Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-29-2023.pdf
PDF · 90.02 KB
Case nature
Subarea
26Co/29/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom: Nám. sv. Michala 11, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 258 535, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 3.899,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/110/2022 – 182 z 1. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/110/2022 – 182 z 1. marca 2023 odmieta.
II. Odvolací súd žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhala, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej istinu vo výške 3.949,89 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.083,22 eura od 01.07.2022 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne zo sumy 1.850 eur od 26.02.2022 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne zo sumy 1.016,67 eura od 01.07.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 300 eur, ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 31.08.2020 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom X-XXXXXXXX bytu na H. I. J. XX K. G.. Dňa 13.03.2022 sa žalovaný z predmetného bytu bez predchádzajúceho upovedomenia a ukončenia nájomného vzťahu odsťahoval a byt zanechal v dezolátnom stave. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej titulom dlžného nájomného sumu 1.850 eur (dlžné nájomné za január až apríl 2022 vo výške 2.400 eur mínus zábezpeka 550 eur). Ďalej sa domáhala zaplatenia sumy 1.016,67 eura ako nedoplatku za služby poskytované s užívaním bytu, sumy 1.083,22 eura ako náhrady škody spôsobenej žalovaným a uplatňovala si tiež zmluvnú pokutu 6 x 50 eur, t. j. 300 eur. Pretože žalovaný žalobkyni dlžné nájomné, nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu a náhradu škody neuhradil, dostal sa do omeškania a žalobkyňa od neho žiadala aj zaplatenie úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania. 2. Keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica odpor, vec bola postúpená na Okresný súd Nitra, ktorý ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 19C/110/2022 – 182 z 1. marca 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“), ktorým vo výroku I. zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.899,89 eura, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.083,22 eura od 01.07.2022 do zaplatenia, poplatku z omeškania vo výške 0,50 ‰ denne zo sumy 1.800 eur od 26.03.2022 do zaplatenia, poplatku z omeškania vo výške 0,50 ‰ denne zo sumy 1.016,67 eura od 01.07.2022 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 300 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná v celom rozsahu.
Žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie nedoplatku na nájomnom za mesiac január 2022 v sume 550 eur, za mesiac február 2022 v sume 600 eur, za mesiac marec 2022 v sume 600 eur a za mesiac apríl 2022 v sume 600 eur, čo spolu predstavuje 2.350 eur. Po odpočítaní zálohy zloženej žalovaným v sume 550 eur, predstavuje nárok žalobkyne sumu vo výške 1.800 eur. Nárok na zaplatenie uvedenej sumy súd považoval za preukázaný, keď z uzavretej nájomnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sa dohodli na odplate za užívanie bytu žalovaným (nájomnom) vo výške 550 eur mesačne a počnúc mesiacom február 2022 na nájomnom vo výške 600 eur mesačne (dodatok č. 2 k nájomnej zmluve). Hoci žalovaný tento nárok v podanom odpore popieral a tvrdil, že nájomné platil tak on ako aj jeho dcéra, nepreukázal, že nájomné uhradil aj za požadované obdobie. Napriek tomu, že žalovaný nesúhlasil s povinnosťou uhrádzať žalobkyni nájomné aj za mesiac apríl 2022 s poukazom na skutočnosť, že v tomto období sa už v byte žalobkyne nezdržiaval, súd prvej inštancie považoval nárok žalobkyne za dôvodný aj v tejto časti. Žalovaný byt žalobkyne opustil bez toho, aby o tejto skutočnosti žalobkyňu informoval a bez toho, aby právny vzťah medzi ním a žalobkyňou na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.08.2020 akokoľvek ukončil. Pretože nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným trval aj v mesiaci apríl 2022, žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobkyni nájomné aj za tento mesiac. 4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní odôvodnila a preukázala aj nárok na zaplatenie nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu v sume 1.016,67 eura (voda, kúrenie v období od 01.01.2021 do 31.12.2021 v sume 844 eur; voda, kúrenie v období od 01.01.2022 do 13.02.2022 v sume 115,05 eura; plyn v období od 29.05.2021 do 13.03.2021 v sume 57,62 eura). Výšku tohto nároku žalobkyne žalovaný nijakým spôsobom nenamietal, preto ho súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) považoval za nesporný. 5. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z predložených fotografií a videozáznamu bolo preukázané aj poškodenie bytu a nutnosť vykonať jeho uvedenie do pôvodného stavu, s čím boli spojené náklady, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa ďalej voči žalovanému v konaní domáhala. Jednotlivé náklady žalobkyňa preukázala faktúrami dodávateľov, príjmovými pokladničnými dokladmi a výpismi svedčiacimi o úhrade faktúr. Takto bolo preukázané, že žalobkyňa vynaložila sumu 75 eur na tepovanie čalúnenia sedacej súpravy a stoličiek, sumu 909 eur za vymaľovanie bytu, sumu 18,01 eura na okennú kľučku, sumu 81,21 eura za interiérové dvere, čo spolu predstavuje 1.083,22 eura (75 eur + 909 eur + 18,01 eura + 81,21 eura = 1 083,22 eura). 6. Pretože žalovaný nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu nezaplatil v lehote splatnosti, vznikol žalobkyni v súlade s ustanovením bodu 3.5. nájomnej zmluvy nárok na zaplatenie poplatku z omeškania. Podľa dojednania strán sporu bol žalovaný v prípade omeškania s platením nájomného a platením úhrad za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu povinný platiť poplatok z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa si nárok na poplatok z omeškania zo sumy dlžného nájomného vo výške 1.800 eur uplatnila v súlade s ustanovením § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda vo výške 0,5 ‰ zo sumy nezaplateného nájomného, a to počnúc dňom 26.03.2022. Dňa 25.03.2022 bolo splatné nájomné za mesiac apríl 2022, ostatné požadované sumy nájomného boli splatné ešte skôr. Dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej čiastky nájomného, ktorú žalobkyňa požadovala, teda 26.03.2022, bol žalovaný v omeškaní s úhradami celej sumy požadovaného nájomného a vznikla mu s poukazom na bod 3.5 nájomnej zmluvy, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť žalobkyni z dlžnej sumy 1.800 eur aj poplatok z omeškania. Ku dňu 02.06.2022 žalobkyňa vyhotovila v neprítomnosti žalovaného Protokol o prevzatí nehnuteľnosti bez prítomnosti nájomcu, v ktorom spísala stavy jednotlivých meračov, zistené nedostatky, vyčíslila tu dlžné nájomné a dlh na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu. Podľa bodu 3.4. nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný vyrovnať nedoplatky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu na základe predložených vyúčtovaní, čo tiež neurobil. Žalobkyňa si voči žalovanému preto uplatnila aj nárok na poplatok z omeškania, a to počnúc dňom 01.07.2022. Tento nárok súd prvej inštancie považoval rovnako za dôvodný, žalovaným nespochybnený, a preto ho žalobkyni priznal. Žalovaný bol v omeškaní aj so zaplatením náhrady škody vyčíslenej a preukázanej žalobkyňou v sume 1.083,22 eur, preto súd prvej inštancie žalobkyni s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré žalobkyňa požadovala v súlade s § 3 nariadenia vlády v sadzbe 5 % ročne, a to počnúc dňom 01.07.2022. 7. Pre prípad porušenia povinností nájomcu definovaných v čl. VI. nájomnej zmluvy si strany sporu v bode 8.1 prvej vety nájomnej zmluvy dohodli zmluvnú pokutu, a to vo výške 50 eur za každé jednotlivé porušenie. Podľa druhej vety tohto bodu nájomnej zmluvy sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na zmluvnej pokute v sume 50 eur denne za každý deň omeškania žalovaného s vyprataním a odovzdaním bytu. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila zmluvnú pokutu za 6 jednotlivých porušení povinností
žalovaného. Tieto boli v konaní preukázané, preto súd prvej inštancie žalobkyni nárok vo výške 300 eur (6 x 50 eur = 300 eur) priznal. Bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou nájomného za mesiace január, február a marec 2022, čím porušil ustanovenie bodu 6.2. nájomnej zmluvy ukladajúce mu povinnosť platiť jednotlivé úhrady v lehote ich splatnosti. Žalovaný porušil tiež ustanovenie bodu 6.5. nájomnej zmluvy tým, že žalobkyni neoznámil nutnosť vykonať opravy v byte (nefunkčná kľučka na balkónových dverách, nefunkčná umývačka riadu). Porušil ďalej ustanovenie bodu 6.6. nájomnej zmluvy tým, že závady a poškodenia neodstránil (nefunkčná kľučka na balkónových dverách, nefunkčná umývačka riadu, poškodené dvere, zafajčené steny). Žalovaný porušil aj povinnosť odovzdať byt po skončení nájmu v stave, v akom ho prevzal, čím porušil ustanovenie bodu 6.8. nájomnej zmluvy. Znečistenie a poškodenia v byte boli preukázané fotografiami ako aj videozáznamom predloženým žalobkyňou zachytávajúcim stav bytu po odsťahovaní sa žalovaného. Žalovaný v konaní nepoprel tvrdenie žalobkyne o tom, že mal bez jej vedomia v byte ubytovať ďalšiu osobu, a to svoju dcéru L. F. s jej dcérou M., čím porušil aj ďalšie ustanovenie zmluvy, a to bod 6.11. V zmysle uzavretej nájomnej zmluvy boli okrem nájomcu v byte oprávnené bývať len dve osoby, a to N. F., nar. XX.XX.XXXX a F. F., nar. XX.XX.XXXX s tým, že v prípade akýchkoľvek zmien v počte osôb, ktoré sú oprávnené byt užívať bol žalovaný povinný si vyžiadať písomné odsúhlasenie prenajímateľom. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný byt dňa 13.03.2022 opustil, o čom žalobkyni zaslal len správu prostredníctvom aplikácie WhatsApp, žalobkyňu nijako nekontaktoval za účelom, aby jej byt osobne za súčasného spísania protokolu odovzdal. Žalobkyňa si za toto porušenie uplatnila nárok na zmluvnú pokutu v sume 50 eur, čo súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie bodu 8.1. nájomnej zmluvy považoval za dôvodné. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). 9. Podľa Čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. 10. Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. 11. Podľa § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. 12. Podľa § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. 13. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 14. Podľa § 223 ods. 1 CSP, rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk. 15. Napadnutý rozsudok bol žalovanému v zmysle 111 ods. 3 CSP doručený fikciou doručenia dňa 26.04.2023 s tým, že v rozsudku bol poučený o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Podľa § 362 ods. 1 CSP. 16. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v celom rozsahu (vychádzajúc z obsahu odvolania v zmysle Čl. 11 CSP) odvolanie, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené poštou dňa 24.07.2023, t. j. vyše dva mesiace po lehote na podanie odvolania, ktorá uplynula dňa 11.05.2023. 17. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu v poskytnutej lehote nevyjadrila. 18. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) najskôr zisťoval mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), či sú naplnené procesné podmienky prípustnosti odvolania, výlučne za naplnenia ktorých možno odvolanie vecne prejednať. Odvolanie totiž možno meritórne prejednať, teda na jeho základe vykonať odvolací prieskum ním napadnutého rozhodnutia, výlučne za kumulatívneho naplnenia procesných podmienok prípustnosti odvolania, ktorými sú (vychádzajúc z § 386 CSP): (i) prípustný predmet odvolania – t. j. odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa; (ii) zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania – t. j. podanie odvolania v zákonom stanovenej lehote; (iii) procesná legitimácia odvolateľa – t. j. podanie odvolania subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a (iv) dodržanie zákonných náležitostí odvolania – t. j. odvolanie má zákonom predpísané náležitosti, alebo ich síce nemá, avšak
vady odvolania nebránia pokračovaniu v odvolacom konaní. Ak ktorákoľvek z uvedených procesných podmienok prípustnosti odvolania splnená nie je, odvolací súd bez toho, aby vykonal vecný (meritórny) odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia, odvolanie podľa § 386 CSP (z procesných dôvodov) odmietne. 19. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 20. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok bol žalovanému v zmysle 111 ods. 3 CSP doručený fikciou doručenia dňa 26.04.2023 s tým, že v rozsudku bol poučený o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre (podľa § 362 ods. 1 CSP). Napriek tomu žalovaný podal proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie až dňa 24.07.2023, t. j. vyše dva mesiace po lehote na podanie odvolania, ktorá uplynula dňa 11.05.2023. 21. S ohľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol, keďže bolo v zmysle § 386 písm. a) CSP podané oneskorene. 22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ak odvolací súd odmieta odvolanie podľa § 386 CSP, vychádza odvolací súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania zo zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k § 255 CSP. Podľa civilno-procesnej doktríny, v uznesení, ktorým rozhodne odvolací súd, že odvolanie odmieta, vždy uvedie (bez návrhu) vo výroku o nároku na trovy odvolacieho konania, že tento nárok prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní. V prejednávanej veci však formálne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (II. výroková veta), keďže jej žiadne nevznikli (k odvolaniu sa nevyjadrila). 25. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 druhá veta CSP a ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.