Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-73-2019.pdf
PDF · 71.88 KB
Case nature
Subarea
13Co/73/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu Q. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. XX, XXX XX C., zomr. XX.XX.XXXX, proti žalovanému A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o žalobe „za krivú výpoveď, za podvod a úmyselné krivé obvinenie, za zbavovanie vlastníctva lesného majetku a dreva z neho", o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2C/201/2009-140 zo dňa 17. júla 2017, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd návrh na spojenie veci zamieta.
II. Žalobu zamieta.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.
3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.04.2020, dcéra žalobcu A. O. žiadala o zrušenie predmetného konania z dôvodu úmrtia žalobcu. Prílohou uvedeného podania bol úmrtný list.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a konanie zastaviť.
5. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
6. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
9. Podľa § 161 ods. 1, 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
11. Spôsobilosť mať práva a povinnosti (procesná subjektivita) u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou. V zmysle vyššie cit. § 61 C.s.p. procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. Z uvedeného tak analogicky vyplýva, že ten kto nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, nemá ani spôsobilosť byť stranou v sporovom konaní. Procesná subjektivita strany v konaní predstavuje jednu z obligatórnych podmienok procesných podmienok sporového konania, pričom s tým, kto nemá spôsobilosť na práva a povinnosti nemôže súd vôbec konať, teda o jeho právach a povinnostiach nie je možné rozhodovať, nakoľko mu tieto nemôžu už ani vzniknúť.
12. Odvolací súd na základe podania dcéry žalobcu, z priloženého úmrtného listu zistil, že žalobca zomrel dňa 21.02.2020, teda v priebehu odvolacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že až v priebehu odvolacieho konania žalobca stratil procesnú spôsobilosť. Odvolací súd sa v zmysle § 63 ods. 1 C.s.p. zaoberal povahou sporu, a teda, či bude možné v predmetnom spore pokračovať s právnymi nástupcami žalobcu alebo je potrebné konanie zastaviť.
13. Rozhodnutie súdu o tom, či v dôsledku úmrtia žalobcu je možné v konaní pokračovať alebo je konanie potrebné zastaviť sa odvíja od toho, či smrťou žalobcu dochádza k zániku jeho uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na jeho dedičov. Súd konanie zastaví konanie najmä vtedy, ak predmet konania je hmotnoprávne viazaný na osobu samotného žalobcu a ďalej neprechádza na jeho nástupcu, resp. nástupcov.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na ochranu osobnosti. Právo na ochranu osobnosti je vo svojej podstate právom osobnej povahy, preto je naviazané na konkrétnu osobu a jej smrťou neprechádza na dedičov. K uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/95 (R 53/1996) zo dňa 31.01.199, v ktorom uviedol, že: „Právo na ochranu osobnosti je právo osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Preto ak žalobca v priebehu konania zomrie, súd konanie zastaví podľa § 107 ods.1 O.s.p. Osobám uvedeným v ustanovení § 15 O.z. vzniká originálne právo na ochranu osobnosti smrťou fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté.“ Odvolací súd rovnako poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 155/2012 zo dňa 19.09.2012, v ktorom vo vzťahu k úmrtiu fyzickej osoby počas konania ochrane osobnosti uviedol, že: „Právo na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka je právom osobnej povahy, ktoré smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov. Osobám uvedeným v ustanovení § 15 Občianskeho zákonníka vzniká originálne právo na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Návrh týchto osôb nemôže byť však uplatnený v konaní vedenom o návrhu, ktorý podala ešte za svojho života fyzická osoba. Konanie o návrhu zomrelej fyzickej osoby na ochranu osobnosti sa musí zastaviť, pretože odpadol dôvod, pre ktorý sa začalo (porovnaj napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. 3 Cdo 98/1995, 1 Cdo 116/1996, 2 Cdo 93/2008). Pritom nerozhoduje aká forma zadosťučinenia bola v súdnom konaní oprávnenou osobou uplatnená.“
15. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v predmetnom konaní smrťou žalobcu došlo zároveň aj k zániku jeho nároku na ochranu osobnosti, pretože tento nárok neprešiel na jeho právnych nástupcov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevidel dôvod na to, aby bolo možné v konaní pokračovať s jeho právnymi nástupcami. V predmetnom konaní tak nastal nedostatok procesnej subjektivity, a teda nedostatok spôsobilosti byť stranou v konaní, ktorá predstavuje neodstrániteľnú vadu konania a ktorá má vždy za následok zastavenie súdneho konania. Z uvedeného dôvodu tak nie je možné ďalej viesť konanie o ochranu osobnosti so žalobcom, ktorý zomrel, t.j. už s neexistujúcim, zaniknutým subjektom.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p..
17. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalobca zomrel, teda zanikli jeho procesné práva a povinnosti, ktoré neprešli na jeho právnych nástupcov. Uvedenou skutočnosťou tak žalobca stratil spôsobilosť byť stranou konania, pričom ani jedna zo sporových strán nezavinila zastavenie konania. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že žalovanému v uvedenej situácii nemožno priznať náhradu trov konania z dôvodu, že druhá sporová strana zanikla, neexistuje.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).