Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoE-14-2020.pdf
PDF · 86.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/14/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti povinnému: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. V. č. XX, o vymoženie 1.179,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/1445/2013-17 zo dňa 04.02.2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/1445/2013-17 zo dňa 04.02.2014 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v účinnom znení.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o vydanie a používanie kreditných kariet pre číslo zmluvy 00-0000862703 zo dňa 15.01.2008 (ďalej len zmluva), uzavretá právnym predchodcom oprávneného - Tatra bankou, a.s. Dňa 17.12.2012 povinný podľa predloženého dokladu, a to Uznanie dlhu a dohoda o splácaní v splátkach (ďalej len dohoda) uznal dlh spolu s úrokom z omeškania a nákladmi spojenými s uplatnením tejto pohľadávky. Obsahom uznania dlhu bolo uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom citoval jej znenie. Uviedol charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy vychádzajúc z § 52 Občianskeho zákonníka a tiež charakteristiku spotrebiteľského úveru vyplývajúcu zo zákona č. 258/2001 Z. z., definoval tiež v zmysle tohto zákona, kto je veriteľom a kto spotrebiteľom. Tiež uviedol, že v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Uvedené skutočnosti viedli súd prvej inštancie k tomu, aby podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku. Poukázal pritom aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-40/08 ASTURCOM. V tejto súvislosti uviedol, že ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielen že umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku a takému postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že ten nepodal
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť, akoby materiálne právoplatný nebol, môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie, resp. zamietnutie žiadosti, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zákona, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že sa prieči dobrým mravom. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV ÚS 55/2011. V predmetnej exekúcii rozhodcovská doložka bola upravená v dohode, ktorá bola uzavretá s povinným na predtlačenom formulári, nebola individuálne dohodnutá a nie je dôkaz na to, že povinný si bol vedomý dôsledkov prijatia takejto doložky. Ani podpis dlžníka nie je dôkazom o zachovaní spotrebiteľových zákonných práv. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade mal za to, že je neprijateľná, nekalá a teda absolútne neplatná. Na základe nej spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca svoje právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste bydliska. Súd prvej inštancie poukázal zároveň na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 a 6MCdo 9/2012. Dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky nulitným právnym aktom, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho uznesenia.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Bol názoru, že exekučný súd pochybil, vec nesprávne právne posúdil a rozhodol tak v rozpore s platným právom čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu. Mal za to, že je vylúčené, aby sa exekučný súd zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia. Uviedol, že predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné. Rozhodcovská doložka bola zjednaná individuálne, netvorí súčasť všeobecných podmienok zmluvy o úvere a povinnému ako spotrebiteľovi bola daná možnosť výberu, či s ňou súhlasí alebo nie. Dojednanie o rozhodcovskej doložke s povinným bolo dojednaním individuálnym a preto aplikácia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza podľa jeho názoru do úvahy. Zdôraznil, že povinnému bol predložený návrh rozhodcovskej doložky, bol poučený o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej doložky a túto bez výhrad prijal. Rozhodnutie exekučného súdu videl ako hrubý zásah do vlastníckeho práva oprávneného garantovaného Ústavou SR. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne možné, právom dovolené a neodporuje dobrým mravom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu priložil ako prílohu rozhodnutia Krajských súdov SR v obdobných veciach.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 07.10.2013 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. SR127/2013 zo dňa 05.08.2013, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 23.09.2013 a vykonateľnosť dňa 26.09.2013. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Znakom týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvej inštancie preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.
11. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským a úver, ktorý bol poskytnutý povinnému, je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade sa na vzťah účastníkov konania aplikujú spotrebiteľské právne normy a normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Právne normy upravujúce spotrebiteľské vzťahy sú kogentnými právnymi normami a teda nie je možné ich zmeniť dohodou zmluvných strán ani inak. Ustanovenia spotrebiteľského práva rovnako treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu (napr. uznanie dlhu).
15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
17. Súd prvej inštancie správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu a dohodu, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva (zmluvy) môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky, odvolacieho námietky oprávneného preto v tomto smere neobstoja.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok, tak ako správne ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Oprávnený nepreukázal individuálnu dojednanosť tejto doložky a nemožno akceptovať prehlásenie dlžníka, že prijíma bez výhrad rozhodcovskú doložku, ako prejav jeho slobodnej vôle na základe kvalifikovaného vysvetlenia dôsledkov rozhodcovského konania. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ si ju nemohol osobitne vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.
19. Odvolací súd zároveň považoval i samotné uznanie dlhu za právne neúčinné, pretože aj keď možno uznať aj premlčaný dlh, uznávajúci prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, pričom v konaní nebolo preukázané, že dlžník vedel o jeho premlčaní, ako to vyžaduje § 558 Občianskeho zákonníka. Písomným uznaním premlčaného dlhu, čo do dôvodu a výšky, právne účinky už vzniknutého premlčania zaniknú a právo sa začne premlčovať znova (tentoraz v 10-ročnej premlčacej dobe). Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom acontrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu vyššie uvedený právny následok nemá. Pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu tak došlo k nekalej obchodnej praktike, z čoho v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
20. Odvolací súd preto považuje postup od uznania dlhu až po rozhodcovský rozsudok za prejav zneužitia práv dodávateľa. Plnenia, na ktoré bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný vyplývajú z právneho úkonu, ktorý obsahuje viaceré zmluvné dojednania v rozpore s dobrými mravmi, preto takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie a to ani v časti.
21. V intenciách vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.