Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-227-2019.pdf
PDF · 85.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/227/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 5C/26/2018-218 zo dňa 07.03.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I. určil, že úver číslo zmluvy 8100058999, zo dňa 11.12.2013, uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. V II. výroku rozhodol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 8100058999, zo dňa 11.12.2013 je neplatná s tým, že v III. výroku uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.017,81 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na číslo účtu IBAN: Z. XXXX XXXXXXXXXXXXXXXXXX BIC:A.. Vo výroku IV. žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2) Po preskúmaní žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP dospel k názoru, že rozhodcovské konanie sp. zn. 36/11/15, vedené pred Slovenským arbitrážnym súdom a ukončené rozsudkom zo dňa 18.10.2016, právoplatným dňa 24.03.2017 a vykonateľným dňa 28.03.2017, nezakladá prekážku res iudicata vo vzťahu k predmetnej veci, keďže nároky uplatnené v konaniach nie sú totožné. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným považoval síce za zmluvu podľa ust. § 497 ObZ, avšak ju posúdil aj podľa ustanovení spotrebiteľského práva podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ, ust. § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. a ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010. Z. z., a preto považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Na skutočnosť, že v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je uvedený presný dátum, neprihliadal, nakoľko takéto oznámenie má len informačný charakter a nie je súčasťou zmluvy o úvere. Čo sa týka úrokovej sadzby úveru vo výške 70,01 %, túto považoval za neprimeranú, až úžernú odplatu za úver. Bol názoru, že v danom prípade absentovala vôľa žalobcu uzatvoriť so žalovaným aj Dohodu o poskytnutí služby uvedenú v bode 8/ zmluvy (spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok vo výške 215,75 eur), čo má za následok v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu - takéto konanie žalovaného pri uzatváraní dohody má znaky nekalosti, čo je v rozpore so zásadou dobrých mravov. Skutočná výška úveru nekorešpondovala so skutočne poskytnutou čiastkou úveru. Dlžník požiadal o úver vo výške 1.500,- eur, skutočne mu bolo poskytnutých len 1.284,25 eur, pričom on sám bude musieť zaplatiť istinu vo výške 1.500,- eur. Predmetná zmluva preto vykazuje závažné vady, čo do podstatných náležitostí a z tohto dôvodu zmluvu určil za neplatnú. Taktiež rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná, zakladá teda hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vychádzajúc zo záveru o neplatnosti úverovej zmluvy, prijaté plnenie žalovaným považoval za plnenie bez právneho dôvodu podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, ktoré musí vydať, a preto považujúc bezdôvodné obohatenie žalovaného za úmyselné (kde premlčacia doba je 10 ročná) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 2.017,81 eur. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ako úspešnej strane v konaní, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a žalobu zamietol alebo vec vrátil na nové rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie je v rozpore s čl. 1, čl. 3 a ust. § 161 ods. 2 CSP z dôvodu, že súd vôbec nezohľadnil, že o nárokoch veriteľa zo zmluvy bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Nie je zrejmé, ako si súd vlastne vyriešil vzťah ním vydaného rozsudku k skoršiemu rozhodcovskému rozsudku. Ak by malo mať napadnuté rozhodnutie prednosť (aj keď nie je zrejmé prečo a na základe akého ustanovenia), išlo by o prípad obchádzania kogentnej úpravy žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, dôvodov pre podanie takejto žaloby a prekluzívnej lehoty pre podanie takejto žaloby. Ďalej namietal vzájomnú nezlučiteľnosť výrokov I. a II., nakoľko ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. predpokladá, že o bezúročnosti je možné hovoriť len v prípadoch uvedených v zákone a za podmienky že zmluva je platná. To, prečo súd považoval zmluvu za neplatnú, v odôvodnení neuvádza, čím je výrok II. nepreskúmateľný. Záver súdu o výške úroku považoval za nesprávny, keď bez opory v akomkoľvek zákonnom ustanovení odkázal na internetovú stránku NBS, pričom nepostupoval podľa ust. § 53 ods. 6 OZ. V predmetnom konaní neboli preukázané jednoznačné okolnosti svedčiace o úmysle žalovaného sa obohatiť. Existencia úmyslu nemôže byť prezumovaná ale musí byť dokázaná. Z rozsudku nie je zistiteľné, na základe akých skutkových okolností, ktoré boli v konaní dokázané, mal súd za to, že v roku 2013 konal v úmysle získať bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/238/2017. Namietal aj záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (pre absenciu uvedenia termínu konečnej splatnosti) a to z dôvodu, že tento údaj únijné právo nepozná, čo viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z. z. a táto náležitosť bola práve z dôvodu dodržiavania únijného práva vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku pre eurokonformný výklad zákona. Požiadavka uvedenia tejto náležitosti bola splnená viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní.
4) Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odvolanie považoval za nedôvodné a zotrval na svojich predošlých tvrdeniach. Mal za to, že zmluva obsahuje nesprávne údaje; predmet zmluvy je neplatný (lebo je uvedená výška úveru 1.500,- eur, ale v skutočnosti mala byť 1.284,25 eur); cena zmluvy nie je správna (v cene 3.375,74 eur nie je zahrnutý poplatok vo výške 215,75 eur); nie je uvedená konečná splatnosť úveru; RPMN je nesprávne vypočítaná a neprimerane vysoká; v zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluvu považoval za neplatnú a Oznámenie veriteľa o schválenom úvere za jednostranne podpísaný dokument zo strany žalovaného, a preto nemá písomnú formu.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
6) Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7) V prejednávanej veci podal odvolanie žalovaný, ktorý na viacerých miestach namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú odvolaciu námietku považoval odvolací súd za dôvodnú a v ktorej súvislosti dospel k nasledovným záverom.
8) V danej veci bolo smerodajným posúdenie otázky, či v predmetnom prípade neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 36/11/15 zo dňa 18.10.2016, právoplatným dňa 24.03.2017 a vykonateľným dňa 28.03.2017 na to, aby súd mohol prejednať podanú žalobu žalobcu vo veci samej. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že o nárokoch veriteľa zo zmluvy bolo rozhodnuté právoplatným rozhodcovským rozsudkom, pričom z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako si súd prvej inštancie posúdil vzťah ním vydaného rozsudku ku skôr vydanému rozhodcovského rozsudku.
9) V tomto smere odvolací súd považuje odvolaciu argumentáciu žalovaného za dôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia v bode 12 na jednej strane síce uvádza, že nemožno hovoriť o res iudicata, nakoľko nároky uplatnené v konaniach nie sú totožné, no na druhej strane neuvádza, v čom konkrétne vidí rozdiel medzi uplatnenými nárokmi - iba uvádza, že v predmetnom konaní ide o určenie úveru za bezúročný, bezodplatný, určenie úverovej zmluvy za neplatnú a vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom sa nevysporiadal s nárokom uplatneným v rozhodcovskom konaní, ktorá skutočnosť spôsobila nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
10) Odvolateľ v ďalšom namietal rozpor medzi výrokom I. o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a výrokom II. o vyhlásení zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neplatnú. Súd prvej inštancie neplatnosť zmluvy o úvere odôvodnil tým, že zmluva vykazuje závažné vady - čo do podstatných náležitostí, pričom ďalej nešpecifikoval, ktoré náležitosti okrem náležitosti „výška úveru“ (ktorej bod 17 sa týka) považoval za podstatné a následne neuviedol, na základe akého ustanovenia právneho predpisu dospel k záveru, že „vada v podstatnej náležitosti zmluvy“ spôsobuje jej celkovú neplatnosť. V tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné.
11) Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.12.2013, t. j. za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ust. § 9 ods. 2 obsahuje výpočet náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ obsahovať, ktorú absenciu (niektorých náležitostí) sankcionuje v ust. § 11 bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd je názoru, že zákonom stanovená chýbajúca náležitosť zmluvy o úvere nespôsobuje zároveň (okrem prípadnej bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru) aj neplatnosť celej zmluvy, pričom vyvodiť záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru možno len v prípade platne uzavretej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy (ktorej neplatnosť by pôsobila od počiatku), nemôže zároveň posudzovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktorú skutočnosť by mohol konštatovať len v prípade platnej zmluvy, a preto výroky I. a II. napadnutého rozhodnutia popri sebe neobstoja.
12) Žalobca sa síce podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť ako dôsledok neplatnosti zmluvy a bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, a preto sa domáhal vo výrokoch rozhodnutia určiť aj neplatnosť zmluvy a že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, avšak je potrebné podotknúť, že právna kvalifikácia uplatneného nároku je na súde v zmysle zásady „iura novit curia“ (súd pozná právo), a teda žalobca nemusí svoj nárok právne kvalifikovať, a ak aj tak urobí, nie je súd touto kvalifikáciou viazaný. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27.07.2011, podľa ktorého nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia ani nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď po posúdení dôvodnosti žaloby a zrejme cítiac sa zaviazaný žalobným návrhom žalobcu, prevzal jeho navrhované znenie. S poukazom na uvedené, pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je nepodstatné, či základ tohto nároku vyplýva z absolútnej neplatnosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy alebo pri konštatovaní jej platnosti naopak z bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.
13) Pokiaľ súd prvej inštancie napokon žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia, pri ktorom určil 10 ročnú premlčaciu dobu z dôvodu, že mal za to, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorú skutočnosť odôvodnil tým, že je povinnosťou žalovaného ako nebankového subjektu s dlhoročnou praxou poznať a dodržiavať právne predpisy, s týmto nebolo možné sa stotožniť, pričom
aj v tejto časti je rozhodnutie zaťažené nepreskúmateľnosťou. Takýto záver súdu nemôže automaticky svedčiť o úmysle žalovaného. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by už v čase uzavretia predmetnej zmluvy existoval úmysel žalovaného a že tento smeroval k bezdôvodnému obohateniu sa. Súd nemôže úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie zdôvodniť všeobecnými tvrdeniami o tom, že má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a preto má poznať a dodržiavať právne predpisy týkajúce sa úverov. Je nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.
14) Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15) Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, z ktorého dôvodu prihliadnuc aj k princípu dvojinštančnosti súdneho konania, jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom bude povinnosťou súdu prvej inštancie sa v prvom rade zaoberať tým, či sa už vo vzťahu k prejednávanému nároku právoplatne (ne)rozhodlo. Pokiaľ dospeje k záveru, že v konaní pred rozhodcovským súdom išlo o odlišný nárok, a nejedná sa o res iudicata, bude sa takisto zaoberať námietkami prednesenými v odvolaní (okrem iných aj námietkou žalovaného vznesenou v súvislosti s náležitosťou zmluvy - „termínom konečnej splatnosti úveru“) a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo preskúmateľné.
16) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).