Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/41/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Slovenskej konsolidačnej a.s., Cintorínska č. 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/ X, W., o vymoženie 66,38 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. - 20 zo dňa 14.01.2019 takto

rozhodol:

M e n í napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že exekučné konanie zastavuje.

Účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie podanie, ktorým poukázal na to, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie. Mal za to, že sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil a vychádzal z o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, a nasledujúcich o správnom konaní, a , Exekučného poriadku a uviedol, že v rámci novely zákonodarca nezakotvil žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v prípade, že predmetná trojročná lehota uplynula do prijatia predmetnej novely, tak v zmysle dovtedajšieho právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok zaniklo, čo by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie. V prípade však, ak predmetná trojročná lehota neuplynula do dňa 01.09.2008, kedy nadobudla účinnosť predmetná novela ZoP, tak je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu o vymáhaní správnych rozhodnutí obsiahnutú v správnom poriadku, ktorá však neurčuje objektívnu lehotu na vymáhanie správneho rozhodnutia. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave - blok č. AA 1135266 zo dňa 14.06.2008, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 30.06.2008. Lehota na jeho vykonanie by uplynula dňom 30.06.2011, teda nie za účinnosti predmetného o priestupkoch. Z. z , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2008 bol však novelizovaný a pôvodne trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia bola zrušená a tým v tejto spojitosti neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie preto s poukazom na uvedené návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekučné konanie zastaví.

4. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že lehota na vykonanie exekučného titulu blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1135266 zo dňa 14.06.2008 nadobudol účinnosť v čase účinnosti § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý mu priznal trojročnú lehotu na výkon. Prijatie opačného záveru by znamenalo spätné zrušenie nadobudnutej vlastnosti exekučného titulu, čo by bolo v rozpore s ústavnoprávnymi zásadami zákazu priamej retroaktivity, zásady legitímneho očakávania a zásady právnej istoty. Nový právny predpis sa môže použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy musí dokončiť podľa zrušeného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Na podporu svojich tvrdení oprávnený poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky. Mal za to, že ak aj v zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k zrušenému § 88 ods. 1 zákona, nemožno na vzťahy do 31.08.2008 aplikovať novú právnu normu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity. Navyše podľa novej právnej úpravy (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku) je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, a preto treba aplikovať § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008.

5. K odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť podľa ust. .

7. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa ust. Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

11. Podľa o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

12. Podľa čl. II bod 6 ktorým sa mení a dopĺňa o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.

13. bol s účinnosťou od 1.9.2008 z o priestupkoch vypustený odsek 1 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené, ako sa posudzuje trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom.

14. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahuje, je potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú

nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.

15. Exekučným titulom v predmetnom konaní je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1135266, ktorý bol vydaný dňa dňa 14.06.2008 (č. l. 3), kedy nadobudol aj právoplatnosť a vykonateľným sa stal dňa 30.06.2008. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 17.03.2008 (vydaním poverenia na výkon exekúcie pre súdneho exekútora). Dňa 20.11.2018 podal oprávnený podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej možno vykonať rozhodnutie.

16. V danej veci odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, keď zamietlo podnet oprávneného na zastavenie exekúcie, keďže oprávnený má právo dispozície s návrhom na začatie exekučného konania, ktoré sám inicioval a predložil návrh súdnemu exekútorovi, ktorému bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolací súd nepovažuje za správne naďalej pokračovať v exekúcii, v ktorej nechce pokračovať samotný oprávnený.

17. So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné pri strete právnych úprav zamerať sa na podstatu danej veci a preto odvolací súd dáva do pozornosti výklad princípu contra proferentum, ktorý súvisí s výkladom a aplikáciou právnych noriem: „Interpretácia zmluvných textov je do istej miery porovnateľná s výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor pôsobí, podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, fakt, že oboje, zmluva i právny predpis zakladajú právo. Pri výklade oboch taktiež platí, že jazykový výklad má prioritne prednosť, keďže predstavuje prvotné priblíženie sa k samotnému obsahu právneho predpis, rovnako, ako je tomu pri výklade zmlúv. Doslovný jazykový výklad však nemusí zodpovedať tomu, čo bolo skutočne mienené. Interpretácia zmlúv má v tomto smere niekoľko špecifík. Pri interpretácii zmlúv treba vždy zohľadniť vôľu účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní. Keďže vôľa ako vnútorný stav konajúcej osoby nie je prípustná druhej strane, túto treba hľadať v širších súvislostiach, v správaní osoby navonok, vo všetkých súvislostiach, ktoré mali vplyv a význam pre prijatie danej zmluvy. Pri nachádzaní vôle v prípade zákonodarcu je nutné prihliadať na skutočnosť, že ide o kolektívny orgán, ktorý túto vôľu kreuje, a preto jej nachádzanie môže byť komplikovanejšie. Rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2008, sp. zn. -29. Ak pri uplatnení štandardných metódy výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, je potrebné, aby bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú realizáciu Ústavu SR garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.04.2004, sp. z. . V súvislosti s výkladom a aplikáciu právnych noriem v duchu obdobnom princípu contra preferentem sa ako veľmi významné javí rozhodnutie NS SR zo dňa 01.07.2010, podľa ktorého nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy, pričom uvedené spája s požiadavkou uplatňovania princípu právneho štátu, s ktorým sú spojené požiadavky všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem. Rozhodnutie NS SR zo dňa 01.07.2011, sp. zn. . č. rozh. R 102/2011. Základným atribútom právneho štátu je ochrana základných práv jednotlivca, do ktorej štátna moc oprávnená zasahovať len vo výnimočných prípadoch, a aj preto právna norma nemôže byť v prípade neurčitosti vykladaná v neprospech jednotlivca.“

18. Odvolací súd preto v predmetnej veci dáva do popredia prejavenú vôľu oprávneného, ktorý svojím podnetom požadoval zastavenie exekúcie. Tento podnet oprávneného súd prvej inštancie ignoroval po obsahovej stránke a poukázal len na holé paragrafové znenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty.

19. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne vysporiadal s podstatou podnetu na zastavenie exekúcie a nevzal do úvahy vôľu oprávneného, ktorý žiadal zastavenie exekúcie. Oprávnený má právo prejaviť vôľu tým, že podá návrh na zastavenie exekúcie, keďže sám inicioval začatie exekučného konania a keď sa rozhodne oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie, exekučný súd má povinnosť vysporiadať sa s týmto návrhom, čo v danej veci súd prvej inštancie neurobil.

20. V posudzovanej veci odvolací súd taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2017, sp. zn. -28, ktorý pojednáva o tom, že každý má právo na súdne rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné: „Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, , ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).“

21. Na základe uvedeného odvolací súd mení napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že exekučné konanie zastavuje.

22. O náhrade trov konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. druhej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ (, ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (, ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (, ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (, ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).