Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/170/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, B., zast. Ján Čipka, advokát, Partizánska 197, Hnúšťa, IČO: 37 896 164, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 13Csp/200/2016 - 46, zo dňa 28. marca 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200020470 uzavretej dňa 27.04.2009 medzi žalovaným ako úverovým veriteľom a žalobkyňou ako úverovou dlžníčkou je bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že mal preukázané, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 27.04.2009 Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200020470. Žalovaný schválil žalobcovi úver vo výške 531,10 eur, pri úrokovej sadzbe 67,68 % ročne, RPMN 67,68 %, priemerná RPMN bola 34,49 %, ktorý bol žalobca povinný splácať splátkami splatnými do 16-teho dňa v mesiaci vo výške 36,28 eur, počet plátok bol 24. Zároveň žalovaný žalobcovi schválil tzv. revolving vo výške 372,24 eur, pri úrokovej sadzbe 57,62 % ročne a predpokladanej RPMN 53,80 %. Podľa názoru súdu ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahuje aj špeciálny zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný mu poskytol úver vo výške 531,10 eur a žalobca žalovanému zaplatil sumu 1 917,62 eur. Žalovaný toto tvrdenie v konaní nijako nerozporoval.

4. Medzi stranami bolo sporné, či prejednávaná žaloba je v súlade s ust. § 137 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že uvedená „zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.04.2009 je bezúročná a bez poplatkov“. Posúdením obsahu žaloby však súd dospel k záveru, že žalobca sa domáha určenia, že „úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.04.2009 je bezúročný a bez poplatkov“, teda určenia, že žalovanému ako veriteľovi nevzniklo právo na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov za poskytnutie úveru. Súd má zato, že ide o žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP.

Žalobca sa nedomáha určenia právnej skutočnosti (akou by bolo napr. určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere), ale práva vyplývajúceho z právnej skutočnosti, ktorou je Zmluva o revolvingovom úvere.

5. Keďže ide o žalobu podľa ust. § 137 písm. c) súčasne súd skúmal, či má žalobca daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp. či tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Súd konštatuje, že v danej veci má žalobca nepochybne daný naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pretože tento vyplýva z ust. § 3 ods. 5 prvej vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Žalobca je v pozícii spotrebiteľa (slabšej zmluvnej strany) proti žalovanému ako dodávateľovi, má preto právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav, ktorý bol vyvolaný žalovaným. Žalobca totiž v žalobe tvrdí, že boli porušené jeho práva ustanovené zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, že v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Pri posudzovaní danosti naliehavosti právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či je tu právo bude mať za následok zmenu práv a povinností, alebo postavenia žalobcu v hmotnoprávnom vzťahu. Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujme na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, či žalovaný má voči nemu právo na úroky z úveru a poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, alebo toto právo nemá, čo teda vo výsledku bude mať za následok aj zmenu povinností žalobcu v hmotnoprávnom vzťahu so žalovaným. Pričom nedôjde k vyvolaniu ďalšieho sporu, pretože žalobca si voči žalovanému nemieni uplatňovať prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože pozitívnym rozhodnutím súdu o jeho žalobe bude mať spor zo zmluvy za vyriešený a už ani žalovaný ho nebude môcť žalovať za prípadné ďalšie nároky vyplývajúce zo zmluvy, keďže žalobca istinu poskytnutého úveru už zaplatil.

6. V ďalšom konaní súd podrobil zmluvu o revolvingovom úvere prieskumu z hľadiska žalobcom namietaných nedostatkov obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba z úveru 67,68 % ročne, ktorá výška presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy takmer päťnásobne (v rozhodnom čase bola úroková sadzba zverejňovaná NBS pre obdobný typ úveru 11,71% ročne), teda ide o neplatné dojednanie (§ 39 Občianskeho zákonníka), ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§3 Občianskeho zákonníka) v zmluve o úvere, ktoré má za následok neplatnosť zmluvy v časti úrokov a poplatkov. Podľa názoru súdu ani údaj „konečná splatnosť úveru“ v zmluve nie je uvedený tak ako vyžaduje zákon č. 258/2001 Z.z. Nestačí dedukcia z toho, že splátky sú splatné vždy do 16. dňa v mesiaci a že ich celkový počet má byť 24, keď navyše z údajov uvedených v zmluve, bez uvedenia dátumu splatnosti prvej splátky, ani nie je možné dospieť k dátumu konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný poukazoval na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a na Zmluvné dojednania, tieto nie sú opatrené podpismi oboch zmluvných strán, nie sú súčasťou samotnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené nedostatky dospel súd k záveru, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 82000204570 zo dňa 27.04.2009 je podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Pre takýto záver je postačujúce, pokiaľ v zmluve chýba, alebo je nesprávne uvedený čo i len jeden zákonom stanovený údaj zmluvy.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný zotrváva na svojom názore, že v danom prípade absentuje naliehavý právny záujem na určení akého sa domáha žalobca v konaní. Prípustnosť určovacej žaloby súd odôvodnil ustanovením § 137 písm. c) a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Postup súdu je v rozpore s CSP. Podľa ust. § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo .... Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu uvádza: „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d) kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujem zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a

nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej“. Podľa komentára k (Tomaškovič a spol. ): „Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobítného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný.“ Predmetom určovacieho návrhu, o ktorom súd rozhodol napadnutým rozsudkom, nebolo žiadne určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Žalobca sa domáhal skôr určitej skutočnosti, o ktorej určení je možné uvažovať len pri splnení podmienok podľa ust. § 137 písm. d) CSP, čo však ani nekonštatoval. Žalovaný preto tvrdí, že postup odôvodňujúci určenie podľa písm. c) uvedeného ustanovenia je procesne nesprávnym a pre postup podľa písmena d) neboli v konaní preukázané a tvrdené podmienky.

10. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. súd vykladá nesprávne, nakoľko dané ustanovenie predstavuje právnu normu, v ktorej obsahu sa neuvádza nič o určovaní bezúročnosti úveru. Vyplýva z neho len to, že porušenia práva spotrebiteľa sa možno domáhať na súde. Žalobca sa žiadneho porušenia práva na súde nedomáhal. Súd prvej inštancie ani nerozhodol výrokom o nejakom porušení práva žalobcu (výrok napádaného rozsudku konštatuje bezúročnosť úveru, nie porušenie práva spotrebiteľa), čiže rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom nezodpovedá tomu, čím súd prvej inštancie odôvodňuje prípustnosť podanej určovacej žaloby a svojho určovacieho rozhodnutia.

11. Konštrukcia bezúročnosti úveru v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere nie je založená ako dôsledok porušenia nejakého práva, ale ako právny dôsledok nesplnenia zákona a v dôsledku ktorého nastáva zákonom prezumovaná bezúročnosť úveru. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku prípustnosti určovacej žaloby.

12. Súd taktiež dospel k nesprávnemu záveru o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tento záver súd odôvodňuje tým, že dohoda o výške úroku je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru.

13. Súd v rozsudku sám konštatuje, že úver poskytnutý podľa predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 258/2001 Z.z. , pričom v rozpore s týmto tvrdením namiesto postupu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré je lex specialis, aplikoval ust. § 39 Občianskeho zákonníka v súvislosti so záverom súdu o neplatnosti dohody o výške úrokov.

14. Žalovaný cituje ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (27.04.2009) a § 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru a na ktoré odkazuje § 3 ods. 10,11 a poukazuje na nezákonnosť postupu súdu, keď súd podľa uvedených ustanovení nepostupoval v otázke odplaty za úver, ale v inej otázke sa riadil zákonom č. 258/2001 Z.z.. Postup súdu sa javí ako zámerná selekcia zákonných ustanovení pre to, aby súd spotrebiteľovi vyhovel a nie preto, aby o veci rozhodol podľa zákona.

15. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru, splatnosť), bola v zmysle uvedeného 68,98 %. (viď. príloha - tabuľkové vyhotovenie - Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi za 4. Štvrťrok 2008, podľa Nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru - Platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnuté od 16.02.2009 do 15.05.2009). Výška odplaty vyplývajúca pre úver dohodnutý a poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere 67,68 % neprevyšuje uvedenú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou, súd nie je oprávnený podľa žiadneho zákona k tomu, aby menil maximálnu výšku odplaty, ktorú stanovilo MF SR a aby túto úpravu a hodnotu nerešpektoval. Súdu tiež vytýka, že namiesto zákona rozhoduje na základe odkazu na rozhodnutie NS SR, ktoré nemá po stránke skutkovej s prejednávanou vecou nič spoločné alebo niečo podobné.

16. Pokiaľ ide o súdom vytýkaný údaj konečná splatnosť úveru, zákonodarca v zákone č. 258/2001 Z. z. neurčil, ako má byť tento údaj vyjadrený. Namieta tiež záver súdu, podľa ktorého by údaj o konečnej splatnosti úveru nemohol byť v rámci Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, lebo podľa názoru súdu nie je súčasťou zmluvy. Podľa čl. 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní je Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi súčasťou zmluvy a z údaju o splatnosti poslednej splátky úveru daný údaj vyplýva. Súd neuvádza, z akého dôvodu túto argumentáciu žalovaného, na ktorú poukazoval v priebehu konania súd nevyhodnocoval.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, odvolanie nepovažuje za dôvodné. Určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru predstavuje prostriedok na odstránenie stavu právnej neistoty, spočívajúceho v otázke rozsahu záväzkov voči žalovanému. Bez tohto určenia by bolo právo žalobcu ohrozené, vzhľadom na sústavné výzvy na zaplatenie a hrozby exekúciou zo strany žalovaného. Súdne rozhodnutie v tejto veci pre žalobcu predstavuje právny základ, upravujúci vzťahy mení ním a žalovaným. Žalovaný jeho konaním porušil spotrebiteľské práva žalobcu vzhľadom na to, že mu neposkytol dostatočné zákonom predpokladané informácie a konal v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavky v zmysle § 137 podaná žaloba spĺňa. Žalobca považuje za potrebné v právnom vzťahu so žalovaným vyriešiť otázku, či tu existuje jeho právo na úroky a poplatky z úveru, ktoré si opakovane uplatňuje a tým odstrániť spornosť vo výške záväzku žalobcu voči žalovanému. Súd správne aplikoval písm. c) ust. § 137 CSP, rozhodnutím určil , že úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmysle občianskoprávnej teórie úver nie je právnou skutočnosťou ale len právnym následkom určitej právnej skutočnosti, v tomto prípade uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá síce je právnym úkonom a teda právnou skutočnosťou, ale určenie týkajúce sa jej vlastností nebolo obsahom výroku súdu. Čo sa týka dôvodnosti určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov súd vec správne právne posúdil.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

19. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Ust. § 137 obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb. Žaloby na plnenie sú upravené v písm. a), žaloby na splnenie povinnosti a žaloby na vyporiadanie práv v písm. b), klasická určovacia žaloba v písm. c), pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, a v písm. d) je upravená žaloba o určenie právnej skutočnosti, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis (napr. , zákon o dobrovoľných dražbách, novinkou s účinnosťou od 01.01.2018 je ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. .....).

21. Žalovaný za podstatu nesprávnosti právnych záverov súdu prvej inštancie považuje to, že okresný súd nesprávne posúdil právnu otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu akého sa podanou žalobou domáhal.

22. V prejednávanom prípade sa okresný súd riadil tým, že žalobu podal žalobca - spotrebiteľ, kedy otázku naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení je treba právne posúdiť so zreteľom na osobitnú právnu úpravu pre spotrebiteľa, jeho postavenie a princíp ochrany jeho práv vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj základné interpretačné pravidlo v spotrebiteľských sporoch o ochrane slabšej strany - spotrebiteľa.

23. Aj odvolací súd zastáva taký názor, že nie je možné vopred vylúčiť existenciu naliehavého právneho záujmu vo všetkých určovacích žalobách v spotrebiteľských veciach bez poznania skutkových okolností prípadu a jeho existenciu je potrebné skúmať vždy vzhľadom na výsledok, ktorý sa má navrhovaným rozhodnutím docieliť. Potom aj ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na ktoré odkázal okresný súd v odôvodnení rozsudku, v znení: „proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva“ je možné vykladať tak, že pred nedostatkami zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú sankcionované zákonom, spadá aj spôsob ochrany vo forme

žaloby o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov (daný prípad), o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a iné.

24. Rozhodovacia prax súdov nebola jednotná v otázke nutnosti, či potreby skúmania naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti, alebo bezúročnosti spotrebiteľských zmlúv zo strany spotrebiteľov. Súdy túto otázku posudzovali rôzne a spravidla, ako je vyššie uvedené v závislosti od konkrétnych okolností veci. Takto to urobil okresný súd aj v prejednávanom prípade, pričom odvolací súd sa s postupom okresného súdu a aj s jeho záverom, že naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je daný stotožňuje. Odkazuje na dôvody, ktoré v odôvodnení rozsudku uviedol okresný súd.

25. Odvolací súd dodáva, že od 01.01.2018 v zmysle aktuálne platnej právnej úpravy v čase rozhodovania odvolacieho súdu, konkrétne ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je zákonom výslovne upravená možnosť spotrebiteľa pred súdom domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Predmetné ust. bolo do zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vnesené novelou zákona č. 279/2017 Z. z. a pokiaľ prechodné ustanovenia k tomuto zákonu výslovne neriešia aplikabilitu tohto zákonného ustanovenia na žaloby spotrebiteľa o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a určenie bezúročnosti a bezpopaltkovosti podané do 01.01.2018, pokiaľ v čase rozhodovania odvolacieho súdu už je toto zákonné znenie platné a účinné, bol odvolací súd povinný na toto ustanovenie prihliadať pri svojej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ teda ust. § 137 písm. c) vymieňuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, avšak výslovne ustanovuje, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu a taktiež ustanovenie § 137 písm. d) možno podať žalobu o určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, potom aj z tohto dôvodu odvolací súd rozhodujúci podľa právnej úpravy platnej v čase jeho rozhodovania musí prisvedčiť záverom okresného súdu, ktorý v čase svojho rozhodovania napriek tomu, že výslovne žiadne zákonné ustanovenie neupravovalo právo spotrebiteľa domáhať sa takého určenia ako žiadal žalobca v žalobe (určenia že úver je bezúročný a bez poplatkov), dospel k záveru, že podľa okolností prípadu je tu daný naliehavý právny záujem na určení navrhovanom žalobou. V čase rozhodovania odvolacieho súdu už s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 137 c) a d) CSP, naliehavý právny záujem spotrebiteľa nie je zo strany súdu potrebné skúmať.

26. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil aj otázku, že o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu v rozhodnutí súdom vytýkaného nedostatku obsahových náležitostí v zmluve o úvere. Za jednoznačne správy považuje odvolací súd záver okresného súdu o neprimeranosti úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve o úvere vo výške 67,68 % ročne, čo má za následok neplatnosť takéhoto dojednania a zároveň zo zákona aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Odvolací súd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd a na tieto dôvody odkazuje. Navyše dodáva, že už samotný fakt, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako podstatnú náležitosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať nielen úrokovú sadzbu, ale osobitne (ako inú náležitosť) aj RPMN, týmto je zdôraznené, že ide o dve samostatné a aj obsahovo odlišné ekonomické kategórie, z ktorých každú súd hodnotí samostatne, či splňuje kritériá dané zákonom pre tú - ktorú náležitosť zmluvy. Preto ak je úroková sadzba za úver stanovená výškou, ktorá nepresahuje RPMN, to ešte automaticky neznamená, že vždy je súladná so zákonom, či dobrými mravmi. Takýmto právnym názorom sa riadil pri rozhodovaní aj okresný súd, keď „úrokovú sadzbu“ dohodnutú účastníkmi zmluvy v (bez ohľadu na to, že v danom prípade je táto o niečo nižšia ako RPMN, ktorá bola 68,98%), ako jednu zo zložiek, ktorá síce vstupuje do výpočtu RPMN (odplaty za úver), hodnotil osobitne a to s prihliadnutím na Národnou bankou Slovenska zverejňované „Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri nových obchodoch

- spotrebiteľských úveroch poskytnutých na obdobie 1 až 5 rokov“ , pričom priemerná a obvyklá výška úrokov v období apríl 2009 (kedy bola zmluva o úvere uzatvorená) bola 11,71 % ročne, teda podstatne, niekoľkonásobne nižšia než výška úroku 67,68% ročne dohodnutá v zmluve o úvere. A na základe tohto zistenia konštatoval, že ide o úrokovú sadzbu dohodnutú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Uvedená skutočnosť, t.j. zistenie nedostatku čo i len jednej obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predpísanej zákonom č. 258/2001 Z. z. platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, bolo postačujúce pre záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 4 ods.

3 zákona č. 258/2001 Z. z.). Preto sa odvolací súd ani nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného týkajúcimi sa „konečnej splatnosti úveru“, ako obsahovej náležitosti zmluvy.

27. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil, ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .