Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/96/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom v E. F., Ul. G. H. I. XXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, IČO: 42 021 626, so sídlom v Trenčíne, Piaristická ul.č. XXXX, proti žalovanému: J. B. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom v K., Winterova ul.č. 1752/10, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou RS legal, s. r. o., IČO: 36 864 358, so sídlom v Bratislave – mestská časť Nové Mesto, Frankovská 18, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. augusta 2023 č.k. -543, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. A. ako parc. reg. C č. 2100/4 – lesné pozemky o výmere 63 m2 a parc. reg. C č. 2112/20 – orná pôda o výmere 553 m2; zostatok na bežnom účte na meno B. B. v I., G. č.ú. XXXXXXXXX/ XXXX, vo výške 141,15 eur, zostatok na podnikateľskom účte na meno J. B. B. L. M. N., G. s č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 5.732,71 eur; zostatok na termínovanom vklade na meno B. B. vedený v I., G. s č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 10.943,37 eur. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu vo výške 93.107,70 eur, a to v lehote 8 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , . Sporové strany uzavreli manželstvo dňa 06.10.2001 v Bojniciach. Z tohto manželstva deti nepochádzajú. Predmetné manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.01.2013, č.k. -51 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2013. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom manželstva účastníkov, manželia sa na jeho vyporiadaní nedohodli, a preto bolo potrebné ho vyporiadať na základe návrhu, ktorý bol podaný v zákonom stanovenej lehote 3 rokov. Nakoľko predmetné podmienky boli splnené, súd prvej inštancie pristúpil k prejednaniu žaloby. Uviedol, že pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je viazaný návrhmi účastníkov, ide o vyporiadanie, ktoré vyplýva z právneho predpisu. Vyporiadanie BSM sa vykoná vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, čo znamená, že je nutné vyporiadavať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Sporové strany nežiadali vyporiadať žiadne hnuteľné veci a v rámci konania sa nevysporiadavali ani spoločné záväzky, ktoré si sporové strany vzali počas manželstva, nakoľko súd

nemal napriek tvrdeniam žalobkyne, existenciu takýchto záväzkov preukázanú. Čo sa týka nehnuteľných vecí do BSM súd zaradil iba pozemky, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. A. ako parc. reg. C č. 2100/4 – lesné pozemky o výmere 63 m2 a parc. reg. C č. 2112/20 – orná pôda o výmere 553 m2. O tom, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. K. – stavba súp.č. XXXX – polyfunkčný objekt L., postavený na prc. Reg. C č. 3533, parc. reg. C č. 3533 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2 a parc. reg. C č. 3534 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2 do BSM sporových strán nepatria súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 06.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2023. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že ku dňu zániku BSM boli evidované na meno žalovaného tieto účty: 1/ bežný účet na meno B. B. v I., G. č.ú. XXXXXXXXX/XXXX, na ktorom zostatok ku dňu zániku BSM t.j. k 14.02.2013 bol vo výške 141,15 eur, 2/ termínovaný vklad na meno B. B. v I., G. s č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom zostatok k 14.02.2013 bol vo výške 10.943,37 eur a 3/ sporiaci účet na meno B. B. v N., G. s č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom zostatok k 14.02.2013 bol vo výške 5.732,71 eur. Žalobkyňa vlastnila účet v H. H., G., avšak jeho zostatok ani jeho bližšie označenie sa súdu dotazom na banku nepodarilo zistiť. Pokiaľ sa týka nehnuteľností, súd prvej inštancie konštatoval, že rozsah BSM, ktorý žiadali strany vyporiadať, bol medzi nimi sporný. Uviedol, že žalobkyňa žiadala do BSM zahrnúť nehnuteľnosti: a/ pozemky, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. A. ako parc. reg. C č. 2100/4 – lesné pozemky o výmere 63 m2 a parc. reg. C č. 2112/20 – orná pôda o výmere 553 m2. Súd tieto nehnuteľnosti zaradil do BSM, pričom o tom rozhodol medzitímnym rozsudkom, vydaným v tomto konaní, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2023, na ktorého odôvodnenie súd v plnom rozsahu odkazuje. b/ nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. K. – stavba súp.č. XXXX – polyfunkčný objekt L., postavený na prc. reg. C č. 3533, parc. reg. C č. 3533 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2 a parc. reg. C č. 3534 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2. Súd tieto nehnuteľnosti nezaradil do BSM, pričom o tom rozhodol medzitímnym rozsudkom, vydaným v tomto konaní, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2023, na ktorého odôvodnenie súd v plnom rozsahu odkazuje. Žalovaný navrhol do BSM zahrnúť nehnuteľnosti: a/ nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E. A. ako byt č. XXX v bytovom dome súp. č. XXXXX, postavený na parc. č. 15111/131 vrátane tejto parcely a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške 5229/875056. Súd prvej inštancie pripustil, že predmetné nehnuteľnosti boli zakúpené za trvania manželstva, ale vzhľadom na znenie notárskej zápisnice JUDr. Anny Pčolovej č. N 62/2007 zo dňa 14.06.2007 a teda na uzavretú dohodu o zúžení BSM, tieto do BSM sporových strán nepatria. b/ nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. E. M. ako byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX, postavený na parc. č. 2300/383 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve vo výške 71/1343. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti do BSM nepatria, nakoľko ku dňu zániku manželstva neboli vo vlastníctve ani jedného z manželov. Mal za to, že skutočnosť, že boli vo vlastníctve spoločnosti SALVEO, s.r.o. nezakladá žiadny dôvod na jeho zaradenie do BSM sporových strán. Rovnako nerelevantnou skutočnosťou pre zaradenie týchto nehnuteľností do BSM je aj zdroj, z ktorého sa kúpa nehnuteľností financovala.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , , , teda z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočniť patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a záverom vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol a vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 21.08.2023, hoci žalovaný svoju neprítomnosť a neprítomnosť právnej zástupkyne riadne a včas ospravedlnil podaním zo dňa 12.07.2023, teda dva dni po tom, čo bolo právnej zástupkyni doručené predvolanie a zároveň požiadal o odročenie pojednávania bez meritórneho prejednania veci. Dôvodom ospravedlnenia bola skutočnosť, že v čase nariadeného pojednávania mala jeho právna zástupkyňa čerpať niekoľko mesiacov vopred naplánovanú dovolenku a žalovaný trval na jej osobnej účasti na pojednávaní. Súd prvej inštancie pojednávanie neodročil, svoje rozhodnutie vykonať pojednávanie v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne podrobne odôvodnil v odsekoch 3 až 8 svojho rozsudku. Dôvody prečo neakceptoval ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania bez meritórneho prejednania žalovaný považuje za neopodstatnené a čiastočne v rozpore so zákonom, vedúce k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súdu prvej inštancie vytýkal, že odročil pojednávanie na deň 21.08.2023, teda na deň v štandardnom dovolenkovom období a preto považuje za neprijateľné, aby bez akéhokoľvek dôkazu obvinil advokáta z procesnej obštrukcie, keď požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky v dovolenkovom (prázdninovom) období. Uviedol, že nie každé čerpanie dovolenky sa dá

preukázať dokladom, najmä, ak sa dovolenka trávi v súkromných nehnuteľnostiach. Zrušenie takejto dovolenky tiež nie je vždy jednoduché, pretože obmedzuje a zasahuje do plánovanej dovolenky rodinných príslušníkov advokáta. Na tom, že súdne konanie trvá 10 rokov nemá žiadnu vinu žalovaný, ani jeho právna zástupkyňa. Substitučné zastúpenie iným advokátom v 10-ročnom súdnom spore o vyporiadanie BSM považuje za iluzórne. Súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že nevykonal dôkaz, ktorý žiadal vykonať ohľadom nadobudnutia bytu žalobkyňou v Dubnici nad Váhom. Pripustil, že tento byt nadobudla obchodná spoločnosť Salveo, s.r.o., ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou bola žalobkyňa. Kupujúcou tohto bytu bola síce uvedená obchodná spoločnosť žalobkyne, ale kúpnu cenu vyplatila žalobkyňa ako fyzická osoba z pôžičky/úveru, ktorý si vzala a splácala počas trvania manželstva, alebo prevodom finančných prostriedkov zo svojho účtu ako fyzickej osoby. Keďže počas celého trvania manželstva nikdy spoločne nehospodárili, každý nakladal so svojimi účtami a venoval sa svojmu podnikaniu, kúpe bytu žalovaný nevenoval patričnú pozornosť a preto žiadal, aby žalobkyňa predložila v konaní o vyporiadaní BSM kúpnu zmluvu na tento byt a doklady o zaplatení kúpnej ceny a ak ich nepredloží, žiadal, aby táto zmluva bola zadovážená z katastra nehnuteľností prostredníctvom súdu. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal a v odôvodnení rozsudku uviedol, že dôkaz nevykonal z dôvodu, že ak sa aj spoločné prostriedky vynaložili na majetok tretej osoby, obchodnej spoločnosti Salveo s.r.o., nie je možné tento nárok uplatňovať voči žalobkyni ako jedinej spoločníčky tejto spoločnosti v konaní o vyporiadaní BSM, ale len voči tejto spoločnosti. Tento právny názor nepovažuje žalovaný za vecne správny s tým, že žalobkyňa pravdepodobne použila spoločné finančné prostriedky na jej účte na plnenie v prospech tretej osoby, alebo splácala pôžičku/úver, ktorý si vzala ako fyzická osoba a splácala ich počas trvania manželstva, teda vynaložila spoločné finančné prostriedky v prospech tretej osoby a mala by ich podľa vrátiť do BSM. Žalovaný nesúhlasil ďalej s tým, že do vyrovnávacieho podielu, ktorý má vyplatiť žalobkyni, súd prvej inštancie zahrnul aj splátky stavebných úverov v I. a v K., ktoré úvery použil na úhradu výživného, na ktoré bol zaviazaný rozhodnutím súdu. Poukázal na to, že počas trvania spoločného manželstva mali obaja vyživovaciu povinnosť k dvom deťom pochádzajúcim z predchádzajúcich vzťahov. Žalovaný si plnil vyživovaciu povinnosť voči jeho dvom deťom podľa rozhodnutia súdu, a keď došlo k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti, nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu zaostalého výživného a preto na ich úhradu použil peniaze poskytnuté z predmetných úverov. Nepochybne však išlo o peniaze použité na plnenie vyživovacej povinnosti, ktorú si rovnako plnila aj žalobkyňa. Rozdiel je len vo forme, akou si plnili vyživovaciu povinnosť. Žiadosť žalobkyne vrátiť splátky týchto úverov, ktoré preukázateľne použil na úhradu výživného, do masy BSM preto považuje za nárok žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Finančné prostriedky z týchto úverov nepoužil na nadobudnutie alebo zveľadenie majetku vo svojom výlučnom vlastníctve, ale na úhradu výživného. Nesúhlasí ani s tým, že do jeho výlučného vlastníctva z masy BSM bol prikázaný zostatok na termínovanom vklade na meno B. B. vedený v I. G., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 10.942,37 eur. Dôvodil, že súdu predložil všetky doklady preukazujúce, že na tvorbe odbytného zo životného poistenia, ktoré mu bolo vyplatené poisťovňou G. za trvania manželstva a ktoré uložil na tento termínovaný účet, tvoria v rozhodujúcej výške platby poistného na životné poistenie uhradené do 05.10.2001 (uzavretie manželstva), a to vo výške 276.171,00 SK a počas manželstva vo výške 108.235,00 SK. Teda uhradil G. takmer 2/3 poistných platieb pred uzavretím manželstva a počas trvania spoločného manželstva 1/3. V tomto rozsahu by sa teda mala započítať suma odbytného do vyrovnávacieho podielu pri vyporiadaní BSM, no termínový vklad by nemal byť zahrnutý do BSM. Súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že v odôvodnení rozsudku neuviedol, ako dospel k výške vyrovnávacieho podielu, ktorý je vo výroku II. rozsudku uvedený vo výške 93.107,70 eur, neuviedol, aké položky do vyrovnávacieho podielu zahrnul a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Ďalej dôvodil, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že za trvania spoločného manželstva nemali nikdy spoločný účet so žalobkyňou a nikdy spoločne nehospodárili. Nemali spoločné deti, žalovaný len pomáhal žalobkyni s výchovou mladšieho syna a pomáhal jej finančne aj prácou pri rekonštrukcii rodinného domu v jej vlastníctve. Každý sa venoval svojim podnikateľským aktivitám a nakladal so svojimi príjmami. Žalobkyňa sa nikdy nepodieľala žiadnym spôsobom na nadobudnutí polyfunkčnej budovy L., ani na jej rekonštrukcii a žiadnym spôsobom sa nepodieľala na splácaní úverov, ktoré si žalovaný vzal na realizáciu rekonštrukcie. Prvý úver, ktorý si vzal na rekonštrukciu polyfunkčnej budovy L. od obchodnej spoločnosti DaimlerChrysler Services Slovensko s.r.o., začal splácať v januári 2003. Vtom čase ešte len rekonštrukcia prebiehala a polyfunkčnú budovu mohol začať prenajímať až po kolaudácii, ktorá sa uskutočnila v januári 2005. Do uvedeného času uhrádzal splátky úveru z majetku nadobudnutého pred uzavretím manželstva, teda z majetku jeho živnosti a obchodnej spoločnosti L. H., čo špecifikuje vo svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2023, ku ktorému vyjadreniu pripojil aj výkaz o majetku a záväzkoch k 31.12.2001, z ktorého

vyplýva že jeho živnosť mala k tomuto dátumu majetok v hodnote 2.674.564,00 SKK. Žalobkyňa sa na splácaní poskytnutých úverov nijakým spôsobom nepodieľala a vlastne len tým, že dňa 06.10.2001 uzavrela so žalovaným manželstvo, má finančný nárok na polovicu splátok úverov splatených počas trvania manželstva. V konaní bolo preukázané, že počas trvania spoločného manželstva obaja podnikali a oddelene nakladali s finančnými prostriedkami získanými z podnikania. Rozdiel bol len v tom, že žalobkyňa podnikala formou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzením a žalovaný formou živnosti. Príjmy zo živnosti podľa aktuálnej judikatúry patria do BSM, príjmy obchodnej spoločnosti sú majetkom obchodnej spoločnosti, aj keď išlo o jednoosobovú spoločnosť žalobkyne s funkciou jedinej konateľky. Za pochybenie súdu prvej inštancie žalovaný považuje, keď pri preukázaní tohto skutkového stavu nezvažoval nižší podiel žalobkyne na spoločnom majetku pri stanovení výšky vyrovnávacieho podielu. Vyjadril presvedčenie o tom, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre úvahu súdu, či na základe zisteného skutkového stavu má žalobkyňa nárok na rovnaký, teda polovičný podiel na spoločnom majetku.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedla, že žalovaný neuvádza vo svojom odvolaní žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Všetky žalovaným uvedené námietky súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne vyargumentoval a skutočnosť, že žalovaný sa s touto argumentáciou nestotožňuje, ešte neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že vykonal nariadené pojednávanie napriek tomu, že žalovaný požiadal o jeho odročenie, žalobkyňa poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa riadne a zákonne vysporiadal so žiadosťou o odročenie pojednávania a žalobkyňa plne súhlasí s tým, že len všeobecné konštatovanie o čerpaní dovolenky právnym zástupcom žalovaného nie je vážnym dôvodom na odročenie pojednávania, zvlášť za situácie, keď ani žiadosť právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky nebola akceptovaná, a právny zástupca žalobkyne musel svoju dovolenku rovnako prispôsobiť nariadenému pojednávaniu. Pokiaľ si osobné veci dokázal zariadiť PZ žalobkyne, tak rovnako sa dali zariadiť aj zo strany PZ žalovaného. A to ešte s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné konanie už trvá príliš dlho. Ďalej uviedla, že rovnako nie je dôvodná námietka žalovaného ohľadne nevykonania dôkazu s tým, že súd prvej inštancie opäť riadne zdôvodnil prečo žalobcom navrhovaný dôkaz nevykonal a žalobkyňa sa s týmto zdôvodnením plne stotožňuje. Pokiaľ tretia osoba odlišná od účastníkov konania nadobudne nejaký vlastný majetok, je táto skutočnosť mimo rámca konania BSM. Takýto majetok nepatrí do BSM, a teda otázka jeho nadobudnutia nemá s prejednaním BSM žiadny súvis. Na strane predávajúcej a ani kupujúcej účastníci konania nevystupovali. A teda nie je daný žiadny dôvod na to, aby sa súd takouto zmluvou bližšie zaoberal a odďaľoval tým rozhodnutie vo veci samej. Kúpna zmluva medzi odlišnými subjektami súvis s prejednávanou vecou zjavne nemá. Ňou prevedený majetok do BSM nepatril, nepatrí a ani patriť nemôže. Čo sa týka splátok stavebných úverov v I. a K., medzi stranami nebolo žiadneho sporu. Žalovaný tieto skutočnosti ani nepopieral. To, že žalovaný nerozumie právnej podstate vyporiadania týchto hodnôt, ešte neznamená, že súd prvej inštancie ich vyporiadal nesprávne. Je evidentné a jasne preukázané, že žalovaný mal svoje osobné záväzky voči svojej prvej manželke a voči svojím deťom z prvého manželstva. Tieto záväzky žalovaný vyriešil spôsobom, že si počas manželstva zobral ďalšie osobné záväzky - úvery v bankách a takto získané prostriedky použil na výplatu jeho vlastných záväzkov. Splátky týchto úverov však žalovaný preukázateľne hradil už z príjmu z BSM (§ 143 Obč. zák.), čo nakoniec ani nebolo sporné, a teda je správne, zákonné a spravodlivé, aby žalovaný takto minuté peniaze z BSM na jeho vlastné osobné záväzky vrátil postupom podľa § 150 Obč. zák. do BSM. Rovnako za nedôvodnú považuje námietku žalovaného ohľadne jeho termínovaného vkladu v I., ktorého výška ku dňu zániku BSM bola 10.942,37 eur. Jednoznačne sa jedná o hodnotu, ktorá postupom podľa § 143 Obč. zák. patrí do BSM. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že časť tejto hodnoty tvorí jeho výlučné prostriedky, bol povinný to vierohodne preukázať, čo sa nestalo. Spôsob, akým súd prvej inštancie dospel k mase BSM a výpočtu jednotlivých súm, zápočtom podľa § 150 Obč. zák a následnému rozdeleniu BSM a určeniu vyrovnacieho podielu, je v napadnutom rozsudku úplne zrejmý a preukázateľne uvedený v jeho dôvodoch. Otázka disparity podielov v BSM žalovaným doposiaľ argumentovaná nebola, a preto používanie tejto argumentácie ako nového tvrdenia v odvolacom konaní je nenáležité. Nehľadiac na to, že aj žalovaný uvedené dôvody na disparitu podielov ani teoreticky z právneho hľadiska a ustálenej praxe nie sú relevantné a akceptovateľné. Vyslovila názor, že žalovaný mal počas 10 rokov trvajúceho súdneho konania dostatok času na predkladanie presvedčivých dôkazov o svojich tvrdeniach a mal možnosť zamerať sa na podľa neho nedoriešené otázky BSM a riadne špecifikovať ním navrhovaný spôsob vyporiadania BSM. Žalovaný však nič také neurobil a len zahmlieval reálne majetkové pomery v BSM a

tvrdil, že do BSM účastníci nič nenadobudli, pretože celý príjem žalovaného išiel na splátky jeho úverov použitých na rekonštrukciu budovy L. alebo na výživné na jeho deti z predchádzajúceho manželstva. Namiesto predkladania vierohodných dokladov sa však žalovaný zameral len na subjektívne tvrdenia a svoje domnienky, prípadne rukou písané výpočty, ktoré však nie sú vierohodným dôkazom v konaní. Naproti tomu žalobkyňa prácne musela produkovať dôkazy na vyvracanie týchto účelových tvrdení žalovaného a vykonané dokazovanie žalobkyni nakoniec aj dalo za pravdu. Z oboznámených dôkazov z pripojených spisov jasne vplýva, že žalovaný v jednotlivých konania prekrúca skutočnosť podľa toho, ako mu to v danej chvíli vyhovuje (viď napr. rozličné tvrdenia ohľadne nadobudnutia nehnuteľností v kat. úz. O. A.). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej riadne a presvedčivo odôvodnil a tomuto nie je možné nič vytknúť. V tomto smere žalobkyňa absolútne nesúhlasí s tým, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné, alebo že by vychádzalo z porušenia práv žalovaného. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami ako z pohľadu argumentácie tak žalobkyne, ako aj žalovaného a jeho rozhodnutie žalobkyňa vníma ako spravodlivé.

4. Žalovaný následne zaslal súdu prvej inštancie podanie označené ako „Vyjadrenie žalovaného k pojednávaniu, vyneseniu rozsudku zo dňa 21.08.2023 a vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu zo dňa 11.10.2023“. V časti podania „Moje vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného zo dňa 11.10.2023“, t.j. v replike uviedol, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že súd prvej inštancie nemal dôvod vykonať dôkaz ohľadne povinnosti žalobkyne predložiť dôkaz, a to kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla byt č. XX E. O. P. XXXX M. F. E. M. počas manželstva, dáva do pozornosti, že byt nadobudla žalobkyňa počas manželstva a tak jej argumentácia, že byt nadobudla tretia osoba, ktorá nie je účastník konania, nie je pravdivá. Byt nadobudla ako fyzická osoba, zobrala si na jeho zaplatenie úver ako fyzická osoba, ktorý neskôr aj splácala ako fyzická osoba. To, že ho neskôr previedla na právnickú osobu je súčasť jej podvodu a ešte neznamená, že nemusí splátky úveru vrátiť do BSM. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že je evidentné a preukázané, že žalovaný mal osobné záväzky voči deťom z prvého manželstva, to nikdy nepopieral. Počas manželstva platil výživné na svoje deti z prvého manželstva, nedostatok peňazí riešil úverom, avšak nevidí dôvod, aby tieto pôžičky mal vracať do BSM, keď nijak nezvýšili jeho oddelený majetok. Poukázal na to, že on žalobkyňu nežiadal, aby vrátila napríklad školné na svoje dve deti do BSM a tak sa domnieva, že by aj ona mala upustiť od nezmyselných, nepodložených a nemorálnych požiadaviek. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že nepreukázal hodnoverne, že peniaze na termínovanom vklade vo výške 10.942,37 eur nadobudol z 2/3 pred uzavretím manželstva a dožaduje sa, aby tento zostatok sa delil rovným dielom uviedol, že odovzdal súdu všetky podklady ako, odkedy a dokedy bol poistený v poisťovni G., vrátane potvrdení o zaplatení všetkých splátok. Otázka disparity bola nastolená od začiatku sporu. Súd prvej inštancie sa snažil argumentami presvedčiť, že splátky preklenovacieho úveru nepatria do BSM. Ak odvolací súd sa stotožní s názorom súdu prvej inštancie, že splátky pochádzajú zo spoločných peňazí, tak žiada v zmysle refundačného nároku o zohľadnenie jeho 100 %-ného prínosu na splácaní tohto úveru a zohľadnení toho, že pred vstupom do manželstva mal ako živnostník majetok takmer 3.000.000,- Sk a bez tohto majetku by neexistoval ani úver, ani splátky, a teda ani to, čo má vrátiť do BSM. Považuje za bezcharakterné zo strany žalobkyne tvrdiť, že ona hradila všetky náklady domácnosti a všetky príjmy žalovaného smerovali na splácanie jeho úverov. Výpisom z účtu sociálnej poisťovne môže doložiť, že v čase manželstva so žalobkyňou zarábal nadštandardne a podieľal sa takmer výlučne sám na všetkom, čo sa môže označiť za náklady domácnosti s výnimkou energií a daní, ktoré si hradila žalobkyňa prevodom zo svojho účtu.

5. Žalobkyňa v duplike k replike žalovaného uviedla, že toto opäť neobsahuje takú skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu repliky žalovaného vyplýva, že tento sa opäť snaží zahltiť súd informáciami a otázkami, ktoré buď už boli vyriešené, alebo s vecou priamo nesúvisia, alebo dokonca žalovaný používa v odvolaní prvýkrát, hoci mohol tieto informácie a argumenty poľahky uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a nie účelovo až v odvolaní. Poukázala na to, že podanie žalovaného je zároveň v zjavnom rozpore s viacerými ustanoveniami , a to najmä , , (zákonná koncentrácia konania), a . Uviedla, že žalovaný mal možnosť kedykoľvek v priebehu 10 rokov trvajúceho súdneho sporu uplatniť pred súdom prvej inštancie svoje skutkové a právne tvrdenia v neobmedzenom rozsahu a svoje právo aj využil. Jeho tvrdenia a námietky uvedené v podanej replike už nie sú uplatnené včas. Ku všetkým relevantným skutočnostiam sa už vyjadrila a svoje vyjadrenie považuje za dostatočné. Preto nepovažuje za vhodné a ani potrebné opakovane rekapitulovať uvedené námietky a argumenty voči odvolaniu žalovaného.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd za aplikácie z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ).

8. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

9. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie podľa ust. v spojitosti s ust. , spočívajúci v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (teraz ), inak ide o tzv. inú vadu konania ( ), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

10. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť predmetnej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle . Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/ Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). 11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že strany sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňujú, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. K odvolacej námietke žalovaného uvedenej v podanom odvolaní, že postupom prvoinštančného súdu, ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.08.2023, mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, odvolací súd konštatuje, že ani táto námietke neobstojí.

13. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.07.2023 vyplýva, že na nariadené pojednávanie sa nedostavili sporové strany, ani ich právni zástupcovia, bola oboznámená žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti konateľky spoločnosti a z dôvodu, že klient trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na termín 21.08.2023 o 9:00 hod. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 10.07.2023 o 12:16 hod., teda v dostatočnom časovom predstihu viac ako 1 mesiac pred termínom pojednávania. Z podania žalovaného zo dňa 12.07.2023 vyplýva, že v stanovený termín pojednávania je jeho právna zástupkyňa na plánovanej rodinnej dovolenke, z ktorého dôvodu pojednávania sa nemôže zúčastniť a žalovaný trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Navrhol, aby súd nariadené pojednávanie z tohto dôvodu zrušil a nariadil nový termín pojednávania po uplynutí dovolenkového obdobia. Pre prípad, že súd nariadené pojednávanie nezruší, ospravedlňoval svoju neúčasť, ako aj neúčasť právneho zástupcu a žiadal o odročenie pojednávania bez meritórneho prejednania veci. Právnemu zástupcovi žalovaného súd prvej inštancie podaním zo dňa 17.07.2023, doručeného právnemu zástupcovi žalovaného dňa 20.07.2023, oznámil, že nemieni vyhovieť žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na termín 21.08.2023 o 9:00 hod., nakoľko nemá preukázanú existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Rovnako súd prvej inštancie nevyhovel ani žiadosti o odročenie pojednávania a určenie iného termínu pojednávania právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý následne písomne preukazoval dôvodnosť svojej žiadosti a po oboznámení, že stanovisko súdu k žiadosti o odročenie pojednávania zostáva nemenné, sa pojednávania konaného dňa 21.08.2023 zúčastnil. Naopak žalovaný a jeho právny zástupca dôvodnosť svojej žiadosti nepodporili žiadnym listinným dôkazom, pojednávania sa nezúčastnili.

14. Argumenty, ktoré žalovaný použil na odôvodnenie prípustnosti odvolania, nie sú tak náležité, lebo dovolenka právneho zástupcu bez ďalšieho nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ ( ) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Ak súd skúma, či strana sporu (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak právny zástupca sporu tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť súdu iba oznámi; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže zúčastniť pojednávania, kedy sa o termíne dozvedel a podobne. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu v zmysle . Súdu prvej inštancie boli známe len tie skutočnosti, ktoré oznámil súdu žalovaný, pričom však v žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V tomto smere sa súd prvej inštancie taktiež nedopustil procesného pochybenia, keď nepovažoval dôvody uvedené žalovaným za dôležité dôvody na odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu a ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

15. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci a odvolacím prieskumom ex offo nebola zistená ani žiadna vada, týkajúca sa procesných podmienok (ktorú odvolatelia ani netvrdili), teda nedošlo z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích námietok k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. a .

16. V prípade žalovaným uplatneného ďalšieho odvolacieho dôvodu podľa ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie nie úplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom, alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a to dôkaz, ktorý žiadal vykonať ohľadom nadobudnutia bytu žalobkyňou v Dubnici nad Váhom, odvolací súd poznamenáva, že samotné nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi konania nie je bez ďalšieho odňatím možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Inak povedané, súd nemá povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ tým neporuší zásady spravodlivého procesu, ak po starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo za konania najavo, vrátane skutočností uvádzaných účastníkmi konania, dospel k záveru, že ďalšie dokazovanie už pre náležité zistenie skutkového stavu a zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci nie je potrebné.

18. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 20.5 rozsudku odôvodnil, prečo nevykonal požadovaný dôkaz žalovaným. Aj samotný žalovaný v podanom odvolaní potvrdil, že je pravdou, že predmetný byt nadobudla obchodná spoločnosť Salveo s.r.o., ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou bola žalobkyňa. Nevykonanie navrhnutého dôkazu tak nemohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý bolo možné i bez tohto dôkazu bezpečne ustáliť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepochybil, keď ďalší dôkaz nevykonal, nakoľko ďalšie dokazovanie vytýkané v podanom odvolaní nemohlo preukázať skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť iný záver. Navrhovaný dôkaz nedisponoval vypovedacou potenciou.

19. Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v danej veci správne uplatňoval prejednaciu zásadu, v zmysle ktorej strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia

byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil unesenie/ neunesenie dôkazného bremena stranami sporu. 22. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

23. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka ( ). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( ). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ( ). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( ). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( ). Pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak z osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdy sa pri vyporiadaní BSM môžu odchýliť od zásady, že veci zo zaniknutého BSM sa majú medzi účastníkmi rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia, ak majú na to presvedčivé dôvody.

24. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že do vyrovnávacieho podielu, ktorý má vyplatiť žalobkyni, zahrnul aj splátky úverov v I. a v K., ktoré úvery použil na úhradu výživného, na ktoré bol zaviazaný rozhodnutím súdu, odvolací súd konštatuje, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, že tieto vznikli preukázateľne počas trvania manželstva a získané prostriedky boli použité žalovaným na výplatu jeho vlastných záväzkov. Splátky úverov žalovaný hradil z príjmu z BSM. Sám žalovaný potvrdil, že sa jednalo o finančné prostriedky použité na plnenie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko na úhradu vyživovacej povinnosti nemal dostatok finančných prostriedkov a preto použil peniaze poskytnuté z predmetných úverov. Rovnako za nedôvodnú odvolací súd považuje námietku žalovaného ohľadne jeho termínovaného vkladu v I.. Jedná sa o hodnotu, ktorá postupom podľa patrí do BSM. Možno súhlasiť so žalobkyňou, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že časť tejto hodnoty tvoria jeho výlučné prostriedky, bolo jeho povinnosťou to vierohodne preukázať, čo sa nestalo.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nepoužitie výnimky z princípu parity podielov pri vyporiadaní BSM súdom prvej inštancie.

26. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o nespôsobilosti uvedenej odvolacej námietky privodiť v prospech žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

27. Odklon od rovnosti podielov bývalých manželov (disparita) na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je akceptovaný súdnou praxou za stavu, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, pričom však je tiež významným, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Môže sa tiež zohľadniť aj negatívne správanie jedného z manželov, spočívajúce napr. vo fyzickom, či psychickom násilí jedného z manželov počas trvania BSM.

28. Aj podľa ustálenej súdnej praxe výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne.

29. V uvedenej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov, tzv. disparitu podielov označuje za postup mimoriadny a výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Na vysvetlenie

považuje za potrebné uviesť, že judikatúra výslovne zdôraznila, že hľadiská uvedené v § 149, resp. § 150 predstavujú hľadiská rozhodné i pri rozhodovaní o výške podielov a pritom je potrebné poukázať aj na Zákon o rodine. Prípady, kedy disparita prichádza do úvahy, možno rozdeliť v zásade na tri skupiny, a to: negatívne okolnosti v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní. Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec nepracuje, alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika, tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a ďalšie okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorí z manželov mimoriadne zaslúžil o získanie spoločného majetku, pričom judikatúra vychádza z tézy, podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov na majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, nadobudnutie členského podielu spôsobom všeobecne zakladajúcim výluku zo spoločného BSM a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov a platby na poistenie manžela.

30. V danej veci je nepochybné, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne nemal za preukázané žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali žalovaným požadovanú disparitu podielov, ktoré rozhodnutie môže byť v konaní založené tak na návrh účastníka, ako aj z úradnej činnosti súdu.

31. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol naplnenie hore uvádzaných odvolacích dôvodov, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie konal v súlade s ustanoveniami , vo veci vykonal relevantné dôkazy na preukázanie sporných skutočností medzi stranami sporu, ktoré vyhodnotil v zmysle ust. a nasl. a preto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie s tým, že zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver, ktorý náležite odôvodnil v zmysle , a preto v spore nebolo zistené porušenie procesných práv majúcich za následok odňatie práva na spravodlivý proces, ako aj iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže sú správne, podrobné a presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody odôvodnenia napadnutého rozsudku, čím je rozsudok v súlade s ust. . Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdom prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

32. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle . Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

33. Keďže teda preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok žalovaného nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

35. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobkyni ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

36. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ).