Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-91-2018.pdf
PDF · 138.08 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica Priemyselná č. 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 7571/8A, Bratislava-Nové Mesto, o zaplatenie 320,- € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 320,- € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 320,- € od 16.10.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 6.4.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa Zák. č. 307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 320,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 320,- € od 16.10.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu, poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Ďalej žalobca uviedol, že opiera svoj nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zák. o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Keďže žalovaný aj napriek vyššie uvedenému nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku, podáva žalobca predmetný návrh. 3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 12Up 245/2018 zo dňa 25.4.2018. 4. Žalovaný podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu tento neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. § 132 CSP, pričom má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatnený peňažný nárok označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy o ktoré svoj návrh opiera,
t.j. presne špecifikovať údaje o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok a pod. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 CSP postačujúce. Ďalej okrem toho, že žalobca nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom, nebola predložená nájomná zmluva, na základe ktorej mal poškodený užívať náhradné vozidlo a rovnako absentuje zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal na žalobcu prejsť nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Nie je zrejmý tiež počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla, tento údaj je len ručne dopísaný na fa č. XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2016. Ďalej poukázal na to, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok a na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného má žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že žalobca jeho vznik opiera odkazom na ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, Zák. č. 381/2001 a ust. § 442 ods. 1 OZ, avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje, pričom v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že tento údajný nárok Zákon o PZP vyslovene neuvádza a tak isto nevyplýva ani z občianskeho zákonníka. Okrem toho žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenia nijako nezdokladoval. Súčasne poukázal na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.9.2016, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti poukázané plnenie v sume 90,- €, čo potvrdil aj samotný žalobca. 5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. § 14 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. 6. K podanému odporu uviedol, že dňa 28.6.2016 došlo v meste Žilina ku škodovej udalosti spôsobnej poškodenému - V. K. na vozidle Škoda Fabia evič. č. U. XXX E.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkovou motorového vozidla Škoda Superb evič. č. D. XXX D. poisteného v poisťovni žalovaného
- poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 398 zo dňa 23.8.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2016 s dátumom splatnosti 14.9.2016 na sumu 410,40 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.9.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú sadzbu denného nájmu a dĺžku trvania nájmu, čím priznal náklady vo výške 90,- €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Považuje za účelové tvrdenie, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, nakoľko tento údaj vyplýva z predloženej faktúry č.XXXXXXXXX. Pokiaľ však ide o námietku dôležitosti uvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla poškodeným, v danom smere uviedol, že vozidlo je zapožičiavané na dni. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok nemožno v tomto ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky, pričom poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 31.8.2016 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému práve žalobca. V zmysle bodu 5 predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Žalobca tak v tomto konaní požaduje žalovaným nepriznanú časť poistného plnenia, o ktorú sa ponížil žalobcov majetok. Podľa názoru žalobcu náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. K preukázaniu účelnosti a nutnosti zapožičania náhradného vozidla poukázal na vyhlásenie poškodeného zo dňa 31.8.2016, z ktorého vyplýva, že poškodený V. K. si v dôsledku predmetnej škodovej udalosti prenajal od žalobcu náhradné vozidlo, ktoré využíval predovšetkým na dochádzanie do práce a na zásobovanie domácnosti. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným túto považuje za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol užívať svoje vozidlo dlhšie ako priznáva žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla mala trvať 3 dni, pričom v skutočnosti trvala 9 dní, je vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného používať vlastné motorové
vozidlo počas doby , kedy sa toto nachádzalo v oprave irelevantné. Poškodený predsa nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania. Žalovaným priznanú sadzbu denného nájomného považuje za neoprávnené krátenie poistného plnenia. Nepovažuje za správne, aby si poisťovňa vinníka v niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. V danom prípade sa poisťovňa, t.j. žalovaný sama rozhodla považovať ňou uvedenú cenu za obvyklú, s čím nesúhlasí a namieta to. Uvedené žalovaný nepodložil relevantnými dôkazmi. V konaní nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla žalobcom poškodenému, čo žalovaný sám potvrdil v oznámení o poistnom plnení zo dňa 30.9.2016. 7. Podaním odporu došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde Okresnom súde Žilina, kde došlo ku škodovej udalosti, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP. 8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.12.2018, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina s poukazom na ust. § 13 CSP, podľa ktorého všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I. 9. V samotnom vyjadrení k veci zotrval na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Napriek tomu, že žalobca čiastočne doplnil opis skutočností a čiastočne označil dôkazy, o ktoré opiera svoj návrh, žaloba ani po podaní vyjadrenia nespĺňa zákonné kritéria požadované st. § 132 CSP. Uviedol , že Žalobca vo vyjadrení poukazuje na judikatúru, ktorá má byť v jeho prospech, pričom vychádzajúc z jej obsahu, žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k jeho poškodeniu nedošlo), pričom túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Ďalej mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou Poškodený Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok Poškodeného a Žalobcu. Ak teda Poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči Poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. 10. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 11. Podľa § 19 písm. b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. 12. K vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina súd uvádza, že v predmetnej veci sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla - poistnej udalosti, za ktorú zodpovedá poistený žalovaného, ku ktorej došlo dňa 28.6.2016 v Žiline. Predmetný nárok žalobca uplatnil ako priamy nárok poškodeného vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 Zák.č. 381/2001 Z.z. priamo proti poisťovateľovi - žalovanému, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa cit. ust. § 524 OZ. Z uvedeného vyplýva, že ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody došlo v
územnom obvode Okresného súdu Žilina, pričom je na voľbe žalobcu, či podá žalobu na všeobecný súd žalovaného, alebo či využije niektorú z možností uvedených v § 19 CSP a podľa okolností si zvolí súd na výber daný. Pre príslušnosť jedného z niekoľkých miestne príslušných súdov ( § 37 ods. 2 CSP ) je rozhodujúce, na ktorý súd bola žaloba podaná. V prejednávanej veci si žalobca zvolil na konanie Okresný súd Žilina a nie všeobecný súd žalovaného ( Okresný súd Bratislava I), z dôvodu, že ku skutočnosti
- poistnej udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody došlo v územnom obvode tohto súdu. Súd považuje za potrebné uviesť, že pre príslušnosť podľa § 19 písm.b) CSP je rozhodujúce miesto udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody, teda miesto, kde došlo k poškodeniu veci, zdravia alebo iných chránených hodnôt, a preto súd dospel k záveru, že námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina je nedôvodná a na konanie a prejednanie veci je tunajší miestne príslušný, keďže v jeho územnom obvode došlo k skutočnosti, z ktorej žalobca svoj nárok uplatnený v konaní odvodil. 13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 27.2.2020, v ktorom zotrval na svojich písomných vyjadreniach. K vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že tvrdenie žalovaného považuje za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie pohľadávky v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na náhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. 14. Na pojednávanie vytýčené na deň 4.5.2020 sa práv. zástupca žalovaného nedostavil, svoju neprítomnosti a neprítomnosť žalovaného písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 30.4.2020 vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhlásených Vládou SR v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 a zároveň v zmysle ust. § 3 ods. 1, písm. a) a Zák. č. 62/2020 Z.z. súčasne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasil s prejednaním veci ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Súd pojednával aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. 15. Práv. zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe a skutočnostiach už uvedených v predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Opätovne uviedol, že pokiaľ ide o krátenie poisťovne a teda uvedené vysvetlenie v rámci oznámenia o poistnom plnení, toto považuje za nedostatočné, nakoľko žalovaný len stručne uvádza prečo krátil poistné plnenie, taktiež dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním motorového vozidla a túto zasiela poisťovni na vystavenie krycieho listu, až následne, teda po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá späť poškodenému. Je zrejmé, že servis nemá záujem o nejakým spôsobom o neúmerné predlžovanie opravy, nakoľko má záujem, aby toto opravené vozidlo už bolo poškodenému vrátené čo najskôr a táto oprava mu bola preplatená. Neoprávnene krátenie dennej sadzby nájomného považuje za ničím nepodložené, nakoľko žalovaný v tomto smere nepredložil jediný listinný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia. Uviedol, že žalovaný sa v podanom odpore zameral na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ku ktorej sa relevantne vyjadril. 16. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu ( § 151 ods. 1 CSP), z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP), keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 28.6.2016 došlo v meste Žilina k dopravnej nehode - škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia evid. č. U. XXX E., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený V. K.. K vzniku spôsobnej škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Superb evid. č. D. XXX D., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. 17. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov súd dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam: 18. Dňa 23.8.2016 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a poškodený V. K. ako nájomca zmluvu o nájme č. XXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 50 spisu) ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla KIA Ceed evid. č. D. XXX J. a to na dobu od 23.8.2016 do 31.8.2016. Denné nájomné bolo zmluvne dojednané vo výške 45,60 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky prenajímateľa, s ktorými nájomca bezvýhradne súhlasil. 19. Dňa 31.8.2016 vystavil žalobca faktúru č.XXXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l.5 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 14.9.2016 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XXXX, značka KIA Ceed evid. č. D. XXX J. za obdobie od 23.8.2016 do 31.8.2016, t.j. za 9 dní sumu 410,40,- €.
20. Dňa 31.8.2016 uzatvorili žalobca a poškodený V. K. ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 50 spisu), v ktorej v ods. 1 postupca deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Škoda Superb evid. č. D. XXX D. vo výške 410,40,- € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 Zák. č. 381/2001 Z.z. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou dňa 28.6.2016 na vozidle Škoda Fabia evid. č. U. XXX E.. V odseku 2 postupca touto zmluvou v zmysle § 524 ods. 1 OZ postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1, žalobca sa zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5. Podľa bodu 3 postupca súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou žalobcovi všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že o postúpení pohľadávky bude poisťovňu informovať postupca a to tak, že SetCar v mene postupcu doručí oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky poisťovni. Postupca je povinný odovzdať SetCar ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky (príloha tejto zmluvy) spolu s touto zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach. V bode 4 sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 410,40 €, ktorá zodpovedá faktúre č.XXXXXXXXX vystavenej SetCar ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. KIA Ceed evid. č. D. XXX J.. V ods. 5 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 21. Dňa 31.8.2016 poškodený podpísal prehlásenie k účelovosti zapožičania náhradného vozidla, v ktorom uviedol, že vozidlo bolo požité na dochádzanie do práce, zásobovanie domácnosti. 22. Poškodený listom adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 6 spisu) žalovanému oznámil, že dňa 30.11.2016 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcu z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.6.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 410,40,- € spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na spoločnosti SetCar Sk a.s. s tým, že pohľadávka prešla na uvedenú spoločnosť a je potrebné ju plniť na jej účet, ktorý v oznámením uviedla. 23. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 4.10.2016 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 5 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 23.9.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu predkladá výpočet výšky plnenia. Vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie je uvedené - vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy a typ poškodeného vozidla zapožičanie náhradného vozidla priznané max. na 3 dni v cene 30 Eur s DPH. Náhradným vozidlom najazdených 270km. V prílohe k oznámeniu o poistnom plnení, výpočet výšky plnenia je uvedené - náklady na použitie náhradného vozidla 3 dni x 30 Eur, poistné plnenie 90 Eur. 24. Žalobca predložil čestné prehlásenie V. K. - poškodeného ( č.l.84 spisu ), v ktorom menovaný čestne prehlásil, že dňa 31.8.2016 mu zavolali z autoservisu Galimex, s.r.o., že jeho vozidlo Škoda Fabia evid. č. U. XXX E. je opravené a nachystané na odovzdanie. V ten istý deň, t.j. 31.8.2016 odovzdal náhradné vozidlo spoločnosti SetCar Sk, a.s. a vyzdvihol si svoje opravené vozidlo. Nakoľko vozidlo využívajú denne, bez vozidla sa nezaobíde. 25. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 26. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 27. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 28. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 29. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 30. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 31. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 32. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“) účinného od 01.01.2002, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). 34. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP v znení zákona č. 39/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 35. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 36. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP účinného od 01.01.2002, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 37. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi [20) § 823 Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799 Občianskeho zákonníka]. 39. V danej veci uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému ide o nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením pohľadávky, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom dňa 31.8.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla , a to vo výške 410,40 €- . V danom prípade ide o priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený, pričom podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 320,-€ eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 410,40 € uvedenej vo faktúreXXXXXXXXX za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 90,-€. 40. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla Škoda Superb EČV D., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. Ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. 41. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). V tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Obč. zákonníka je prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného. 42. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením, a to vo výške 320,-€, pričom žalovaný namietal dôvodnosť uplatneného nároku a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. 43. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.8.2016. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 410,40 € voči žalovanému, ktoré je odplatné za odplatu vo výške 410,40 € a ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXXXX. Zmluvou o postúpení
pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Je teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní. 44. Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov (§ 524 Občianskeho zákonníka) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Zákonodarca pojmom pohľadávky vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je vždy, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu. 45. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i podmienečne existujúca budúca pohľadávka, a to na náhradu škody, taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 Občianskeho zákonníka). K tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 4658/2009 zo dňa 29.02.2012: „Je nepochybné, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť mimo vecí (§ 118 ods. 1 OZ) taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 OZ). Súdna prax (porov. uznesenie Najvyššieho súdu z 19. júla 2006, spis. zn. 29 Odo 1435/2005) aj právna teória sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti; okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, keď pohľadávka vznikne. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky“. 46. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Okrem toho má jednostranné započítanie dôležitý význam pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to: a) započítanie jednostranným právnym úkonom , b) započítanie dohodou. V danej veci nepochybne došlo k zániku záväzku započítaním na podklade dohody uzatvorenej medzi žalobcom a poškodenou 31.8.2016 v Zmluve o postúpení pohľadávky. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. 47. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou. 48. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom za nutné užívanie náhradného motorového vozidla zn. Kia Ceed EČV D. XXX J. . Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej
poškodení sa vychádza aj podľa cit. ust. § 443 OZ. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne poškodenú vec (t. j. do vykonania jej opravy) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu malo byť aj v prejednávanom prípade. 49. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s poškodeným vozidlom na sumu 45,60 €/deň. Poškodený si porovnateľné náhradné vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. V danej veci je nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo od 23.8. 2016 do 31.8..2016. t.j. 9 dní a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 410,40 € z titulu dojednaného nájomného, ktoré boli poškodeným nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho opravy. 50. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 51. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Nepostačuje iba samotné namietanie bez relevantného zdôvodnenia a preukázania. Pokiaľ žalovaný vzniesol takúto procesnú obranu, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však neučinil. Žalovaný nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť uplatneného nároku a bolo jeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj vlastné tvrdenia a ich preukázať. 52. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 320,- eur a preto návrhu v časti istiny vyhovel. 53. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 54. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 55. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo ( §524 ods. 2, § §121 ods. 3 OZ), súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie ( § 11 ods. 7 Zák.č. 381/2001 Z.z.). Šetrenie bolo ukončené dňa 23.9.2016, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 4.10.2016. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie ( § 11 ods. 6 písm. b) Zák.č. 381/2001 Z.z.) o sumu 320 €, keďže v predmetnom oznámení sa uvádza len , že vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy a typ poškodeného vozidla zapožičanie náhradného vozidla priznané max. na 3 dni v cene 30 Eur s DPH, a to bez toho aby k takto uvedenej sume uviedol akékoľvek objektívne skutočnosti, z ktorých vychádzal. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 Zák.č. 381/2001 Z.z. povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa cit. ust.§ 517 OZ. Keďže žalovaný dňa 23.9.2016 skončil prešetrenie poistnej udalosti bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v plnej výške ( do 8.10.4206), čo neučinil, preto od 9.10.2016 sa dostal do omeškania a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 16.10.2016, súd viazaný jeho návrhom tak žalobcovi priznal úrok z omeškania od uvedeného dňa.
56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 57. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 58. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP, Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).