Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-311-2019.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/311/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: Z.. G.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX U. U., občan Slovenskej republiky, zastúpený opatrovníčkou T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX U. U., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 294,- Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1897/09, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/8/2010 zo dňa 29. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/8/2010 zo dňa 29. júla 2019 vo výroku I. o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/8/2010 zo dňa 29. júla 2019 vo výroku II., ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,79 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 2Er/8/2010 zo dňa 29. júla 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,79 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 18. decembra 2009 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 294,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, to na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu nedoplatkov APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, vydaného pobočkou Banská Bystrica, pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. novembra 2009. Poverením č. 5601 052892 * zo dňa 11. januára 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú. Dňa 03. júna 2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň súdny exekútor pripojil vyúčtovanie trov exekúcie zo dňa 29. mája 2019, z ktorého vyplýva, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 49,79 Eur. Exekučný súd z obsahu spisu a predloženého spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 1897/2009 má preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Lustráciou v evidencii motorových vozidiel bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá vedené účty v bankách. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Zo správy o stave exekúcie zo dňa 06. mája 2019 vyplýva, že Sociálna poisťovňa povinného registrovala v období od 02. 01. 2009 do 31. 01. 2013 ako SZČO. Od r. 2015 povinný ukončil živnosť a v súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku. Z dôchodku povinného,
ako jeho jediného príjmu, podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne, zrážky v prospech oprávneného nie je možné vykonávať, nakoľko príjem povinného nedosahuje ani výšku životného minima. Lustráciou v Centrálnom registri exekúcií bolo zistené, že proti povinnému je vedených ďalších 54 exekúcií. Na základe týchto skutočností mal exekučný súd za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, preto exekučný súd exekúciu ex offo zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného zaviazal nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že nemal možnosť sa k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného vyjadriť. Podľa oprávneného skutočnosť, že povinný v súčasnosti nevlastní žiadny majetok neznamená, že je to stav trvalý. Povinný si dlhodobo neplnil odvodové povinnosti. Ku dňu podania tohto odvolania oprávnený evidoval v exekučnom konaní pohľadávku vo výške 45,61 Eur za obdobie 2009/09. Povinný bol v uvedenom období evidovaný ako zamestnávateľ a mal povinnosť platiť preddavky na poistné v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný je poberateľom invalidného dôchodku. Podľa oprávneného predmetná pohľadávka môže byť vymožená, pretože oprávnený eviduje prijaté pravidelné mesačné platby z iných exekútorských úradov v priebehu rokov 2018-2019 na iné exekučné konania. Tiež uviedol, že povinný môže nadobudnúť majetok dedením a bude mať snahu pohľadávku uhradiť. Majetkové pomery povinného sa môžu kedykoľvek zmeniť. Na základe uvedených skutočností oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí a žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že tvrdenie oprávneného, že nemal možnosť sa vyjadriť k stavu exekučného konania sa nezakladá na pravde. Súdny exekútor zaslal oprávnenému správu o stave exekúcie zo dňa 06. mája 2019, kde z dôvodov negatívneho zisteného skutkového stavu navrhol exekučné konanie zastaviť. Oprávnený teda mal možnosť reagovať a v skutočnosti aj reagoval na správu s tým, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, pretože v rokoch 2018-2019 mal obdržať nejaké čiastkové plnenia. Podľa súdneho exekútora akékoľvek čiastkové plnenia, ktoré sa podarilo vymôcť od povinného zrážkami z invalidného dôchodku mohol realizovať výlučne prednostný súdny exekútor, pretože zrážky z dôchodku sa v zmysle ust. § 72 ods. 3 a nasl. Exekučného poriadku spravujú podľa dátumu doručenia Príkazu na začatie exekúcie. Sociálna poisťovňa nezasiela súdnym exekútorom prehľad jednotlivých pohľadávok, z ktorého by bolo možné jednoduchým spôsobom vypočítať, kedy sa dostane vymáhaná pohľadávka do poradia, ale len oznamuje, či je pohľadávka prvá alebo druhá v poradí. Ak je pohľadávok vysoký počet oznámi, že nevie určiť, kedy bude možné začať výkon zrážok. Súdny exekútor ďalej uviedol, že v tomto prípade Sociálna poisťovňa oznámila, naposledy listom zo dňa 14. júla 2017, že suma dôchodku povinného nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť, preto nebude zrážky vykonávať. Ak sa suma invalidného dôchodku od roku 2017 zvýšila a zrážky sa podarilo vykonať, je to možné len v prospech pohľadávky súdneho exekútora prvého v poradí. Súdny exekútor tiež uviedol, že povinný má príjem vo forme invalidného dôchodku, avšak vzhľadom na jeho vek a najmä skutočnosť, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony ťažko predpokladať, že sa jeho zdravotný stav radikálne zlepší a začne opätovne pracovať. Čo sa týka ďalšieho prípadného nadobudnutia majetku, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, č.k.2CoE/380/2018-67 zo dňa 13. februára 2019, podľa ktorého pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ďalej súd uviedol, že exekučný súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a ak čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Súdny exekútor je toho názoru, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, zdravotný stav povinného a na ďalšie negatívne zistenia majetku, nie je predpoklad úspešného vymoženia peňažnej pohľadávky. Zistenia boli vykonané zákonným spôsobom a za účelom overenia všetkých tvrdení súdneho exekútora, bol súdu predložený originál exekučného spisu, a preto súdny exekútor navrhol sťažnosť oprávneného zamietnuť.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu vo výroku I. o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 08. januára 2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. 2120090489 zo dňa 16. novembra 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07. decembra 2009, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 295,26 Eur. Exekučný súd dňa 11. januára 2010 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 052892 *. Exekučnému súdu bol následne doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 27. januára 2017 na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že podľa oznámenia oprávneného bola povinným ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradená suma 248,38 Eur. Exekučný súd uznesením č. k. 2Er/8/2010-17 zo dňa 27. apríla 2017 zastavil exekúciu v časti istiny s príslušenstvom vo výške 248,39 Eur. Toto uznesenie sa v spojení s opravným uznesením č. k. 2Er/8/2010-27 zo dňa 02. mája 2017 stalo právoplatným dňa 23. mája 2017. Následne podaním zo dňa 29. mája 2019 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. K podaniu priložil aj svoju spisovú dokumentáciu vedenú pod sp. zn. EX 1897/2009, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením zo dňa 29. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o nemajetnosti povinného, pričom zároveň pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie spolu so spisovou dokumentáciu súdneho exekútora je vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.
13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že pokiaľ povinný nevlastní momentálne žiaden majetok, neznamená to, že je to stav trvalý a majetkové pomery povinného sa môžu kedykoľvek zmeniť, odvolací súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané, súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe zistených skutočností.
14. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.
15. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).
16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených do výroku I. o zastavení exekúcie nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,79 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie do výroku II. napadnutého Uznesenia podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
18. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
19. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
20. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
21. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
22. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“
23. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu vo výroku II., ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,79 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).