Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-377-2016.pdf
PDF · 104.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/377/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobkyne: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. M., K. XXX, proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Bratislava, Staré grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 46, IČO: 52 451 747, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a iné, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220152121 zo dňa 23.10.2015, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 09.08.2016, domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 23.10.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K 220152121 zo dňa 23.10.2015, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, ďalej určenia, že ustanovenie čl. II ods. 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K 220152121 zo dňa 23.10.2015, kde veriteľ zakotvil ustanovenie o tzv. servisnom poplatku vo výške 54 eur, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, určenia, že čl. II zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220152121 zo dňa 23.10.2015, kde veriteľ zakotvil ustanovenie o neprimerane vysokom tzv. celkovom úroku vo výške 20% z istiny je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a určenia že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K220152121 zo dňa 23.10.2015, je bez úrokov a poplatkov. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220152121, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 600 eur, pričom sa dostala do omeškania a žalovaným bol jej zamestnávateľ vyzvaný na vykonávania zrážok zo mzdy. V tomto prípade ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok a to dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí súčasť zmluvy, táto s ňou nebola indidviduálne dojednaná, čo vyplýva z predtlačenej formy, do ktorej sa vpisovali len jej údaje, a pôsobila ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere. Rovnako tak za neprijateľnú podmienku považovala ustanovenie týkajúce sa tzv. servisného poplatku vo výške 54 eur. Nepožadovala takúto službu, pričom veriteľ si vopred vyčíslil servisný poplatok, ktorý viac konkretizuje v čl. III ods. 9, pričom veriteľovu podporu nevyužila. Ide o umelo vytvorený poplatok, ktorý si vopred stanovil žalovaný a o bezdôvodne. Neadekvátnym je aj úrok vyčíslený vo výške 20% z istiny, čo považuje v rozpore s dobrými mravmi. Naviac zmluva neobsahovala všetky požadované náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a to pokiaľ ide o údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi sadzbami spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho spolu so žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 23.10.2015,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220152121 zo dňa 23.10.2015, a to až do skončenia konania vo veci samej a súčasne povinnosť žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne I.D.C: Holding, a.s., so sídlom Bratislava, Drieňová 3, IČO: 35 706 686, aby pozastavil vykonávanie zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Súd uznesením zo dňa 31.08.2016 sp. zn. 15C/377/2016-15 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 23.10.2015, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220152121 zo dňa 23.10.2015, a to až do skončenia konania vo veci samej a súčasne uložil povinnosť žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne I.D.C: Holding, a.s., so sídlom Bratislava, Drieňová 3, IČO: 35 706 686, aby pozastavil vykonávanie zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. tvrdil, že pri uzatváraní Dohody o zrážkach zo mzdy postupoval v súlade s ustanoveniami § 551 OZ a čl. III bodu 9 Zmluvy. Žalobkyňa bola oboznámená s celým obsahom zmluvy, mohla sa rozhodnúť či s takouto podmienkou nesúhlasí a prípadne, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere s takýmto obsahom neuzatvorí. Z dohody vyplýva, že ide o akcesorický vzťah k hlavnej zmluve, t.j. k zmluve, na základe ktorej dlh vznikol. V tomto prípade bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy vo forme samostatnej listiny, pričom žalobkyňa bola aj dostatočne poučená. Okrem toho namietal, že žaloba nespĺňa všeobecné náležitosti návrhu vo veci samej, táto je zjavne neurčitá, a nie je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemá žalobkyňa právny záujem.
4. Okresný súd Nitra o žalobe žalobkyne prvýkrát rozhodol rozsudkom sp. zn. 15C/377/2016-58 zo dňa 07.12.2017 tak, že určil neplatnosť Dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 23.10.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K 220152121 zo dňa 23.10.2015, neplatnosť ustanovenia čl. II ods. 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K 220152121 zo dňa 23.10.2015, kde veriteľ zakotvil ustanovenie o tzv. servisnom poplatku vo výške 54 eur, a neplatnosť čl. II zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220152121 zo dňa 23.10.2015, kde veriteľ zakotvil ustanovenie o neprimerane vysokom tzv. celkovom úroku vo výške 20% z istiny ako neprijateľných zmluvných podmienok a súčasne určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K220152121 zo dňa 23.10.2015, je bez úrokov a poplatkov. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalovaného vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý rozsudkom zo dňa 12.07.2019 sp. zn. 12Co/138/2018-85 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o určení neplatnosti ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti servisného poplatku vo výške 54 eur a v časti úroku 20% z istiny potvrdil a v časti určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov, a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Po zrušení a vrátaní veci ohľadne časti o určení zmluvy o spotrebiteľskom úvere a trov konania, súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, nedostavil sa žalovaný a právny zástupca žalovaného, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním sporu v ich neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.
6. Žalobkyňa vo výpovedi pojednávaní uviedla, že splácala úver tak, že od žalovaného chodila pani L., ktorej platila splátky v hotovosti. Žiadala o úver 600 eur. Peniaze jej vyplatila v hotovosti pani L. s tým, že hneď odpočítala sumu 98 eur ako poplatok a bolo jej daných v hotovosti 502 eur. Číslo účtu v zmluve, kde mala žiadať o bezhotovostný prevod, nebol jej účtom.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa podstatného obsahu listín, nachádzajúcich sa v spise, a to žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy/ iných príjmov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. K220152121, knihou splátok, výplatnými lístkami a knihou splátok z prílohovej obálky, potvrdenie platieb, a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
8. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 23.10.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.K220152121, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver 600 eur s tým, že žalobkyňa sa
ho zaviazala vrátiť v 13-ich mesačných splátkach tak, že 3 splátky splatí po 3 eurá a 10 splátok po 76,50 eur s tým, že prvá splátka je splatná 10.deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve je ďalej uvedené, že celková dlžná čiastka na úhradu je 774 eur, RPMN 50,22%. Podľa čl. III bod. Zmluvy termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380 deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní. Záväzok vzniknutý zo zmluvy zaniká splatením celej dlžnej sumy, odstúpením od zmluvy za podmienok upravených v čl. III bod 6 tejto zmluvy, prípadne dohodou zmluvných strán, Prípadne spory vzniknuté na základe zmluvy je možné riešiť mimosúdnou dohodou zmluvných strán.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods.1 písm. b) e) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, s) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150930.html>,veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného od 1.1.2018) spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobu o určenie právnej skutočnosti možno podať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že zmluvy a iné právne úkony ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosť hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä hmotného práva).
10. Súd žalobu v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov považuje za žalobu na určenie právnej skutočnosti. Podmienkou prípustnosti takejto žaloby ako už bolo vyššie uvádzané je, že možno podania takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Právna norma obsiahnutá v ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom 01.01.2018 takéto určenie
umožňuje (spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou), vo vzťahu k spotrebiteľských úverom, čo predmetný úver spĺňa. Preto súd žalobu žalobkyne o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považuje za prípustnú.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 23.10.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahujú predpisy občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch a zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný pri poskytnutí úveru a uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže v danom prípade sa jedná súčasne o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 23.10.2015. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy je okrem iného uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. f, l ). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona absencia uvedených náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. V prejednávanej veci podľa názoru súdu absentuje jednoznačný údaj o dobe trvania zmluvy a o termíne konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. V tomto smere nepostačuje údaj o splatnosti 13 mesačných splátok tak, že 3 splátky sa splatia po 3 eurá a 10 splátok po 76,50 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z takto formulovanej splatnosti nie je zrejmé kedy je úver splatný. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť že podľa čl. III bod 2 zmluvy konečná splatnosť úveru je 380 deň po uzatvorení zmluvy. Súd má za to, že významom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý ako náležitosť zmluvy vyžaduje aj uvedenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, je, aby spotrebiteľ bol presne informovaný už pri podpise zmluvy, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, bez toho, aby bol odkázaný na komplikovaný výpočet na základe odkazu uvedeného v súvislom texte zmluvných podmienok. Podľa názoru súdu významom ust. § 9 ods. 2 písm. f ) zákona č. 129/2010 Z.z. je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný , v akých termínoch, resp. kedy , v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa preto presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja , ktorý bude konečnú splatnosť úveru predstavovať. Tento nedostatok nemožno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadne trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Vo vzťahu k náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., a to údaj o termínoch počte výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bez pochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018). Aplikujúc závery uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.10.2015 je možné ani pri eurokonformnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zák. 129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že zmluva nemá náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) cit. zák., a to z dôvodu, že v zmluve je síce dohodnutá výška mesačnej platby a dohodnutý je aj počet splátok 13, avšak termín splatnosti jednotlivých splátok nie je určený konkrétnym časovým údajom, a ani iným nepochybným spôsobom umožňujúcim identifikovať dátumy splátok. Podľa názoru súdu nepostačuje údaj o splatnosti 13 mesačných splátok tak, že 3 splátky sa splatia po 3 eurá a 10 splátok po 76,50 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z takto formulovanej splatnosti nie je zrejmé kedy je úver splatný, a kedy sú splatné jednotlivé splátky úveru.
13. Naviac v konaní bolo výpoveďou žalobkyne preukázané, že úver jej bol poskytnutý žalovaným v hotovosti, pričom číslo účtu na zmluve o spotrebiteľskom úvere, na ktorý podľa zmluvy mala žiadať žalobkyňa o prevod finančných prostriedkov, nebol jej účtom. V tomto prípade zmysle ust. § 11 ods.1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) je preto potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
14. Z dôvodu absencie horeuvedených náležitostí zmluvy vyhodnotil súd úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. b), e) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).
15. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220152121 zo dňa 23.10.2015, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
16. Súd o trovách celého konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, náhradu trov konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalovanému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalobcovi v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.