Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_48Sa-16-2019.pdf
PDF · 111.18 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu : U. C., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : V. XXXX/XX, XXX XX R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo : XXX XXX XXXX X z 15. júla 2019 takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne číslo : XXX XXX XXXX X z 15. júla 2019 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 13.12.2018 požiadal o priznanie invalidného dôchodku.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.02.2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) na základe neformálnej žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi od 15. novembra 2018 invalidný dôchodok, nakoľko na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 13.12.2018 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu stanovená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je potrebných najmenej osem rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, pričom pred vznikom invalidity, t.j. pred 15. novembrom 2018, účastník konania získal 5 547 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 15 rokov a 72 dní, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, ktorým namietal dátum vzniku invalidity a súčasne požiadal o priznanie invalidného dôchodku tri roky spätne. K odvolaniu žalobca doložil fotokópie odborných lekárskych vyšetrení.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len ako „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.07.2019 (ďalej len ako napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.02.2019. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na to, že v rámci posudzovania
zdravotného stavu účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie boli vyhodnotené : prepúšťacia správa z hospitalizácie v Ľubochni od 11. septembra 2018 do 19. septembra 2018, neurologické vyšetrenie zo dňa 16. júna 2018, interné vyšetrenie zo dňa 2. júla 2018; k odvolaniu predložené: lekárske záznamy zo dňa 25. júna 2010, interné vyšetrenia zo dňa 24. júna 2010, zo dňa 22. októbra 2010, zo dňa 29. októbra 2010, zo dňa 24. mája 2011, zo dňa 29. septembra 2017 a zo dňa 2. júla 2018, diabetologické vyšetrenia zo dňa 2. novembra 2010 a zo dňa 18. mája 2011, prepúšťacia správa z hospitalizácie z NEDÚ z februára 2016; na posúdenie zdravotného stavu dňa 4. júla 2019 doložené : interné vyšetrenie zo dňa 19. februára 2019, ECHO vyšetrenie zo dňa 13. marca 2019, neurologické vyšetrenie zo dňa 16. augusta 2018, ako aj vlastné vyšetrenie zdravotného stavu účastníka konania (žalobcu) posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave.
5. Žalovaná ďalej poukázala na záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4. júla 2019, z ktorého vyplýva, že účastník konania má od roku 2010 zistenú cukrovku 1. typu, od začiatku s nutnosťou intenzifikovaného inzulinového režimu, bol hospitalizovaný v Národnom endokrinologickom ústave, kde konštatovali dobrú kompenzáciu ochorenia, bez rozvoja významnejších komplikácií, niekoľko rokov sa lieči aj na vysoký krvný tlak, ktorý internista zhodnotil 2. stupňom, bez verifikovaným komplikácií. Žalovaná ďalej uviedla, že zo záveru posudkového lekára vyplýva, že doložené lekárske vyšetrenia : interné, ECHOKG, neurologické neobsahujú nové skutočnosti o zdravotnom stave, čo by podmienilo zmenu v posúdení a preto na základe dostupnej spisovej dokumentácie, ako aj objektívneho vyšetrenia je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania 45 %, pričom pre rozhodujúce zdravotné postihnutie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (čo je horná hranica z možného rozpätia) pre cukrovku kompenzovanú na inzulíne a diéte, bez komplikácií, pre iné zdravotné postihnutia je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5 % (vysoký krvný tlak a iné zdravotné postihnutia). S poukazom na uvedené žalovaná uviedla, že posudkový lekár dátum priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezmenil a to s odôvodnením, že v starých nálezoch bola hypertenzia len I. stupňa a diabetes mellitus bol bez komplikácií, čo znamená, že vtedy ochorenie nespĺňalo kritériá ani na 40 %.
6. Žalovaná ďalej uviedla, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil diabetes mellitus 1 na IIT zaradené medzi endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, cukrovka, kompenzovateľná podľa kapitoly IV. položky 1, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, a za iné zdravotné postihnutia účastníka konania : art. Hypertenzia 2. st. ESC/ESH s vysokým pripočítateľným rizikom, posudkový lekár určil zvýšenie percentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o 5%, na celkových 45 %.
7. Záverom skonštatoval, že účastník konania nepredložil dôkazy, v dôsledku ktorých by došlo k zmene rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), pričom namietal dátum vzniku invalidity. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné dôvodiac tým, že jediné odôvodnenie zamietnutia jeho odvolania (čo do dátumu vzniku invalidity) vyplýva z posledného odseku na strane 3 citujúc, že : „Dátum priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár nemení, v starých nálezoch bola hypertenzia len I. stupňa a diabetes mellitus bol bez komplikácií, teda vtedy nespĺňalo ochorenie kritéria ani na 40 %.... Na základe dostupnej spisovej dokumentácie, ako aj objektívneho vyšetrenia je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania 45%, pričom pre rozhodujúce zdravotné postihnutie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (čo je horná hranica z možného rozpätia) pre cukrovku kompenzovanú na inzulíne a diéte, bez komplikácií, pre iné zdravotné postihnutia je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5% (vysoký krvný tlak a iné zdravotné postihnutia).“, pričom sa v súvislosti s uvedeným zamyslel nad tým, že ako je možné stanoviť mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % a zároveň tvrdiť, že tie isté ochorenia pred dátumom 15.11.2018 nespĺňali kritéria na 40 %.
9. Namietal ďalej, že napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na riadne zistenom skutkovom stave, keď tvrdenie žalovanej, že podľa starých lekárskych nálezov bol diabetes mellitus bez komplikácií, je preukázateľne v rozpore s priloženými lekárskymi správami. V tejto súvislosti konkrétne poukázal na hospitalizačnú správu z NEDÚ zo dňa 08.02.2016, v ktorej sa napríklad konštatujú kritické hodnoty glykémie, keď bolo aj skonštatované, že vzhľadom na časté hypoglykémie pri nízkej dávke Lantusu mu zamenili bazálny inzulín za glargin300 (Toujeo) dodajúc, že z celej jeho zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že jeho liečba bola niekoľkokrát zmenená. Uvedené potvrdil aj lekárskou prepúšťacou správou zo dňa 22.10.2010. Tiež poukázal na to, že v dokumente portálu Sociálnej poisťovne od pani MUDr. Y. W. „Cukrovka - celoživotný problém zdravotný a sociálny“ je uvedené, že ak pacient trpí ťažko kompenzovateľnou cukrovkou, teda takou, ktorej priebeh si opakovane vyžiadal úpravu liečby a prítomné sú komplikácie cukrovky len ľahkého stupňa, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená najnižšou percentuálnou mierou, teda 50%.
10. Rovnako mal za to, že tvrdenie žalovanej ohľadom toho, že v starých nálezoch bola len hypertenzia I. stupňa nie je zhodné s výsledkami v lekárskych správach, ktoré jej poskytol, konkrétne v hospitalizačnej správe z NEDÚ zo dňa 08.02.2016 na strane 3 je uvedená artériová hypertenzia 2 stupňa s vysokým pridaným rizikom a rovnako je tento záver uvedený v náleze od MUDr. E. V. zo dňa 29.09.2017. Ďalej pripomenul skutočnosť, že dátum vzniku jeho invalidity 15.11.2018 nebol riadne a dostatočne odôvodnený, a to napriek tomu, že o jeho invalidite sa rozhodlo na základe lekárskych potvrdení už z predchádzajúcich období, teda spred 15.11.2018.
11. S poukazom na uvedené mal za to, že okrem porušenia zákonom stanovenej lehoty určenej na rozhodnutie, došlo aj k vykonštruovaniu dôvodov podmieňujúcich následné zamietnutie jeho odvolania a to na základe zavádzajúcich interpretácií lekárskych nálezov, v snahe úmyselne zľahčiť jeho zdravotný stav, čím mu boli odopreté nároky vyplývajúce z ustanovení § 112 ods. 1 písm. d) a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca sa domnieval, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podporuje prílišný formalizmus, keď neprihliadol na jeho zdravotný stav, akoby pred podaním žiadosti neexistoval, keď zákon pripúšťa priznanie nároku tri roky spätne od podania žiadosti dodajúc, že žalovaná pri posudzovaní jeho žiadosti zámerne prehliadla citované ustanovenia, pričom na ich aplikáciu spĺňal všetky podmienky. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ by pristúpil na žalovanou aplikovaný prílišný formalizmus a zaslepenosť, bol by nútený podal dodatočnú samostatnú žiadosť o poskytnutie nároku tri roky spätne, čo by už ale v jeho prípade nebolo možné, nakoľko by mu prislúchal nárok len 3 roky spätne od podania tejto separátnej žiadosti a nie tri roky spätne od 15. novembra 2018, čo by znamenalo, že by mu nebol priznaný nárok v dĺžke 9 mesiacov. Na podporu svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sd/71/2014 zo dňa 09.02.2015.
12. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/67/2015 zo dňa 24.08.2016 a vo vzťahu k odôvodneniu stanovenia dátumu vzniku invalidity na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/12/2016.
13. S poukazom na uvedené žiadal opätovne posúdiť dátum vzniku invalidity a určiť jej začiatok na 15.11.2015. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej, v časti určenia vzniku dátumu invalidity, vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej
14. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe, po opise priebehu administratívneho konania, k dôvodom správnej žaloby uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek dňa 7. marca 2019 a dňa 4. júla 2019 so záverom uvedeným v bode 5 tohto rozsudku. Súčasne uviedla, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov potvrdila, že žalobca je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, konkrétne od 45 % a to odo dňa 15. novembra 2018.
15. Súčasne žalovaná poukázala na to, že skutkový stav bol u žalobcu objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia dodajúc, že po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu, posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Preto mala za to, že jej postup a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o priznaní invalidného dôchodku žalobcu od 15. novembra 2018.
16. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Súčasne uviedla, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
17. Žalobca v replike uviedol, že naďalej zotrváva na svojich argumentoch uvedených v žalobe zopakujúc, že žalovaná nekonala podľa zákona, keď neposúdila obdobie predchádzajúce dátumu podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a odôvodnenie v tomto smere nepodložila žiadnymi zákonnými a ani vecnými argumentmi. Súčasne uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie.
18. Žalovaná dupliku nepodala, stručná replika žalobcu jej bola doručená (č.l. 67).
IV. Relevantná právna úprava
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
21. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
23. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
24. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
27. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
28. Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
29. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
30. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
31. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
32. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
33. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
34. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
36. Medzi účastníkmi konania bol sporný dátum vzniku invalidity, keď žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadal, na základe doložených lekárskych správ, určiť dátum vzniku invalidity od 15.11.2015, t.j. 3 roky spätne od podania žiadosti, majúc za to, že ochorenia, na základe ktorých bol stanovený pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť, boli dané aj pred dátumom 15.11.2018. V odvolaní súčasne poukázal na to, že nebol informovaný o práve na priznanie dávky spätne, dôsledkom čoho bol automaticky stanovený vyššie uvedený dátum vzniku invalidity.
37. Relevantnou skutočnosťou, na základe ktorej žalovaná uzavrela dátum vzniku invalidity od 15.11.2018 bola lekárska správa a odborný lekársky posudok vypracované posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 4. júla 2019. Zo záveru odborného lekárskeho posudku vyplýva, že na základe dostupnej spisovej dokumentácie, ktorej súčasťou boli aj lekárske správy priložené k odvolaniu žalobcu, ako aj objektívneho vyšetrenia je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len ako „MPSVZČ“) 45 %, pričom pre rozhodujúce zdravotné postihnutie je MPSVZČ 40% (čo je horná hranica z možného rozpätia) pre cukrovku kompenzovanú na INZ a diéte, bez komplikácii navýšené pre iné zdravotné postihnutia o 5% (vysoký krvný tlak a iné zdravotné postihnutia) s tým, že dátum priznania MPSVZČ sa nemení, keď v starých nálezoch bola hypertenzia len I. stupňa a diabetes mellitus bol bez komplikácii, teda vtedy nespĺňalo ochorenie kritéria ani na 40 %.
38. Z obsahu dávkového spisu mal správny súd preukázané, že žalobca spísal dňa 13.12.2018 na pobočke Sociálnej poisťovne v Galante žiadosť o invalidný dôchodok, pričom z obsahu žiadosti je rovnako preukázané, že nárok bol uplatnený od 15.11.2018.
39. Obsahom posudkového spisu mal správny súd ďalej preukázané, že žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu predložil hospitalizačnú správu zo dňa 17.2.2016, z ktorej vyplýva, že žalobca bol prijatý pre neuspokojivú metabolickú kompenzáciu DM a za účelom prešetrenia chronických komplikácií DM; vstupné HbAlc 5,2 % svedčalo pre veľmi dobrú kompenzáciu DM, boli verifikované pozitívne autoprotilátky, čo svedčalo pre DM 1. typu so zachovanou zbytkovou sekréciou inzulínu (C- peptid) s tým, že vzhľadom na časté hypoglykémie pri nízkej dávke Lantusu bol zamenený bazálny inzulín za glargin 300 (Toujeo) s redukciou výskytu hypoglykémii. Z diagnostického záveru tejto správy rovnako vyplýva, že bola určena Diabetes mellitus 1. typu na intenzifikovanej IT (apidra, Toujeo) t.č. bez známych komplikácií a artériová hypertenzia 2. stupňa s vysokým pridaným rizikom.
40. Rovnako z predložených lekárskych správ MUDr. P. W. mal správny súd preukázané, že už dňa 18.05.2011 mal žalobca diagnostikovanú DM I. typ na intenzifikovanom inzulínovom režime, dobre metabolicky kompenzovaný. A ďalej vo vzťahu k hypertenzii mal správny súd preukázané, že hypertenzia 2. stupňa bola určená aj v lekárskej správe zo dňa 29.09.2017.
41. Vychádzajúc preto práve z predložených lekárskych správ je záver odborného lekárskeho posudku zo dňa 4. júla 2019 spochybnený a to nielen vo vzťahu k záveru, že v starých lekárskych nálezoch bola hypertenzia len I. stupňa (keď hypertenzia 2. stupňa bola preukázateľne určená v hospitalizačnej správe zo dňa 17.2.2016, ako aj v lekárskej správe zo dňa 29.09.2017), ale aj vo vzťahu k tvrdeniu, že diabetes mellitus bol pred obdobím 15.11.2018 bez komplikácií, keď napríklad z hospitalizačnej správy zo dňa 17.2.2016 je preukázané, že žalobca mal časté hypoglykémie a neuspokojivú metabolickú kompenzáciu, pre ktorú bol aj hospitalizovaný. Preto odborný lekársky posudok, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia, nespĺňa kritéria náležite zisteného skutkového stavu, keď neboli preukázateľne zohľadnené a následne vyhodnotené lekárske správy interného lekára, diabetológa, ako aj hospitalizačná správa zo dňa 17.02.2016, čo sa následne prejavilo aj v tom, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ svojho rozhodnutia nemá podklad v predloženom administratívnom spise, pričom uvedené sa týka tak diabetes mellitus, ako aj hypertenzie.
42. Naviac žalovaná, vychádzajúc z predloženého odborného lekárskeho posudku zo dňa 4. júla 2019, zaťažila svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov, keď správnemu súdu nie je zrejmý priebeh rozhodujúceho zdravotného postihnutia pred 15. novembra 2018, konkrétne nie je zrejmý rozdiel v priebehu ochorenia pred 15.11.2018 a po 15.11.2018, resp. nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností, podložených lekárskymi správami, bol priebeh diabetes mellitus u žalobcu priaznivejší, nedosahujúci ani hodnotu MPSVZČ 40 %, tak ako to vyplýva z odborného lekárskeho posudku.
43. Zákon o sociálnom poistení prostredníctvom ustanovenia § 112 ods. 1 umožňuje účastníkovi konania, aby mu bola priznaná dávka a to tri roky spätne od uplatnenia nároku. Je pravdou, že žalobca v žiadosti o invalidný dôchodok uviedol, že si nárok uplatňuje od odo dňa 15.11.2018, avšak v rámci odvolania, a to s poukazom na závery odborného lekárskeho posudku, sa domáhal priznania nároku tri roky spätne majúc za to, že jeho zdravotný stav odôvodňoval priznanie invalidného dôchodku odo dňa 15.11.2015. Preto bolo potrebné dôsledne a komplexne posúdiť zdravotný stav žalobcu odo dňa
15.11.2015. V tejto súvislosti správny súd ešte dodáva, že v konaní nebolo sporné, že žalobca by spĺňal aj potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, keď v prípade, ak by mu bol priznaný invalidný dôchodok odo dňa 15.11.2015 by disponoval potrebným obdobím dôchodkového poistenia (najmenej päť rokov).
44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP v spojení s § 191 ods. 4 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
45. V ďalšom konaní bude potrebné, ako už bolo vyššie uvedené, vyžiadať a opätovne posúdiť lekárskej správy od interného lekára a diabetológa žalobcu vrátane hospitalizačnej správy zo dňa 17.02.2016 za účelom zhodnotenia, či žalobcovi vznikol nárok na priznanie invalidného dôchodku odo dňa 15.11.2015, resp. od iného konkrétneho dňa. Následne bude potrebné, aby bolo vydané rozhodnutie náležite odôvodnené a zakladalo sa na faktoch, ktoré majú podklad v administratívnom spise.
46. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
47. Záverom správny súd uvádza, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu poisťovňu a nie Sociálnu poisťovňu, ústredie, ktorú za žalovanú označil žalobca. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom, preto správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, čo znamená, že nevyzýva na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. V danom prípade napadnuté rozhodnutie vydal generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, teda osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak generálny riaditeľ nedisponuje administratívnou subjektivitou, touto disponuje v danom prípade Sociálna poisťovňa (pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 z 30. septembra 2010).
48. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.