Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Csp-91-2021.pdf
PDF · 248.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/91/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E., proti žalovanému: Silverside a. s., Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpený: VIVID LEGAL, s. r. o., Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 36 807 915, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 350834582 zo dňa 10.04.2019 z a m i e t a.
II. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha určenia, že Zmluva o úvere č. 350834582 zo dňa 10.04.2019 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, že je neplatná, resp. bezúročná a bezpoplatková z a s t a v u j e.
III. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Levice, sp. zn. 5Csp/91/2021 - 23 zo dňa 21.12.2021, právoplatné dňa 27.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25CoCsp/10/2022 - 207 zo dňa 05.04.2022.
IV. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala pôvodne určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 350834582 zo dňa 10.04.2019 je neplatná. Zároveň sa domáhala určenia, že zmluva o úvere č. 350834582 zo dňa 10.04.2019 uzavretá medzi stranami sporu je neplatná pre množstvo neprijateľných podmienok. Okrem toho spolu s podanou žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj uloženia povinnosti žalovanému oznámiť jej zamestnávateľovi, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. 350834582 zo dňa 10.04.2019, pričom podľa jej názoru táto úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti s tým, že obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ďalej uviedla, že súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj dohoda
o zrážkach zo mzdy, pričom žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť dlh. Preto sa jej vykonávajú zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu pohľadávky s tým, že veriteľ si výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Okrem toho dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za neplatný právny úkon pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (článok III. bod 4 tejto dohody), pretože toto ustanovenie je formulované takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezameniteľnou súčasťou textu, nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom určenie presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie vyjadrenej v eurách, avšak následne tam zahrnuté aj ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace so zmluvou. Preto podľa názoru žalobkyne žalovaný môže vykonávať zrážky donekonečna, o čom svedčí aj skutočnosť, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že jej zamestnávateľ je spoločnosť Centrum pre deti a rodiny Levice, pričom žiadosť žalovaného o vykonávaní zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 27.09.2021. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy možno považovať za rozporný s právom Európskej únie resp. s medzinárodnou zmluvou, a preto v predmetnej veci je neplatný. Zároveň poukázala na rôzne rozhodnutia Súdneho dvora EU, pričom podľa jej názoru inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstavy veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Takýto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je tak v rozpore s právom EÚ a z tohto dôvodu žiada aj vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, tak určením neplatnosti takejto dohody žalovaný stratí legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských veciach. Zároveň táto dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa Občianskeho zákonníka z dôvodu hrubej nerovnováhy, pretože umožňuje veriteľovi svojvoľné určenie výšky dlhy a postihnutie majetku. Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie čl. II. bod 1 takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré umožňuje diktovať samotnému veriteľovi výšku pohľadávky a dĺžku trvania takýchto zrážok zo mzdy. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tiež neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka a tiež neobsahuje označenie platiteľa mzdy, a preto ide pre neurčitosť o absolútne neplatný právny úkon. Okrem toho dohodu o zrážkach zo mzdy podpísala so žalovaným žalobkyňa súčasne so zmluvou o úvere, a preto je dojednane zmluvy o úvere článok III. bod 2 v rozpore s dojednaním dohody o zrážkach zo mzdy článku II. bod 1. Z toho logicky vyplýva, že uzavretím zmluvy o úvere medzi žalobkyňou a žalovaným nemuselo dôjsť aj k čerpaniu úveru, avšak žalovaný už v uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy mal voči žalobkyni pohľadávku. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.09.2021 požiadal žalovaný jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy s tým, že táto zrážka zo mzdy bola viac ako dvojnásobne vyššia ako je dohodnutá výška zrážky v článku II. bod 3 dohody o zrážkach zo mzdy. Z takéhoto konania žalovaného tak podľa názoru žalobkyne vyplýva, že by aj v budúcnosti mohol vyzvať jej zamestnávateľa uhradiť vyššie zrážky. Podľa názoru žalobkyne tak uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou mohlo byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku čoho by bola táto dohoda neplatná s tým, že poukázala tiež na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov Slovenskej republiky. Na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá súčasne so zmluvou o úvere nemení nič ani to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na samostatnom tlačive, pretože to malo typový formulárový charakter, ktorej obsah nemohla ona ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím spôsobuje nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou podmienkou s tým, že podľa § 53 Občianskeho zákonníka je neplatná. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, a to napr. článok IX. bod 1, pričom tieto podmienky neboli individuálne dojednané a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, a to v neprospech žalobkyne. Naviac sú tieto podmienky vymedzené neurčito s tým, že žalobkyňa nemala záujem dojednať si v zmluve o úvere predmetnú zmluvnú pokutu vo výške 12 % ročne, ale pokiaľ chcela získať úver, musela prijať takéto podmienky obsiahnuté v zmluve tak ako ich definoval žalovaný. Je tak úplne iracionálne, aby vo svojom postavení so zlou finančnou a sociálnou situáciou sa dohodla na zmluvnej pokute v takto vysokej výške s tým, že pri omeškaní splátok mala by táto pokuta spolu s úrokom z omeškania ako aj s úrokom z úveru predstavovať sankciu v celkovej výške 43,03 % ročne. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu, pričom znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky spĺňa nie len podmienka, ktorá je neprimeraná, napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo
je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti k záujmu dodávateľa. Zároveň žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že z internetovej stránky NBS je zrejmé, že úrokové miery podobného novo poskytnutého úveru pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci apríl 2019, boli vo výške 5,14 % ročne, pričom je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi ňou a žalovaným vo výške 19,03 % ročne takmer štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. V danom prípade tak ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto by mala byť s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Okrem toho žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v tomto prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobkyňou a žalovaným predstavuje 370,23 % z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 270,23 % prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Z uvedených dôvodov by mal tak súd považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú, pričom je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa vzájomným vzťahom medzi ľuďmi ako aj mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným najmä bankami pri poskytovaní úverov. Keďže žalobkyňa uzavrela so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, pričom nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať ale pre získanie úveru musela prijať vopred pripravenú zmluvu žalovaným, tak sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu týchto zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov.
2. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.12.2021 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.04.2019, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy podľa takejto dohody. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podal odvolanie právny zástupca žalovaného, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 05. apríla 2022 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. Takéto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 27.04.2022. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpisovaná súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom bolo potrebné prihliadnuť na to, že táto dohoda bola podpísané v čase zníženej bdelosti, kedy sa žalobkyňa zameriavala na získanie finančných prostriedkov a nie na kontrolu zabezpečovacieho prostriedku žalovaného. V dohode o zrážkach zo mzdy sú vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že žalobkyňa nemohla takúto formulárovú zmluvu meniť. Preto tu existuje dôvodná pochybnosť o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom uvedené zakladá dôvod na vyhovenie takémuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa tak preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a preukázala aj to, že tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného odvolací súd konštatoval, že hoci sa jednalo o rozsiahle odvolanie, bolo príliš formálne resp. neosobné vo vzťahu k skutkovým okolnostiam v prejednávanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 5Co/48/2018, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní, toto pojednáva o iných skutkových okolnostiach, konkrétne o tom, že zo skutkových okolností nebolo možné ustáliť, že veriteľ predložil a tým aj uplatnil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľa žalobcu. Z uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoCsp/16/2020, podľa ktorého žalobkyňa neuhradila ani istinu poskytnutého úveru neosvedčila bezodkladnosť potreby upraviť pomery strán, sa odvolací súd nestotožňuje. Navyše z obsahu spisu nevyplýva akú sumu poskytnutej istiny úveru žalobkyňa zaplatila, resp. nezaplatila žalovanému s tým, že pripojené rozhodnutia iných súdov SR, ktoré boli pripojené k odvolaniu sú irelevantné, pretože odvolací súd nie je nimi viazaný. Odvolací súd tiež zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa javí byť neurčitá, nezrozumiteľná, keďže neobsahovala presné vymedzenie výšky pohľadávky a navyše zrážky zo mzdy majú podľa jej ustanovení vykonávané zamestnávateľom až do doby kým nedôjde k uhradeniu v celom rozsahu. Táto skutočnosť však bude predmetom ďalšieho preskúmania súdom prvej inštancie.
3. Tunajší súd v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe, pričom ten vo svojom vyjadrení zo dňa 26.07.2022 uviedol, že už sa k žalobe vyjadril, a to podaním zo dňa 31.01.2022 s tým, že na týchto tvrdeniach naďalej zotrváva.
Vo svojom vyjadrení uviedol okrem iného, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2019, na základe ktorej bol poskytnutý úver žalobkyni vo výške 1.200,- eur s tým, že bola uzavretá tiež v ten istý deň dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Zároveň v zmysle článku XIV. úverovej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 31,15 eur, pričom každá splátka sa skladala z istiny a z časti zmluvného úroku. Žalobkyňa sa súčasne na základe zmluvy o poistení zaviazala uhradiť sumu vo výške 1,68 eur za poistenie úveru, pričom žalovaný evidoval od žalobkyne úhradu splátok spolu vo výške 960,07 eur. Keďže žalobykňa sa dostala do omeškania so splácaním úveru, tak žalovaný opakovane písomne vyzýval ju na splnenie dlhu, a to omeškaných splátok formou písomnej upomienky s názvom „Upomienka č. 1“ zo dňa 19.09.2021. Žalovaný tiež vyzýval žalobkyňu na splnenie povinnosti aj prostredníctvom sms správ. Keďže žalobkyňa si svoju povinnosť uhrádzať splátky neplnila riadne a včas, tak žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne písomnú žiadosť s názvom „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“ zo dňa 27.09.2021, pričom ako vyplýva z obsahu tejto žiadosti, žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy vo výške pravidelnej splátky úveru, nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy. Žalovaný tiež uviedol, že ku dňu podania odvolania voči neodkladnému opatreniu bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.200,- eur s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 1.869,- eur, pričom tá uhradila v prospech žalovaného splátky v celkovej výške 960,07 eur, z čoho bola istina úveru splatená vo výške 446,95 eur, zmluvný úrok úveru vo výške 433,25 eur a poplatky spojené s poistením vo výške 47,04 eur. Zároveň žalobkyňa dňa 09.07.2019 splatila sumu 32,83 eur nad rámec splátky splatnej dňa 12.07.2019, v dôsledku čoho uvedenú sumu v súlade s ustanovením článku II. bod 3 zmluvy započítal na predčasné splatenie úveru. Žalobkyni tak zostáva uhradiť celkovo sumu 959,53 eur. Žalovaný okrem toho uviedol, že považuje žalobu za šikanóznu a účelovú s jediným cieľom žalobkyne oddialiť povinnosť plniť splátky úveru. Zároveň uplatnený nárok v žalobe v celom rozsahu neuznáva a samotnú žalobu odmieta v celom rozsahu. Žalovaný tiež namieta, že z predložených dôkazov okresnému súdu je zrejmé, že nie je potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu pred neprijateľnými podmienkami, nakoľko tak zmluva ako aj dohoda neprijateľné podmienky neobsahujú. Zmluva ako aj dohoda tiež neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by spôsobilo neplatnosť týchto právnych úkonov, pričom medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohoda uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto má legitímne právo na vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa tak konajúcemu súdu predkladá účelové a zavádzajúce informácie, pričom úver spláca výlučne prostredníctvom zrážok zo mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ. Z tohto dôvodu tak možno uzavrieť, že žaloba je zjavne nedôvodná a jediným cieľom podanej žaloby je oddialenie povinnosti žalobkyne plniť. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila ani naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu, pretože nemôže mať takýto právny záujem na určení, že zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú neplatné, nakoľko tie sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi a neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky ani ustanovenia, ktoré by spôsobili značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalobkyňa je tiež dlhodobo v omeškaní so splácaním úveru, pričom tento úver spláca výlučne prostredníctvom zamestnávateľa. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, z ktorých okrem iného vyplýva, že žalobkyňa do času podania žaloby nepovažovala zmluvu o úvere ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatné právne úkony, resp. túto neplatnosť nikdy nenamietala. Žalobkyňa možné porušenie svojich práv nenamietala ani pri uzatvorení zmluvy o úvere, resp. dohody o zrážkach zo mzdy, ani počas doby, kedy sa vykonávali takéto zrážky. Žalobkyňa nepreukázala, že by došlo vôbec k úhradám aspoň základnej istiny úveru, pričom nemožno konštatovať, že žalobkyňa je vystavená nepriaznivej finančnej situácii. Žalobkyňa je pasívna, odmieta plniť aj základnú istinu úveru a jediné plnenie, ktoré žalovaný dostával, bolo zo strany zamestnávateľa žalobkyne. Pokiaľ ide o príslušenstvo zmluvy (zmluvný úrok, úroky z omeškania, zmluvná pokuta), tie sú dohodnuté plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi a nespôsobujú značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Ani jedno z tvrdení žalobkyne nepotvrdzuje, že je tá poškodená na svojich právach tým, že zmluva o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy sú neplatné resp. obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky prípadne, že žalobkyňa je vystavená nepriaznivej finančnej situácii. Podľa názoru žalovaného tak žalobkyňa neosvedčila porušenie jej základných práv, pretože neuhradila v prospech žalovaného ani len základnú istinu úveru a uzavreté zmluvy neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Preto je táto žaloba nedôvodná a nemôže požívať s poukazom na čl. 5 CSP právnu ochranu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Okrem toho tiež namietal, že námietky žalobkyne nezodpovedajú skutkovému stavu veci a nemajú oporu v právnych predpisoch. Tvrdenia žalobkyne odmieta, považuje ich právnu argumentáciu za nesprávnu, nemajúcu oporu v právnych predpisoch. Úverová zmluva ako aj dohoda
o zrážkach zo mzdy sú platné právne úkony, pričom zrážky zo mzdy boli vykonávané zo mzdy žalobkyne v súlade s správnymi predpismi. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že úverová zmluva predstavuje formulárovú, typovú a predtlačenú zmluvu resp. že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, tak tieto tvrdenia nemôžu obstáť, pretože samotný Občiansky zákonník v ustanovení § 53 a nasl. predpokladá a aprobuje existenciu tzv. formulárových zmlúv. Predmetom súdnej kontroly sa tieto zmluvy stávajú až keď kumulatívne naplnia dve podmienky, a to uzavretie formulárovej zmluvy a formulárová zmluva obsahuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný má za to, že nemôže obstáť ani tvrdenie žalobkyne o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými kogentnými ustanoveniami, pretože tieto údajne neprijateľné podmienky žiadnym spôsobom nešpecifikuje, pričom zmluva ani takéto podmienky neobsahuje. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy, tak dôvody uvedené v podanej žalobe sú scestné podľa názoru žalovaného, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na subjektívnej predstave žalovaného, nakoľko zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob ako má žalovaný nakladať s plnením žalobcu (ust. článku II. 8,9, ako aj článku IX. takejto zmluvy). Dohoda tiež vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo mzdy a jednak obmedzuje žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy, a to z nasledovných dôvodov: dohoda vymedzuje maximálnu, presne určenú výšku pohľadávky, ktorá môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy uspokojená na sumu vo výške 1.869,- eur (článok II. bod 1, podbod 1.1. dohody); ako aj na sumu 100,80 eur (článok II. bod 1, podbod 1.2. dohody). Tieto sumy sú určené v určitej výške a sú konečné, pričom zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej, resp. omeškanej pohľadávky (článok II. bod 4 dohody). Žalovaný ako veriteľ je zároveň povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu pohľadávky, pričom on oboznámil pred začatím zrážok zo mzdy žalobkyňu o výške jej aktuálneho dlhu, a to aj s presným výpočtom výšky tohto dlhu. Preto sa argument žalobkyne nezakladá na pravde a ako taký nemôže mať vplyv na platnosť dohody. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je rozporný s unijným právom, tak toto žalovaný odmieta a považuje ho za klamlivé ako aj účelové. Okrem toho unijné právo chráni spotrebiteľa iba pred plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobkyňa podpísala so žalovaným dohodu dobrovoľne a pred podpisom dohody bola oboznámená s tým, že ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzavrieť. Občiansky zákonník ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., resp. zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. nezakazuje použitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, a preto je takéto uzavretie dohody zákonné. Okrem toho žalovaný je oprávnený v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy dohodu ako alternatívny zdroj plnenia dlhu dlžníka použiť, pričom dohoda nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda nie je namieste poskytovať žalobkyni súdnu ochranu. Žalovaný ďalej zdôraznil, že dohoda neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi, pričom v ustanovení článku 1 dohody sa vymedzuje informovanosť žalobkyne s obsahom dohody, jej záujem dohodu dobrovoľne uzavrieť a súčasne sa zvýrazňuje, že sa bude z jej mzdy strhávať len tá časť mzdy, ktorá má slúžiť na úhradu už splatných záväzkov. V ustanovení článku II. dohody sa vymedzuje výška pohľadávky žalovaného voči žalobkyni v súlade so zmluvou a vymedzuje sa tiež mechanizmus uskutočňovania zrážok zo mzdy v súlade s § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie článku III. dohody obsahuje osobitné poučenie žalobkyne o postupe vykonávania zrážok zo mzdy, ako aj o práve žalobkyne dohodu nepodpísať v súlade s ust. § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa. Navyše samotný výkon zrážok zo mzdy sa uskutočňuje prísne v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj dohodu ako celok podriadili testu prijateľnosti podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka, tak dohoda by nebola neprijateľnou podmienkou, a to z dôvodu, že hodnota zabezpečenia je totožná s celkovou výškou sumy, ktorú je žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému (korešponduje s celkovou čiastkou na zaplatenie dojednanou v obsahu zmluvy a zmluvy o poistení). Podľa prehľadu splátok nákladov na poistenie k zmluve o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. 350834582 zo dňa 10.04.2019, je žalobkyňa povinná zaplatiť v splátkach postupne práve sumu 100,80 eur z titulu úhrady nákladov na poistenie, ako aj sumu 1.869,- eur, pričom ide o výšku zabezpečenej pohľadávky. Dohoda tak nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože žalobkyňa bola poučená o tom, že dohodu podpísať nemusí a bolo len na jej vlastnom uvážení, či takúto dohodu podpísať chce. Okrem toho výška zabezpečenej pohľadávky predstavuje rovnakú výšku pohľadávky, ktorá je prezentovaná v úverovej zmluve, ako aj v zmluve o poistení. Žalovaný tiež prostredníctvom žiadosti oznámil zamestnávateľovi žalobkyne presnú výšku dlžnej čiastky, ktorú sa žalobkyňa ako dlžník zaviazala vrátiť. Okrem toho obsah dohody korešponduje s ustanoveniami príslušných právnych predpisov, pričom z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené zmluvné podmienky kopírujúce ustanovenia zákonných predpisov. Preto podľa názoru žalovaného zmluvné podmienky
dohody sú ako také vylúčené z preskúmavania neprijateľnosti zmluvných podmienok s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C34/13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je inštitútom, ktorý žiadnym spôsobom neprimerane zasahuje do majetkovej sféry žalobkyne, pričom zrážky zo mzdy sa vykonávali výlučne vo výške pravidelných splátok, vychádzajúcich zo zmluvy, resp. vo výške, ktorá je nižšia ako sú stanovené splátky v zmluve. Preto takáto dohoda nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie je tu ani možnosť, že by dohoda, resp. jej jednotlivé podmienky mohli byť neprijateľné. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút je zákonom dovolená a slúži ako zabezpečovací prostriedok na uspokojenie pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských veciach. Zároveň ochrana pred plnením istiny poskytnutého úveru a zákonných úrokov z omeškania žalobkyni neprináleží a súd jej ju ani nemá prečo poskytnúť, keďže povinnosť plniť istinu úveru a zákonné záväzky (zákonné úroky z omeškania) nie je existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky nijako dotknuté, pretože keby aj zmluva bola určená za neplatnú, tak žalobkyni by vznikla povinnosť vrátiť istinu úveru a zákonné plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Za predpokladu, že by súd dosvedčil, že sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy plní plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, mal by unijné právo aplikovať správne a mal by obmedziť plnenie v zmysle dohody v rozsahu, ktorý mu unijné právo umožňuje, t.j. mal poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred tým, aby neplnil plnenie, ktoré je dôsledkom neprijateľnej zmluvnej podmienky, t.j., aby napríklad neplnil neprimerane vysoké zmluvné pokuty, zmluvné úroky a pod., pričom v tomto rozsahu by mal aj zakázať plnenie v zmysle dohody. Plnenie, ktoré za žiadnych okolností nemôže byť dôsledkom aplikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky (splácanie istiny úveru a zákonných úrokov z omeškania) a súčasne plnenie, ktoré nemá svoj pôvod v neprijateľnej podmienke tak nepodlieha takejto sudcovskej ochrane, a teda v tejto časti plnenia nemá súd právomoc do neho zasahovať. Žalovaný tiež spochybnil tvrdenie žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s právnym poriadkom a neobsahuje žiadne iné ustanovenia ako tie, ktoré len kopírujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že zmluva neobsahuje základné náležitosti, tak žalovaný odmieta takéto tvrdenia, považuje ich za klamlivé a účelové. Rozsah záväzku je jasne a zrozumiteľne vyčíslený v článku II. bod 1, podbod 1.1 a 1.2 dohody o zrážkach zo mzdy, pričom ako vyplýva z článku II. bod 3 dohody, žalobkyni ako aj zamestnávateľovi žalobkyne bola stanovená presná výška splátky, ktorá korešpondovala s výškou splátky za úver upravenou v úverovej zmluve a v zmluve o poistení (31,15 eur pravidelná splátka úveru v zmysle zmluvy + 1,68 eur pravidelná splátka nákladov spojených s poistením v zmysle zmluvy o poistení = 32,83 eur). Tvrdenia žalobkyne ohľadom toho, že v dohode absentuje vyčíslený rozsah záväzku, tak neobstojí, pričom žiaden právny predpis neprikazuje, aby bol v dohode o zrážkach zo mzdy označený platiteľ mzdy, pretože ten nie je ani zmluvnou stranou dohody o zrážkach zo mzdy. Označenie platiteľa mzdy tak nenachádza oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a nezodpovedá ani zmyslu a účelu tohto zákonného inštitútu. Z tohto dôvodu tak označenie platiteľa mzdy nie je ani podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že spolu s úverovou zmluvou podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy bez toho, aby voči jej osobe vznikla pohľadávka, tak žalobkyňa klamlivo Okresnému súdu Levice poukazuje na ustanovenie zmluvy, ktoré má byť podľa nej v rozpore s dohodou, pretože účelovo poskytuje súdu skreslené a skrátené úryvky ako zo zmluvy, tak aj z dohody, ktoré však neodrážajú reálny skutkový stav. V tomto smere poukázal žalovaný aj na článok III. bod 1. zmluvy, z ktorého okrem iného vyplýva, že podmienkou pre čerpanie úveru dlžníkovi je riadne uzavretie tejto zmluvy, pričom veriteľ poskytne dlžníkovi úver dňa 10.04.2019. Ďalej poukázal žalovaný na článok III. bod 2. takejto zmluvy s tým, že z tohto ustanovenia vyplýva, že na to, aby žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver, je potrebné uzavrieť výlučne úverovú zmluvu. Bod 2. citovaného článku úverovej zmluvy stanovuje podmienky, kedy veriteľ nie je oprávnený poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver, a to v prípade, ak nebude osvedčená bonita dlžníka. Samotné predmetné ustanovenia však nemajú vplyv na samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť daných ustanovení. Na poskytnutie úveru bolo potrebné uzavrieť výlučne zmluvu a nie žiaden ďalší právny úkon, a to vrátane dohody o zrážkach zo mzdy. Táto skutočnosť vyplýva aj z článku I. dohody o zrážkach zo mzdy, kde uzavretie tejto dohody je dobrovoľné s tým, že žalobkyňa ju mohla odmietnuť podpísať. Žalovaný tiež namietol tvrdenie žalobkyne o tom, že uzavretím zmluvy nemuselo dôjsť k čerpaniu úveru, avšak v dohode o zrážkach zo mzdy už bola vyčíslená pohľadávka. Uzavretím zmluvy bol čerpaný úver, pričom žalovaný má zároveň za to, že nič nebráni tomu, aby bola dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená aj pohľadávka, ktorá v čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy ešte nebola splatná, čo potvrdzuje aj právna teória. Tiež z dikcie zákonného ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť platiteľovi mzdy predložená až po splatnosti pohľadávky. Tvrdenia žalobkyne tak neobstoja, pričom úverová zmluva predstavuje konsenzuálnu zmluvu, čo znamená, že na vznik takéhoto kontraktu postačí dohoda strán
a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov. Úver bol žalobkyni poskytnutý, čo potvrdzuje aj prehľad platieb, na základe ktorého je zrejmé, že dňa 10.04.2019 bol jej vyplatený úver bezhotovostným prevodom v prospech jej bankového účtu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že dohoda zakladá nerovnováhu medzi žalobkyňou a žalovaným, tak zrážky zo mzdy predstavujú zabezpečenie splnenia dlhu veriteľa a na základe týchto zrážok len dochádza k takému plneniu dlhu žalobkyne, ako by si ju ona plnila sama v prípade ak by tieto splátky úveru uhradila priamo žalovanému, a to riadne a včas. Zrážky zo mzdy tak predstavujú výlučne spôsob splácania úveru, a to z alternatívnych zdrojov, ktoré náležia žalovanému, avšak ešte sa nedostali do jeho dispozície. Zároveň poukázal na skutočnosť, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s právnymi predpismi, a to § 551 Občianskeho zákonníka s tým, že intenzita zásahu do práva žalobkyne na mzdu je nízka. V čase zasielania žiadosti o vykonávanie zrážok žalovaný disponoval výplatnými páskami žalobkyne za obdobie december 2018 až február 2019, z ktorých vyplýval jej priemerný čistý príjem vo výške 609,41 eur. Žalovaný napriek tomu z opatrnosti zamestnávateľa žalobkyne v žiadosti požiadal, aby v prípade, že zrážky zo mzdy presahujú výšku zrážok ustanovených zákonom, aby zamestnávateľ vykonával zrážky v zmysle zákona do maximálnej možnej výšky. Žalovaný teda postupoval prísne v súlade s dohodou ako aj v súlade s ust. § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže zrážka zo mzdy je oveľa nižšia ako je zákonom povolená, tak preto je možné podľa názoru žalovaného dospieť k záveru, že intenzita zásahu do práva žalobkyne na mzdu je nízka. Okrem toho aj zmluvný úrok, ako aj ostatné zmluvné plnenia sú dohodnuté v súlade s právnymi predpismi, čo vyplýva zo samotného obsahu zmluvy. Ako vyplýva z článku II. úverovej zmluvy, RPMN bola určená vo výške 20,69 % ročne, pričom priemerná RPMN bola určená vo výške 14,82 % a maximálna možná odplata bola určená vo výške 19,03 %. Na základe informácií zverejnených Ministerstvom financií SR, najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2018 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté od 21.02.2019 do 20.05.2019 v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane bola stanovená vo výške 20,70 %. V súlade s uvedeným tak možno podčiarknuť, že RPMN, ako aj maximálna možná odplata, bola stanovená ešte v nižšej výške, ako v tej, ktorú upravilo Ministerstvo financií SR, ako maximálnu možnú. Žalovaný tiež odkazuje na súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2018, ktoré vydáva Ministerstvo financií SR, na základe ktorých sa určuje priemerná výška RPMN. Vo vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur bola priemerná RPMN stanovená vo výške 14,82 %, teda v rovnakej výške ako bolo uverejnená aj v obsahu zmluvy. Táto zmluva tak bola dohodnutá v súlade s právnymi predpismi. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru úverová zmluva ani dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahujú ani jednu z podmienok, ktoré slovenské právne predpisy označujú v ust. § 53 a nasl. OZ za neprijateľné, pričom tieto zmluvy boli uzavreté platným spôsobom s tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko predmetnú námietku o neplatnosti týchto zmlúv konštruovala všeobecne a bez relevantného základu. Tieto zmluvy tak boli uzavreté v súlade s platnými právnymi predpismi a neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa zároveň namietala, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a nezákonná s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom s takýmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko pri uzatváraní takejto dohody postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalobkyňa bola upozornená, že nemusí takúto dohodu uzavrieť a že uvedené nie je ani podmienkou poskytnutia úveru, pretože táto dohoda sa uzatvárala až po uzavretí zmluvy, čo vyplýva aj z ustanovenia článku I. bod 1 dohody, resp. súvzťažne aj z článku III. zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že dohoda neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi, pričom v ustanovení článku I. dohody sa vymedzuje informovanosť žalobkyne s obsahom tejto dohody, jej záujem dohodu uzavrieť a súčasne sa zvýrazňuje, že bude sa z jej mzdy strhávať len tá časť mzdy, ktorá má slúžiť na úhradu splatných záväzkov. V ustanovení článku II. takejto dohody sa tiež vymedzuje výška pohľadávky žalovaného voči žalobkyni v súlade so zmluvou o úvere a vymedzuje sa aj mechanizmus uskutočňovania zrážok zo mzdy, ktorý je upravený v súlade s ustanovením § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka. Článok III. takejto dohody obsahuje tiež osobitné poučenie žalobkyni o postupe vykonávania zrážok zo mzdy ako aj o jej práve dohodu nepodpísať v súlade s ust. § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa. Po obsahovej stránke tak zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti s tým, že je v súlade s ust. § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa vo svojej žalobe poukazuje na skutočnosť, že žalobu podala z dôvodu, že zamestnávateľ jej začal vykonávať zrážky zo mzdy na základe nejudikovaného titulu, a to bez predchádzajúceho odobrenia súdom. Takéto tvrdenie však odmieta, nakoľko nereflektuje zákonnú úpravu týkajúcu sa zrážok zo mzdy, pretože žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka ani zákona o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že v prípade, ak veriteľ požaduje výkon zrážky zo mzdy, je potrebný na takýto výkon predchádzajúci súhlas súdu. Samotný Občiansky zákonník v § 551 upravuje dohodu o zrážkach
zo mzdy s tým, že umožňuje, aby uspokojenie pohľadávky bolo možné zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, čo bolo v danom spore aj splnené. Preto je tak námietka žalobkyne uvedená v žalobe o neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy nesprávna a účelová. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice II., sp. zn. 41Cpr/22/2018, resp. Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 10Csp/145/2018, a to predovšetkým na právne závery obsiahnuté v takýchto rozhodnutiach. Uvedená zmluva je vo svojej podstate identická so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola posudzovaná v takýchto súdnych konaniach s výnimkou identifikačných údajov a parametrov poskytnutého úveru. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že výška sadzby úroku z omeškania je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, tak žalovaný poukázal na skutočnosť, že sadzba zmluvného úroku bola v predmetnej zmluve dohodnutá v súlade s právnymi predpismi, pričom jedinou dojednanou odplatou za poskytnutý úver bol zmluvný úrok. RPMN, ktorá je uvedená v obsahu zmluvy o úvere ako odplata za poskytnutý úver, tak zahrňuje výlučne zmluvný úrok v dojednanej výške, t. j. 19,03 % ročne. Výška RPMN uvedená v takejto zmluve sa od sadzby dojednaného zmluvného úroku líši len z toho dôvodu, že RPMN sa počíta na základe vzorca uvedeného v prílohe č. II. k zákonu o spotrebiteľských úveroch, a teda do výpočtu RPMN vstupujú okrem dohodnutej sadzby zmluvného úroku aj ďalšie parametre. Z tohto dôvodu tak RPMN bola v zmluve určená vo výške 20,69 %. Na základe informácií zverejnených Ministerstvom financií SR najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2018 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené do 21.02.2019 do 20.05.2019, pričom zmluva bola uzavretá 10.04.2019, v rozsahu splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, bola miera odplaty stanovená maximálne vo výške 20,70 %. RPMN ako aj maximálna možná odplata tak bola dojednaná v súlade s odplatou, ktorú ako maximálne možnú ustanovilo Ministerstvo financií SR. Zmluva a zmluvné plnenie, t. j. zmluvný úrok a RPMN tak boli dohodnuté plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný tak považuje podanú žalobu za nedôvodnú, pretože je účelová s tým, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem. Okrem toho dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi, pričom žalobkyňa podpísala takúto dohodu dobrovoľne a pred podpisom tejto dohody bola oboznámená s tým, že ide o právny úkon, ktorý možno odmietnuť. Okrem toho Občiansky zákonník ani zákon o spotrebiteľských úveroch nezakazuje použitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy ako alternatívny zdroj plnenia dlhu dlžníka. Podľa názoru žalovaného tak zmluva ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahujú neprijateľné podmienky, dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje neprijateľnú podmienku ani nepredstavuje hrubú nerovnováhu medzi žalobkyňou a žalovaným. Obsah takejto dohody tak korešponduje s ustanoveniami príslušných právnych predpisov, pričom konajúci súd nemá kompetenciu posudzovať platnosť dohody, nakoľko zrážky zo mzdy sa nevykonávajú na plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke. Zrážky zo mzdy sa tak vykonávali výlučne vo výške pravidelných splátok úveru, pričom k vzniku reálnej ujmy na strane žalobkyne tak nemohlo dôjsť a ani nedochádza. Okrem toho žalovaný využil dohodu o zrážkach zo mzdy v čase, kedy sa žalobkyňa dostala do omeškania s úhradou pravidelných splátok a na pravidelné listinné upomienky zo strany žalovaného nereagovala. Žiadosť o výkon zrážok zo mzdy tak bola zamestnávateľovi žalobkyne zaslaná až momentom, kedy sa žalobkyňa dostala do omeškania s úhradou platieb a jedinou možnosťou na úhradu bolo využitie dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tak nepreukázala súdu také relevantné dôvody a skutočnosti, ktoré by podmieňovali, že je potrebné medzi stranami sporu bezodkladne upraviť pomery, a preto by žaloba mala byť zamietnutá v celom rozsahu.
4. Tunajší súd následne takéto vyjadrenie doručil žalobkyni a s poukazom na § 167 ods. 3 CSP ju vyzval, aby sa k nemu vyjadrila. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 31.08.2022 okrem iného uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že jediným cieľom podanej žaloby je oddialiť povinnosť plniť splátky úveru s tým, že je pasívna a odmieta plniť aj základnú istinu úveru. Žalobkyňa tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že neosvedčila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, pričom poukázala na skutočnosť, že žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by mal súd posudzovať podľa § 137 písm. d) CSP, pretože určenie sa týka právnej skutočnosti podmienenej vôľou účastníkov napádaného právneho úkonu. Možnosť určovacej žaloby o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu je tak podmienená osobitným zákonom s tým, že podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ možnosť domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených zákonom proti porušiteľovi týchto práv. Ona tiež namieta neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na jej formulárový charakter a obsah právnych úkonov, ktoré si individuálne nevyjednala a do ktorých nemala žiadnu možnosť pred vstupom do zmluvného vzťahu zasiahnuť, ani ich ovplyvniť, zmeniť či doplniť. Možnosť podať určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d) CSP tak spadá pod ochranu právnych vzťahov, ktoré predpokladá osobitný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu tak má naliehavý právny
záujem na podaní takejto žaloby. Okrem toho určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve s tým, že možno takouto žalobou odstrániť stav neistoty, v ktorom sa nachádza, pretože len vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby jej ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa tak obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú žalobkyňa žalovanému dlží, a preto takáto určovacia žaloba poskytne žalobkyni v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva jej naliehavý právny záujem na požadovanou určení. Tento výklad je podľa názoru žalobkyne v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, resp. Najvyššieho súdu. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2018 zákon č. 129/2010 Z. z. v § 11 ods. 4 explicitne vymedzil možnosť spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/170/2017 zo dňa 06.03.2019. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného v uvedenom vyjadrení a pridržiavala sa všetkých svojich tvrdení, ktoré uviedla v podanej žalobe. Okrem toho žalovaným vyčíslená suma zostatku úveru, ktorú mala uhradiť v rozsahu 959,53 eur je podľa jej názoru vyčíslená nesprávne, pretože podľa zmluvy mala uhradiť celkovú čiastku úveru vo výške 1.869,- eur s tým, že ak uhradila sumu 960,07 eur, z ktorej poplatky spojené s poistením sú vo výške 47,04 eur, tak na úver zaplatila úhrady v sume 913,03 eur. Z uvedeného tak vyplýva, že zostatok dlhu v zmysle uzavretej zmluvy by mal byť vo výške 955,97 eur a nie vo výške 959,53 eur ako tvrdí žalovaný. Žalovaný si tak z jej mzdy už vykonal zrážku vo výške 3,56 eur nad rámec celkovej čiastky úveru a môže v tomto konaní aj naďalej neobmedzene pokračovať, nakoľko jej zamestnávateľovi nie je známa suma splátok, ktoré žalovaný požaduje, resp. ktoré už boli zaplatené. Z tohto dôvodu tak nie je v jeho možnostiach skontrolovať, či v prospech žalovaného žalobkyňa neuhradila sumu vyššiu ako je maximálna výška pohľadávky dojednaná v dohode o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ tak vykonáva zrážky zo mzdy až do doby, kým mu žalovaný neoznámi, že jeho pohľadávka je splatená. Podľa názoru žalobkyne si tak žalovaný sumu 3,56 eur uplatnil ako zmluvnú pokutu v zmysle článku IX. bod 1 zmluvy o úvere. S poukazom na článok IX. bod 1 zmluvy o úvere ako aj v spojení s článkom IX. bod 4 takejto zmluvy možno považovať takéto zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože z týchto ustanovení nie je zrejmé, či možno aj opakovane žiadať takúto sankciu najmä v prípade, ak dlžník vyrovná omeškaný dlh a veriteľ nepristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo či sa jedná len o jednorazovú sankciu. Nie je však zrejmé, akým spôsobom sa môžu zmluvné pokuty kumulovať. Z tohto dôvodu tak takéto ustanovenie nie je dostatočne presné a umožňuje veriteľovi požadovať zmluvnú pokutu z akejkoľvek dlžnej sumy po vyhlásení splatnosti. Preto v rozpore s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka je takéto zmluvné dojednanie s tým, že umožňujú kumulovanie pokút z oboch citovaných ustanovení. Súd by mal tiež prihliadnuť na skutočnosť, že ide o krátku, resp. žiadnu lehotu na uplatňovanie zmluvných pokút, kedy veriteľovi na ne vzniká nárok už od prvého dňa omeškania dlžníka. Ide teda o neprimerane krátku dobu spojenú s uplatnením sankcie pre omeškanie dlžníka za predpokladu existencie súbežného nároku na zákonný úrok z omeškania. Podstatou týchto poplatkov, náklady spojené s vymáhaním, zmluvná pokuta a pod., je pridanie bližšie nešpecifikovaných spotrebiteľovi nevysvetliteľných nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatky za náklady spojené s vymáhaním tak nemožno chápať ani ako poplatok za službu, resp. plnenie, ktoré je poskytnuté spotrebiteľovi, a preto s poukazom na § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, by malo byť takéto dojednanie neplatné. Žalobkyňa tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je presná výška zabezpečenej pohľadávky, pretože žalovaný síce dojednal v článku II. bod 1.1 dohody o zrážkach zo mzdy, že má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 1.869,- eur, avšak následne si tiež dojednal právo na výplatu pohľadávky tvorenej ostatným príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napr. úrok z omeškania ako aj práva spojené s uvedenými nárokmi (napr. zmluvná pokuta). Preto je podľa názoru žalobkyne dohoda o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť absolútnym neplatným právnym úkonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak neobsahuje jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka, nakoľko vyjadruje záväzok dlžníka, ktorý môže ale nemusí nastať. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky a je v súlade s právnymi predpismi, tak žalobkyňa je toho názoru, že sa jedná o subjektívny názor žalovaného. Každý dlžník – spotrebiteľ by tak mal vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Takto neurčito vyjadrená výška pohľadávky tak zabezpečuje veriteľovi neobmedzenú možnosť vymáhať nároky z neprijateľných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho žalobkyňa nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky zo mzdy zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy tak nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, keďže žalovaný v dohode presne neidentifikoval výšku pohľadávky, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 298 ods. 1 CSP, pričom tiež nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že uzavretie takejto dohody o zrážkach zo mzdy bolo dobrovoľné s tým, že mala možnosť odmietnuť ju podpísať. Tvrdenie o dobrovoľnosti uzatvorenia takejto dohody nevyplýva zo žiadneho jej ustanovenia s tým, že na to, aby bol poskytnutý úver, bolo potrebné uzavrieť aj takúto dohodu o zrážkach zo mzdy. Podľa jej názoru pokiaľ veriteľ od dlžníka vyžaduje zabezpečenie splnenia dlhu uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak nie je možné uvažovať o dobrovoľnosti uzavretia takejto dohody. Aj keď ako tvrdí žalovaný, sa to uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak bola uzavretá súčasne so zmluvou o úvere, teda v rovnaký deň, aj keď na samostatnom tlačive. Z toho logicky vyplýva, že nemohla odmietnuť podpísať takto naformulovanú dohodu so žalovaným, ale uzavretím takejto dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienené poskytnutím úveru. Ako dlžníčka tak mala na výber, pričom mohla dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, čím by si však zmarila možnosť, aby jej bol poskytnutý úver alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím by sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly výšky pohľadávky. Takto uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s tým, že je potrebné ju s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka považovať za neplatnú. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nemusela súhlasiť s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ide o neudržateľný argument, pretože ani hlavnú zmluvu nemusela uzavrieť. Podľa jej názoru povinnosťou dodávateľa pri formulárovej agende je dosiahnuť taký stav, že formuláre budú bez ohrozujúcich klauzúl. Okrem toho predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému vymôcť plnenia zo zmluvy o úvere, na ktoré by nemal ako veriteľ nárok, čo by malo byť dostatočným dôvodom pre určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem toho zamestnanec žalovaného ju neinformoval o možnosti odmietnuť podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by sa ako spotrebiteľka mohla reálne oboznámiť s obsahom takejto dohody pred jej uzavretím, ovplyvniť jej obsah, resp. že by mala voľbu odmietnuť uzavrieť takúto dohodu. V dôsledku realizácie zrážok zo mzdy tak žalobkyňa stráca právo disponovať so svojim vlastným majetkom, pričom nie je možné preveriť, či zo mzdy sú zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že z obsahu žiadosti o vykonávaní zrážok zo mzdy vyplýva, že žalovaný žiadal jej zamestnávateľa o výkon zrážok zo mzdy výlučne vo výške pravidelnej splátky úveru. Podľa jej názoru zo samotnej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy vyplýva, že žalovaný žiada zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážky vyššej ako je v dohode o zrážkach zo mzdy dohodnuté, pretože žalovaný žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 68,66 eur, pričom dohodnutá zrážka zo mzdy v zmysle dohody predstavovala sumu 32,83 eur. V žiadosti doručenej zamestnávateľovi žalobkyne tiež nie je uvedená konkrétna výška pohľadávky, ktorá má byť zrážkami uhradená ,ale táto je vymedzená takým spôsobom, že žalovaný si môže jednostranne diktovať výšku svojej pohľadávky, pričom má záujem neobmedzene disponovať so mzdou žalobkyne na základe neplatne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy až do doby, kým on sám svojvoľne rozhodne, že tieto zrážky zo mzdy zastaví. Z takéhoto konania žalovaného tak vyplýva, že podanú žalobu nie je možné považovať za šikanóznu. Pokiaľ ide o rozsudky, na ktoré poukazoval žalovaný, tak žalobkyňa uviedla, že ani v jednom prípade sa okresný súd nezaoberal kontrolou zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ani či boli informácie o úvere, ktoré sa musia uvádzať v týchto zmluvách, uvedené jasne a výstižne. Z tohto dôvodu takýto dôkaz nemôže obstáť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ ide o skutočnosť, ktorú tvrdí žalovaný o tom, že výška RPMN bola v zmluve uvedená v súlade s právnymi predpismi, tak žalovaný do celkových nákladov úveru, a teda ani do RPMN nezahrnul splátku poistného vo výške 1,68 eur mesačne. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu tak zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. patria aj údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj údaj o RPMN. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver, resp. pôžička je pre neho výhodnejší, pretože tento údaj vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že má zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Medzi tieto náklady patrí predovšetkým úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru žalobkyne patrí aj poplatok za poistenie úveru. Z tohto dôvodu tak žalovaný nezahrnul medzi náklady spotrebiteľa aj náklady za
poskytnutú doplnkovú službu, a to poistenie schopnosti splácať úver napriek tomu, že toto poistenie vzniklo na základe samostatnej zmluvy uzatváranej na samostatnej listine formou formulára, ktorého znenie žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť s tým, že takto uzavretá zmluva o poskytovaní služby poistenia schopnosti splácať úver bola priamo naviazaná na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ide tak jednoznačne o závislú zmluvu, pričom jej uzavretím je ovplyvnená výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pretože spotrebiteľ musí zaplatiť odplatu za poskytnutie tejto služby. Zmluva o poistení úveru tak sledovala skôr ekonomické záujmy žalovaného ako záujmy žalobcu. Uzavretím takejto zmluvy je tak ovplyvnená výška celkových nákladov spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ musí zaplatiť odplatu za poskytnutie tejto služby. Nesprávne uvedenie údaja RPMN a celkovej čiastky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v zmluve o spotrebiteľskom úvere, má tak rovnaké následky ako keby v zmluve tieto údaje neboli uvedené. Keďže v tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, tak takýto spotrebiteľský úver možno považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Žalobkyňa zároveň zotrvala na podanej žalobe s tým, že podľa jej názoru žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní zmlúv o úvere používal formulárové dokumenty, ktorých obsah nemala možnosť ovplyvniť. Zamestnanec žalovaného jej tak predložil formulárové dokumenty na podpis, pričom nemala možnosť ovplyvniť tieto zmluvné dojednania a ani nebola oboznámená s možnosťou odmietnuť podpísať niektoré z týchto tlačív. Z tohto dôvodu je logické, že spotrebiteľ žiada veriteľa o poskytnutie úveru v čase keď ten potrebuje, čo bolo aj v jej prípade.
5. Tunajší súd následne doručil takéto vyjadrenie žalobkyne žalovanému a s poukazom na § 167 ods. 4 CSP ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril. Žalovaný sa k takémuto vyjadreniu v určenej lehote nevyjadril, a preto súd vo veci vytýčil pojednávanie.
6. Na nariadenom pojednávaní žalobkyňa okrem iného uviedla, že trvá na podanej žalobe ako aj dôvodoch tam uvedených. Ona kontaktovala žalovaného, a to ich zamestnanca na telefónnom čísle, ktoré bolo uvedené na internete. Následne si dohodli termín stretnutia, pričom predložila výplatnú pásku na preukázanie svojho príjmu s tým, že vybavenie úveru netrvalo dlho a po jeho poskytnutí ho začala splácať. Splácala ho pár mesiacov, ale potom sa dostala do finančných ťažkostí z dôvodu, že mala záväzky aj v iných nebankových spoločnostiach. Následne jej začali vykonávať zrážky zo mzdy, ktoré však boli pozastavené, nakoľko jej boli vykonávané zrážky v prospech iných subjektov. Ona uzatvárala všetky zmluvy so žalovaným v jeden deň, a to v kancelárii sprostredkovateľa v Leviciach. S obsahom zmlúv sa oboznámila priamo v kancelárii sprostredkovateľa, pričom jej neboli zaslané vopred či už e- mailom alebo poštou. Nepamätá si koľko uhradila žalovanému z titulu úverovej zmluvy a nepamätá si, či žalovanému zasielala žiadosť o poskytnutie úveru, príp. iné tlačivá. Žalobkyňa tiež uviedla, že písomné podanie zo dňa 31.08.2022 nevyhotovovala ona, ale niekto iný. Pokiaľ ide o zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy vo výške 688,71 eur, tak túto by chcela uhradiť formou splátkového kalendára, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, aby ju zaplatila jednorazovo s tým, že by túto sumu zaplatila ale len vtedy, ak by tento úver splácala ako bezúročný. Pokiaľ išlo o úver, o ktorom sa vedie na tunajšom súde konanie a kde je v pozícii ako žalovaná, tak tento úver momentálne nespláca, pričom je ochotná splácať ho formou 30,- eurovej mesačnej splátky. Právny zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Zároveň však poukazoval na skutočnosť, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz a z tohto dôvodu tak podľa jeho názoru konanie malo byť prerušené s tým, že sa malo konať so správcom konkurznej podstaty, ktorý bol ustanovený žalovanému - úpadcovi.
7. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: žalobu zo dňa 03.12.2021, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 35083458209, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.09.2021, dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.04.2019, uznesenie tunajšieho súdu (čl. 23) zo dňa 21.12.2021 právoplatné dňa 27.04.2022, odvolanie žalovaného zo dňa 07.01.2022, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 5Co/48/2018, Krajského súdu v Košiciach 6Co/287/2019, Krajského súdu Bratislava 14Co/277/2018, Krajského súdu v Nitre 9CoCsp/16/2020, Okresného súdu Košice II. 41Cpr/22/2018, Krajského súdu v Košiciach 2CoPr/1/2019, zmluva o spotrebiteľskom úvere, zmluva o zabezpečení poistenia schopnosti splácať takýto úver zo dňa 10.04.2019, upomienka č. 1 zo dňa 19.09.2021, prehľad platieb vykonaných žalobkyňou (čl. 107-108), dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.04.2019, vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.01.2022, informácie o RPMN (čl. 149), listinný dôkaz (čl. 150), návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.04.2019 (čl. 151 a nasl.), prehľad platieb (čl. 155-156), sadzobník poplatkov pre FO, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2019, upomienka č. 1 zo dňa 19.09.2021, výplatné pásky CDR Levice týkajúce sa žalobkyne, žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského
úveru zo dňa 08.04.2019, aktuálny predpis splátok úveru zo dňa 10.04.2019, zmluva o spotrebiteľskom úvere (čl. 172-176), súdne rozhodnutia (čl. 177-186), súhrnné informácie o údajoch o novo poskytnutých úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2018, súdne rozhodnutie Krajského súdu Košice 2CoPr/1/2019, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota 10Csp/145/2018, uznesenie Krajského súdu v Nitre 25CoCsp/10/2022, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 26.07.2022, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 31.08.2022, oznámenie žalovaného zo dňa 07.11.2022, výpis z Obchodného vestníka č. 194/2022 (čl. 336), Obchodný vestník č. 187/2022 (čl. 337-338), výpis z Obchodného vestníka č. 85/2023 (čl. 371), elektronické podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 15.06.2023, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 20.06.2023, výpis z Obchodného vestníka č. 178/2023, uznesenie tunajšieho súdu 5Csp/91/2021, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.12.2023, žaloba zo dňa 30.11.2023 proti žalovanej, elektronické podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28.02.2024; spis 15Csp/113/2023: žaloba zo dňa 30.11.2023, platobná disciplína k zmluve o spotrebiteľskom úvere, posledná výzva zo dňa 09.02.2022, doručenka (čl. 25), platobný rozkaz zo dňa 11. decembra 2023, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 02.01.2024, vyjadrenie k odporu zo dňa 27.02.2024, vyjadrenie žalovanej v konaní 15Csp/113/2023 zo dňa 22.02.2024, a oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 15Csp/113/2023, zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Žalobkyňa ako spotrebiteľ a dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 35083458209 zo dňa 10.04.2019 s tým, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalobkyni. Išlo o bezúčelový spotrebiteľský úver, pričom poskytnutá čiastka úveru predstavovala sumu 1.200,- eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať formou 60 mesačných splátok, pričom výška mesačnej splátky bola dojednaná 31,15 eur. Splatnosť splátky bola dojednaná k 12. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky mala nastať dňa 12.05.2019 a splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá dňa 12.04.2024. Žalovaná mala zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1.869,- eur, pričom úroková sadzba úveru bola dojednaná 19,03 % ročne a RPMN bola určená vo výške 20,69 %. Priemerná RPMN bola určená 14,82 % a odplata bola dojednaná podľa Občianskeho zákonníka vo výške 19,03 %. Úverová zmluva bola dojednaná na dobu určitú do 12.04.2024 s tým, že úroková sadzba pre prípad omeškania spotrebiteľa predstavovala 5 % ročne. Podľa článku V. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné % z celkovej výšky spotrebiteľského úveru s tým, že RPMN sa počíta podľa vzorca v prílohe č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úverov na základe údajov platných v čase uzavretia tejto zmluvy. Podľa článku IX. bod 1 mal veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania v prípade ak sa dlžník dostal do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich častí. Okrem toho vznikalo veriteľovi právo aj na úroky z omeškania. Zároveň v článku IX. bod 2 zmluvná pokuta spolu s úrokmi z omeškania nesmela presahovať maximálnu výšku stanovenú nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Podľa článku IX. bod 3 tejto zmluvy bol veriteľ oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v prípade ak sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek pravidelnej splátky alebo jej časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Toto právo však mohol veriteľ uplatniť ak dlžník bol písomne vyzvaný na úhradu omeškanej pravidelnej splátky s upozornením na právo veriteľa vyhlásiť zosplatnenie úveru. Podľa článku IX. bod 4 v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej spôsobom podľa článku IX. bod 1 zmluvy a právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, pričom bod 2 tohto článku sa pritom použije rovnako. Súčasťou tejto zmluvy bol aj splátkový kalendár, kde boli jednotlivé mesačné splátky rozčlenené na istinu, úrok a poistné náklady. Podľa článku XIII. bod 1 veriteľ nevyžadoval ručenie alebo uzavretie poistenia pre uzavretie tejto zmluvy alebo poskytnutie dohodnutého úveru. Zároveň veriteľ - žalovaný a žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavreli v rovnaký deň 10.04.2019 aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Účelom tejto dohody bolo zabezpečenie pohľadávky veriteľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 350834582. Podľa článku I. tejto dohody je uzavretie takejto zmluvy dobrovoľné, pričom žalovaná svojim podpisom potvrdila, že si celú dohodu prečítala a má záujem ju uzavrieť. Okrem toho súhlasila s tým, aby z jej mzdy boli vykonávané zrážky v dohodnutej čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet veriteľa. Podľa článku II. bod 1.1 mal veriteľ pohľadávku z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.869,- eur predstavujúcu istinu úveru spolu s príslušenstvom, ktoré bolo tvorené úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napr. úrok z omeškania, právami spojenými s uvedenými nárokmi, napr. zmluvná pokuta. Okrem toho táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala aj pohľadávku na základe zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. 350834582 vo výške 100,80 eur, ktorá predstavuje náklady spojené s poistením spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim
zo zmluvy o zabezpečení poistenia alebo súvisiacim so zmluvou o zabezpečení poistenia. Na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ dlžníka bol povinný vykonávať po predložení tejto dohody mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v dohodnutej výške 32,83 eur vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich v prospech veriteľa na uvedený bankový účet. Medzi veriteľom a dlžníkom bolo tiež dohodnuté, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka až do doby, kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu s tým, že po jej uhradení veriteľ bezodkladne oznámi túto skutočnosť zamestnávateľovi dlžníka. Podľa článku III. bod 4 dohody jej podpisom žalobkyňa vyjadrila súhlas s jej predložením zamestnávateľovi, ako aj s vykonávaním zrážok zo mzdy. Podľa článku III. bod 7 mala žalobkyňa zákonnú možnosť odmietnuť uzavrieť túto dohodu tým, že ju nepodpíše. Žalovaný listom zo dňa 27.09.2021 požiadal Centrum pre deti a rodiny Levice o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne v súvislosti s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2019, pretože žalobkyňa si neplnila svoje zmluvné povinnosti riadne a včas. V ďalších mesiacoch žiadal vykonávať pravidelné zrážky vo výške 32,83 eur. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.12.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 05.04.2022 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy 10.04.2019 zo zmluvy č. 350834582, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne – Centrum pre deti a rodiny Levice, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.04.2019, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z odôvodnenia tohto neodkladného opatrenia okrem iného vyplýva, že je potrebné neodkladným opatrením poskytnúť žalobkyni bezodkladnú ochranu, a to i za stavu, že skutočný stav veci ešte nie je náležite zistený. Zároveň súd dospel k záveru, že v súčasnosti prebieha konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že možno mať pochybnosti o platnosti tejto dohody, a to vzhľadom na to, že aj pre dohodu o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, najmä, že dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nie celkom obsahuje. Z uvedenej dohody tiež vyplýva, že dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, pričom vymedzenie pohľadávky veriteľa je v celom rozsahu neurčitá a najmä nepreskúmateľná. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, pretože aj vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky 1.869,- eur s príslušenstvom, príp. zmluvnou pokutou a pod. je neurčité, a preto je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa názoru súdu tak musela byť pohľadávka v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy presne aj úplne konkretizovaná, pretože by inak dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Tiež podľa názoru súdu nie je možné na dohodu o zrážkach zo mzdy hľadieť ako na samostatnú zmluvu, ale len ako na jednu zo zmluvných podmienok uzavretej úverovej zmluvy, a teda je možné skúmať aj jej prípadnú neprijateľnosť. S prihliadnutím aj na vyššie uvedené dôvody tak možno mať dôvodné pochybnosti, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nemá charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, v dôsledku čoho by bola neplatná, nakoľko neprimeraným spôsobom zvýhodňuje žalovaného na úkor spotrebiteľa – žalobcu. Okrem toho žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. Súd ďalej uviedol, že takouto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, pričom obsahom úpravy súdu nebude v konaní vo veci samej viazaný a môže rozhodnúť inak. Proti takémuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie žalovaného, ktorý s ním nesúhlasil a žiadal takéto rozhodnutie zmeniť tak, že sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, resp. uznesenie tunajšieho súdu sa zruší. Následne odvolací súd uznesením zo dňa 05. apríla 2022 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že v súčasnosti nebolo ani preukázané akú sumu poskytnutého úveru, resp. istinu úveru žalobkyňa zaplatila, príp. nezaplatila. Zároveň odvolací súd uviedol, že skutočnosti ohľadne platnosti dohody o zrážkach zo mzdy budú predmetom skúmania súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej. Z údajov o najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2018 pre ostatné spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov vrátane vyplýva, že odplata bola určená vo výške 20,70 % (čl. 248). Podľa informácie o RPMN a priemernej hodnoty RPMN bezúčelový spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalobkyni mal RPMN určenú vo výške 20,69 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 14,82 %. Tento listinný dôkaz obsahoval aj reprezentatívny príklad výpočtu RPMN zo dňa 10.04.2019 za podmienok ako boli uvedené v úverovej zmluve s tým, že sa vychádzalo z mesačnej splátky vo výške 31,15 eur. Súd sa tiež oboznámil s návrhom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.04.2019, v zmysle ktorého sa žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa dohodli na poskytnutí úveru vo výške 1.200,- eur,
ktorý mal byť splácaný formou 60 mesačných splátok s výškou mesačnej splátky 31,19 eur s tým, že splatnosť splátky bola dojednaná k 12. dňu v mesiaci. Prvá splátka mala byť splatná 12.05.2019, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dohodnutý 12.04.2024. Celková čiastka na zaplatenie predstavovala sumu 1.871,40 eur, úroková sadzba bola dojednaná 19,09 % ročne a RPMN bolo určené 20,70 %. Priemerná RPMN bola určená vo výške 14,82 % a odplata bola dojednaná 19,09 %. Doba trvania zmluva bola dojednaná na dobu určitú do 12.04.2024. Z článku II. bod 3 tejto zmluvy tiež vyplývalo, že časť tohto úveru mala byť použitá na predčasné splatenie úveru, resp. čiastočné splatenie úveru. Podľa prehľadu vykonaných platieb (čl. 258-259) žalobkyňa vykonala úhrady v celkovej výške 960,07 eur, a to v období od 09.05.2019 do 16.11.2021. Súd sa ďalej oboznámil so sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby účinným od 01.07.2018, ako aj štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktoré prevzala žalobkyňa dňa 10.04.2019 s tým, že tieto informácie obsahovali údaje o poskytnutom spotrebiteľskom úvere. Upomienkou zo dňa 19.09.2021 vyzval žalovaný žalobkyňu na úhradu splátky, pretože dňa 12.09.2021 uplynul dátum splatnosti mesačnej splátky vo výške 32,83 eur. Z uvedeného dôvodu žiadal zaplatiť sumu 35,83 eur, ktorá predstavovala jednak splátku vo výške 32,83 eur spolu s nákladmi na poistenie, ako aj poplatok za prvú listovú upomienku vo výške 3,- eurá. Súd sa ďalej oboznámil s výplatnými páskami žalobkyne za obdobie december 2018, január 2019 a február 2019, ktoré vystavil jej zamestnávateľ Centrum pre deti a rodiny Levice. Súd ďalej zistil, že žalovaný ako poistník a žalobkyňa ako poistená, resp. klient uzavreli zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. 350834582. Z tejto poistnej zmluvy vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2019 s tým, že na základe tejto zmluvy sa zabezpečí pre klienta – žalobkyňu poistenie schopnosti splácať úver v rozsahu základného súboru poistenia, pričom mesačné náklady s poistením predstavujú sumu 1,68 eur. Táto zmluva bola uzavretá 10.04.2019. Z aktuálneho predpisu splátok úveru zo dňa 10.04.2019 (čl. 274-275) vyplývajú jednotlivé mesačné splátky, ktoré sú rozčlenené na istinu, úroky a náklady na poistenie. Súd sa ďalej oboznámil aj s rozsudkom Okresného súdu Košice II., sp. zn. 41Cpr/22/2018 zo dňa 12. septembra 2018, s rozsudkom Krajského súdu v Kosičiach, sp. zn. 2CoPr/1/2019 zo dňa 08. januára 2019 ako aj rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 08. januára 2019. Zo súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2018 okrem iného vyplýva, že RPMN pri úveroch ako ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1 až 5 vo výške do 1.500,- eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola vo výške 14,82 %. Elektronickým podaním právny zástupcu žalovaného zo dňa 07.11.2022 oznámil, že na žalovaného bol dňa 29.09.2022 vyhlásený konkurz s tým, že podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii takéto konanie je prerušené. Preto požiadal právny zástupca žalovaného o odročenie pojednávania. Z Obchodného vestníka č. 187/2022 bolo tiež zistené, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz, a to dňa 22.09.2022. Podľa výpisu z Obchodného vestníka 194/2022 zo dňa 10.10.2022 bola odvolaná JUDr. Alexandra Molnárová z funkcie správcu úpadcu žalovaného a bol ustanovený do tejto funkcie nový správca úpadcu JUDr. Jaroslav Jakubčo. Podľa Obchodného vestníka č. 85/2023 bol ustanovený žalovanému správca, spoločnosť UBC 2020, k. s. so sídlom Bratislava. Elektronickým podaním zo dňa 15.06.2023 žalovaný oznámil, že si voči žalobcovi v inom súdnom konaní neuplatňuje nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2019 s tým, že ku dňu 15.06.2023 žalobkyňa dlhuje z titulu neuhradenej istiny spotrebiteľského úveru a príslušenstva žalovanému sumu vo výške 911,98 eur. Písomným podaním zo dňa 20.06.2023 oznámila žalobkyňa, že od 01.10.2021 do dnešného dňa v prospech žalovaného uhradila sumu 57,20 eur z titulu predmetnej úverovej zmluvy. Okrem toho uviedla, že sumu splátok, ktoré mu žalobkyňa odovzdala z jej účtu do dňa 30.09.2021 si presne nepamätá a nedajú sa jej v elektronickom prístupe tieto údaje zobraziť, a preto nevie v tak krátkom termíne uviesť sumu vykonaných úhrada za úver. Uznesením zo dňa 27. novembra 2023 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.04.2019, ako aj určenia, že zmluva o úvere zo dňa 10.04.2019 je neplatná pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, resp. že tento úver z úverovej zmluvy je bezúročný a bezpoplatkový. Elektronickým podaním zo dňa 14.12.2023 právny zástupcu žalovaného oznámil súdu, že konanie je podľa jeho názoru prerušené, a preto nemôže súd pokračovať v súdnom konaní, nakoľko ide o vadu takéhoto konania. Pokiaľ ide o návrh na zmenu žaloby, tak takýto návrh na zmenu žaloby sa týka majetkového nároku voči žalovanému, a teda ide o majetok podliehajúci konkurzu. Z tohto dôvodu podľa § 47 ods. 5 zákona o konkurze musí takýto návrh smerovať voči správcovi úpadcu, a nie voči žalovanému. Keďže žalovaný nemôže byť účastníkom konania, v ktorom sa bude rozhodovať o návrhu na zmenu žaloby, tak týmto účastníkom na strane žalovaného môže byť jedine správca úpadcu, ktorý ale nie je účastníkom tohto konania. Preto nie je možné rozhodnúť meritórne o návrhu na zmenu žaloby. Elektronickým podaním zo dňa 28.02.2024 právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil s tým, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti a zároveň zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach a žiadal, aby súd v dôsledku existencie vážnych vád tohto súdneho konania, nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného toto súdne konanie zastavil. Zároveň právny zástupca žalovaného uviedol, že na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 15Csp/113/2023 vedie súdne konanie, v ktorom si správca úpadcu – žalovaného uplatňuje peňažné nároky voči žalobkyni z titulu predmetnej úverovej zmluvy. V tomto konaní sa bude súd zaoberať aj otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobou o zaplatenie peňažnej sumy zo dňa 30.11.2023 sa spoločnosť UBC 2020, k. s. so sídlom Bratislava ako správca konkurznej podstaty úpadcu Silverside a. s. v konkurze domáha proti žalobkyni o zaplatenia sumy 688,71 eur s príslušenstvom, ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 114,96 eur. Z tejto žaloby tiež vyplýva, že spoločnosť Silverside a. s., ktorá je v konkurze a žalobkyňa ako fyzická osoba uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2019 číslo 350834582, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.200,- eur s tým, že zmluvný úrok bol dojednaný vo výške 19,03 % ročne, pričom žalobkyňa tento úver nesplatila ku dňu podania žaloby. Okrem toho bola medzi spoločnosťou Silverside a. s. a žalobkyňou uzavretá aj zmluva o zabezpečení poistenia, ktorá bola uzavretá dobrovoľne a nebola podmienkou poskytnutia úveru (bod 13 zmluvy o zabezpečení poistenia) resp. nebola ani podmienkou uzavretia zmluvy (článok XIII. bod 1 zmluvy). Žalobkyňa sa zaviazala splácať zároveň mesačné náklady spojené s poistením vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení poistného vo výške 1,68 eur, a to vždy spolu s pravidelnou mesačnou splátkou úveru. Následne sa žalobkyňa dostala so splácaním úveru ako aj splácaním mesačných nákladov spojených s poistením do omeškania, pričom spoločnosť Silverside a. s. poslednou výzvou zo dňa 09.02.2022 vyzval žalobkyňu na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky a súčasne ju upozornil, že si uplatňuje aj zmluvnú pokutu a zákonné nároky spojené s omeškaním s tým, že vymáhanie nárokov bude odovzdané do mandátnej správy a pokiaľ takáto dlžná suma nebude uhradená, s jej úhradou bude žalobkyňa v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, tak možno pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu. Zároveň žalobca – správca konkurznej podstaty poukázal na ust. § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., v zmysle ktorého v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa žalobkyňa dostala do omeškania so splácaním úveru, pretože došlo k splatnosti všetkých nesplatných pohľadávok a záväzkov úpadcu. Preto má správca konkurznej podstaty ako žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok IX. zmluvy). Okrem toho má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok II. zmluvy), ako aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy zosplatneného úveru od prvého dňa omeškania (článok II. zmluvy). Keďže žalobkyňa sa dostala do omeškania s úhradou mesačných nákladov spojených s poistením, tak má správca konkruznej podstaty úpadcu spoločnosti Silverside a. s. aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy neuhradených súm mesačných nákladov spojených s poistením. Z tohto dôvodu si uplatňuje žalobca voči žalovanej zaplatenie peňažnej sumy pozostávajúcej z istiny vo výške 688,71 eur, ktorá predstavuje nezaplatený úver istiny, ako aj sumu 47,04 eur čo predstavuje celkovú sumu neuhradených mesačných nákladov spojených s poistením. Správca konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti Silverside a. s. si uplatňuje voči žalobkyni aj zmluvný úrok vo výške 171,23 eur, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne zo sumy 447,70 eur od 01.10.2022 do dňa podania žaloby a zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne zo súm omeškaných splátok za obdobie od 13.09.2021 do dňa podania žaloby, pričom táto zmluvná pokuta predstavuje sumu 114,96 eur. Zároveň si uplatňuje aj úroky z omeškania a náklady za vystavenie listovej upomienky vo výške 4,- eurá. Z prehľadu platobnej disciplíny nachádzajúcej sa v tomto spise tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 15Csp/113/2023 vyplýva okrem iného, že dňa 10.04.2019 bol vyplatený žalobkyni úver vo výške 1.200,- eur s tým, že tá v období od 09.05.2019 do 19.07.2023 vykonávala jednotlivé úhrady vo vzťahu k žalovanému, pričom posledná splátka bola vykonaná 19.07.2023 vo výške 5,- eur. Podľa poslednej výzvy zo dňa 09.02.2022 spoločnosť Silverside a. s. vyzvala žalobkyňu na zaplatenie neuhradených mesačných splátok v celkovej výške 156,15 eur s tým, že ak nebudú uhradené a s úhradou bude v omeškaní viac ako tri mesiace, tak bude môcť spoločnosť Silverside a. s. pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa doručenky (čl. 25) bola táto výzva doručená žalovanej 15.02.2022. Tunajší súd rozhodol takomto súdnom konaní o podanej žalobe tak, že vydal platobný rozkaz zo dňa 11. decembra 2023, proti ktorému podala žalovaná odpor zo dňa 02.01.2024. V podanom odpore žalobkyňa v postavení žalovanej uviedla, že s takýmto platobným rozkazom nesúhlasí, pričom nie je finančne solventná, uskutočňujú sa jej zrážky zo mzdy a iné nebankové spoločnosti si riešia prostredníctvom súdnych konaní nároky voči nej, pričom žiada žalobu zamietnuť. Žalovaný v tomto konaní však v postavení žalobcu, a to jeho správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení zo dňa 27.02.2024 uviedol, že žalobkyňa v podanom odpore uvádza len všeobecné tvrdenia, že nesúhlasí s platobným rozkazom a že je nesolventná, resp. že nie je schopná zaplatiť dlžnú sumu z dôvodu finančnej situácie. Podľa názoru žalovaného tak žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody,
ktoré by vyvracali dôvodnosť uplatneného nároku s tým, že podľa jeho názoru odpor žalobkyne tak nie je vecne odôvodnený a jeho účelom je oddialiť plnenie dlhu. Z tohto dôvodu žiada odmietnuť takýto odpor ako vecne neodôvodnený. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 22.02.2024 bolo zároveň zistené, že tá bola vyzvaná na upresnenie podaného odporu s tým, že podľa jej názoru zmluva je pre rozpor s viacerými ustanoveniami zákona ako aj dobrými mravmi neplatná podľa § 39, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, ona má postavenie spotrebiteľa, táto zmluva nie je vyvážená. Zároveň poukázala na skutočnosť, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39, čo však nie je splnené, pričom z internetovej stránky Národnej banky Slovenska je zrejmé, že úrokové miery obdobného úveru pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci 4/2019 boli vo výške 5,14 % ročne a z tohto dôvodu je tak zrejmé, že ročná úroková sadzba vo výške 19,03 % ktorá bola dojednaná v zmluve, štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytnutých v tomto období bankami. Ide tak o neprimerane vysoké úroky, a preto by mal súd považovať takúto dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Ďalej poukázala na skutočnosť, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v súvislosti dojednaní zmluvnej pokuty vo výške 12 % v článku IX. bod 1 ako aj v bode 4, pretože takéto dojednania vytvárajú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, a to v neprospech žalobkyne. Tiež táto zmluvná pokuta je v rozpore s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 3a ods. 1 a možno ju považovať za neprimerane vysokú. Okrem toho zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. a teda je bezúročná a bezpoplatková, pretože v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, nakoľko veriteľ nezahrnul do výpočtu splátky poistného vo výške 1,68 eur mesačne a z tohto dôvodu boli nesprávne uvedené aj celkové náklady žalobkyne. Nesúhlasí tiež s výškou dlžnej istiny, pretože žalobca dospel s použitím nesprávneho výpočtu s prihliadnutím na započítavanie čiastočného plnenia, a to aj s poukazom na § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko úhrady prednostne započítal na úroky z omeškania, poistenie a upomienky. Vzhľadom na uvedené žiadala žalobu zamietnuť.
9. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
13. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
15. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
16. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.12ce)
17. Podľa § 47 ods. 1, 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
18. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
19. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 29.09.2022 bolo v Obchodnom vestníku č. 187/2022 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside a. s. Predmetom súdneho konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako aj určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere resp. určenie, že takýto úver je bezúročný a bezpoplatkový. Súd sa najskôr zaoberal otázkou, či z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného počas súdneho konania môže/nemôže vo veci konať resp. či je súdne konanie prerušené a to s poukazom na ustanovenie § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ako aj námietky žalovaného. Táto otázka sa musí podľa názoru súdu posudzovať s ohľadom na predmet súdneho konania, pretože ak by jeho predmetom bol majetok podliehajúci konkurzu, ktorý tvorí konkurznú podstatu tak by bolo konanie prerušené. Okresný súd však dospel k záveru, že predmetom sporu je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy resp. určenie neplatnosti zmluvy o úvere ako aj určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, a preto sa takéto konanie netýka majetku úpadcu – žalovaného, ktorý podlieha konkurzu. Z uvedených dôvodov tak vyhlásením konkurzu nedošlo k prerušeniu súdneho konania, pretože v tomto súdnom konaní sa výlučne posudzujú okolnosti uzavretia predmetných zmlúv a ich platnosť resp. neplatnosť prípadne bezúročnosť úveru. Rozhodnutím súdu o predmete žaloby tak nemôže byť nijakým spôsobom ovplyvnený majetok žalovaného, ktorý podlieha konkurzu, pretože v tomto konaní je predmetom výlučne posúdenie zákonnosti uzavretia uvedených zmlúv a nie samotný nárok z nich. Z uvedených dôvodov ako aj s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. tak správca konkurznej podstaty nevstupuje do súdneho konania namiesto úpadcu a súd tak môže konať s úpadcom, ktorý nestratil právnu subjektivitu. /napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/71/2018 zo dňa 24. 04. 2019/. Okrem toho je potrebné uviesť, že v obdobnej veci aj Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 6CoCsp/24/2022 zo dňa 29.11.2022 rozhodol v súdnom konaní o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj neplatnosti úverovej zmluvy o podanom odvolaní, hoci v tom čase už bol vyhlásený konkurz na žalovaného. V tomto konaní tiež konal s pôvodným žalovaným a nie so správcom konkurznej podstaty.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, resp. zmluva o zabezpečení spotrebiteľského úveru v súvislosti s poistením, pričom tieto zmluvy žalovaný uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti /ide o skutočnosť všeobecne známu ako aj vyplývajúcu z výpisu z Obchodného registra žalovaného/ a žalobkyňa ich uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tieto zmluvy mali tiež formulárový charakter, boli vopred pripravené žalovaným a žalobkyňa nemohla ovplyvniť ich obsah, ale musela ich prijať ako celok alebo odmietnuť. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalobkyňa uzatvárala tieto zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. inej obchodnej činnosti, príp. výkonu povolania, a preto žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a žalovaný má postavenie veriteľa podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko vzhľadom na poskytnutý úver a dohodnuté zmluvné podmienky ide o spotrebiteľský úver resp. žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy. Z tohto dôvodu tak medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah.
21. Pokiaľ ide o žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, tak súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu v tejto časti v zamietnuť ako nedôvodnú. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka upravuje zabezpečovací prostriedok záväzku a to dohodu o zrážkach zo mzdy. Z uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a to článku I. okrem iného vyplýva, že tá bola uzavretá medzi stranami sporu dobrovoľne s tým, že si ju žalobkyňa ako dlžníčka prečítala, pričom mala záujem ju uzatvoriť. Okrem toho žalobkyňa súhlasila, aby z jej mzdy boli vykonávané zrážky v dohodnutej čiastke a boli priamo poukazované na účet veriteľa za účelom úhrady jej splatných záväzkov. Zároveň z článku II. takejto dohody je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ má voči žalobkyni pohľadávku z úverovej zmluvy č. 350834582, pričom z celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť predstavovala sumu 1.869 eur /istina úveru spolu s dohodnutým úrokom/ ako aj ostatné príslušenstvo /úroky z omeškania/ resp. práva spojené s uvedenými nárokmi /napr. zmluvná pokuta/. Tiež táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala aj pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver vo výške 100,80 eur spolu s príslušenstvom . Z článku II. bod 4. tiež vyplýva, že sa veriteľ a dlžník
sa dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka až do doby kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. Zároveň podľa článku III. bod 7. mal dlžník -žalobkyňa zákonnú možnosť odmietnuť uzavrieť takúto dohodu tým, že ju nepodpíše. Dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá ako osobitná listina, ktorá nie je súčasťou úverovej zmluvy. Zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že dohodu o zrážkach zo mzdy možno uzavrieť aj v spotrebiteľských vzťahoch, a preto nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že ide o neplatné alebo neprijateľné zmluvné dojednanie tak ako to tvrdí žalobkyňa. Preto ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 5a zák. č. 250/2007 Z. z.) za predpokladu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je uzatvorená na samostatnej listine a dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia/ článok I. dohody/ s tým, že mal možnosť ju odmietnuť /článok III bod 7/. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, pričom si plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že musí byť uzatvorená písomne. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Súd po jej preskúmaní a vykonanom dokazovaní nezistil, že by táto dohoda obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa resp. nezistil, že by bola neplatná z iného dôvodu. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nakoľko neobsahuje označenie platiteľa mzdy tak súd uvádza to, že takýto údaj nie je podstatnou náležitosťou takejto dohody, a preto jeho absencia ju nerobí neplatnou. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že v dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedených rozsah záväzku, resp. žalovaný si môže sám určovať jeho rozsah, tak je potrebné uviesť, že výška zabezpečenej pohľadávky je v dohode priamo uvedená a to vo výške 1869 eur, resp. 100,80 eur, pričom je dostatočne určito vymedzené aj príslušenstvo pohľadávky /úroky z omeškania/ ako aj práva spojené s uvedenými nárokmi napr. zmluvná pokuta, ktorá vyplýva priamo z úverovej zmluvy. Zároveň žalobkyňa tiež mala reálnu možnosť odmietnuť podpísať takúto dohodu o zrážkach zo mzdy čo však nevyužila, pričom svoje tvrdenie o tom, že bola prinútená takúto dohodu podpísať nepreukázala. Okrem toho je potrebné uviesť, že v súčasnosti nebola splatená ani istina úveru, pričom samotná žalobkyňa bola ochotná ju uhradiť s tým, že chcela takýto dlh splácať formou mesačnej splátky. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k názoru, že vzhľadom obsah dohody ako aj spôsob jej uzatvárania, ktorý bol v súlade s § 5a zákona č. 270/2005 Z. z. v spojení s § 551 Občianskeho zákonníka nemožno konštatovať, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. že nemá zákonné náležitosti platného právneho úkonu. 22. Pokiaľ išlo o žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver je neplatný, resp. že úver je bezúročný a bezpoplatkový, tak súd dospel k záveru, že je potrebné súdne konanie zastaviť s poukazom na § 159 CSP a to existenciu prekážky litispendencie. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že : „Právoplatný rozsudok na plnenie z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu“(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. augusta 2012, sp. zn. 5 Cdo 115/2012).V súdnom konaní bolo preukázané, že žalovaný, resp. správca konkurznej podstaty žalovaného podal v decembri 2023 žalobu o plnenie /súdne konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 15Csp/113/2023/, ktorou sa domáha proti žalobkyni zaplatenia peňažnej sumy, pričom ide o nárok vyplývajúci z rovnakej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ku ktorej sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti, resp. bezúročnosti úveru v tomto súdnom konaní. Z uvedených dôvodov tak v konaní o zaplatenie peňažnej sumy /žaloba na plnenie/ bude súd preskúmavať pri rozhodovaní ako predbežnú otázku bezúročnosť, bezpoplatkovosť takéhoto úveru, resp. platnosť, príp. neplatnosť takejto úverovej zmluvy. Preto súd dospel k záveru, že žaloba o plnenie tak zakladá prekážku litispendencie vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti úverovej zmluvy ako aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti takejto úverovej zmluvy a konanie je s poukazom na § 159 CSP potrebné zastaviť, nakoľko ide o rovnaký predmet konania s tým, že ide aj o rovnaký okruh účastníkov, hoci žalobu v konaní o zaplatenie peňažnej sumy podal správca konkurznej podstaty žalovaného voči žalobkyni. Keďže ani jedno z uvedených súdnych konaní nie je doposiaľ právoplatne skončené, tak súd z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky konania, takéto konanie v tejto časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zastavil. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa bola úspešná v časti o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, nakoľko žalovaný tým, že podal počas súdneho konania žalobu o plnenie, zavinil čiastočné zastavenie súdneho konania o takýchto nárokoch. Z tohto dôvodu tak žalobkyňa bola úspešná v rozsahu týchto dvoch nárokov. Zároveň však žalobkyňa bola neúspešná pokiaľ išlo o nárok týkajúci sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože žaloba bola v tejto časti nároku zamietnutá. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala úspech v rozsahu
dvoch nárokov a neúspešná bola v rozsahu jedného nároku tak je vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 33%. Keďže si však nárok na náhradu trov konania neuplatňovala, resp. žiadne trovy konania jej nevznikli, tak súd jej nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.
24. Súd zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 5Csp/91/2021 zo dňa 21.12.2021 právoplatné 27.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25CoCsp/10/2022 zo dňa 05.04.2022, a to s poukazom na ustanovenie § 335 ods. 1 CSP, pretože žaloba bola žalobkyni zamietnutá, resp. konanie bolo zastavené. Z tohto dôvodu tak boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).