schválil aj dlhoročné diskriminačné konanie, vedené žalovaným voči žalobcovi. 2.5 Konanie súdov vedie k tomu, že mladí právnici sú arogantní, čo sa na pojednávaní dňa 16.08.2022 prejavilo, keď svedok A. E. miesto zodpovedania žalobcom položenej otázky, akú má mzdu reagoval tak, že pri prechode z lavice svedka na lavicu verejnosti žalobcovi povedal, že môže ku nemu prísť na školenie z procesného práva. Zápisnica zo dňa 16.08.2022 neobsahuje úplné a pravdivé odpovede svedkov. Ak prvostupňový súd vyhodnotil žalobcu ako nedôveryhodného, recipročne má žalobca ten istý názor na prvostupňový súd, pretože prvostupňový súd mal trvať na tom, že svedok má odpovedať a jeho odpoveď mal prvostupňový súd zaznamenať a uviesť ju v zápisnici z pojednávania; okrem toho mal do zápisnice uviesť aj skutočnú odpoveď svedka; svedok mal pred sebou na stolíku svedka nalepené poučenie, že má vypovedať pravdu a nič nezamlčať; toto poučenie ignoruje aj prvostupňový súd v zápisnici z pojednávania zo dňa 16.08.2022, lebo v ňom uvádza nepravdivé odpovede svedkov. 2.6 Podľa odvolateľa od roku 2010 do roku 2018 platil v Slovenskej pošte zákaz prijímať nových zamestnancov. V tomto období boli do pracovného pomeru na právny odbor prijatí v rozpore so zásadou nadriadenosti a podriadenosti, nespĺňajúci rovnaké kvalifikačné predpoklady ako už pracujúci zamestnanci, s chýbajúcou praxou a skúsenosťami, prijatí na neexistujúce v organizačnej štruktúre zamestnávateľa pracovné miesta a mladší, ako zamestnanci na právnom odbore už pracujúci a aj mladší ako žalobca, právnici: v roku 2011 A. T. O., A. J. a F. J., v roku 2012 A. M. R. a A. P. H., v roku 2013 A. K. P., A. F. O. a F. F. C., v roku 2014 A. L. L., v roku 2017 F. D. Q. a od 01.01.2018 F. A. E.. Príkaz GR je súčasťou spisu. X.X F. C., A. R., A. O., A. H. a F. E. boli do pracovného pomeru na miesto právnika špecialistu prijatí bez právnej praxe a bez povinnosti preukazovať prax na vykonávanie práce právnika. Pred prijatím do pracovného pomeru u žalovaného nevykonávali žiadne povolanie právnika, ani prax advokáta, ani žiadne iné povolanie, vyžadujúce právne vzdelanie. Pracovnú zmluvu s nimi žalovaný uzatvoril. Rozdiel

bol ešte vo veku novoprijatých zamestnancov, oproti žalobcovi, s ktorým žalovaný ukončil pracovný pomer a rozdiel je aj v mzde, ktorú za svoju prácu dostávali, bola vyššia, ako mal žalobca. 2.8 Žalobca bol povinný preukazovať odbornú spôsobilosť a prax na ním vybrané miesto v ponukovom konaní, keď mu bolo zrušené miesto právnika špecialistu (podrobnosti sú v spise). Ani po jej preukázaní mu nebola zmenená pracovná zmluva, ale s ním bol rozviazaný pracovný pomer. 2.9 Rozdielne zaobchádzanie uviedol žalobca v konaní na súde prvého stupňa aj v iných prípadoch, pre účely odvolacieho konania však diskrimináciu zúžil len na peniaze, lebo tie sú v kapitalizme najdôležitejšie a jedná sa o merateľný faktor. V antidiskriminačnom konaní (súbežne vedený spis sp.zn. na tom istom prvostupňovom súde, pred tým istým sudcom) žalobca navrhol vykonať dôkaz na mzdy jeho kolegov na právnom odbore, pretože bol diskriminovaný v oblasti odmeňovania (mzdy), rovnako, ako to navrhoval aj v tomto konaní. Vedúci právneho odboru žalovaného platovú diskrimináciu žalobcu na pojednávaní priznal (žalobca predpokladal, že aj tento zvukový záznam sa z čiernej skrinky stratí). Žalobca navrhol vykonať dôkaz dožiadaním platov všetkých zamestnancov žalovaného buď u žalovaného, alebo dožiadaním na sociálnej poisťovni. Žalovaný dôkaz odmietol predložiť, prvostupňový súd tento dôkaz dožiadaním sociálnej poisťovne odmietol vykonať. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na Skutočnosť, že ten istý sudca rozhoduje v obidvoch konaniach, a preto je mu známe (...súdu je z jeho činnosti známe...), že v konaní aj vedúci právneho odboru, aj právny zástupca žalovaného platovú diskrimináciu žalobcu priznali, v rozsudku a v jeho odôvodnení prvostupňový súd neuviedol. Prvostupňový súd manipuluje s dôkazmi, rozhoduje bez právneho titulu, bez poznania právneho a za pozmeňovania skutkového stavu. 2.10 Žalobca sa dňa 16.08.2022 na pojednávaní rozhodol doplniť dokazovanie napr. tak, že svedkovi A. E. položil otázku na výšku jeho mzdy, svedok podľa zápisnice z pojednávania vraj neodpovedal, súd netrval na tom, aby svedok odpovedal, hoci svedok mal pred sebou vytlačené písomné poučenie, že je povinný vypovedať pravdu a nič nesmie zamlčať. V skutočnosti svedok odpovedal. Súd nevykonáva dôkazy a nezisťuje skutkový stav, ak sa jedná o dôkazy, ktoré môžu ozrejmiť skutkový stav a ich vykonanie môže priniesť nepriaznivé zistenie skutkového a právneho stavu pre žalovaného. Je porušená zásada rovnosti strán sporu a práva slabšej strany sporu. Podľa názoru žalobcu nebol dostatočne zistený skutkový stav, na základe čoho súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nebol vykonaný dôkaz výpoveďou svedka L. C., pracovnými zmluvami právnikov právneho odboru, miezd právnikov právneho odboru; vykonané dôkazy neboli vykonané v súlade s ustanoveniami , pretože v zápisnici nie sú pravdivo opísané odpovede svedkov A. K. P. a F. A. E., ktorí odpovedali na všetky otázky položené im žalobcom. 2.11 V bode 47 rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že ku dňu 14.10.2019 nemohol žalovaný prijať žalobcu do pracovného pomeru na právny odbor, pretože tu bol plný počet zamestnancov 10, s vedúcim odboru 11. V bode 47, na strane 29 rozsudku prvostupňový súd uvádza, že F. A. E. požiadal dňa 05.11.2019 o preradenie zo zastupovania F. L. L. na novo vytvorené pracovné miesto na novom oddelení právneho odboru a F. L. ukončila materskú dovolenku dňa 24.11.2019, čo znamená, že dňa 14.10.2019 nebolo na právnom odbore 10 zamestnancov (resp. pracovných miest), ako tvrdí okresný súd, ale len 9, lebo L. čerpala materskú dovolenku a Becáni ju len zastupoval (A. N. odišla do dôchodku od 16.11.)Žalovaný tvrdil, že musel prehlásiť žalobcu za nadbytočného, lebo bol v strate, ale zároveň vytvoril nové pracovné miesto pre A. E. a nové pracovné miesto pre F. L. L., pre ktorých strata neplatila. 2.12 V roku 2022 dosiahne strata Slovenskej pošty cca 41 miliónov Eur, čo sa ešte nikdy nikomu na Slovenskej pošte nepodarilo. Ani tak ku dnešnému dňu nie je nikto z 10 právnikov nadbytočný. Žalobca bol prehlásený za nadbytočného v roku 2019, žalovaný bol v zisku 1,39 mil. Eur, pracovný pomer s ním bol rozviazaný v roku 2020, keď bol žalovaný v strate len 16 mil. Eur, v roku 2021 bol v strate len 11,59 mil., v roku 2022 bude v strate 41 mil. Eur; čím vyššie tržby žalovaný dosahuje, tým vyššie straty má a to údajne sústavne prepúšťa zamestnancov. Odvolateľ spochybnil, že na právnom odbore okrem žalobcu nie je nikto nadbytočný ani teraz, keď sú straty oveľa vyššie, ako boli v čase rozväzovania pracovného pomeru s ním. Na tom, koľko na právnom odbore bolo a nebolo zamestnancov možno nezáleží až tak, ako na tom, že zvukové nahrávky dokazujú, že žalobca bol stále zaradený na právny odbor. Keď sa pýtal na personálnom, prečo chodí na ponukové konania vedúci právneho odboru, keď tam už žalobca nepatrí, bolo mu povedané, že do dňa, kým neprijme nové pracovné miesto, alebo mu neskončí pracovný pomer, je stále zamestnancom právneho odboru, aj keď jeho pracovné miesto na právnom odbore bolo zrušené. 2.13 Pred začatím prvého pojednávania prvostupňový súd vyzval žalobcu na späťvzatie žalobného návrhu s tým, že vo veci nebude úspešný a jeho žaloba bude zamietnutá. V deň prvého pojednávania nebolo vykonané žiadne dokazovanie, nebolo otvorené pojednávanie a súd už prejudikoval výsledok súdneho sporu. V bode 47 prvostupňový súd skonštatoval, že žalobcovi nemohli byť v novembri 2019 ponúknuté dve voľné pracovné miesta právnika špecialistu na novo vytvorenom oddelení právneho

odboru, lebo čerpal materskú dovolenku. Prvostupňový súd neuviedol na základe akého právneho predpisu dospel k záveru, že zamestnanec nemôže ukončiť čerpanie materskej dovolenky a nastúpiť do práce, ak by mu zamestnávateľ v prípade jeho nadbytočnosti na ním zastávanom pracovnom mieste iné voľné pracovné miesto ponúkol a on by ho prijal. Žalobca vraj bol nadbytočný a preto žalovaný potom, ako žalobcu vyhlásil za nadbytočného, vytvoril nové oddelenie s dvomi novými voľnými pracovnými miestami. Celý rozsudok v odôvodnení pôsobí dojmom, že súd postupoval tak, aby výsledok sporu skončil tak, ako to prvostupňový súd prejudikoval pred začatím súdneho konania a tomu sú podriadené úpravy výpovedí svedkov a tvorba skutkového stavu súdom, následne hodnotenie vykonaných dôkazov, procesné postupy a prejudikovanému právnemu stavu prispôsobený petit rozhodnutia. 2.14 Žalobca nesúhlasil s procesným a myšlienkovým postupom prvostupňového súdu najmä preto, lebo prvostupňový súd sa nezaoberal vykonaním všetkých navrhnutých dôkazov, ktoré sú podľa názoru žalobcu dôležité pre správne rozhodnutie vo veci samej. Žalobca navrhol vykonať dôkaz pracovnými zmluvami zamestnancov právneho odboru, aby sa preukázalo, že boli prijatí v čase platnosti zákazu generálneho riaditeľa žalovaného prijímať nových zamestnancov. Ak boli noví zamestnanci naozaj prijatí v tomto období, tak je z konania vedúcich zamestnancov právneho odboru a ľudských zdrojov zrejmé, že ich konaním sa žalovaný dopustil konania v rozpore so zásadou podriadenosti a nadriadenosti, teda porušil ustanovenia v platnom znení. Okresný súd tento dôkaz nevykonal a ani jeho nevykonanie v odôvodnení rozsudku neodôvodnil. Vykonanie tohto dôkazu by mohlo viesť aj k potvrdeniu žalobcom tvrdeného skutkového stavu, že vedúci právneho odboru dlhodobo a systematicky prijímal mladých zamestnancov a potom rozväzoval pracovné pomery so starými zamestnancami, ktorých zároveň platovo diskriminoval. Podľa názoru žalobcu sa jedná o obchádzanie účelu antidiskriminačného zákona. 2.15 Žalobca sa domnieva, že ak bola nadbytočnosť žalobcu spôsobená dlhodobým vedomým porušovaním konkrétneho ustanovenia žalovaným, v danom prípade sa jedná o porušenie , tak je výpoveď daná žalobcovi podľa ustanovení neplatná. 2.16 Keďže prvostupňový súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie, ktoré žalobca nemôže vykonať sám, lebo ku pracovným zmluvám zamestnancov právneho odboru a ku ich mzdám nemá prístup, tak nedokázal prvostupňový súd zistiť, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania s porovnateľnými zamestnancami a taktiež nedokázal zistiť, že právnym titulom na podanie žaloby bolo aj porušenie v platnom znení u celkove 11 zamestnancov právneho odboru (z toho jedna zamestnankyňa aj na oddelení všeobecnej právnej agendy). Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd podľa názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil, zároveň aj dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Diskriminácia zamestnanca je právny stav, ktorý môže mať vplyv na platnosť výpovede. 2.17 Počas konania došlo podľa názoru žalobcu k ďalším viacerým procesným vadám, keď napr. prvostupňový súd žalobcovi určil lehotu na ukončenie dokazovania, čo je konanie súdu, ktoré je v rozpore s ustanoveniami - - ochrana slabšej strany. – sudcovská koncentrácia konania bola v pojednávanom prípade bola podľa názoru žalobcu nesprávne uplatňovaná. V prvom rade, ak už by mala byť uplatnená, tak voči silnejšej strane konania, nie proti slabšej. Žalobcovi, ako slabšej strane sporu súd uložil povinnosť predložiť všetky dôkazy v súdom stanovenej lehote, žalovanému nie. Lehota bola stanovená po konzultácii súdu so žalobcom, tento fakt žalobca nespochybnil, to však nič nemení na fakte, že koncentráciu v prípade súdnych konaní so slabšou stranou zakazuje. 2.18 Podľa názoru žalobcu prvostupňový súd porušil práva slabšej strany, ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nemali použiť (, ). 2.19 Dôkazy, ako výpoveď A. K. P., A. H. O., B. S., A. T. O., L. C. sú dôkazy, ktoré podľa názoru žalobcu nie sú dôveryhodné. Jedná sa o písomne zachytené výpovede svedkov udalostí a deja. Svedkovia neboli súdom poučení podľa ustanovení ods. 1 alebo 2. Písomnú výpoveď svedka môže nariadiť len súd a to len vo výnimočných prípadoch. Poučiť ich pri písomnej výpovedi súd musí podľa ods. 2 tiež. Názor žalobcu je, že prvostupňový súd mal všetky tieto dôkazy vyhodnotiť ako nedôveryhodné, vykonané v rozpore s ustanoveniami a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nimi nemal vôbec zaoberať. Ak prvostupňový súd hodnotil v odôvodnení rozsudku len jeden z týchto dôkazov, písomnú výpoveď manželky žalobcu L. C., ktorá bola zároveň ochotná vypovedať, súd však jej výsluch opakovane odmietal vykonať a ani nevykonal, tak podľa názoru žalobcu postupoval v rozpore s ustanoveniami a voči žalobcovi sa dopustil diskriminácie. Svedkyňa L. C. mohla byť vypočutá na prípadný nesúlad jej písomného vyjadrenia zaslaného na súd, žalobca jej vypočutie navrhoval, súd sa vykonaniu tohto dôkazu bránil, a tak žalobca v snahe nepredlžovať nezákonné súdne konanie nakoniec pod nátlakom sudcu súhlasil, že dôkaz súd nemusí vykonať.

2.20 Okrem toho mohol súd vykonať na rozpor písomného dôkazu svedkyne L. C. (omyl v dátume), dôkaz výsluchom svedkyne A. M. N., žalovaný tento dôkaz navrhoval vykonať, žalobca súhlasil. A. M. N. bola dňa 29.04.2019 predvolaná A. C. k nemu do kancelárie a on jej tak, ako aj žalobcovi oznámil, že k 01.07.2019 bude so žalobcom rozviazaný pracovný pomer. Prvostupňový súd odmietol tento dôkaz vykonať a žalobcu vyhodnotil ako nedôveryhodného. Okrem toho dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že si žalobca priebeh deja vymyslel. Žalobca nesúhlasí s postupom prvostupňového súdu, pretože prvostupňový súd odmietol vykonať žalobcom navrhované dokazovanie a na základe tejto skutočnosti dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôkaz uvedený na str. 22, v bode 24 rozsudku, vyhodnotený na strane 33 v závere bodu 50). Nedôveryhodné dôkazy predložené žalovaným prvostupňový súd nehodnotil, nedôveryhodný dôkaz vykonaný žalobcom hodnotil. 2.21 Dôkaz – zvukový záznam zo dňa 02.07.2020 – A. F. C. sa na tomto zvukovom zázname jasne vyjadril, že so žalobcom bude ukončený pracovný pomer, lebo podal antidiskriminačnú žalobu. Žalobca nesúhlasí s vyhodnotením zvukových záznamov prvostupňovým súdom, že pre konanie na nich nie je nič podstatné. 2.22 Bod 17 rozsudku obsahuje odôvodnenie, na základe čoho prvostupňový súd dospel vykonaným dokazovaním k tomu, že žalobu zamietol v celom rozsahu (str. 26 rozsudku). K ustanoveniam žalobca uvádza, že tým, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav v kumulácii s tým, že vec po celý čas nesprávne právne posudzoval, dospel k nesprávnym právnym záverom a vec posúdil a odôvodnil nesprávnymi ustanoveniami . 2.23 Žalobca sa domnieva, že ak jeho údajná nadbytočnosť vznikla na základe porušenia ustanovení žalovaným, je výpoveď daná mu zamestnávateľom neplatná a má právo na náhradu mzdy. Ak žalovaný vykonával všetky ostatné skutkové a právne úkony v súlade s tým, že porušil právo (teda konkrétne ustanovenie ), sú všetky potom nasledujúce právne úkony žalovaného vykonané voči žalobcovi neplatné. Inak povedané, ak zamestnávateľ vedomým, dlhodobým a opakovaným porušovaním konkrétneho ustanovenia svojím protiprávnym konaním zapríčiní nadbytočnosť zamestnanca, nie je zamestnanec nadbytočný a výpoveď daná mu zamestnávateľom, ktorý sa dopustil porušenia je neplatná. Ak sa zamestnávateľ zároveň vedome dopúšťa dlhodobo diskriminácie zamestnanca v otázke mzdy je výpoveď daná mu zamestnávateľom neplatná. 2.24 Odvolací dôvod podľa žalobca vzhľadom na to, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal právnym titulom, ktorý bol základom na podanie žaloby, opakovane odmietal vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom a to najmä výsluch svedkyne L. C., svedkyne M. N., pracovné zmluvy zamestnancov právneho odboru a ich mzdy (postoj súdu je zrejmý zo všetkých zvukových záznamov, ale najmä zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 16.08.2022) došlo k tomu, že konanie na súde prvého stupňa nemalo už vôbec žiadny zmysel a bolo potrebné ho posunúť na súd druhého stupňa, aby zaujal stanovisko k veci, preto sa žalobca domnieva, že nič nebráni tomu, aby na vec bolo aplikované aj ustanovenie c) a d) , žalobca prikladá dôkaz výkazu ziskov a strát z Fin stat, a zároveň nič nebráni tomu, aby bolo v odvolacom konaní doplnené dokazovanie. 2.25 Žalobca navrhol krajskému súdu v súlade s ustanovením vec právne posúdiť, rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej. 2.26 K odvolaniu priložil prílohy graf FinStat.sk a FinStat prehľad o firme žalovaného.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ma za to, že žalobca odvolacie dôvody formálne vymedzil odkazom na , , a bez toho, aby pri všetkých z nich aj riadne identifikoval, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) vidí ich naplnenie. Preto odvolanie žalobcu nespĺňa zákonné požiadavky na jeho obsah. 3.1 V danom prípade žalobca napadol rozsudok okrem iného z dôvodu, že prvostupňový súd mu mal nesprávnym procesným postupom znemožniť ako strane sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, teda s odkazom na V obsahu odvolania však žalovaný nedokázal ani pri maximálnej snahe vydedukovať, aké konkrétne procesné práva boli znemožnené žalobcovi nesprávnym procesným postupom súdu uskutočniť. Žalobca sa totiž v prevažnej časti podaného odvolania venuje opätovnému opisu skutkového stavu, ktorý už viackrát veľmi obsiahlo opísal vo svojich písomných vyjadreniach v konaní pred prvostupňovým súdom, potom rôznym svojim teoretickým úvahám o tom, či je aktuálna právna úprava ním citovaných zákonných ustanovení dostatočná a len okrajovo sa venuje procesnému postupu prvostupňového súdu, keď poukazuje na to, že súd ním navrhnuté relevantné dôkazy nevykonal (za ktoré žalobca považuje pracovné zmluvy ostatných zamestnancov žalovaného na právnom odbore,

ako aj informácie o výške miezd zamestnancov žalovaného na právnom odbore) resp. nepredvolal všetkých ním navrhnutých svedkov (napr. manželku žalobcu, prípadne M. N., ktorá už u žalovaného nepracuje, pretože odišla do dôchodku), a ktorý procesný postup napáda v odvolaní aj v súvislosti s odvolacím dôvodom podľa a (t.j. v súvislosti s vadami v skutkových zisteniach súdu). 3.2 Poukázal na to, že ak odvolateľ napáda postup súdu, porušujúci jeho právo na spravodlivý súdny proces, o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa nepôjde v každom prípade porušenia ktoréhokoľvek jeho čiastkového práva ako strany sporu postupom súdu, ale len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016., str. 1239). V danom prípade však žalobcom nie je preukázané, že by k protiprávnemu postupu na strane prvostupňového súdu vo vzťahu k žalobcovi v konaní vôbec došlo. Žalobca v odvolaní uvádza v tejto súvislosti nepravdivé tvrdenia, že prvostupňový súd nevykonal všetky podstatné ním navrhnuté dôkazy, a to pracovné zmluvy ostatných zamestnancov právneho odboru žalovaného a dokonca obviňuje žalovaného, že ich odmietol súdu predložiť. Žalovaný do súdneho konania na výzvu súdu tieto pracovné zmluvy v kópiách predložil (ako prílohu sprievodného listu zo dňa 08.04.2022), čo vyplýva z obsahu spisu. 3.3 Ak by aj prvostupňový súd niektoré z dôkazov navrhnutých žalobcom aj nevykonal, neznamená to bez ďalšieho, že tým došlo k porušeniu práv žalobcu ako strany sporu, keďže takýto postup súdu umožňuje aj ustálená súdna prax, na ktorú dokonca Okresný súd Zvolen v odôvodnení rozsudku poukázal, keď uviedol, že súd sa nemusí zaoberať všetkými nastolenými otázkami, ale musí len dávať dôraz na tie, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami (viď odsek 2 odôvodnenia rozsudku, str. 2 rozsudku). 3.4 K odvolaciemu dôvodu podľa a tiež k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu podľa ust. žalovaný odkázal na priebeh posledného pojednávania v danej veci, konaného dňa 16.08.2022 na Okresnom súde Zvolen, na ktorom sa zákonný sudca žalobcu výslovne pýtal, či má žalobca ešte nejaké návrhy na doplnenie dokazovania a až keď sa žalobca vyjadril, že nenavrhuje v tejto veci vykonať žiadne ďalšie dôkazy, súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a o veci potom meritórne rozhodol, čo je možné preukázať zvukovým záznamom z predmetného pojednávania. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že by mu súd znemožnil dokázať jeho skutkové tvrdenia resp. že by súd v tomto prípade nezákonne aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania. 3.5 Za nedôvodné považoval žalovaný aj tvrdenie žalobcu o vadách v skutkových zisteniach prvostupňového súdu, ktoré žalobca v odvolaní formálne bez bližšieho zdôvodnenia napáda. Závery v rozsudku nenasvedčujú, že by skutkové zistenia prvostupňového súdu nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, ani žeby výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedal z dôvodu, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu alebo inak z konania nevyplynuli, že by súd opomenul rozhodné skutočnosti vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak z konania najavo, resp. že by v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesu strán sporu, alebo ktoré by vyšli inak z konania najavo z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti bol logický rozpor alebo že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal zákonne vykonanému spôsobu dokazovania. 3.6 Žalovaný nesúhlasil ani so žalobcovým tvrdením, že v prípade ním predložených listín s vyjadrením konkrétnych osôb (žalobca uvádza v odvolaní napr. A. K. P., A. H. O., B. S., A. T. O., L. C.) sa má jednať o písomne zachytené výpovede svedkov, ktorí neboli prvostupňovým súdom poučení tak, ako to vyplýva z , a preto sú ich výpovede nedôveryhodné. Žalobca zrejme nesprávne vyvodil, že sa jedná o dôkazný prostriedok - výsluch svedka, pričom je zrejmé, že v prípade písomných vyjadrení týchto osôb, predložených súdu, sa jedná o vykonanie dôkazu súkromnou listinou a súd k jej hodnoteniu tak aj pristúpil, a preto sa nemohol v tomto prípade dopustiť porušenia príslušných ustanovení, týkajúcich sa výsluchu svedka podľa 3.7 Vzhľadom na spochybnenie postupu súdu prvej inštancie ohľadom predbežného právneho posúdenia veci odvolateľom, keď v odvolaní uvádza, že „Pred začatím prvého pojednávania prvostupňový súd vyzval žalobcu na späťvzatie žalobného návrhu s tým, že vo veci nebude úspešný a jeho žaloba bude zamietnutá.“, a tiež že „V deň prvého pojednávania nebolo vykonané žiadne dokazovanie, nebolo otvorené pojednávanie a súd už prejudikoval výsledok súdneho sporu.“ žalovaný poukázal na inštitút predbežného právneho posúdenia veci podľa Súd povinný

určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, je povinný uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci, čo neplatí len v prípade, ak tak už postupoval pri predbežnom prejedaní sporu. Predbežným právnym posúdením veci sa prvostupňový súd nedopustil žiadneho protiprávneho konania, práve naopak, postupoval dôsledne v súlade s , keď žalobcu výslovne upovedomil pred ďalším pokračovaním v konaní, ako sa mu daná vec na základe žaloby a dovtedy predložených vyjadrení strán sporu javí, aby tak obe strany sporu mali možnosť zvážiť svoj ďalší postup v súdnom konaní a mohli adekvátne reagovať uplatnením primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany za účelom dosiahnutia úspechu v konaní. Ak teda žalobca v konaní neuspel, je možné skonštatovať, že príčinou jeho neúspechu nie je zaujatosť súdu voči nemu, ako sa snaží v odvolaní naznačiť, ale predovšetkým jeho nesprávne zhodnotenie situácie, keď v nadväznosti na predbežné právne posúdenie súdom neprehodnotil svoju procesnú pozíciu a vecnosť a efektívnosť svojej právnej argumentácie a nepresvedčil súd svojimi následnými tvrdeniami a dôkazmi natoľko, aby súd zmenil názor a rozhodol inak ako vyslovením predbežného právneho názoru avizoval. Výsledok konania tak nie je dôsledkom protiprávneho postupu súdu, ale je predovšetkým dôkazom objektívnej predvídateľnosti a transparentnosti následného súdneho rozhodnutia, keďže v ďalšom priebehu konania po predbežnom právnom posúdení veci súdom žalobca v podstate len opakoval svoju argumentáciu zo žaloby, o ktorej ho súd vopred informoval, že pre jeho úspech v konaní nebude postačovať a nepodarilo sa mu v konečnom dôsledku preukázať, že by sa žalovaný voči nemu v súvislosti so skončením pracovného pomeru dopustil protiprávneho konania, ktoré by zakladalo dôvodnosť podanej žaloby. 3.8 Podľa názoru žalovaného sa nejedná o novoty v odvolacom konaní podľa , ktoré žalobca v odvolaní bez bližšieho vysvetlenia spomína, nejde o nové prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené žalobcom v konaní pred súdom prvého stupňa; žalobca v odvolaní opätovne pomerne rozsiahlo opisuje aj skutkový stav, pričom odkazuje na ustanovenie Ide o tvrdenia buď už žalobcom uvedené v prvostupňovom konaní (napríklad o tom, že žalobca bol prepustený z iného dôvodu ako z dôvodu organizačnej zmeny, a to pre jeho vek, prípadne iný diskriminačný dôvod) alebo úplne nerelevantné pre rozhodnutie o merite veci (napríklad tvrdenia týkajúce sa prijímania a prepúšťania iných zamestnancov žalovaného, ich náplne práce, finančných výsledkov a pod.). 3.9 Obsah odvolania považuje žalovaný za nezrozumiteľný aj vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti ďalšieho odvolacieho dôvodu (t.j. vo vzťahu k ust. - nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom), pretože z odvolania nie je zrejmé, k akému nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany prvostupňového súdu malo v danom prípade dôjsť a ani to, aké malo byť podľa žalobcu správne právne posúdenie prvostupňovým súdom vzhľadom na zistený skutkový stav. Preto sa žalovaný k tomuto odvolaciemu dôvodu nevedel podrobnejšie vyjadriť. 3.10 Žalovaný mal za to, že vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu prvostupňového konania najavo, okresný súd rozhodol vo veci správne, správne posúdil nielen skutkový stav, ale aj právny stav, pretože aplikoval na danú právnu vec príslušné a správne právne normy, ich obsah tiež správne interpretoval a správne zvolené a správne interpretované právne normy aj správne aplikoval na daný skutkový stav tak, ako to súd objasnil aj v odôvodnení rozsudku. 3.11 Navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v podstate zopakoval svoju argumentáciu z odvolania, a to podľa neho základnú podstatu odvolania a právny titul k podaniu žaloby o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy. Od roku 2010 do roku 2018 platil na Slovenskej pošte, a.s. zákaz prijímať nových zamestnancov na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 11/2010, ktoré bolo zrušené príkazom generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, a.s. č. 7/2018, ktoré sú založené v spise. V období rokov 2010 až 2018 žalovaný do pracovného pomeru na právny odbor prijal celkom 11 právnikov, čím porušil zásadu nadriadenosti a podriadenosti, zakotvenú v ustanoveniach , ako aj platnú smernicu OS-81 - obsadzovanie pracovných miest a organizačný postup L./XX - plánovanie potreby zamestnancov. Smernice a organizačné normy sa predkladajú do predstavenstva Slovenskej pošty, a.s. a sú záväzné a platné až dňom schválenia predstavenstvom a podpisom predsedu predstavenstva, čo v praxi znamená, že sú záväzné pre každého zamestnanca Slovenskej pošty, a.s., a to aj pre generálneho riaditeľa žalovaného, lebo funkcia predsedu predstavenstva je oddelená od funkcie generálneho riaditeľa. Preto existuje smernica OS-03, ktorá sa volá podpisový poriadok, lebo aj ona rozlišuje medzi platnosťou podpisu predsedu predstavenstva a podpisom generálneho riaditeľa.

4.1 Podľa názoru žalobcu A. F. C. a jednotliví riaditelia a vedúci odborov úseku ľudských zdrojov žalovaného mali pochopiť podstatu príkazu generálneho riaditeľa č. 11/2010 a oboznámiť sa so smernicou či organizačným pokynom, a preto v rokoch 2010 až 2018 vedome porušovali zákaz o pozastavení prijímania nových zamestnancov do pracovného pomeru na právny odbor žalovaného. 4.2 Podľa žalobcu, ak dňa 27.05.2019 v čase vydania rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 3441/2019- LZ-ORG o nadbytočnosti žalobcu bolo žalovanému známe, že jeho údajná nadbytočnosť vznikla na základe vedomého porušovania zákazu generálneho riaditeľa žalovaného zamestnancami žalovaného, vedomého porušovania ustanovení , organizačnej smernice OS-81 – obsadzovanie pracovných miest, organizačného postupu L./XX – plánovanie potreby zamestnancov a zároveň bolo vedúcemu právneho odboru známe, že pracovný pomer ukončuje minimálne jedna zamestnankyňa oddelenia všeobecnej právnej agendy právneho odboru A. M. N., tak je výpoveď daná mu žalovaným neplatná minimálne z dôvodov, že žalobca nebol nadbytočný, lebo do dôchodku odchádzala A. M. N.. Tento dôkaz priložil k vyjadreniu na USB kľúči a nebolo ho doteraz potrebné vykonať, pretože to, že sa súd prvej inštancie nebude zaoberať dôkazmi preukazujúcimi porušovanie smerníc, pokynov, príkazov a , nebolo žalobcovi do okamihu vynesenia rozsudku a jeho odôvodnenia známe. Ďalej žalovaný porušil konkrétne ustanovenie , a to v platnom znení, príkaz generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, a.s. č. 11/2010, opakovane porušoval organizačnú smernicu OS-81 – obsadzovanie pracovných miest, opakovane porušoval organizačný postup L./XX – plánovanie potreby zamestnancov v platnom znení, zamestnanci žalovaného dávali advokátskej kancelárii zastupujúcej žalovaného také informácie k postupu v konaní, že advokát a sudca súdu prvej inštancie uverili, že žalobca nie je dôveryhodná osoba, čím dosiahli úspech v spore v konaní na súde prvej inštancie, čo žalobca považuje za znižovanie jeho spoločenskej vážnosti a porušovanie dobrých mravov. Svedkovia žalovaného v konaní na súde prvej inštancie zatajovali skutočnosti, vedúce k objasneniu skutkového deja a iné dôvody, kde možno zaradiť mzdovú diskrimináciu, ničenie majetku žalobcu a jeho manželky a iné. S ostatnými dôvodmi neplatnosti výpovede sa aktuálne nemienil zaoberať, pretože odvolací súd má k dispozícii všetky jeho tvrdenia v spise a v odvolaní a v prípade, že dospeje k záveru, že z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, prípadne z iných dôvodov je potrebné doplniť dokazovanie minimálne ku mzdám právnikov na právnom odbore žalovaného, dokazovanie môže byť doplnené. 4.3 Žalobca je skutočne vnútorne presvedčený o tom, že ak bol pracovný pomer s akýmkoľvek zamestnancom rozviazaný v príčinnej súvislosti s porušovaním konkrétnych ustanovení , vnútropodnikových noriem zamestnávateľa, príkazov nadriadených zamestnancov, takýmto osobám by nemala byť poskytovaná právna ochrana tak, ako to urobil rozsudkom Okresný súd Zvolen a že výpoveď daná zamestnancovi v príčinnej súvislosti s porušovaním konkrétnych právnych noriem je neplatná. 4.4 Žalobca je na rozdiel od prvoinštančného súdu presvedčený, že ak dá zamestnávateľ počas prebiehajúceho procesu rozväzovania pracovného pomeru svojim zamestnancom a subdodávateľom pokyn, že majú zamestnancovi – podnikovému právnikovi, s ktorým je rozväzovaný pracovný pomer, zničiť vstupnú bránu do jeho rodinného domu, tak boli minimálne porušené dobré mravy. 4.5 Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na základe písomného dôkazu podpísaného jeho manželkou dospel k záveru, že žalobca nie je dôveryhodný; poukázal na to, že po vynesení súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil menej obsiahle ako v písomnej podobe. Tento omyl súdu nemohol vyvrátiť v prvoinštančnom konaní, preto priložil dôkaz, ktorým preukazuje, že A. F. C. o tom, že so žalobcom bude rozviazaný pracovný pomer, hovoril skôr, ako bolo žalovaným vydané rozhodnutie o zrušení žalobcovho pracovného miesta príkazom GR č. 3441/20196-LZ-ORG zo dňa 27.05.2019, a to pred mnohými svedkami a preukázateľne pred dňom 20.05.2019. 4.6 Závery súdu prvej inštancie, že žalobca neuvádzal pravdivé údaje, že mu A. F. C. oznámil, že sa rozhodol rozviazať s ním pracovný pomer dňa 29.04.2019 a závery, že žalobca musel odovzdať svoju agendu v súvislosti s nástupom na rodičovskú dovolenku a nie v príčinnej súvislosti s organizačnými zmenami, nie sú správne. O tomto hovorí A. M. N. na zvukovom zázname zo dňa 20.05.2019, minutáž 00:09:08 – 00:11:10 zvukového záznamu (str. 4 a 5 prepisu), keď sa rozprávajú o tom, čo A. F. C. hovoril na porade právneho odboru, ktorá sa uskutočnila predo dňom 20.05.2019. V deň porady ešte nevydal zamestnávateľ žiadne rozhodnutie o tom, že je žalobca nadbytočný, napriek tomu A. F. C. oznámil pracovníkom právneho odboru, že žalobca je pod organizačnou zmenou. On im neoznámil, že žalobcovi bude v súvislosti s jeho rozhodnutím ponúknuté iné pracovné miesto. A. M. N., priama nadriadená žalobcu, nebola oboznámená so žiadnym dokumentom hovoriacim o tom, že je žalobca pod nejakou organizačnou zmenou. V deň rozhovoru nie je vydané žiadne rozhodnutie o údajnej nadbytočnosti žalobcu, napriek tomu A. M. N. trvá na tom, že žalobca má odovzdať právnu agendu a všetky svoje

pracovné veci, majetok aj literatúru z dôvodu nadbytočnosti žalobcu, nie z dôvodu jeho odchodu na materskú dovolenku. V tomto všetkom je zistenie súdu prvej inštancie nesprávne. 4.7 Dňa 29.04.2019 A. F. C. oznámil žalobcovi, že s ním bude rozviazaný pracovný pomer a to isté oznámil aj A. M. N.. Následne zvolal poradu právneho odboru, na ktorej toto svoje rozhodnutie oznámil všetkým zamestnancom právneho odboru. Porada sa uskutočnila preukázateľne predo dňom 20.05.2019, následne mal žalobca odovzdať svoju právnu agendu v príčinnej súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru s ním a nie ako uvádza súd prvej inštancie, že mal odovzdať svoju právnu agendu v príčinnej súvislosti s jeho odchodom na materskú dovolenku. 4.8 Minutáž 00:15:46 – 00:16:21 (str. 7 – 8 prepisu) potvrdzuje, že organizačná zmena sa uskutoční ku dňu 01.07.2019, na právnom odbore žalovaného zostáva pracovať novoprijatý zamestnanec A. E., F. L. L. a A. M. N.,, ktorá odchádza do dôchodku s nástupom najneskôr dňa 16.10.2019. Zvukový záznam preukazuje, že o čom sa dvaja účastníci rozhovoru dňa 20.05.2019 rozprávajú, to sa dňa 16.10.2019 stalo realitou – A. M. N. ukončila pracovný pomer u žalovaného. 4.9 Minutáž 00:28:52 – 00:33:11 (str. 13 – 15 prepisu) zvukového záznamu rozhovoru žalobcu s A. M. N. sumarizuje, že A. B. C. končí na právnom odbore, A. M. N. o tom vie a vedela to už pred poradou. Zvukový záznam preukazuje, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie uvádzal pravdivé opísanie skutkového deja, ak uviedol, že ho s rozviazaním pracovného pomeru ku dňu 01.07.2019 vedúci právneho odboru oboznámil skôr ako dňa 27.05.2019. Dňa 20.05.2019 sa A. B. C. a A. M. N. rozprávajú o tom, že A. M. N. ukončí dňa 15.10.2019 pracovný pomer, pretože jej dňa 16.10.2019 vznikne nárok na dôchodok. A. F. C. v súdnom konaní tvrdil, že mal z dôvodu nadbytočnosti rozviazať pracovný pomer s jedným zamestnancom právneho odboru a že o tom, že A. M. N. chce ísť na dôchodok dňa 27.05.2019 nevedel, čo nie je pravdivé tvrdenie, zvukový záznam potvrdzuje, že sa s A. N. rozprávali o jej skončení pracovného pomeru už predo dňom 20.05.2019. 4.10 Žalobca vyjadril neporozumenie, že okresný súd a A. F. C. bránia tomu, že žalobcovi A. C. dňa 29.04.2019 oznámil, že bude nadbytočný. Na tom, kedy to presne bolo, podľa žalobcu až tak nezáleží. 4.11 Počas ďalšieho trvania pracovného pomeru sa dňa 17.06.2020 dostavili pred rodinný dom žalobcu osoby D. L., zamestnanec žalovaného, A. O., zamestnávateľ subdodávateľa žalovaného, B. E., zamestnanec subdodávateľa žalovaného a za prítomnosti vedúcej pošty G. E., zamestnankyne žalovaného, zničili vstupnú bránu do rodinného domu žalobcu. Žalovaný nakoniec síce skutok priznal a škodu uhradil, ale ak toto konanie žalovaného nepovažuje súd prvej inštancie ani len za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, tak je úplne zbytočné veriť v nejakú spravodlivosť v súdnych konaniach. Ak toto konanie nie je priestupkom, trestným činom a ani len porušením dobrých mravov, tak žalobca bude ničiť dvere a brány každému, komu sa mu zachce. 4.12 Žalobca priložil k svojmu vyjadreniu prepis zvukovej nahrávky č. 16 o odovzdaní agendy a telefonický rozhovor žalobcu a A. N. po porade právneho odboru v máji 2019, 2-krát USB kľúč – zvuková nahrávka č. 16 – odovzdanie agendy, telefonický rozhovor žalobcu a A. N. po porade právneho odboru, organizačný postup L./XX, plánovanie potreby zamestnancov, ktoré je založené v spise a organizačnú smernicu OS-81 – obsadzovanie pracovných miest, čo je tiež založené v spise.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia (viazanosť rozsahom odvolania), (viazanosť odvolacími dôvodmi), (viazanosť skutkovým stavom), bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle , v plnom rozsahu potvrdil s nasledovných dôvodov:

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd súhlasí s výrokmi aj dôvodmi v rozsahu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ustanovenie , umožňuje odvolaciemu súdu obmedziť sa vo svojom odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi okresného súdu a na tieto odkazuje. Všetky vykonané dôkazy našli adekvátnu odozvu vo vypracovanom rozhodnutí s odpoveďou na odvolacie námietky žalobcu. Okresný súd z vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým záverom a tiež ku správnym záverom právnym.

9. Zo spisového materiálu je zistiteľné, že žalobca pracoval u žalovaného od 01.12.1997 ako referent

- právnik na odbore právnom; podľa dohody o zmene pracovných podmienok zamestnanec vykonával prácu vo funkcii špecialista – právnik (TP 030015); ďalšími dodatkami bola upravovaná už len mzda žalobcu. 9.1 U zamestnávateľa žalobcu prebehli tri organizačné zmeny (1/ 30.06.2019, 2/ 14.11.2019, 3/ 11.05.2021); v dôsledku prvej zo dňa 27.05.2019 bolo zrušené dňom 30.06.2019 pracovné miesto a druh práce špecialista – právnik v Banskej Bystrici. V tom čase žalobca čerpal rodičovskú dovolenku (od 10.06.2019 do 22.12.2019), dovolenku (od 23.12.2019 do 03.01.2020/piatok/ a dovolenku nariadenú zamestnávateľom od 13.01.2020 /pondelok/ do 31.01.2020 /piatok/) a bol práceneschopný (od 12.02.2020 do 01.02.2021). 9.2 Dňa 07.01.2020 /utorok po štátnom sviatku/ a 10.01.2020 /piatok/ prebehlo medzi žalovaným a žalobcom vzhľadom na zrušenie miesta žalobcu v rámci prvej organizačnej zmeny ponukové konanie podľa , na základe ktorého po preštudovaní ponuky voľných pracovných miest predložených zamestnávateľom žalobca prijal ponuku neobsadeného voľného pracovného miesta vedúceho odboru úseku prevádzky, sekcie spracovania a prepravy zásielok, plánovania logistických činností a centrálneho dispečingu, t.j. miesto vysokokvalifikovaného zamestnanca, riadiaceho zverený útvar; jedným z požadovaných predpokladov na toto voľné miesto, zaradené do typovej pozície odborný manažér, bola odborná prax 5 rokov, ktorú žalobca bol povinný preukázať; dňa 13.01.2020 doručil žalovaný žalobcovi výzvu na predloženie potrebných listinných dokladov a listom zo dňa 23.01.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že predmetné pracovné miesto je zahrnuté do plánovanej zmeny organizačnej štruktúry na úseku prevádzky a v zmysle interného dokumentu je potrebné na toto miesto vedúceho odboru realizovať výberové konanie. 9.3 Žalobca dňom 27.01.2020 za účelom preukázania svojich predpokladov na uvedené miesto predložil pracovný posudok, podpísaný F. F. I., generálnym riaditeľom spoločnosti Ladex a.s. Moskva, generálnym riaditeľom a konateľom Družba s.r.o., Demänovská dolina a Pilgrimoutour s.r.o. Liptovský Mikuláš o tom, že v období rokov 1992 až 1997 bol zamestnancom spoločnosti Ladex a.s. Moskva, Rezníček spol. s.r.o. Banská Štiavnica a Kores s.r.o. Banská Štiavnica vo funkciách riaditeľa vedúceho odboru centrálneho dispečingu a dopravy a koordinátor nákupu tovarov a služieb. 9.4 Dňa 28.01.2020 žalovaný prostredníctvom riaditeľa ľudských zdrojov G. A. J., B. (č.l.69-70 spisu) oznámil žalobcovi, že predloženým posudkom nepreukázal odbornú prax, požadovanú pre typovú pozíciu vedúceho odboru úseku prevádzky, sekcie, spracovania a prepravy zásielok, odbor plánovania logistických činností a centrálneho dispečingu a Rozhodnutím predstavenstva Slovenskej pošty o zmene organizačnej štruktúry č. 455/2020-LZ-ORG zo dňa 28.01.2020 došlo s účinnosťou od 01.03.2020 ku zrušeniu tohto miesta. 9.5 E-mailom zo dňa 05.02.2020 žalobca žalovanému oznámil, že dňa 03.02.2020 sa dozvedel, že na pracovisko nemá chodiť a má sa dostaviť 12.02.2020 (č.l. 82). Listom z 05.02.2020 (č.l. 78-81, 83-86) žalobca o.i. oznámil žalovanému, že dňa 12.02.2020 sa do práce dostaví. 9.6 Od 12.02.2020 do 01.02.2021 bol žalobca uznaný za práceneschopného. 9.7 Dňa 02.02.2021 (č.l. 74-75 spisu) bola osobne prerokovaná organizačná zmena podľa a ponukové konanie podľa medzi žalobcom a žalovaným o zrušení pracovného miesta žalobcu a o odmietnutí ponúknutého voľného pracovného miesta s tým, že žalobca zobral na vedomie, že dňom 05.02.2021 o 10.00 h. sa dostaví na adresu pracoviska. 9.8 Dňa 05.02.2021 na pracovisku žalobca prevzal výpoveď podľa (č.l.61-62 spisu) s tým, že v zmysle skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s príslušnou odborovou organizáciou pôšt a logistiky (č.l. 63-64). Žalobcovi zamestnávateľ listom zo dňa 05.02.2021 o.i. oznámil, že trojmesačná výpovedná doba mu začne plynúť od 01.03.2021 a uplynie dňom 31.05.2021 a počas jej plynutia nie je povinný sa zdržiavať na pracovisku, len sa dostaviť na základe telefonickej alebo písomnej výzvy zamestnávateľa za účelom riešenia pracovnoprávnych záležitostí vo vzťahu k osobe žalobcu; súčasne mu nariadil vyčerpať zostatok dovolenky na zotavenie do termínu 31.05.2021 (č.l. 76). 9.9 Keďže pri preberaní výpovede dňa 05.02.2021 žalobca písomne vyjadril svoj nesúhlas s výpoveďou, ktorú považuje za neplatnú a zotrval na prideľovaní práce, zamestnávateľ dňa 08.02.2021 žalobcovi písomne oznámil, že na výpovedi podľa , doručenej 05.02.2021 trvá (č.l. 77). 9.10 Dňa 31.05.2021 žalobca podal na okresný súd žalobu o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.

10. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd správne skúmal včasnosť podania žaloby a následne formálne podmienky platnosti výpovede. Správne uzavrel splnenie

podmienok výpovede z pracovného pomeru a hoci tieto skutočnosti žalobca v odvolaní nenamietal, krajský súd v zhode s okresným súdom zdôrazňuje, že ak sa zamestnávateľ rozhodne zrealizovať organizačné zmeny (zmeniť výrobné, technologické postupy, zavádzať nové výrobné zariadenia) a zmeniť tak systém práce, systém úloh, technologické vybavenie, resp. inak zvýšiť efektívnosť svojej činnosti a v dôsledku toho nepotrebuje výkon práce od zamestnanca, tento zamestnanec sa pre neho stane nadbytočný. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo s inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Tieto organizačné zmeny sa musia priamo dotknúť pracovnej pozície daného zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ končí pracovný pomer výpoveďou pre tento výpovedný dôvod. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu uvedeného v , nesmie počas dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru s takýmto zamestnancom znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať na toto pracovné miesto iného zamestnanca ( ). Zamestnávateľ musí prijať rozhodnutie o organizačnej zmene v písomnej forme; rozhodnutie o tom, s ktorým zamestnancom zamestnávateľ skončí pracovný pomer pre nadbytočnosť, je výlučne v rozhodovacej právomoci zamestnávateľa (R 90/1967, R 57/1968, R 3/1992). V prejednávanej veci bez pochybností žalovaný prijal tri organizačné zmeny, v rámci ktorých sa rozhodol skončiť pracovný pomer s viac ako 205 zamestnancami. 10.1 Právne oddelenie zreorganizoval žalovaný postupne: žalobca pracoval v oddelení všeobecnej právnej agendy spolu s jeho nadriadenou A. M. N. - vedúcou v Banskej Bystrici a A. H. O. a A. K. P. mali miesto výkonu práce v Košiciach. V oddelení vybranej právnej agendy pracovalo sedem zamestnancov, ich vedúcim bol F. D. Q. s výkonom práce v Bratislave; v Bratislave pracovala aj F. O., ostatní právnici

- A. G. P. H., F. A. E., A. M. R., G. J. E. a G. F. L. mali výkon práce v Banskej Bystrici. Organizačnou zmenou zo dňa 27.05.2019 došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, keďže priamo v organizačnej zmene sa uvádza, že sa ruší miesto právnika - špecialistu všeobecnej právnej agendy v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici pracoval v oddelení všeobecnej právnej agendy len žalobca a jeho vedúca A. M. N., nepochybne došlo ku zrušeniu pracovného miesta žalobcu. 10.2 Pred organizačnou zmenou zo dňa 27.05.2019 v rámci celého právneho odboru u žalovaného pracovalo celkom 12 zamestnancov (vedúci odboru A. F. C., vedúca všeobecnej právnej agendy A. M. N., vedúci vybranej právnej agendy F. D. Q., A. H. O., A. K. P., A. F. O., A. G. P. H., F. A. E. - dočasne na zastupovania F. L. L. na rodičovskej dovolenke, A. M. R., G. J. E., G. F. L. a žalobca), po organizačnej zmene spolu s vedúcim odboru A. F. C. zostalo 11 právnikov. 10.3 Ďalšou organizačnou zmenou došlo k zrušeniu všetkých oddelení na právnom odbore a bolo vytvorené len jedno oddelenie a to oddelenie právnej agendy a evidencie zmlúv s celkom 11 zamestnancami: desať pracovníkov a jeden vedúci právneho oddelenia (A. M. N. ukončila pracovný pomer; pracovať zostal F. D. Q., A. F. O., A. G. P. H., A. M. R., G. J. E., G. F. L., A. H. O. a A. K. P., F. A. E. od 05. 11. 2019 bol preradený zo zastupovania F. L. L., a od 24.11.2019 po ukončení rodičovskej dovolenky F. L. L.). 10.4 V čase, keď uvedené organizačné zmeny u žalovaného prebiehali, žalobca čerpal rodičovskú dovolenku (od 10.06.2019 do 22.12.2019), tzn. bol v ochrannej dobe, v rámci ktorej mu zamestnávateľ nebol oprávnený dať výpoveď z organizačných dôvodov, ktorej by (povinne) predchádzala ponuková povinnosť zamestnávateľa podľa .

11. Ani ohľadom skúmania splnenia ďalšej podmienky platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov okresný súd nepochybil; žalobca v odvolaní osobitne túto skutočnosť nenamietal a nesubsumoval pod konkrétny odvolací dôvod. Ponukovú povinnosť v zmysle , si žalovaný voči žalobcovi splnil tým, že dňa 02.02.2021 prerokoval organizačnú zmenu so žalobcom, ponúkol žalobcovi voľné pracovné miesta podľa zoznamu, ktoré žalobca odmietol, čo potvrdil svojím podpisom; dňa 05.02.2021 doručil žalobcovi výpoveď (NS SR sp.zn. zo dňa 27.11.2008, sp.zn.4MCdo/5/2010 zo dňa 13.10.2011). 11.1 V tejto súvislosti odvolací súd len dopĺňa dôvody okresného súdu, že ak zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, je povinný mu ponúknuť pre neho inak vhodnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú; povinnosť zamestnávateľa je považovaná za splnenú, ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi jedno z viacerých voľných pracovných miest, ktoré sa u neho nachádzajú, a to aj za predpokladu, že zamestnávateľ má viacero voľných pracovných miest vhodných pre zamestnanca aj z hľadiska jeho kvalifikácie; je výlučne na rozhodovacej právomoci zamestnávateľa, ktoré z u neho voľných pracovných miest zamestnancovi ponúkne a povinnosť zamestnávateľa je považovaná za splnenú momentom vykonania ponuky, na splnenie povinnosti zamestnávateľa nemá vplyv stanovisko zamestnanca, a to ani ak zamestnanec ponúknuté miesto odmietne, lebo má záujem o

iné voľné pracovné miesto a voči zamestnávateľovi sa ho dožaduje; je iba dobrou vôľou zamestnávateľa, ak umožní zamestnancovi pred presunom na inú prácu aj prípravu na túto prácu, pretože to nevyžaduje.

12. Žalovaný výpoveď žalobcu prerokoval aj so zástupcami zamestnancov dňa 05.02.2021, čím bola splnená podmienka , z vyjadrenia zástupcov zamestnancov vyplýva, že voči skončeniu pracovného pomeru z dôvodu realizácie organizačnej zmeny nemajú výhrady.

13. Okrem toho, zo súdneho spisu je zistiteľné, že žalovaný ako zamestnávateľ oznámil v zmysle dňa 09.05.2019 zástupcom zamestnancov t.j. odborovým organizáciám hromadné prepúšťanie zamestnancov z organizačných dôvodov, čím si aj v tomto smere zákonnú povinnosť splnil (č.l. 1182).

14. V odvolaní žalobca poukazuje predovšetkým na diskriminačné správanie žalovaného voči žalobcovi. Aj s touto otázkou sa okresný súd dostatočne vysporiadal, keď uviedol, že predmetná organizačná zmena bola realizovaná za účelom šetrenia finančných prostriedkov a netýkala sa len žalobcu, ale niekoľkých desiatok a neskôr stoviek zamestnancov žalovaného. V aktuálnom čase prebiehajúcej organizačnej zmeny na právnom oddelení pracovali celkom štyria zamestnanci, z ktorých bol jeden vedúci, ktorého sa zmena netýkala, dvaja právnici pracovali v Košiciach, týchto sa zmena nedotkla, pretože musela byť zachovaná vzájomná zastupiteľnosť, a teda organizačná zmena sa mohla dotknúť len a jedine žalobcu, preto nebolo možné porovnávať, ako to žiadal žalobca, prístup jeho zamestnávateľa ku nemu a ku ostatným zamestnancom a posudzovať z hľadiska diskriminácie. Správne okresný súd poukázal na dôvod skončenia pracovného pomeru – organizačná zmena, kedy je ukončenie pracovného pomeru a výber prepúšťaného zamestnanca výlučne v kompetencii zamestnávateľa. 14.1 V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že žalobca sa domáha v samostatnom konaní pred súdom preskúmania diskriminačného správania žalovaného, ktoré je konanie je prerušené až do skončenia konania o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy. 14.2 Ďalšie odvolacie námietky žalobcu zodpovedal už okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia (napr. že dňa 30.04.2019 mal A. F. C. oznámiť žalobcovi, že bude prepustený kvôli svojmu veku, o čom vystavila čestné prehlásenie manželka žalobcu, že žalobca dňa 30.04.2019 prišiel z práce domov a túto skutočnosť jej oznámil, hoci v ten deň žalobca čerpal dovolenku, nebol v práci a nemohol sa stretnúť s A. F. C.; o organizačnej zmene nerozhodoval A. F. C., ale generálny riaditeľ G. S.).

15. Žalobca v odvolaní namieta závery a tvrdenia okresného súdu, uvedené v odôvodnení, pretože podľa neho nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nezohľadňujú skutkový stav, ako aj vyjadrenia, prednesy a námietky žalobcu a k nim predložené dôkazy, považuje rozsudok za nesprávny, nedôvodný, nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi, tvrdenia a závery súdu, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie sú podľa neho nesprávne, neopodstatnené a v rozpore so súdnou praxou, ide o výslovne subjektívne hodnotenie a formalistické rozhodnutie, okresný súd neprihliadol na jeho argumentáciu, nevysporiadal sa s ňou a bez ďalšieho sa jednostranne stotožnil s argumentáciou žalovaného. 15.1 Odvolací súd sa s týmito námietkami odvolateľa nestotožňuje; z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z článku 6 ods. 1 Dohovoru možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strane, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

15.2 Aj Najvyšší súd SR v uznesení z 15.07.2010, sp.zn. uviedol, že to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruis Toria proti Španielsku z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, §29; Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgia Dis proti Grécku z 29.05.1997; Higgins proti Francúzsku z 19.02.1998). 15.3 Krajský súd má za to, že súd prvej inštancie vyhotovil rozsudok v súlade s vyššie uvedeným a v súlade s ustanovením , ; uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

16. Žalobca v odvolaní namieta, že výpoveď A. T. O., L. C. a ďalších svedkov sú dôkazy, ktoré nie sú dôveryhodné, pretože svedkovia neboli súdom poučení podľa , Tieto tvrdenia sú v rozpore s obsahom preskúmavaného spisu, pretože JUDr. Vladimír Šalamún v tejto prejednávanej veci vypočúvaný nebol a ani nepredkladal písomné vyjadrenie; v spise je založená len jeho dohoda o skončení pracovného pomeru so žalovaným. L. C., manželka žalobcu vystavila čestné prehlásenie, že dňa 30.04.2019 prišiel jej manžel z práce domov skôr a že mu mal A. F. C. oznámiť v práci, že bude prepustený kvôli svojmu veku; ohľadom nezrovnalostí v tomto čestnom prehlásení, keďže žalobca v uvedený deň čerpal dovolenku a v práci nebol a nemohol sa so svojím nadriadeným stretnúť, navrhoval žalobca vypočuť manželku, čo okresný súd odmietol. Hoci túto skutočnosť v odvolaní namietal a spochybňoval procesný postup okresného súdu, v konečnom dôsledku uznal, že na týchto dôkazoch pred súdom prvej inštancie ani netrval (č.l. 1287). 16.1 Rovnako odvolacia námietka žalobcu s návrhom vypočuť svedkyňu A. M. N. zostala v rovine konštatovania žalobcu, že „nesúhlasil s postupom prvostupňového súdu, ktorý odmietol vykonal žalobcom navrhované dokazovanie“. 16.2 Žalobca namietal aj nevykonanie dôkazov okresným súdom na jeho návrh predložením pracovných zmlúv zamestnancov právneho odboru, čím porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a aj uplatnil sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, ktorá sa v sporoch s ochranou slabšej strany nemá použiť. Z obsahu spisu vyplýva, že na návrh žalobcu okresný súd uložil žalovanému povinnosť predložiť navrhované dôkazy, ktorú povinnosť žalovaný splnil a požadované pracovné zmluvy do spisu predložil. Nemožno okresnému súdu vytknúť ani nezákonné použitie procesných ustanovení o zákaze použitia ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania, pretože žiadne takéto pochybenia zo spisu nevyplývajú.

17. Zhrnúc vyššie uvedené, žalobca odvolacie dôvody formálne vymedzil odkazom na , , a bez toho, aby pri všetkých z nich aj riadne identifikoval, v akom konkrétnom pochybení vidí ich naplnenie. Odvolací dôvod s odkazom na (prvostupňový súd mu mal nesprávnym procesným postupom znemožniť ako strane sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces) a a (vady v skutkových zisteniach súdu) z odvolania nemožno abstrahovať, keďže žalobca len okrajovo namieta procesný postup prvostupňového súdu s poukazom na to, že ním navrhnuté dôkazy okresný súd nevykonal (pracovné zmluvy ostatných právnikov u žalovaného a informácie o výške ich miezd) a nepredvolal všetkých ním navrhnutých svedkov (A. M. N. a manželku žalobcu). Žalobca nepreukázal, že by okresný súd vo vzťahu k nemu konal protiprávne a uvádza v tejto súvislosti tvrdenia, že prvostupňový súd nevykonal všetky podstatné ním navrhnuté dôkazy (pracovné zmluvy ostatných zamestnancov právneho odboru žalovaného), ktoré tvrdenia nekorešpondujú s obsahom spisu. 17.1 Nie je naplnený odvolací dôvod ani podľa , keďže vo vzťahu k návrhom žalobcu na dokazovanie pred ukončením dokazovania a pred vyhlásením rozsudku z obsahu spisu vyplýva, že na otázku konajúceho zákonného sudcu žalobca sa výslovne vyjadril, že nenavrhuje v tejto veci vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Okresný súd neporušil procesné ustanovenia o koncentrácii konania, správne aplikoval aj ustanovenia aj

17.2 Vo vzťahu ku odvolacej námietke ohľadom nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri predbežnom právnom posúdení veci žalobcom je potrebné vychádzať z procesnej úpravy Okresný súd ani týmto procesným postupom nepochybil. 17.3 Odkaz žalobcu na potrebu vykonania dokazovania v odvolacom konaní podľa je bez právnej relevancie, pretože žalobca v odvolaní opätovne ponúka tvrdenia a predkladá dôkazy, uvádzané v prvostupňovom konaní. 17.4 Ďalšie odvolacie dôvody ( - nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom) žalobca bližšie nekonkretizoval a ani krajský súd ich z odvolania neidentifikoval, preto sa nimi už ďalej nezaoberal.

18. Len pre úplnosť krajský súd poznamenáva, že žalobca poukazoval na neplatnosť výpovede aj vzhľadom na porušenie dobrých mravov zamestnávateľom voči jeho osobe, keď mu zamestnanci rozbili bránu na rodinnom dome a spôsobili škodu. Krajský súd z obsahu zistil, že žalobca nadobudol do vlastníctva spolu s manželkou v režime BSM rodinný dom, ktorý sčasti prenajal zamestnávateľovi na prevádzkovanie pošty za – podľa neho – nevýhodných pre neho podmienok v nájomnej zmluve. Vzniknutá žalobcovi škoda a skutočnosti s tým spojené boli predmetom prieskumu v inom súdnom konaní, iniciovaného žalobcom voči žalovanému, ktoré nemalo dopad na predmetný pracovnoprávny spor a bolo ukončené dohodou o urovnaní.

19. Krajský súd preskúmal podané odvolanie, podané bez bližšej špecifikácie a konkretizácie odvolacích dôvodov a nevidiac ich naplnenie, sa nimi užšie nezaoberal a reagoval na ne len v rámci možného posúdenia podľa obsahu s prihliadnutím na to, že žalobca sám má právnické vzdelanie, a to v hraniciach ustanovení až Značná časť obsahu odvolania predstavuje prejavy nespokojnosti a subjektívneho vnímania žalobcu konania pred súdom prvej inštancie, ktorých dôvody sú zo skutkového a právneho hľadiska zo spisu nezistiteľné. 19.1 Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil ani dôvodnosť aplikácie ustanovenia , ako to navrhoval odvolateľ a s dôkazmi, predloženými žalobcom v odvolaní sa nevysporadúval. 19.2 Vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu prvostupňového konania najavo, okresný súd rozhodol vo veci správne, správne posúdil skutkový aj právny stav, aplikoval na danú právnu vec správne právne normy, ich obsah správne interpretoval a správne ich aplikoval na daný skutkový stav.

20. Okresný súd v prejednávanej veci vo svojom rozsudku dal podľa názoru krajského súdu odpoveď na zásadné otázky, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcu. 20.1 Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu, nevidiac dôvody na jeho zmenu ( ) alebo zrušenie ( ) v plnom rozsahu v zmysle , potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, ktorý osobitne odvolaním nebol napadnutý, ale bol krajským súdom preskúmavaný ako výrok súvisiaci ( ).

21. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s , za použitia s tým, že o výške trov konania pred odvolacím súdom rozhodne súdny úradník okresného súdu podľa

22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).