Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-7Sa/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A. v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXXX XXXX, bytom v C., D. E. X, právne zastúpená: Hudzík & Partners s. r. o. so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20. decembra 2021, t a k t o

rozhodol:

I. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20. decembra 2021 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodnutím č. 11748/2021-PP-DvN z 08.10.2021 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla o tom, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení rozhodnutia, s odkazom na , a o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „“), čl. 61 ods. 1, 2, 5 písm. a) nariadenia ES Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „základné nariadenie“), uviedla, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok dňom 06.02.2019 zaradil žalobkyňu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom dňa 15.02.2019 si žalobkyňa uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom pre rozhodnutie vo veci boli údaje v informačnom systéme prvostupňového správneho orgánu, údaje z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, vyhlásenie žiadateľky na účely posúdenia zachovania centra záujmu, dokument U1 z 05.03.2019 a z 18.06.2019 z Rakúska, formulár U002 z 26.02.2019 z Rakúska, zápisnica zo dňa 22.09.2021, čestné vyhlásenia pani A., pána B., pani B., pani F. C. a pani A. C., výpis z katastra nehnuteľností z 13.03.2019, stanoviská a rakúskych orgánov z 21.09.2021 a zo 16.09.2021.

2. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobkyňa v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (od 06.02.2015 do 05.02.2019) na území Slovenskej republiky nepreukázala doby poistenia v nezamestnanosti. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k otázke zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že doby poistenia na území iného členského štátu nezakladajú nárok na dávku v nezamestnanosti na Slovensku, keďže musí byť splnená podmienka zachovania pevných väzieb na Slovensku počas výkonu činnosti zamestnanca v inom členskom štáte. Žalobkyňa naposledy pracovala na Slovensku v roku 2013, od decembra 2013 „doposiaľ“ pracovala v G.. Na území Rakúska pracovala celkovo pred troch zamestnávateľov, pričom posledný pracovný pomer

pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol dohodnutý na dobu určitú a bol ukončený dohodou. Žalobkyňa mala svoje pôsobenie v G. označiť sprvu ako sezónne, avšak vo vyhlásení takto svoje pôsobenie nešpecifikovala. Počas zamestnania v G. F. v personálnej izbe poskytovanej zamestnávateľmi bezplatne. V G. sa s ňou nezdržiavali žiadne blízke osoby, je vdovou, má dvoch synov narodených v rokoch 1994 a 1996, s ktorými ku dňu podania žiadosti o dávku žila v spoločnej domácnosti. Počas pobytu v Rakúsku sa o deti starala matka žalobkyne a jej bývalý druh. Prvý syn ukončil stredoškolské vzdelanie v roku 2013, následne študoval aj na vysokej škole, ktorú však nedokončil. Druhý syn ukončil stredoškolské vzdelanie v roku 2015. Žalobkyňa sa mala počas pobytu v zahraničí na územie Slovenska pravidelne vracať vlastným autom alebo prepravcom, a to vždy po sezóne. Vo vyhlásení však uviedla, že na územie Slovenska sa vracala len raz ročne, a to na obdobie mesiaca máj. Z dokumentu správneho orgánu B. H. I. J. z 21.09.2021 vyplýva, že v G. mala žalobkyňa trvalý pobyt v dobe od 10.10.2015 do 11.01.2016, od 03.09.2014 do 05.10.2015, od 18.12.2013 do 03.09.2014 a prechodný pobyt od 12.07.2016 do 07.02.2017 a od 02.05.2017, ktorý trvá, čo možno považovať za silné znaky väzieb k G. G.. V G. zároveň opakovane poberala dávku v nezamestnanosti, a to celkovo 4 krát v roku 2017.

3. Odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalovaná najmä v zmysle článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia uviedla vo vzťahu k

- dĺžke a trvalosti prítomnosti na území dotknutých členských štátov, že žalobkyňa uviedla, že sa na území Rakúska zdržiavala prerušovane od novembra 2013 do februára 2019;

- situácii dotknutej osoby vrátane o povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti - na území Rakúska vykonávala sezónne zamestnania, od 15. júna 2016 pre rovnakého zamestnávateľa Hotel Forster GmbH a pracovala ako chyžná. Medzi obdobiami pracovných pomerov poberala vo viacerých obdobiach dávku v nezamestnanosti podľa rakúskych právnych predpisov. Počas pobytu v Rakúsku si zamestnanie na území Slovenska nehľadala. Počas konania o nároku na dávku v nezamestnanosti sa opätovne zamestnala v Rakúsku. pracovná situácia žalobkyne v Rakúsku je pomerne stabilná s jednoznačne preukázanou prioritnou orientáciou na rakúsky pracovný trh; o jej rodinného stavu a rodinných väzieb - na území Rakúska sa nezdržiavala s blízkou osobou, na území Slovenska mala priateľa, s ktorým už nežije, matku a 2 plnoleté deti (starší syn pôsobí pracovne v Spojenom kráľovstve). Vo vyhlásení žalobkyňa uviedla, že sa na Slovensko vracala raz ročne do zápisnice zo dňa 22. septembra 2021 uviedla, že sa na Slovensko vracala po ukončení sezóny v zamestnaní; o jej bytovej situácie - žalobkyňa na území Slovenska vlastní byt, v Rakúsku jej ubytovanie poskytuje zamestnávateľ; o členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobkyňa plnila daňové povinnosti na území Rakúska.

4. Žalovaná tak mala za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Rakúsku sa žalobkyňa v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas, platila zákonné odvody a dane na území Rakúska a poberala sociálne dávky podľa rakúskych právnych predpisov. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Rakúska.

5. Žalovaná zdôraznila že príslušná Rakúska inštitúcia sa priamo k bydlisku žalobkyne nevyjadrila, avšak voči posúdeniu, že bydlisko žalobkyne bolo v rozhodnom období v Rakúsku nenamietala. Samotná obec H. I. J. potvrdila, že žalobkyňa mala na území Rakúska takzvaný hlavný pobyt v období od 18.12.2013 do 03.09.2014, od 03.09.2014 do 05.10.2015 a od 10.10.2015 do 11.01.2016 v obci A. K. L. K. M. N. a takzvaný vedľajší pobyt v období od 12.07.2016 do 07.02.2017 a od 02.05.2017 bez dátumu ukončenia registrácie tohto pobytu v obci H. I. J.. Uvedené skutočnosti tiež poukazujú na vytvorenie väzieb na území Rakúska, nie je však možné považovať ich za najrozhodujúcejšie skutočnosti.

6. Žalovaná uzavrela, že dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie podľa čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 5 rokov), aj situácia žalobkyne podľa čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (pomerne stabilná pracovná situácia v Rakúsku, jednoznačná orientácia

na rakúsky pracovný trh, plnenie daňových povinností na území Rakúska aj čerpanie sociálnych dávok podľa rakúskych právnych predpisov) jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Rakúska nezachovala.

II.

Správna žaloba, stanoviská

7. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“), v ktorej navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V správnej žalobe najmä uviedla, že

- žalovaná nerešpektovala záväzný právny názor správneho súdu, vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. a sp. zn. ;

- žalobkyňa neustále má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, má tú svoju rodinu (deti a ostatní príbuzní), vlastní na území Slovenskej republiky nehnuteľný majetok a pravidelne sa vracia na územie Slovenskej republiky;

- tvrdenia žalovanej o jednoznačnej orientácii na rakúsky pracovný trh považuje sa nepodložená a nelogické;

- žalobkyni bola za nezmenených podmienok priznaná dávka v nezamestnanosti od 15.02.2019;

8. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť. Ďalej, okrem rozsiahlej rekapitulácie výsledkov administratívneho konania, najmä uviedla, že:

- samotná skutočnosť, že sa závery žalovanej nezhodujú s názorom žalobkyne nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia;

- umožnením voľného výberu členského štátu, v ktorom si nezamestnaný uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti by dochádzalo k diskriminácii osôb, ktoré získali doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu;

- žalovaná rešpektovala rozsudok Krajského súdu v Prešove, pričom dôsledne zistila skutkový stav veci podrobným výsluchom žalobkyne a jej syna a požiadala príslušnú rakúsku inštitúciu o vyjadrenie k bydlisku žalobkyne počas výkonu zárobkovej činnosti v Rakúsku;

- pojem trvalý pobyt nie je možné stotožňovať s pojmom bydlisko keďže v zmysle článku 1 písm. j) základného nariadenia je bydliskom miesto, kde osoba zvyčajne býva, pričom žalobkyňa sa počas výkonu zárobkovej činnosti v G. vracala na územie Slovenska jedenkrát ročne;

- žalobkyňa síce má na území Slovenskej republiky deti, avšak vzhľadom na ich plnoletosť uvedené nepreukazuje jednoznačne zachovanie bydliska žalobkyne na Slovensku;

- samotné návštevy žalobkyne na Slovensku nepreukazujú zachovanie bydliska;

- žalobkyňa požiadala dňa 07.06.2019 opätovne dávku v nezamestnanosti, a to spätne ku dňu jej zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 07.05.2018, kedy jej však nový nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol (rovnako z dôvodu nezachovania bydliska), avšak ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 07.05.2018 žalobkyňa splnila podmienky nároku na dočerpanie dávky v nezamestnanosti priznanej v predchádzajúcom období - ku dňu 12.01.2016 - nešlo tak o priznanie novej dávky v nezamestnanosti, ale iba o dočerpanie už skôr priznanej dávky, ktorú žalobkyňa pôvodne nevyčerpala celkom;

- žalobkyňa sa od novembra 2013 na Slovensku zdržiavala v roku 2016 päť mesiacov, v roku 2017 dva mesiace, roku 2018 jeden mesiac a v roku 2019 dva mesiace;

- žalobkyňa opakovane poberala dávku v nezamestnanosti podľa rakúskych právnych predpisov a to v obdobiach od 01.05.2017 do 03.05.2017, od 30.05.2017 do 01.06.2017, od 09.09.2017 do 19.09.2017 aj od 30.09.2017 do 07.10.2017, čo tiež svedčí o jej záujme pracovať na území Rakúska;

- je neprípustné, aby nezamestnané osoby čerpali najskôr dávky v nezamestnanosti v štáte zamestnania a následne požiadali o dávku v nezamestnanosti aj v krajine pôvodu.

9. Žalobkyňa vo svojom ďalšom vyjadrení opätovne vyjadrila svoj nesúhlas z rozhodnutím žalovanej, pričom okrem iného poukázala na rozpor záverov žalovanej so základnými princípmi, na ktorých funguje Európska únia. poukázala na skutočnosť, že ide daňovníkom a poplatníkom na území Slovenskej republiky a má bydlisko v meste C.. Skutočnosť že žalobkyni boli na území Rakúska vykonávané zrážky v prospech tamojší inštitúcií a fondov nemôže byť na neprospech žalobkyne. Rovnako rozhodujúcim kritériom nemôže byť iba daňové hľadisko.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

10. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

11. Podľa § 104 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

12. Podľa § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

13. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

14. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

15. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

17. Podľa § 209 ods. 1, druhá veta, ods. 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

18. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku nadávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

19. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade správnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

20. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a) základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v

tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

21. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia, na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

22. Podľa čl. 1 písm. k) základného nariadenia, na účely tohto nariadenia „pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

23. Podľa čl. 11 ods. 1 vykonávania nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii. jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov; v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

24. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávania nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

25. Podľa § 135 ods. 1 S.s.p., na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

26. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudcovi ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia a je vedená pod sp. zn. .

27. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania, sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:

- žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 06.02.2019,

- žalobkyňa požiadala o dávku v nezamestnanosti dňa 15.02.2019,

- v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 06.02.2015 do 05.02.2019 žalobkyňa nedosiahla žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky,

- príslušná rakúska inštitúcia za obdobie posledných štyroch rokov osvedčila vo formulári U002 (totožne aj vo formulári U1) nasledovné doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté žalobkyňou na území Rakúska:

- v bode 4.1 – obdobie poisteného zamestnania: o od 09.12.2013 do 12.10.2015, o od 10.10.2015 do 11.01.2016, o od 15.06.2016 do 30.04.2017, o od 02.06.2017 do 05.09.2017, o od 06.09.2017 do 08.09.2017, o od 08.10.2017 do 30.04.2018, o od 02.06.2018 do 03.02.2019,

- v bode 5.1 - obdobie nepoisteného zamestnania od 01.11.2013 do 30.11.2013;

- v bode 14.1 - obdobie poberania dávky v nezamestnanosti v členskom štáte Rakúsko: o od 01.05.2017 do 03.05.2017, o od 30.05.2017 do 01.06.2017, o od 09.09.2017 do 19.09.2017, o od 30.09.2017 do 07.10.2017.

- žalobkyňa pracovala na území Rakúska po dobu viac ako 5 rokov – prerušovane od novembra 2013,

- žalobkyňa vykonávala na území Rakúska sezónne práce, pričom pracovnú zmluvu uzatvárala vždy na dobu určitú,

- platenie daní a odvodov v Rakúsku,

- pravidelné návraty na Slovensko po ukončení sezóny,

- na Slovensku sa zdržiavali deti, priateľ, matka a súrodenci žalobkyne,

- na Slovensku žalobkyňa vlastní byt, má zachovaný trvalý pobyt, vedený bankový účet, platí poplatky za komunálny odpad a využíva zdravotnú starostlivosť.

28. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa pred podaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti nezískala potrebné obdobie poistenia podľa § 104 zákona o sociálnom poistení, ani skutočnosť, že žalobkyňa neukončila bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov, čo by umožňovalo bez iného započítať doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu (aj Rakúska) ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov (čl. 61 ods. 1 a 2 zakladeného nariadenia).

29. Otázkou riešenou správnym súdom v tomto konaní bolo posúdenie záverov žalovanej týkajúcich sa určenia bydliska a zachovania centra záujmov žalobkyne počas obdobia, kedy pracovala v Rakúsku, pre účely aplikácie čl. 61 v spojení s čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a) základného nariadenia.

30. Správny súd na úvod upriamuje pozornosť na skutočnosť, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom základného nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nárok na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.

31. Pojem „bydlisko“ je definovaný v článku 1 písm. j) základného nariadenia, v zmysle ktorého bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Tento pojem má svoj autonómny obsah, takže ho nemožno stotožňovať s trvalým alebo prechodným pobytom podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a o Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Spôsob určenia bydliska upravuje čl. 11 vykonávacieho nariadenia, ktorý obsahuje demonštratívny výpočet kritérií určenia bydliska a to najmä: dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov a situáciu dotknutej osoby (vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; jej rodinného stavu a rodinných väzieb; vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti; v prípade študentov zdroja ich príjmov; jej bytovej situácie, najmä toho či je stabilná; členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely). Zároveň však platí, že tento zoznam, nestanovuje žiadne preferenčné poradie kritérií, to znamená, žiadne kritérium nemá prednosť pred ostatnými.

32. V prospech záveru správnych orgánov, že žalobkyňa si nezachovala centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky, ale došlo k jeho presunutiu do Rakúska svedčí podľa názoru správneho súdu najmä dĺžka pôsobenia žalobkyne v Rakúsku v trvaní viac ako 5 rokov, ako aj dlhodobá, prioritná a opakovaná orientácia na rakúsky pracovný trh (posledné preukázané obdobie poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na území Slovenskej republiky trvalo od januára 2004 do marca 2013).

33. Správny súd však nemôže prisvedčiť záveru správnych orgánov o stabilnej pracovnej situácii žalobkyne. Je pravdou, že žalobkyňa opakovane pracovala u toho istého zamestnávateľa (od 15.06.2016), z administratívneho spisu však možno dospieť k záveru, že pracovné pomery žalobkyňa uzatvárala len na dobu určitú. A hoci práce vykonávané žalobkyňou na území G. trvali prevažnú časť roka, jednalo sa len o sezónne práce, čo konštatuje aj žalovaná. Správny súd preto nemal za preukázané, že takéto pracovné podmienky možno považovať za stabilné. Pod pojmom „stabilita“ je potrebné predovšetkým rozumieť určitú stálosť, nemennosť, sústavnosť či trvalosť. Podľa názoru správneho súdu však popísaná pracovná situácia žalobkyne spočívajúca v sezónnych prácach vykonávaných na základe pracovných zmlúv uzatvorených na dobu určitú, v kontexte so skutočnosťou, že nie je preukázané, že by žalobkyňa mala istotu ďalšieho zamestnania v podobe pracovnej zmluvy na ďalšie obdobie, podstatu stability nespĺňala. Tak, ako bola pracovná situácia žalobkyne preukázaná, nemôže spĺňať požiadavku plynúcu z článku 11 ods. 1 písm. b) bod i) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého v súvislosti s ustálením centra záujmov je potrebné (okrem iného) zohľadniť aj situáciu dotknutej osoby vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy.

34. Ďalej pokiaľ ide o rodinný stav a rodinné väzby žalobkyne, táto je vdovou a v Rakúsku sa zdržiavala sama, ale jej najbližšia rodina - dve deti (dospelé) sa zdržiavali na území Slovenska. Zároveň sa na území Slovenska zdržiavala aj jej matka a partner, s ktorým istý čas žila v spoločnej domácnosti. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaná vysporiadala s rodinným stavom a väzbami žalobkyne, keď iba konštatovala, že žalobkyňa má dvoch synov, matku a priateľa.

35. Dovolenku a iný voľný čas trávila žalobkyňa na Slovensku s rodinou, čo tvrdila najmä v podanom odvolaní zo dňa 05.04.2018 (v konaní, ktoré predchádzalo aktuálnemu konaniu o dávke v nezamestnanosti), vo vyhlásení zo dňa 15.02.2019, pomerne neurčito v záspisnici zo dňa 22.09.2021 a dokladovala čestnými vyhláseniami pani A., pána B., pani B., pani F. C. a pani A. C.. V tejto súvislosti však žalovaná konštatovala, že žalobkyňa trávila svoj pracovný čas a mimopracovný čas v Rakúsku, čo je však logickým dôsledkom výkonu práce na tamojšom území. Ďalej sa žalovaná opierala o tvrdenie uvedené vo vyhlásení zo dňa 15.02.2019, že žalobkyňa sa na územie Slovenska vracala jedenkrát ročne (po ukončení sezóny), čo je však v rozpore s obsahom vyššie uvedených čestných vyhlásení a vyššie uvedenými tvrdeniami, ktoré žalovaná pri posudzovaní žiadosti žalobkyne nezohľadnila. Uvedený rozpor žalovaná neodstránila ani výsluchom žalobkyne a jej syna, ktorý je zachytený v zápisnici zo dňa 22.09.2021. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že žalobkyňa sa na území G. zdržiavala prerušovane podľa trvania pracovných zmlúv, pričom v uvedenom období sa zdržiavala aj na území Slovenska a tiež, že Slovensko navštevovala, v Rakúsku pôsobila sezónne, po skončení sa vracala na územie Slovenska. Z uvedeného nemožno jednoznačne vyvodiť záver o tom, že sa žalobkyňa vracala na územie Slovenska len 1 krát ročne, ako to uvádza žalovaná. Pokiaľ chcela žalovaná svoje závery

podporiť tvrdenou nízkou periodicitou návštev slovenského územia, bolo potrebné túto skutočnosť jednoznačne ustáliť počas vypočutia žalobkyne.

36. Pokiaľ ide o bytovú situáciu žalobkyne, táto v Rakúsku bývala v samostatnej izbe, ktorú jej poskytoval zamestnávateľ. Nejednalo sa teda o bežný prenájom/podnájom či vlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie. Správne orgány sa nezaoberali otázkou podmienok a stálosti ubytovania žalobkyne – teda či žalobkyňa mala možnosť užívať izbu aj v čase dovolenky po sezóne, či mala možnosť nechať si v nej v medzičase medzi dvomi pracovnými pomermi svoje osobné veci, či mala k dispozícii vlastné sociálne zariadenie, možnosť prípravy vlastnej stravy a pod. Všeobecne možno konštatovať, že ubytovanie, hoci v samostatnej hotelovej izbe, ale bez možnosti vytvoriť si náležitý komfort a súkromie, nesvedčí v prospech dlhodobého usadenia sa v danej krajine. Uvedenými skutočnosťami sa žalovaná bližšie nevysporiadala a nevyjadrila sa, či bytovú situáciu v G. považuje za stabilnú, resp. nestabilnú. Naproti tomu v čase zdržiavania sa na území Slovenska žalobkyňa bývala v mieste trvalého pobytu - v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou.

37. Daňové povinnosti si žalobkyňa plnila v Rakúsku, a zároveň niektoré daňové a poplatkové povinnosti si plnila aj na území Slovenska (daň z nehnuteľnosti a pod.). Okrem iného, žalobkyňa si na Slovensku plnila daňové a poplatkové povinnosti, mala uzatvorené životné poistenie, vlastní osobné motorové vozidlo, nehnuteľnosť, je členkou Slovenského červeného kríža, absolvovala kurz opatrovania a nemeckého jazyka.

38. Žalovaná zároveň zdôraznila, že príslušná Rakúska inštitúcia sa priamo k bydlisku žalobkyne nevyjadrila, avšak voči posúdeniu, že bydlisko žalobkyne bolo v rozhodnom období v Rakúsku nenamietala. Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa mala na území Rakúska takzvaný hlavný pobyt v období od 18.12.2013 do 03.09.2014, od 03.09.2014 do 05.10.2015 a od 10.10.2015 do 11.01.2016 v obci A. K. L. K. M. N. a takzvaný vedľajší pobyt v období od 12.07.2016 do 07.02.2017 a od 02.05.2017 bez dátumu ukončenia registrácie tohto pobytu v obci H. I. J.. O. skutočnosti mali podporovať záver o vytvorení väzieb na území G.. Uvedený záver je neudržateľný, keďže pobyt trvajúci viac ako tri mesiace podlieha ohlasovacej povinnosti (https://www.oesterreich.gv.at/ en/themen/menschen_aus_anderen_staaten/aufenthalt/4/Seite.120210.html). Uvedená povinnosť tak zaťažuje každého občana Európskej únie, ktorého pobyt na území G. trvá viac ako tri mesiace a jej splnenie (teda dodržiavanie tamojších právnych predpisov na úseku pobytu), tak podľa správneho súdu pri zohľadnení vyššie uvedených okolností na strane žalobkyne nepodporuje záver o vytvorení centra záujmov na území G.. Žalobkyňa má evidovaný trvalý pobyt tiež na území Slovenskej republiky, ktorú okolnosť žalovaná nepovažuje za relevantnú okolnosť (na rozdiel od evidencie pobytu v Rakúsku). Navyše, ako už bolo vyššie uvedené, pojem „bydlisko“ má svoj autonómny obsah, takže ho nemožno stotožňovať s trvalým alebo prechodným pobytom podľa (a tiež ani s pobytovou evidenciou v G.).

39. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná nedostatočne vyhodnotila kritériá ustanovené v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Každú jednu žiadosť o dávku v nezamestnanosti je potrebné posudzovať prísne individuálne so zreteľom na osobitosti tej ktorej prejednávanej veci. Zo strany žalovanej neboli podľa názoru správneho súdu riadne vyhodnotené všetky skutočnosti plynúce z obsahu administratívneho spisu, a to vo vzájomnej súvislosti. Zároveň boli nesprávne vyhodnotené najmä skutočnosti týkajúce sa pracovnej situácie žalobkyne v Rakúsku, pretože ju žalovaná považovala za stabilnú, s čím sa správny súd nestotožnil.

40. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi otázku pracovnej situácie žalobkyne, najmä toho hľadiska, či je táto situácia stabilná. Žalovaná tiež vyhodnotí dĺžku a trvalosť prítomnosti žalobkyne na území dotknutých členských štátov, ako aj skutočnosti zistené a preukázané v tomto konaní a posúdi ich vo vzájomných súvislostiach.

41. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) S.s.p.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že celkom úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady

trov konania správny súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.