Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/297/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka, v spore žalobkyne N. B., Y.. XX.X.XXXX, L. E. G. R., V. X, zastúpenej JUDr. Jurajom Ferenčíkom, PhD., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom v Košiciach, Krivá 23, proti žalovanej AXA pojisťovňa, a.s., so sídlom v Prahe, Lazarská 8, Česká republika, IČO: 28 195 604, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky AXA pojisťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Kolárska 6, IČO: 36 857 521, zastúpenej CLS Čavojský & Partners, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Zochova 6-8, IČO: 36 854 972, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 10. októbra 2019 č.k. -94, v spojení s opravným uznesením zo dňa 31. októbra 2019 č.k. -115 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie o nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví titulom úhrady bolestného vo výške 12.641 eur a rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa svoju žalobu podanú na súd dňa 2.5.2019 vzala späť s odôvodnením, že „si žalobou uplatnila nárok na odškodnenie náhrady škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku dopravnej nehody, a to výzvou zo dňa 14.8.2018 v rozsahu 1325 bodov, resp. 25281 eur, ktorú žalovaná prevzala dňa 14.9.2018. Až do podania žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa 2.5.2019, žalovaná vo veci vôbec nekonala, resp. neukončila likvidáciu riadnym spôsobom v zákonnej lehote. Až vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.7.2019 žalovaná uviedla, že nemieni uhradiť zvyšok plnenia. Ukončenie likvidácie tak bolo jednoznačne podmienené a vyvolané podanou žalobou, nakoľko žalovaná ukončila likvidáciu poistnej udalosti až po uplynutí lehoty a až po podanej žalobe na konajúcom súde. Žalobkyňa má za to, že žaloba nemusela byť na súd podaná, ak by žalovaná splnila svoju zákonnú povinnosť a v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote likvidovala poistnú udalosť. Žalovaná nepreukázala, z akého dôvodu sa nedostala k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti v zákonnej lehote, keďže nerealizovala ani kontrolné znalecké dokazovanie, ani žiadne ďalšie úkony vo veci likvidácie, resp. o tomto postupe, ak existoval, žalobkyňu ani neinformovala. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania.“

3. Výrok o zastavení konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou , , a , (ďalej len „“) a účinným späťvzatím žaloby žalobkyňou v celom rozsahu pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa a dôvodiac, že „zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, ktorá ukončila likvidáciu poistnej udalosti po uplynutí zákonnej lehoty a až po začatí konania a táto skutočnosť bola dôvodom na späťvzatie žaloby“, žalobkyni preto „súd priznal v zmysle plnú náhradu trov konania“ s tým, že v súlade s o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti výroku o trovách konania tohto uznesenia podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v , , , . Navrhla, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania, eventuálne, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % a priznal žalovanej aj trovy odvolacieho konania. Žalovaná poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.9.2009, sp. zn. , v ktorom ústavný súd konštatoval, že ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu, zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie, medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu), súdu prvej inštancie predovšetkým vytkla, že v napadnutom uznesení súd neuviedol, akými úvahami dospel k záveru, že žalovaná zavinila zastavenie konania a že žalobkyňa zastavenie konania nezavinila a z akého dôvodu sa súd odklonil od právneho názoru súdov vyšších inštancií. Uznesenie v jeho napadnutej časti označila preto žalovaná za nepreskúmateľné, namietajúc zároveň, že súd prvej inštancie porušením povinnosti v ustanovení odňal žalovanej možnosť konať pred súdom. Žalovaná taktiež namietla záver súdu prvej inštancie, že za zastavenie konania zodpovedá žalovaná. Tvrdila, že súd sa pri otázke zavinenia odklonil od rozhodnutí súdov vyšších inštancií, čím postupoval v rozpore s princípom legitímnych očakávaní, čo žalovaná považuje za inú vadu konania. V tejto súvislosti žalovaná pripomenula, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 12.641 eur, pričom žalovaná jeho nárok od začiatku neuznávala, a keď žalovaná uplatnila prostriedky procesnej obrany a uviedla dôvody, žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu bez toho, aby od žalovanej získala požadované plnenie, a teda žalobkyňa nevzala svoju žalobu späť v nadväznosti na konanie žalovanej, z procesného hľadiska bola žaloba nedôvodná a zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Podčiarkla, že dôvodom neposkytnutia plnenia bolo spoluzavinenie žalobkyne, ktorá bola v čase dopravnej nehody nepochybne pod vplyvom alkoholu, pričom ide o skutočnosť žalobkyni známu už v čase podania žaloby.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej označila odvolanie žalovanej za nedôvodné. Argumentovala pritom, že žalobu by nebola podala, keby si žalovaná splnila svoju zákonnú povinnosť a v trojmesačnej zákonnej lehote likvidovala poistnú udalosť, a preto nedodržanie zákonnej lehoty na likvidáciu poistnej udalosti, nemôže byť kladené za vinu žalobkyni. Žalovaná doteraz neuviedla dôvod, prečo nelikvidovala poistnú udalosť v zákonnej lehote, nakoľko nerealizovala žiadne ďalšie úkony alebo o takom postupe neinformovala. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení potvrdila, že žalovaná jej po podaní žaloby neposkytla žiadne plnenie. Zároveň podčiarkla, že opodstatnenosť žaloby bola preukázaná tým, že žalovaná likvidovala poistnú udalosť až po podaní žaloby, žalobkyňa sa dozvedela o výške krátenia poistného až po podanej žalobe a nie je pravda, že spoluzavinenie a jeho rozsah jej boli známe pred podaním žaloby, a preto by bolo nespravodlivé, keby nezískala trovy v konaní, ktoré dôvodne vynaložila na bránenie svojho porušeného práva. Hodnotenie úspechu v konaní by malo byť individuálne, s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje k uplatnenému nároku, lebo právny základ nároku na náhradu škody je dôvodný, čo bolo dokázané plnením žalovanej pred podaním žaloby a dokončením prešetrovania poistnej udalosti po podaní žaloby a výška nároku je druhotná.

7. Odvolací súd ( ) na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Nie sú však splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia, ale uznesenie je potrebné v jeho napadnutej časti zrušiť v prvom rade pre vadu konania významnú z hľadiska a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie ( ).

8. Súd totiž v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal sporovej strane (žalovanej) právnym poriadkom priznané procesné práva, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj v článku 46 ods. 1 , v danom prípade práva žalovanej (i žalobkyne) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces. Všeobecné požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku vyjadrené v , platia pritom primerane pre každý výrok rozhodnutia súdu, t.j. aj pre rozhodnutie súdu o trovách konania.

9. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Kým vo výroku rozhodnutia súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Na tomto mieste je potrebné prisvedčiť tak žalovanej i žalobkyni (v jej vyjadrení k odvolaniu žalovanej) v tom, že súd je i pri rozhodovaní o trovách konania povinný vždy vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na konkrétnych zistených skutkových okolnostiach. Porušením práva na spravodlivý proces preto býva i taká situácia, kedy v hodnotení skutkových okolností súdom absentuje určitá časť skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo, ale súd prvej inštancie ju právne nezhodnotil v celom súhrne posudzovaných skutočností a bez toho, aby presvedčivo vyložil jej irelevantnosť. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva rovnako povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie, presvedčivo v odôvodnení vysporiadať (por. m.m. , , , , ).

10. Povinnosť náležite odôvodniť súdne rozhodnutie o trovách zastaveného konania o náhradu škody na zdraví v posudzovanom prípade nebola dôsledne splnená. V danej veci z odôvodnenia uznesenia totiž vyplýva iba to, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa , lebo „zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, ktorá ukončila likvidáciu poistnej udalosti po uplynutí zákonnej lehoty a až po začatí konania a táto skutočnosť bola dôvodom na späťvzatie žaloby“, a preto žalobkyni „súd priznal v zmysle plnú náhradu trov konania“. Z akých konkrétnych skutočností tento záver súd prvej inštancie vyvodil, z dôvodov preskúmavaného uznesenia zistiť nemožno.

11. Pretože v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia akékoľvek ďalšie úvahy súdu absentujú a nevyplýva z neho ani aký záver súd učinil o skutkovom stave, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil a z akých dôkazov čerpal pri svojom rozhodovaní a prečo, takéto zovšeobecnené stručné odôvodnenie výroku o trovách konania, bez uvedenia konkrétnych záverov súdu, vyplývajúcich zo skutkového stavu zisteného v prejednávanom spore, odvolací súd považuje za nedostatočné, neúplné, a už z tohto dôvodu nesprávne.

12. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že z odôvodnenia napadnutého výroku uznesenia o trovách konania nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a jednoznačným právnym záverom na strane druhej, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, čím došlo k porušeniu práva žalovanej (i žalobkyne) na spravodlivý proces, zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd. Na rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto nesprávneho postupu súdu je potrebné hľadieť ako na rozporné so zásadami spravodlivého procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva, a už len z tohto dôvodu je nutné pristúpiť k jeho kasácii.

13. Za takejto situácie je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovanej (i žalobkyni), aby uskutočňovali patriace im procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nezaoberal samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, keďže odvolací súd nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie. Za tohto stavu preto odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

14. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania zrušiť v zmysle a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie o trovách konania.

15. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení opätovne rozhodnúť o trovách zastaveného konania o náhradu škody na zdraví, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ) a rozhodnutie odôvodniť aj so zreteľom na argumentáciu žalobkyne a žalovanej prednesenú v odvolacom konaní.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).