Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-138-2018.pdf
PDF · 93.42 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/138/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX T. M., proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: XX 717 769, zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/377/2016-58 zo dňa 07.12.2017 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o určení neplatnosti ustanovenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti servisného poplatku vo výške 54 eur a v časti úroku 20 % z istiny p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a poplatkov, a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.10.2015, článok II. odsek 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. X zo dňa 23.10.2015 o servisnom poplatku vo výške 54 eur a článok I. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. X zo dňa 23.10.2015 o úroku vo výške 20 % z istiny, sú neplatné. Ďalej určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. X zo dňa 23.10.2015 je bez úrokov a bez poplatkov. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1 až 15, § 53a ods. 1, 2, § 53b ods. 1, 2, § 53c, § 53d, § 54 ods. 1, 2, 3 a § 551 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, 3, § 2 písm. a), b), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, iných príjmov zo dňa 23.10.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. X zo dňa 23.10.2015, ustanovenie článku II. odsek 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere o servisnom poplatku vo výške 54 eur, ustanovenie článku I. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere o neprimerane vysokom úroku vo výške 20 % z istiny, sú pre neprijateľnosť zmluvných podmienok neplatné, a určenia, že samotná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. X zo dňa 23.10.2015, keďže obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 192/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, je bez úrokov a bez poplatkov.
2. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 23.10.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. X, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 600 eur s 20 % zmluvným úrokom. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť istinu 600 eur, úrok 120 eur a servisný poplatok 54 eur, spolu sumu 774 eur v 13 mesačných splátkach. Zároveň bola v ten istý deň medzi stranami uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov za účelom zaistenia pohľadávky veriteľa, v ktorej žalobkyňa v pozícii dlžníka vyjadrila súhlas, aby jej zamestnávateľ zrážal zo mzdy mesačne 76,50 eura.
3. Dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že tak dohoda, ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere boli uzavreté dňa 23.10.2015. Ide o snahu veriteľa viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia disponovať s príjmom dlžníka. Pokračovanie vo vykonávaných zrážkach zo mzdy má alebo môže mať pre spotrebiteľa likvidačné následky. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi nebankovým subjektom a spotrebiteľom (žalobkyňou) v tomto prípade nebola individuálne dojednaná a žalobkyňa musela akceptovať uzavretie zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako celku, inak by jej úver poskytnutý nebol; ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
4. Vo vzťahu k servisnému poplatku súd uviedol, že bol vopred bezdôvodne stanovený veriteľom, je neadekvátny a v rozpore s dobrými mravmi. Tiež úrok vo výške 20 % z istiny považoval súd za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Návrh dohody ako aj zmluvy o úvere bol pripravený na predtlačenom tlačive a spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemohol vyjednávať a jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie návrhu. Spotrebiteľ sa teda ocitol vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom. Žalovaný uvedenou dohodou a zmluvou vopred vnútil žalobkyni na predtlačenom tlačive aj iný úkon, ako bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Súd takéto konanie posúdil ako nekalú praktiku podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Ďalej vo svojom odôvodnení poukázal na výšku začiatočnej fixácie úrokovej sadzby 10,16 % vo štvrtom štvrťroku 2015 pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch od 1 do 5 rokov a v súvislosti s tým uviedol, že podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú neplatné neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách a podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri zmluve o úvere súd prvej inštancie kvôli neuvedeniu doby trvania zmluvy skonštatoval absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu potom považoval úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd sa nezaoberal jeho námietkou o chýbajúcom žalobnom návrhu. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka a nebola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako uviedol súd. Žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody a mala možnosť ju odmietnuť, čo vyplýva aj z bodu 3 dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa podmienky vylúčenia spod aplikovateľnosti smernice 93/13/EHS, a teda je v súlade nielen s právom Slovenskej republiky, ale aj s právom Európskej únie a nie je možné posudzovať ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. K vyhláseniu neplatnosti zmluvných podmienok v časti servisného poplatku a úroku sa súd obmedzil na argumentáciu o dobrých mravoch, pričom podľa žalovaného opomenul aplikovať ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré explicitne určuje maximálnu prípustnú výšku odplaty. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy súd odvodil na základe absencie doby trvania zmluvy, avšak táto je uvedená počtom kalendárnych dní v čl. III. ods. 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť, pretože súd vec skutkovo aj právne správne posúdil.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a určenia neplatnosti ustanovenia
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti servisného poplatku vo výške 54 eur a v časti úroku 20 % z istiny vecne správny, a preto ho v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výroku o určení, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a poplatkov, a vo výroku o trovách konania neboli dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu, preto odvolací súd rozsudok v uvedenej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 2 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 23.10.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 13 mesačných splátkach. Okrem sumy poskytnutého úveru sa zaviazala uhradiť aj zmluvný úrok 20 % z istiny, čo predstavovalo sumu 120 eur ako aj servisný poplatok 54 eur. Spolu sa teda žalobkyňa zaviazala uhradiť sumu 774 eur. Spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrela žalobkyňa aj Dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, v ktorej prejavila súhlas, aby zamestnávateľ zrážal z jej príjmu sumu 76,50 eura za účelom úhrady záväzku plynúceho zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci ide o spotrebiteľský spor, za ktorý sa podľa § 290 CSP považuje spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 Občianskeho zákonníka).
9. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že žaloba neobsahovala žalobný návrh. Rovnako sa bránil aj pred súdom prvej inštancie a vyjadril sa len ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne ohľadne platnosti, resp. neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Z obsahu žaloby však nesporne vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou okrem určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy domáhala aj určenia neplatnosti (z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok) ustanovení v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, týkajúcich sa servisného poplatku a zmluvného úroku. Tiež sa dožadovala určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobný petit, ktorého absenciu žalovaný namietal, žalobkyňa formulovala na strane 5 v bode III. podanej žaloby. Uvedenú námietku žalovaného odvolací súd preto neakceptoval.
10. Podľa § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprie, sa považujú za nesporné. Žalobkyňa v žalobe podanej na súd dňa 09.08.2016 uviedla, že servisný poplatok považuje za bezdôvodný a umelo vytvorený žalovaným, pričom ona službu v podobe servisu nepožadovala a nebol s ňou ani individuálne dojednaný. Z tohto dôvodu vyhodnotila ustanovenie o servisnom poplatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Keďže žalovaný sa k uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobkyne pred súdom prvej inštancie vôbec nevyjadril, bolo nutné v súlade s § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia žalobkyne o servisnom poplatku považovať za nesporné. Z tvrdení žalobkyne, ktoré zostali nepopreté, vyplýva, že o službu v podobe servisu v hodnote 54 eur nemala záujem, že to teda nenavrhovala a bolo jej to nanútené žalovaným, a teda táto dohoda s následnou povinnosťou platby servisného poplatku 54 eur nebola s ňou individuálne dojednaná. Z týchto skutkových tvrdení z dôvodu ich nepopretia žalovaným súd musel aj vychádzať. Ak servisný poplatok nebol individuálne dojednaný a žalobkyňa nemohla ovplyvniť jeho obsah, je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka táto zmluvná podmienka neplatná. Tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní odvolací súd musel považovať za novotu podľa § 366 CSP, ktorú ako takú nemožno v odvolacom konaní použiť, pretože ich žalovaný neuplatnil pred súdom prvej inštancie, hoci ich uplatniť mohol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval odvolanie žalovaného čo do určenia neplatnosti tejto zmluvnej podmienky za neopodstatnené, a z toho dôvodu bol daný dôvod na potvrdenie napadnutého rozsudku v tejto časti.
11. Vo vzťahu k zmluvnému úroku odvolací súd musel konštatovať, že žalobkyňa rovnako ako aj pri servisnom poplatku v žalobe uviedla skutkové tvrdenia, a to k výške úroku, ktorú považovala za neadekvátnu, neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie si jej tvrdenia osvojil a vyslovil neplatnosť ustanovenia zmluvy upravujúceho úrok pre rozpor s dobrými mravmi. Keďže žalovaný obdobne ako aj v prípade servisného poplatku nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne o neprimeranosti úroku, ktorý z tohto dôvodu vyhodnotila, že je v rozpore s dobrými mravmi, aj odvolací súd musel z dôvodu nepopretia skutkových tvrdení žalobkyne žalovaným vychádzať a na námietku o opomenutí aplikácie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka uvádzanú žalovaným v odvolaní nemohol prihliadnuť, lebo ju musel vyhodnotiť ako novotu v odvolacom konaní podľa § 366, ktorú žalovaný mohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne o neprimeranosti výšky úroku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, potom súd prvej inštancie správne zhodnotil, že dané ustanovenie
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok aj v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
12. Čo sa týka námietky k určenej neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd konštatoval, že podľa tvrdení žalobkyne bolo uzatvorenie tejto dohody podmienkou poskytnutia úveru. Napriek tomu, že išlo o samostatnú listinu, ktorá nebola súčasťou textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobkyňa ju považovala za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a ona nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu, čo znamená, že dohoda nebola individuálne dojednaná. K tejto jedinej skutočnosti žalovaný zaujal svoje stanovisko aj pred súdom prvej inštancie, v ktorom namietal, že žalobkyňa mala možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody, čo vyplýva aj z bodu 3. Tiež vyhlásila, že bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia. Skutkové tvrdenia ohľadne uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy boli medzi stranami sporné. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Čiže je na dodávateľovi, aby on preukazoval individuálnosť dojednania zmluvných ustanovení. Z vyhlásenia žalobkyne v poslednej vete dohody (bod II.3) odvolací súd nemal za úplne preukázané, že žalobkyňa bola skutočne o následkoch uzavretia dohody aj poučená, že mala možnosť ju odmietnuť a úver by jej bol napriek tomu poskytnutý. Pokiaľ by ju mala možnosť odmietnuť, mal jej dať žalovaný priamo v zmluve na výber jednu z dvoch možností, a to či súhlasí, aby jej zamestnávateľ zrážal z príjmu sumu 76,50 eura, alebo s tým nesúhlasí. Vtedy by bolo zrejmé, že žalobkyňa dostala možnosť rozhodnúť sa a prejaviť buď súhlas alebo nesúhlas so zrážkami zo mzdy. Keďže žalovaný nepreukázal, že by táto zmluvná podmienka bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, považoval ju aj odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je zároveň podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Navyše pri prijatí záveru o neplatnosti ustanovenia o servisnom poplatku a zmluvnom úroku, v dohode nie je správne uvedená ani výška pohľadávky (774 eur), ktorá mala byť dohodou zabezpečená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd námietky odvolateľa v tejto časti považoval za neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Žalovaný v odvolaní napadol aj druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov. Žalobkyňa sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti domáhala z dôvodu, že v zmluve absentoval údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Súd prvej inštancie prijal záver, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd však k tomu poznamenáva, že v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy bola náležitosť o dobe trvania zmluvy zakotvená pod písmenom f) § 9 ods. 2 citovaného zákona (nie pod písm. d). Súd prvej inštancie teda založil svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na inom právnom posúdení, ako navrhovala žalobkyňa. S tvrdením žalobkyne sa však súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Navyše jeho záver o tom, že v zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy, nezodpovedá obsahu zmluvy, keďže tento je obsiahnutý v bode III.2 predmetnej zmluvy.
14. S ohľadom na to odvolací súd prijal záver, že súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia a vec aj nesprávne právne posúdil. Keďže nebol daný dôvod ani na zmenu a ani na potvrdenie uvedenej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a poplatkov a v súvisiacom výroku o výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejedná, nanovo sa oboznámi so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a posúdi, či je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nanovo teda posúdi dôvodnosť tvrdenia žalobkyne o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom bude aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzatvorenia danej zmluvy. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).