Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/52/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Róberta Foltána a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v exekučnej veci oprávneného: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, D., právne zastúpený advokátskou kanceláriou KRION Partners s.r.o., so sídlom Palisády 50, Bratislava, IČO: 36 858 617, proti povinnému: S. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Viera Kučerová, v zastúpení Mgr. Pavel Mika, Exekútorský úrad so sídlom Dukelských hrdinov 16, Zvolen, o vymoženie 2024,83 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. zo dňa 6. decembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení , a , (ďalej len „“), a ods. , ďalej ustanoveniami , , a , až 3 (ďalej len „“). Prvoinštančný súd taktiež poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -11, -11 a -12 a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70.

3. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že smrť povinného znamená stratu jeho procesnej subjektivity. Ak vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov povinného z dôvodu, že dedičské konanie bolo zastavené, pretože povinný nezanechal žiadny majetok, exekúcia musí byť zastavená podľa . Sud prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôkladne zaoberal aj povinnosťou nahradiť trovy exekúcie a dospel k názoru, že túto povinnosť nie je možné uložiť oprávnenému, nakoľko v danom prípade absentujú zákonné dôvody predpokladané v Exekučného poriadku. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a dôvodom na zastavenie nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúci ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie strata procesnej subjektivity povinného. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že použitie ustanovenia Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) v spojení s Exekučného poriadku prichádza do úvahy len vtedy, keď povinný právne existuje. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko oprávnený zastavenie exekúcie nijako nezavinil (povinný zomrel počas exekúcie a preto v danom prípade nie je možné uspokojiť nároky súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Súd aj s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky dôvodil, že zákon neukladá súdu povinnosť uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale ustanovenie Exekučného poriadku pripúšťa aj možnosť uváženia súdu. Nie je možné

výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie pri výkone svojej funkcie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je tak vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril názor, že súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade, zákon ustanovuje aj výnimky z pravidla zaplatenia odmeny súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti a touto výnimkou je prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v časti, v ktorej súd rozhodol o náhrade trov konania odvolanie súdny exekútor. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že má za to, že v tomto prípade súd nesprávne rozhodol, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 psím. g) Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie v tomto prípade, namiesto exekútorom zisteného dôvodu zastavenia podľa ustanovenia Exekučného poriadku, následkom čoho je nesprávne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie. Súdny exekútor poukázal na ustanovenie , a , a , ods. 2 Exekučného poriadku, , , . Podľa súdneho exekútora súd nesprávne poučil strany o možnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu. Podľa súdneho exekútora je proti výroku súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov konania možné podať opravný prostriedok a to na základe ustanovenia . Súdny exekútor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2012, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority, rozhodol príliš formalisticky a arbitrárne. Podľa súdneho exekútora prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie je v danom prípade nemajetnosť povinného. Súdny exekútor je toho názoru, že súd prvej inštancie mal v úmysle za každú cenu ochrániť oprávneného od povinnosti náhrady trov exekúcie. Súdny exekútor taktiež poukázal na fakt, že časť pohľadávky bola pre oprávneného vymožená. Prvostupňový súd podľa názoru súdneho exekútora nesprávne posúdil vec, keďže dôvodom na zastavenie exekúcie mala byť nemajetnosť povinného a o náhrade trov exekúcie malo byť rozhodnuté v zmysle Exekučného poriadku tak, že oprávnený mal byť zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Súdny exekútor v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového sudu v napadnutej časti zmenil tak, že exekútorovi prizná nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne následne prvostupňový súd.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

6. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupujúc podľa , pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( , ), či podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.

9. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor. v ustanovení priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania výhradne v takom prípade, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie.

12. Pokiaľ ide o námietku súdneho exekútora, že ustanovenia a umožňujú podať odvolanie je možné podať proti napadnutému uzneseniu proti výroku o trovách konania opravný prostriedok, odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožnil.

13. Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom ( ), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa ( ). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým , teraz ), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. , od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku).

14. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - ) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa .

16. Napokon, pokiaľ by zákonodarca chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

17. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (podľa Exekučného poriadku v spojení s ). Preto súd prvej inštancie v poučení napadnutého uznesenia správne uviedol, že proti výroku o trovách exekúcie od odvolanie nie je prípustné.

18. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktoré vydal sudca súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa zmysle , . odvolanie súdneho exekútora proti výroku uznesenia

o trovách exekúcie odmietol bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).