Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-105-2018.pdf
PDF · 134.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/105/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica Priemyselná č. 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 7571/8A, Bratislava-Nové Mesto, o zaplatenie 204,80- € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 204,80,- € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 204,80,- € od 7.5.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 8.3.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa Zák. č. 307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 204,80,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 204,80,- € od 7.5.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že dňa 16.3.2017 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenej E. T., na vozidle Nissan Juke ev.č. A. XXX J.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 146 zo dňa 27.3.2017. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej faktúru č. 170150 zo dňa 3.4.2017, s dátumom splatnosti 17.4.2017 na celkovú sumu 364,80 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.4.2017 žalovaný informoval poškodenú o výsledkoch šetrenia udalosti a rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie tak, že neuznal dĺžku trvania nájmu a neoprávnene znížil výšku denného nájomného, čím priznal náklady v sume 160,- €. Poškodená uzatvorila so žalobcom dňa 3.4.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti XXXXXXXXXX zo dňa 16.3.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 364,80 € spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 21.4.2017, v zmysle § 11 ods. 7 Zák.č. 381/2001 Z.z. sa dostal od 7.5.2017 do omeškania. Ďalej žalobca uviedol, že opiera svoj nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 Zák. o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ, § 443 OZ, úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 NV č. 87/1995 Zb. 3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 9Up 193/2018 zo dňa 22.3.2018.
4. Žalovaný podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu tento neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. § 132 CSP, pričom má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatnený peňažný nárok označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii motorového vozidla ( a jeho prevádzkovateľovi ), ktorého prevádzkou malo dôjsť ku škodovej udalosti, o vinníkovi škodovej udalosti, o špecifikácii náhradného motorového vozidla, o samotnej dĺžke užívania náhradného motorového vozidla, za ktorú sa uplatňuje nárokovaná suma. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ust. § 132 CSO, postačujúce. Ďalej okrem toho, že žalobca nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom. Zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného vozidla pri prevzatí vozidla poškodeným, ani miesto prevzatia prenajatého náhradného vozidla. Údaj o počte najazdených kilometrov prenajatého náhradného vozidla je len ručne dopísaný na faktúre. Okrem toho žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečovanie svojich potrieb, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca síce predložil dokument označený ako Účelovosť zapožičania náhradného vozidla zo dňa 3.4.2017, avšak tento je zjavne neurčitý a zmätočný. V prvom rade z tohto dokumentu nevyplýva aké náhradné vozidlo malo byť zapožičané ( nehovorí sa pritom o prenájme) a rovnako z neho nevyplýva ani od akej spoločnosti malo byť náhradné vozidlo zapožičané. Ďalej poukázal na to, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok a na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného má žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že žalobca jeho vznik opiera odkazom na ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, Zák. č. 381/2001 a ust. § 442 ods. 1 OZ, avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje, pričom v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že tento údajný nárok Zákon o PZP vyslovene neuvádza a tak isto nevyplýva ani z občianskeho zákonníka. Súčasne poukázal na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21.4.2017, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti poukázané plnenie v sume 160,- €, čo potvrdil aj samotný žalobca. 5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. § 14 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. 6. K podanému odporu uviedol, že v podanom návrhu jasne špecifikoval nielen motorové vozidlo poškodeného a samotného poškodeného, ale tiež uviedol číslo poistnej udalosti, pod ktorým žalovaný predmetnú poistnú udalosť eviduje. Údaje o o špecifikácii zapožičaného náhradného vozidla, dĺžke jeho užívania sú zrejmé z predloženej Zmluvy o nájme č. 146 a z fa č. XXXXXX. Napokon zo samotného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.4.2017 vyplýva, že skutočnosti, ktoré žalovaný v podanom odpore namieta nemôžu byť sporné, keďže ich sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie potvrdil a žalobcovi poskytol čiastočné plnenie. Navyše z tohto dokumentu vyplýva, že motorové vozidlo, ktorého prevádzkou došlo ku škodovej udalosti v zmysle podaného návrhu, bolo vozidlo ev.č. F. XXX E.. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Rovnaké podklady boli predložené aj súdu. Čo sa týka nepredloženia všeobecných obchodných podmienok žalobcu uviedol, že tieto sú riadne zverejnené na webovom sídle žalobcu a poškodený ich má k dispozícii vždy pri podpise zmluvy. Nakoľko však v predmetnom konaní nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla v zmysle Zmluvy o nájme č. 146 zo dňa 27.3.2017, námietku žalovaného považuje za irelevantnú. Rovnako považuje za účelové tvrdenie, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, nakoľko tento údaj vyplýva z iného dokumentu a síce z predloženej fa č. XXXXXX. Pokiaľ však ide o námietku zaznamenania počiatočného stavu kilometrov v danom smere uviedol, že vozidlo je zapožičiavané na dni. Pokiaľ ide o dĺžku času prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným v rozsahu 4 dni, túto považuje za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až 8 dní. V takýchto prípadoch je náhrada za prenájom náhradného vozidla priznávaná do dňa nasledujúceho po ukončení opravy. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla mala trvať iba 4 dni je vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného používať vlastné motorové vozidlo počas opravy irelevantné. Poškodený predsa nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania. Poškodený potreboval náhradné vozidlo odo dňa 27.3.2017 až do 3.4.2017 kedy
bolo vozidlo odovzdané poškodenému. Do uvedenej doby prenájmu pritom treba započítať aj soboty a nedele, konkrétne 1.4. a 2.4.2017, kedy autoservisy z objektívnych príčin nevykonávajú opravu. Podľa predloženej faktúry sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise od 27.3.2017 do 3.4.20172017, servis vystavuje faktúru ešte pre odovzdaním opraveného vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vydá vozidlo poškodenému. Z uvedeného vyplýva, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo len na nevyhnutný čas z dôvodu, že nemohol používať vlastné motorové vozidlo po dobu, počas ktorej sa toto nachádzalo v autoservise. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok nemožno v tomto ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky, pričom poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 3.4.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému práve žalobca. V zmysle bodu 5 predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Žalobca tak v tomto konaní požaduje žalovaným nepriznanú časť poistného plnenia, o ktorú sa ponížil žalobcov majetok. Podľa názoru žalobcu náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobnej škody. 7. Podaním odporu došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP. 8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 3.8.2018, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina s poukazom na ust. § 13 CSP, podľa ktorého všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I. 9. V samotnom vyjadrení k veci zotrval na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Napriek tomu, že žalobca čiastočne doplnil opis skutočností a čiastočne označil dôkazy, o ktoré opiera svoj návrh, žaloba ani po podaní vyjadrenia nespĺňa zákonné kritéria požadované st. § 132 CSP. Uviedol , že Žalobca vo vyjadrení poukazuje na judikatúru, ktorá má byť v jeho prospech, pričom vychádzajúc z jej obsahu, žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k jeho poškodeniu nedošlo), pričom túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Ďalej mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou Poškodený Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok Poškodeného a Žalobcu. Ak teda Poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči Poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008.
10. Tunajší súd na základe žalovaným vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti s poukazom na ust. § 43 ods. 1 CSP postúpil predmetný spor Okresnému súdu Bratislava I. Okresný súd Bratislava I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a podľa § 43 ods. 2 CSP predložil spis Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 10NcC 19/2018 -162 zo dňa 27.9.2018 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I s postúpením sporu Okresným súdom Žilina je dôvodný, s tým že na prejednanie a rozhodnutie sporu je miestne príslušný Okresný súd Žilina. 11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 28.2.2020, v ktorom zotrval na svojich písomných vyjadreniach. K vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že tvrdenie žalovaného považuje za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie pohľadávky v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na náhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. 12. Na pojednávanie vytýčené na deň 4.5.2020 sa práv. zástupca žalovaného nedostavil, svoju neprítomnosti a neprítomnosť žalovaného písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 30.4.2020 vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhlásených Vládou SR v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 a zároveň v zmysle ust. § 3 ods. 1, písm. a) a Zák. č. 62/2020 Z.z. súčasne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasil s prejednaním veci ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Súd pojednával aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. 13. Práv. zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe a skutočnostiach už uvedených v predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Zároveň uviedol, že poškodený mal v tomto prípade prenajaté náhradné vozidlo iba po nevyhnutnú dobu, počas ktorej bol obmedzený v užívaní svojho vlastného poškodeného motorového vozidla, uvedené napokon preukazuje aj priložené vyjadrenie servisu vykonávajúceho opravu zo dňa 30.5.2018, v ktorom je uvedené, že faktúra bola vystavená dňa 30.3.2017 a až následne po doručení krycieho listu z poisťovne bolo vozidlo vrátené späť poškodenému. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi jednotlivými požičovňami podľa podmienok ktoré ponúkajú. V opačnom prípade by sa jednalo o zaťažovanie poškodeného, keďže už stav samotného poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou je výrazne obmedzujúcim stavom. Taktiež v priloženom oznámení o poistnom plnení žalovaný riadne nešpecifikoval dôvody, pre ktoré poistné plnenie krátil, resp. nepredložil jediný listinný dôkaz, ktorými by tieto tvrdenia podložil, považuje preto za neoprávnené taktiež krátenie sadzby denného nájomného, ako aj nepriznanie plnej výšky poistného plnenia vzhľadom na skutočnosti, ktoré bližšie špecifikovali už v ich predošlých písomných vyjadreniach 14. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu ( § 151 ods. 1 CSP), z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP), keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, ktoré bolo zároveň preukázané záznamom o dopravnej nehode (č.l. 151 spisu), že dňa 16.3.2017 došlo v Ž. na ul. R.. V. k dopravnej nehode - škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn.Nissan Juke ev.č. A. XXX J., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená E. T.. K vzniku spôsobnej škody došlo prevádzkou motorového vozidla ev.č. F. XXX E., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. 15. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov súd dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam: 16. Dňa 27.3.2017 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a poškodený E. T. ako nájomca zmluvu o nájme č. 146 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 12 spisu), ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla KIA Ceed evid. č. F. XXX V. a to na dobu od 27.3.2017 do 3.4.2017 . Denné nájomné bolo zmluvne dojednané vo výške 45,60,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky prenajímateľa, s ktorými nájomca bezvýhradne súhlasil. 17. Dňa 3.4.2017 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l.13 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 17.4.2017 fakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 146, značka KIA Ceed evid. č. F. XXX V. za obdobie od 27.3.2017 do 3.4.2017, t.j. za 9 dní sumu 364,80 €. 18. Dňa 3.4.2017 uzatvorili žalobca a poškodená E. T. ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 15 spisu), v ktorej v ods. 1 postupca deklaroval, že má peňažnú
pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Volkwagen Passat evid. č. F. XXX E. vo výške 364,80 € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 Zák. č. 381/2001 Z.z. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou dňa 16.3.2017 na vozidle Nissan Juke, evid. č. A. XXX J.. V odseku 2 postupca touto zmluvou v zmysle § 524 ods. 1 OZ postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1, žalobca sa zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5. Podľa bodu 3 postupca súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou žalobcovi všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že o postúpení pohľadávky bude poisťovňu informovať postupca a to tak, že SetCar v mene postupcu doručí oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky poisťovni. Postupca je povinný odovzdať SetCar ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky (príloha tejto zmluvy) spolu s touto zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach. V bode 4 sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 364,80 €, ktorá zodpovedá faktúre č. 170150 vystavenej SetCar ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. KIA Ceed evid. č. F. XXX V.. V ods. 5 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 19. Dňa 3.4.2017 poškodená podpísala prehlásenie k účelovosti zapožičania náhradného vozidla ( č.l. 14 spisu ), v ktorom uviedla, že po dobu opravy jej poškodeného vozidla mala zapožičané náhradné vozidlo , ktoré využívala za účelom plnenia životných potrieb. 20. Poškodená listom adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 16 spisu) žalovanému oznámila, že dňa 3.4.2017 postúpila jej pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcu z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.3.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 364,80 € spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na spoločnosti SetCar Sk a.s. s tým, že pohľadávka prešla na uvedenú spoločnosť a je potrebné ju plniť na jej účet, ktorý v oznámením uviedla. 21. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.4.2017 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 17 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 18.4.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu predkladá výpočet výšky plnenia. Vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie je uvedené - zapožičanie náhradného vozidla priznané do ukončenia opravy poškodenia, za ktoré nesie zodpovednosť náš poistený ( faktúra XXXXXXXXX T., a.s. Žilina z 30.3.2017 ), t.j. 4 dni. Vzhľadom na typ zapožičaného vozidla cena požičovného priznaná max 40 € s DPH/. V prílohe k oznámeniu o poistnom plnení, výpočet výšky plnenia je uvedené,: náklady na použitie náhradného vozidla 4 dni x 40 Eur, spolu priznané 160,- €. 22. Z faktúry predloženej žalobcom (č.l. 9 spisu) vyplýva, že spoločnosť POINT, a.s. Žilina fakturovala poškodenej za opravu motorového vozidla dňa 30.3.2017, so splatnosťou faktúry dňa 13.4.2017 opravu motorového vozidla značky W. R. X..Č.. A. XXX J., vo výške 334,14 €. 23. Vo vyjadrení spoločnosti POINT, a.s. Žilina zo dňa 30.5.2018 k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX , adresovanom žalobcovi ( č.l. 132 spisu ) je uvedené, že k uvedenej poistnej udalosti otvorili zákazkový lisl dňa 27.3.2017, faktúra bola vystavená 30.3.2017 a krycí list obdržali 6.4.2017. V odôvodnení je uvedené, že pre urýchlenie konania servis vystavuje faktúru po schválení kalkulácie a v priebehu opravy, keď sú známe náklady na opravu. Bez krycieho listu vozidlo zákazníkovi nevydávajú a predchádzajú zložitej situácii, keď je vozidlo už po oprave, bez krycieho listu a zákazník musí náhradné vozidlo odovzdať. Z tohto dôvodu bola vystavená fa č. XXXXXXXXX dňa 30.3.2017 následne 6.4.2017 bol zaslaný krycí list, informovali klienta a odovzdali vozidlo. 24. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 25. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 26. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 27. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 28. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
29. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 30. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 31. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 32. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“) účinného od 01.01.2002, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). 33. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP v znení zákona č. 39/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 34. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 35. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP účinného od 01.01.2002, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 36. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi [20) § 823 Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799 Občianskeho zákonníka]. 38. V danej veci uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému ide o nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením pohľadávky, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom dňa 3.4.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla , a to vo výške 364,80 € . V danom prípade ide o priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený, pričom podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 204,80 € spočíva v rozdiele sumy vo výške 364,80 € uvedenej vo faktúre 170150 za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 160,- €. 39. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla Volkwagen Passat evid. č. F. XXX E., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. Ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. 40. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). V tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Obč. zákonníka je prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného.
41. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením, a to vo výške 204,80 €, pričom žalovaný namietal dôvodnosť uplatneného nároku a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. 42. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.4.2017. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 364,80 € voči žalovanému, ktoré je odplatné za odplatu vo výške 364,80 € a ktorá zodpovedá faktúre č. 170150. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Je teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní. 43. Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov (§ 524 Občianskeho zákonníka) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Zákonodarca pojmom pohľadávky vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je vždy, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu. 44. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i podmienečne existujúca budúca pohľadávka, a to na náhradu škody, taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 Občianskeho zákonníka). K tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 4658/2009 zo dňa 29.02.2012: „Je nepochybné, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť mimo vecí (§ 118 ods. 1 OZ) taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 OZ). Súdna prax (porov. uznesenie Najvyššieho súdu z 19. júla 2006, spis. zn. 29 Odo 1435/2005) aj právna teória sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti; okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, keď pohľadávka vznikne. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky“. 45. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Okrem toho má jednostranné započítanie dôležitý význam pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to: a) započítanie jednostranným právnym úkonom , b) započítanie dohodou. V danej veci nepochybne došlo k zániku záväzku započítaním na podklade dohody uzatvorenej medzi žalobcom a poškodenou 3.4.2017 v Zmluve o postúpení pohľadávky. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodená dostala do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatila, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. 46. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou.
47. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom za nutné užívanie náhradného motorového vozidla zn. Kia Ceed EČV F. . Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa cit. ust. § 443 OZ. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne poškodenú vec (t. j. do vykonania jej opravy) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu malo byť aj v prejednávanom prípade. 48. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s poškodeným vozidlom na sumu 45,60 eur/deň. Poškodený si porovnateľné náhradné vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. V danej veci je nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo od 27.3.2017 do 3.4.2017. t.j.8 dní a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 364,80 €,- eur z titulu dojednaného nájomného, ktoré boli poškodeným nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho opravy. 49. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 50. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Nepostačuje iba samotné namietanie bez relevantného zdôvodnenia a preukázania. Pokiaľ žalovaný vzniesol takúto procesnú obranu, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však neučinil. Žalovaný nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť uplatneného nároku a bolo jeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj vlastné tvrdenia a ich preukázať. 51. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 204,80 € a preto návrhu v časti istiny vyhovel. 52. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 53. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 54. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo ( §524 ods. 2, § §121 ods. 3 OZ), súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie ( § 11 ods. 7 Zák.č. 381/2001 Z.z.). Šetrenie bolo ukončené dňa 18.4. 2017, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 25.4.2017. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie ( § 11 ods. 6 písm. b) Zák.č. 381/2001 Z.z.) o sumu 204,80 €, keďže v predmetnom oznámení sa uvádza len , že zapožičanie náhradného vozidla priznané do ukončenia opravy, t.j. 4 dni a cena požičovného priznaná max. 40 €/ deň, a to bez toho aby k takto uvedenej sume uviedol akékoľvek objektívne skutočnosti, z ktorých vychádzal, pričom vozidlo bolo odovzdané zo strany servisu po doručení krycieho listu zo dňa 6.4.2017.
V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 Zák.č. 381/2001 Z.z. povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa cit. ust.§ 517 OZ. Keďže žalovaný dňa 18.4.2017 skončil prešetrenie poistnej udalosti bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v plnej výške ( do 3.5.2017), čo neučinil, preto od 4.5. 2017 sa dostal do omeškania a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 7.5. 2017, súd viazaný jeho návrhom tak žalobcovi priznal úrok z omeškania od uvedeného dňa. 55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP, Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.