Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/16/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu L. F., nar. XX.X.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpeného JUDr. Stanislav Oravec, advokátska kancelária, Hlavná 19, 08 01 Prešov, proti žalovanému Poľovnícke združenie Vtáčnik Giraltovce, Kpt. Nálepku 131, 087 01 Giraltovce, IČO: 31 971 814, o preskúmanie /1 zo dňa 7.1.2020, takto

rozhodol:

P o s t u p u j e vec Okresnému súdu Svidník ako súdu vecne a miestne príslušnému.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.2.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.1.2020 sp.zn. 1/2019/1 v spojení s rozhodnutím Výboru PZ Vtáčnik Giraltovce sp.zn. 1/2019 zo dňa 25.9.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím Výboru PZ Vtáčnik Giraltovce sp.zn. 1/2019 zo dňa 25.9.2019 bol žalobca vylúčený z Poľovníckeho združenia Vtáčnik Giraltovce z dôvodu spáchania disciplinárneho priestupku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku SPZ a § 9 ods. 2 Stanov PZ Vtáčnik. Rozhodnutím členskej schôdze PZ Vtáčnik Giraltovce sp.zn. 1/2019/1 z 7.1.2020 bol žalobca uznaný vinným na základe § 4 ods. 2 písm. c) a § 9 ods. 2 Stanov PZ Vtáčnik a bol mu uložený disciplinárny trest "Vylúčenie z PZ Vtáčnik Giraltovce".

2. Podľa § 32 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona o poľovníctve sa na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

3. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

4. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

6. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

7. Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

8. Správny súd pred začatím konania vo veci samej najskôr skúmal vecnú príslušnosť krajského súdu na rozhodnutie predmetnej veci a teda posudzoval, či rozhodnutie žalovaného bolo rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch žalobcu v oblasti verejnej správy.

9. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu Poľovníckeho združenia Vtáčnik Giraltovce, ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. Kým Slovenská poľovnícka komora napĺňa základné znaky orgánu záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy, jednotlivé poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona o poľovníctve nepredstavujú orgány záujmovej samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch v oblasti verejnej správy. Poľovnícke združenia rozhodujú len o právach a povinnostiach svojich členov v rozsahu určenom v stanovách predmetnej organizácie, teda iba v záujmovej oblasti svojich členov, z čoho vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutie poľovníckeho združenia nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny verejný záujem alebo cieľ. Samotný zákon o poľovníctve ani žiaden iný zákon nezveril poľovníckym združeniam právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodovanie združenia o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce zo stanov jednotlivých združení nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle , keďže stanovy sú internou - súkromnoprávnou záležitosťou združenia. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 10.10.2017, ktoré bolo prijaté ako judikát pod R 19/2018) Správny súd taktiež poukazuje na fakt, že vylúčením člena z poľovníckeho združenie, tomuto členovi nezaniklo oprávnenie loviť zver, keďže je naďalej držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať členom v inom poľovníckom združení, teda nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov na úseku verejnej správy.

10. Správny súd na podporu svojich tvrdení poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -83 zo dňa 16.3.2016, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky špecifikoval štyri kritéria, ktoré určujú, či právny subjekt je prostriedkom realizácie združovacieho práva, a teda ide o súkromnoprávny subjekt alebo je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a ide o orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. Prvým kritériom je spôsob založenia subjektu a to, či tento subjekt bol založený jednotlivcami alebo zákonom. Druhým kritériom je integrácia subjektu v štátnych štruktúrach. Tretie kritérium spočíva v skutočnosti, či právnemu subjektu bola zverená administratívna, normotvorná alebo disciplinárna právomoc a štvrté kritérium spočíva v cieli, ktorý má právny subjekt naplniť, pričom v prípade orgánu záujmovej samosprávy, cieľom musí byť verejný záujem. Kým Slovenská poľovnícka komora uvedené kritéria napĺňa, keďže je subjektom zriadeným zákonom, pričom samotný zákon upravuje aj jej organizačnú štruktúru a rozdelenie úloh jej jednotlivým orgánom. Taktiež disponuje administratívnou, normotvornou a disciplinárnou právomocou, keďže je oprávnená rozhodovať o vydaní poľového lístka, predĺžení jeho platnosti a zároveň má aj právomoc prejednávať a rozhodovať disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov. Čo sa týka cieľa, ktorý má Slovenská poľovnícka komora dosahovať, tak ten má verejnoprávny rozmer, keďže úlohou komory je ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok

zveri, výkon práva poľovníctva a iné zákonom vymedzené úlohy. Teda obsahové zameranie úloh komory v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov, ale aj na reguláciu záujmovej činnosti uskutočňovanej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých ohroziť zdravie a život človeka. Na základe uvedeného je zrejmé, že Slovenská poľovnícka komora predstavuje orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy.

11. Zákon o poľovníctve v ustanovení § 32 umožňuje jednotlivým subjektom združovať sa aj v dobrovoľných organizáciách s nepovinným členstvom, ktoré združujú občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov ako aj iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva. Uvedené organizácie však nenapĺňajú vyššie uvedené kritéria a preto ich nemožno považovať za orgány záujmovej samosprávy ale za súkromnoprávne subjekty, ktoré vznikli na základe práva združovať sa v jednotlivých spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach podľa SR.

12. Čo sa týka rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 22. augusta 2012, uznesenie NSSR sp.zn. zo dňa 7.8.2012, uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 10.4.2014 a iné), v zmysle ktorej poľovnícke združenia sa považujú za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva, Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. PL -83 z 16.3.2016 zaujal názor, ktorým vylúčil možnosť priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenie bez explicitnej opory v zákone a teda, keďže zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva, rozhodnutie takéhoto združenia o vylúčení svojho členia nie je výkonom verejnej moci, pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu o svojom členovi. Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenom náleze bod 123 jednoznačne označil poľovnícke združenia za súkromnoprávne združenia, v ktorých sa ich jednotliví členovia združujú na dobrovoľnej báze. Správny súd však poukazuje aj na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.10.2017, v ktorom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal názor, že rozhodnutie poľovníckej organizácie týkajúce sa jej jednotlivých členov nie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy ale súkromnoprávnou záležitosťou združenia.

13. Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je nevyhnutné postúpiť vec vecne príslušnému okresnému súdu na jej prejednanie.

14. Podľa § 18 ods. 2 S.s.p. ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.

15. Podľa S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

16. Podľa na konanie v prvej inštancii je príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

17. Podľa všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba adresu sídla.

18. Keďže správny súd pri skúmaní vlastnej príslušnosti dospel k záveru, že vec nespadá pod správne súdnictvo, postupuje vec uznesením príslušnému všeobecnému súdu. Poukazujúc na skutočnosť, že žalovaným je právnická osoba so sídlom v Giraltovciach, t.j. miestne príslušným súdom na konanie o podanej žalobe v prvej inštancii je Okresný súd Svidník

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. ( )