Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4To-113-2023.pdf
PDF · 111.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/113/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Karola Kováča, v trestnej veci obžalovaného Q. D. a spol., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného Q. D. proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 07.09.2022 sp. zn. 3T/20/2021, na verejnom zasadnutí konanom 29. februára 2024 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Q. D. z r u š u j e .
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s použitím § 285 písm. c/ Trestného poriadku sa
obžalovaný Q. D., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom N. XXX/X, K.,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky z 15.04.2021 č. k. 1Pv 287/20/1106-25 pre skutok v bode 1./ právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
obvinení Q. D. a N. K. dňa 10.07.2020 okolo 02.00 hod, prišli k rodinnému domu v meste Stupava, K. 5, kde obvinený Q. D. preskočil plot, otvoril zvnútra bránu, následne spoločne s obvineným N. K. podišli k plechovej prístavbe situovanej za rodinným domom odkiaľ odcudzil tam odstavený motocykel zn. Honda XL600, červenej farby, bez EČ, číslo rámu PD XX-XXXXXXX v hodnote cca. 1.000,- eur, čím spôsobili poškodenému Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., T. XX, škodu vo výške cca. 1.000,- eur, pričom obvinený N. K. skutok spáchal napriek tomu, že za obdobný čin krádeže bol postihnutý rozhodnutím Okresného úradu Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy, pod číslom konania OU-MA-OVVS-2019/005051 o uložení sankcie za priestupok proti majetku podľa § 50 zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v platnom znení, a bola mu uložená pokuta vo výške 30,- eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2019, tiež mu bola dňa 06.06.2020 uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste Obvodným oddelením PZ Bernolákovo za krádež tovaru v OD Billa a taktiež bol odsúdený za prečin krádeže rozsudkom Okresného súdu Malacky pod číslom konania 3T/4/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2019,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal tento obžalovaný.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo 07.09.2022 sp. zn. 3T/20/2021 bol obžalovaný Q. D. v bode 1./ uznaný za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že
obvinení Q. D. a N. K. dňa 10.07.2020 okolo 02.00 hod, prišli k rodinnému domu v meste Stupava, K. 5, kde obvinený Q. D. preskočil plot, otvoril zvnútra bránu, následne spoločne s obvineným N. K. podišli k plechovej prístavbe situovanej za rodinným domom odkiaľ odcudzil tam odstavený motocykel zn. Honda XL600, červenej farby, bez EČ, číslo rámu PD XX-XXXXXXX v hodnote cca. 1.000,- eur, čím spôsobili poškodenému Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., T. XX, škodu vo výške cca. 1.000,- eur, pričom obvinený N. K. skutok spáchal napriek tomu, že za obdobný čin krádeže bol postihnutý rozhodnutím Okresného úradu Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy, pod číslom konania OU-MA-OVVS-2019/005051 o uložení sankcie za priestupok proti majetku podľa § 50 zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v platnom znení, a bola mu uložená pokuta vo výške 30,- eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2019, tiež mu bola dňa 06.06.2020 uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste Obvodným oddelením PZ Bernolákovo za krádež tovaru v OD Billa a taktiež bol odsúdený za prečin krádeže rozsudkom Okresného súdu Malacky pod číslom konania 3T/4/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2019.
Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému Q. D. podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/ Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona bola obžalovanému ustanovená skúšobná doba 3 roky.
Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. f/ Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému.
Napokon podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probčaným a mediačným úradníkom.
Pre úplnosť krajský súd dodáva, že týmto prvostupňovým rozsudkom bol uznaný za vinného aj spoluobžalovaný N. K. a to pre vyššie rozvedený skutok v bode 1./ právne posúdený v jeho prípade ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ďalej pre skutok v bode 2./ právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ako aj pre skutok v bode 3./ právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Za skutky v bode 1./ a 2./ bol obžalovanému N. K. podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 42 ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 6 rokov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd súčasne zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/119/2020 z 25.11.2020, právoplatného dňa 25.11.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Za skutok v bode 3./ bol tomuto obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému N. K. uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti C. s.r.o., škodu vo výške 187,85 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný Q. D. v časti, ktorá sa ho týkala, teda voči výroku o vine za skutok v bode 1./ a tým aj voči výroku o treste. Obžalovaný N. K. a prokurátor odvolanie voči prvostupňovému rozsudku nepodali, v dôsledku čoho nadobudol rozsudok vo vzťahu k obžalovanému N. K. právoplatnosť.
Obžalovaný Q. D. odvolanie poddaní ihneď po vyhlásení rozsudku odôvodnil písomným podaním urobeným prostredníctvom svojej obhajkyne. V jeho dôvodoch namietal skutočnosť, že súd sa prakticky žiadnym spôsobom nevyrovnal s jeho argumentáciou, a rovnako tak neuviedol akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. V tejto súvislosti zdôraznil, že v celom trestnom konaní nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý by poukazoval na jeho vinu. Ďalej uviedol, že nepopieral, že v rozhovore s N. K. spomenul, že videl inkriminovaný motocykel, nakoľko sa spolu bavili o motorkách. V žiadnom prípade sa však na jeho krádeži nepodieľal. Sám obžalovaný K. priznal, že motorku scudzil preto, aby sa na nej vozil po Stupave, a že následne motocykel odtlačil sám. Podľa obžalovaného je úplne iracionálne sa domnievať, že by sa mohol podieľať na krádeži len preto, aby z nej mal prospech obžalovaný K., ktorý ako sám uviedol, sa chcel na motorke rozvážať po Stupave, čím by sa on sám (obžalovaný Q. D.) vystavoval riziku trestného stíhania. Je zrejmé, že v jeho prípade absentuje akýkoľvek motív ku krádeži. Motív sa preukázal jedenie v prípade obžalovaného K.. Orgány činné v trestnom konaní zároveň neprodukovali a ani súd nevykonal akýkoľvek dôkaz, ktorý by ho usvedčoval. Z ohliadky miesta činu nevyplýva, že by bol zaistený nejaký iný dôkaz. Na mieste, napr. na vstupnej bráne, alebo v plechovej prístavbe neboli zaistené žiadne daktyloskopické stopy, ani vzorky DNA a ani pachové stopy. Nie je jeho vinou, že na mieste neboli zaisťované takéto stopy. Ak by si orgány činné v trestnom konaní plnili túto elementárnu povinnosť a zaistili by napr. odtlačky zo vstupnej brány a súčasne porovnávací materiál, tak by mal on účinnejšiu možnosť sa brániť. Súd prvého stupňa usúdil na jeho vinu výlučne z výpovede spoluobžalovaného K., ktorého v tomto prípade možno považovať za tzv. kajúcnika, a ktorú výpoveď nekriticky a bez výhrad prijal, a to napriek rozporom. On vyslovil len domnienku, že obžalovaný K. ho obvinil preto, že nechcel zobrať jeho priateľku pracovať do Holandska. Súd túto jeho domnienku „akože vyvrátil“, nakoľko podľa súdu to nie je pravda, keďže jeho priateľka tam v tom čase už pracovala. Tento záver súdu sa nezakladá na pravde, nakoľko K. priateľka začala pracovať v Holandsku až po uvedenom incidente, čo si súd žiadnym spôsobom neoveril. V tejto súvislosti však obžalovaný zdôraznil, že z jeho strany išlo domnienku, ktorá môže, ale súčasne nemusí byť faktom. Krivé obvinenie voči nemu mohlo mať akýkoľvek iný dôvod, okrem iného samozrejme znížený trest. V tomto smere obžalovaný Q. D. poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/29/2020 z 08.04.2021, kde sa konštatuje, že výpoveď tzv. kajúcnika nie je možné v trestnom konaní odmietnuť iba preto, že ide o výpoveď spolupracujúceho svedka (páchateľa), resp., že by bola takáto výpoveď nedôveryhodná iba z dôvodu, že ide o výpoveď kajúcnika. Na strane druhej však platí aj to, že výpoveď kajúcnika nemožno mechanicky považovať za pravdivú len preto, že ide o výpoveď páchateľa, ktorý spolupracuje s políciou, ale výpoveď kajúcnika je nutné dôsledne (obozretne) posudzovať (preverovať a hodnotiť) a to nielen samostatne, ale aj v spojení s inými dôkazmi vykonanými v danom trestnom konaní. V danej trestnej veci je zrejmé, že súd doslova bez výhrad prijal výpoveď obžalovaného K., nepodrobil ju akejkoľvek kritickej analýze, a to nie len samostatne, ale ani v spojení s inými vykonanými dôkazmi. Z tohto dôvodu odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje obžalovaný za arbitrárne. Na základe
uvedeného obžalovaný Q. D. navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu, resp. aby sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí z dôvodu podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.04.2023, v ktorom uviedol, že podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia bolo riadne vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pričom všetky jeho výroky za súčasnej dôkaznej situácie považuje za súladné so zákonom. Okresný súd Malacky vykonal v danej trestnej veci primerané dokazovanie a preto rozhodnutie súdu považuje za zákonné a spravodlivé.
Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného Q. D. nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnil obžalovaný Q. D. (ktorý v čase konania verejného zasadnutia už nemal zvoleného ani ustanoveného obhajcu) a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky.
Na verejnom zasadnutí odvolací súd podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku s použitím § 295 ods. 2 a § 270 ods. 2 Trestného poriadku doplnil dokazovanie tak, že na technickom zariadení súdu oboznámil podstatnú časť obrazového záznamu z kamerového systému zachytávajúceho priestor pred bytovým domom Stupava, K. ul. č. 3, ktorý bol orgánom činnými v trestnom konaní vydaný osobou Z.. Q. Q..
Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné, rozhodnutie prvostupňového súdu je zákonné a správne, pričom okresný súd nepochybil tak vo výroku o vine, ako ani vo výroku o treste a preto navrhovala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný Q. D. na verejnom zasadnutí žiadal, aby súd rozhodol v jeho prospech, pričom sa v celom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov odvolania, ktoré uviedla jeho pôvodná obhajkyňa.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného Q. D. je dôvodné.
Odvolací súd z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že vina obžalovaného Q. D. bola založená výlučne na výpovedi spoluobžalovaného N. K., ktorý ako spolupáchateľa trestného činu v bode 1./ napadnutého rozsudku označil obžalovaného Q. D.. Súd prvého stupňa vo vzťahu k vierohodnosti výpovedi spoluobžalovaného N. K. poukázal na to, že táto je zosilnená tým, že bez predchádzajúcej prípravy na výsluch, logickým a vierohodným spôsobom vypovedal v prípravnom konaní po tom, čo bol u neho zaistený odcudzený motocykel dňa 15.07.2020 o 09:40 hodine, pričom následne prvostupňový súd dodal, že tento obžalovaný bez toho, aby vopred čakal a predpokladal, že policajné zložky na základe preverenia operatívnych záznamov zistia, kde sa odcudzený motocykel nachádza, spontánne, bez prípravy, už v prvotnom výsluchu označil obžalovaného Q. D. ako spolupáchateľa, presne opísal spáchanie trestného činu a na jeho opise skutkového deja zotrval aj pri výsluchu obvineného, ako i v konaní pred súdom. Okresný súd súčasne nezistil žiadnu motiváciu obžalovaného N. K., ktorý by z pomsty ako spolupáchateľa označil práve obžalovaného Q. D..
S ohľadom na všetky vo veci vykonané dôkazy, vrátane obrazového záznamu, ktorý bol ako dôkaz vykonaný v konaní pred odvolacím súdom, nemožno zmienenú argumentáciu prvostupňového súdu považovať za opodstatnenú a dostatočnú na to, aby bolo možné vysloviť nespochybniteľný záver o vine obžalovaného Q. D. za spáchanie skutku v bode 1./ napadnutého rozsudku napĺňajúceho zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
V tejto súvislosti je potrebné prvostupňovému súdu vytknúť predovšetkým to pochybenie, že pri svojom rozhodovaní zjavne vychádzal aj z prvotnej výpovede N. K., ktorú učinil dňa 15.07.2020 v čase, keď ešte vystupoval v procesnom postavení svedka a nie obvineného, ktorá ani nebola na hlavnom pojednávaní prečítaná (a prečítaná z nižšie uvedených dôvodov ani byť nemohla), v dôsledku čoho na túto výpoveď nebolo možné v nijakom smere prihliadať a to ani v tej jej časti, ktorá sa týkala obžalovaného Q. D.. V trestnom konaní totiž možno ako dôkaz použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanoveniami o výsluchu obvineného, čo v prípade výpovede obvineného v procesnom postavení svedka splnené nie je, pretože neboli, okrem iného, dodržané ani zákonné pravidlá pre výsluch obvineného (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tz 9/2006 z 20.06.2006). Výpoveď obvineného v procesnom postavení svedka je procesnoprávne nepoužiteľná ako dôkaz v trestnom konaní, keďže z hľadiska procesnoprávneho ani neexistuje. Navyše nie je ani pravdou, že by obžalovaný N. K. v čase jeho výsluchu ako svedka vypovedal vo vzťahu k obžalovanému Q. D. bez toho, aby vopred čakal a predpokladal, že policajné zložky na základe preverenia operatívnych záznamov zistia, kde sa odcudzený motocykel nachádza, keďže k jeho výsluchu ako svedka došlo dňa 15.07.2020 v čase o 10:25 hod., teda až po tom, čo v ten istý deň o 09:40 hod. vydal odcudzený motocykel orgánom činným v trestnom konaní. Vyššie uvedená súdom prvého stupňa zvolená formulácia môže navodzovať dojem o takých časových súvislostiach, v zmysle ktorých obžalovaný N. K. vypovedal ako svedok ešte predtým, ako bol z jeho strany predmetný motocykel vydaný, resp. ako bolo zistené, že sa u neho tento motocykel nachádza, čo nezodpovedá skutočnosti. Avšak ako už bolo konštatované, primárne ide o nepoužiteľnosť tejto výpovede N. K. ako dôkazu v tomto trestnom konaní z vyššie naznačených dôvodov, preto na skutočnosti z nej vyplývajúce nemožno vôbec prihliadať.
Pokiaľ ide o výpovede obžalovaného N. K., ktoré učinil po vznesení obvinenia v rámci výsluchu obvineného, resp. v konaní pred súdom v pozícii obžalovaného, je síce pravdou, že tento v oboch svojich výpovediach zhodne označil ako spolupáchateľa trestného činu skutkovo vymedzeného v bode 1./ napadnutého rozsudku obžalovaného Q. D. (v tejto zhodnej časti sa tak jeho výpoveď z prípravného konania preniesla na hlavné pojednávanie, čo však už neplatí o niektorých iných skutočnostiach, ktoré sa na hlavné pojednávanie nepreniesli ani postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. a preto na ne nebolo možné prihliadať), táto ním uvádzaná skutočnosť však nebola potvrdená žiadnym iným dôkazom. Z jeho výpovede pritom vyplýva, že na miesto činu mali ísť spolu s obžalovaným Q. D. za účelom spáchania stíhanej trestnej činnosti (obžalovaný na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že spoluobžalovaný Q. D. mu povedal, že ho tam zoberie a tak sa aj stalo), avšak z obrazového záznamu zachytávajúceho miesto činu v čase spáchania skutku, je možné zachytiť príchod a následnú prítomnosť iba jednej osoby. Tento dôkaz tak vnáša nie len nepatrnú pochybnosť ohľadne tohto tvrdenia obžalovaného N. K., keďže v prípade jeho pravdivosti by sa dalo očakávať, že aspoň v určitom časovom okamihu bude na danom mieste zaznamenaná prítomnosť dvoch osôb. Určitú pochybnosť možno vysloviť aj pokiaľ ide o vyjadrenie tohto obžalovaného o odtlačení tejto motorky k nemu domov, nakoľko túto okolnosť popísal takým spôsobom, z ktorého možno vyvodiť, že tak urobil bez pomoci akejkoľvek inej osoby, čo v prípade spolupáchateľstva s obžalovaným Q. D. nedáva logický základ, najmä ak malo ísť o nepojazdnú motorku. Na druhej strane tvrdenie súdu, že obžalovaný N. K. by len s veľkými ťažkosťami odtiahol nepojazdný motocykel z miesta činu sám, je len dôkazne nepodloženou domnienkou a to najmä s ohľadom na predchádzajúce odvolacím súdom zmienené vyjadrenie tohto obžalovaného, pričom v rovine všeobecných poznatkov nie je ničím výnimočným, že manipulácia motocyklom aj vyššej hmotnosti, ktorý nie je možné naštartovať, vrátane zabezpečenia jeho pohybu a premiestnenia z jedného miesta na druhé a to aj na určitú nie len krátku vzdialenosť, je možná aj jednou osobou bez toho, aby jej niekto pomáhal.
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd opätovne zdôrazňuje ten fakt, že obžalovaného Q. D. okrem výpovede menovaného spoluobžalovaného neusvedčuje žiaden iný priamy ani nepriamy dôkaz. V posudzovanej veci tak nemožno vylúčiť záujem obžalovaného N. K. na rozdelení viny v snahe zlepšiť si svoje postavenie v trestnom konaní za účelom uloženia miernejšieho trestu, využijúc pritom skutočnosť, že ho obžalovaný Q. D. upozornil na daný motocykel nachádzajúci sa na mieste, kde došlo k jeho odcudzeniu. Skutočnosť, že obžalovaný vypovedal od začiatku trestného stíhania vedeného proti jeho osobe proti spoluobžalovanému Q. D. s ohľadom na zistený fakt odcudzenia motocykla, samo osebe nezosilňuje jeho vierohodnosť, obzvlášť za situácie vyššie naznačených logických nezrovnalostí v jeho výpovedi, vyvolávajúcich rozumné pochybnosti napríklad o takej okolnosti, ako je spoločný príchod oboch obžalovaných na miesto činu. Za takéhoto stavu nemožno považovať výpoveď obžalovaného N. K., ktorý mal osobný záujem na výsledku trestného stíhania vo vzťahu k svojej osobe, čo sa mohlo
prejaviť v jeho snahe o čo najlepšiu východiskovú pozíciu v súvislosti s ukladaním trestu, za natoľko presvedčivú, aby iba na jej základe bolo možné ustáliť vinu aj spoluobžalovaného Q. D. vo vzťahu ku skutku rozvedenom v bode 1./ napadnutého rozsudku. Okrem toho možno dať obžalovanému za pravdu aj v tom smere, že jeho obrana spočívajúca v prezentovaní skutočností, ktoré by mohli poukazovať na možný motív obžalovaného N. K. vypovedať proti jeho osobe, nebola dostatočne vyvrátená a súd prvého stupňa obžalovanému N. K. uveril bez toho, aby jeho tvrdenia boli akokoľvek preverené.
So zreteľom na existenciu iba jediného usvedčujúceho dôkazu, ktorým je výlučne výpoveď spoluobžalovaného N. K., ktorá nebola podporená žiadnym ďalším dôkazom, možno konštatovať, že v posudzovanej veci je daná síce vysoká miera pravdepodobnosti o účasti obžalovaného Q. D. na danej trestnej činnosti, ktorá sa však nepretavila do istoty bez rozumných pochybností.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok spáchala iba tá osoba, ktorá bola z tohto skutku obžalovaná prokurátorom a postavená pred súd. Vina obžalovanej osoby musí byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaná osoba pritom nie je povinná dokazovať žiadnu skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovanej osoby. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovanú osobu spod podanej obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obžalovanú osobu priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania „in dubio pro reo“, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla "preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť". V tomto smere krajský súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp. vinu obžalovanej osoby vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obžalovanú osobu najpriaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.
Všetky zmienené hľadiská sú plne uplatniteľné aj na posudzovanú trestnú vec obžalovaného Q. D., keďže s výnimkou výpovede spoluobžalovaného N. K. neboli produkované žiadne ďalšie či už priame dôkazy alebo súhrn takých nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na seba nadväzujúcich a navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov potrebných na usvedčenie obžalovaného Q. D. zo spáchania žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaného nepripustili.
V súvislosti s existujúcou dôkaznou situáciou krajský súd poznamenáva, že v súdnej praxi síce nie je vylúčené, že vina páchateľa môže byť preukázaná aj na základe jediného priameho dôkazného prostriedku (najčastejšie ide o svedeckú výpoveď poškodenej osoby, prípadne svedka, ktorý priamo vlastnými zmyslami vnímal rozhodné skutkové okolnosti napĺňajúce znaky konkrétneho trestného činu), pokiaľ tento dôkazný prostriedok spĺňa aj ďalšie kritériá a to, že musí byť jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nemôže byť iným spôsobom spochybniteľný alebo zmenený. V danej trestnej veci je jediným usvedčujúcim dôkazným prostriedkom výpoveď spoluobžalovaného N. K., pri ktorom je, s ohľadom na jeho procesné postavenie, potrebné uvedené atribúty skúmať s o to väčšou obozretnosťou.
Sumarizujúc uvedené krajský súd uzatvára, že za situácie, keď obžalovaný N. K. mal evidentne záujem na uložení čo najmiernejšieho trestu, keďže si musel byť vedomý svojej predchádzajúcej kriminálnej
minulosti, ako aj skutočnosti, že trestnej činnosti v bode 1./ sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Malacky z 29.05.2019 sp. zn. 3T/4/2019, právoplatným dňa 29.05.2019 (týmto rozsudkom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu), a pri vyššie zmienených pochybnostiach o obsahu jeho výpovede, opierajúcich sa okrem iného o zmienený obrazový záznam, pri súčasnej neexistencii žiadneho ďalšieho čo i len nepriameho dôkazu, ktorý by obžalovaného Q. D. spájal so stíhaným skutkom, je v danej veci daný stav dôkaznej núdze, ktorý rozhodne neposkytuje dostatočný podklad pre vyslovenie viny obžalovaného Q. D. za spáchanie stíhaného skutku právne kvalifikovaného ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Záverom nadriadený súd znovu konštatuje a opakuje, že jednou zo základných zásad trestného procesu je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine obžalovaného musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci preto okresný súd pochybil, ak za danej dôkaznej situácie rozhodol o vine obžalovaného Q. D. za trestný čin, pre ktorý je voči nemu vedené trestné stíhanie.
Nakoľko vina obžalovaného Q. D. nebola preukázaná mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť, pričom do úvahy neprichádzala ani možnosť doplnenia dokazovania, odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného Q. D. napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby pre stíhaný skutok podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal aj tento obžalovaný.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.