Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov: 1) A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., občan SR, 2) D. B., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., občan SR, obaja právne zastúpení: JUDr. Tibor Bašista, advokát so sídlom AK Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti žalovaným: 1) D. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F., občan SR, 2) G. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F., občan SR, obaja právne zastúpení: Mgr. Marcel Lesňák, advokát so sídlom AK Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50 654 578, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. – 67 zo dňa 09.11.2022, jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní m a j ú voči žalobcom n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 2 O.z. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zmluva o úvere je dvojstranným právnym úkonom, kde na jednej strane vystupuje ako zmluvná strana veriteľ a na druhej strane dlžník. Na každej strane môže vystupovať viacero účastníkov tak, ako je to v tomto prípade na strane dlžníkov z úverových zmlúv, teda tak žalobcovia, ako aj žalovaní vystupujú v predmetných zmluvách ako spoludlžníci (nie ručitelia, ako sa tieto pojmy v konaní často zamieňali). Na to, aby nastala zmena v právnom vzťahu dlžníkov (žalobcovia, aj žalovaní) s veriteľom (Slovenská sporiteľňa,a.s.), spočívajúca vo vypustení žalobcov, ako spoludlžníkov z úverovej zmluvy, je nutná zmena zmlúv o úvere. Zmluva o úvere môže byť zmenená len v prípade, ak so zmenou súhlasia obidve zmluvné strany, teda v danom prípade všetci spoludlžníci a aj veriteľ. Samozrejme je možné, aby žalovaní požiadali veriteľa- Slovenskú sporiteľňu, a.s. o zmenu spočívajúcu v zúžení (prípadne nahradení) účastníkov na strane dlžníkov, teda o vypustenie spoludlžníkov (žalobcov), avšak výlučne od vôle veriteľa závisí, či tento návrh akceptuje a uzatvorí dodatok k zmluve o úvere, v dôsledku čoho by nastala zmena v predmetnom právnom vzťahu spočívajúca v zúžení počtu spoludlžníkov (príp. nahradení inými spoludlžníkmi), alebo či tejto žiadosti nevyhovie. Žalovaní, aj vypočutí svedkovia (ich dcéra a syn) tvrdili, že aj vykonali úkony

smerujúce k výmazu žalobcov ako spoludlžníkov, banka však po preskúmaní ich pomerov s návrhom na vypustenie žalobcov, ako spoludlžníkov v zmluvách, nesúhlasila.

3. Zo strany žalobcov bolo prezentované (ale ničím nepreukázané), že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda, že po roku od uzavretia úverových zmlúv budú oni, ako spoludlžníci, zo zmlúv vymazaní. Či k takejto dohode došlo, alebo nie, nebolo v konaní preukázané, vypočutí svedkovia (deti žalovaných) túto skutočnosť popreli. Žalobcovia sa na pojednávanie nedostavili, aj keď, ako uviedol ich právni zástupca, o pojednávaní vedeli a nevedel dôvod, prečo na pojednávanie neprišli. Navrhol pojednávanie odročiť a vypočuť strany sporu. Súd takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol, pretože aj keby teoreticky bolo preukázané, že skutočne medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda o vypustení žalobcov ako spoludlžníkov z úverových zmlúv, takáto dohoda je irelevantná pre rozhodnutie súdu o žalobnom petite v tomto prebiehajúcom súdnom konaní. Súd len na okraj poznamenáva, že to vyzerá tak, že žalobcovia sa výmazu domáhajú po tom, ako došlo k rozchodu ich syna a dcéry žalovaných. K tejto dedukcii súd dospel z toho dôvodu, že zmluvy boli uzavreté v októbri 2017, teda rok po uzavretí zmlúv je október 2018 a žalobu na uloženie povinnosti ich výmazu zo zmlúv podali až v marci 2022, teda po cca 3,5 roku od kedy mali byť údajne podľa dohody zo zmlúv vymazaní. V každom prípade to, že nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že by predmetná dohoda bola medzi stranami uzavretá, nie je v konaní relevantné.

4. Aj keby sa strany sporu dohodli, že žalobcovia budú po roku od uzavretia úverových zmlúv vymazaní ako spoludlžníci, že by sa dohodli, že žalovaní sú povinní zabezpečiť výmaz žalobcov - spoludlžníkov z oboch úverových zmlúv, bol by to záväzok žalovaných, ktorým by sa zaviazali na to, čo urobiť nemôžu, pretože výmaz môže realizovať jedine banková inštitúcia, nie klient. Žaloba by mohla byť opodstatnená jedine vtedy, ak by bola formulovaná tak, že žalovaní by boli zaviazaní k vykonávaniu činností smerujúcich k tomu, aby banka neviedla žalobcov ako spoludlžníkov. Avšak v tomto prípade aj to by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, pretože žalobcovia a svedkovia tvrdili, že takúto činnosť už oni vykonávali, ale banka zamietla vykonať výmaz žalobcov z úverových zmlúv po posúdení ich bonity. Nevyhnutnosť takého postup pri požadovanej zmene úverovej zmluvy potvrdila aj svedkyňa B., ktorá uviedla, že majú na to počítačový program, ktorý prehodnocuje, či napr. postačí na zabezpečenie úveru založenie nehnuteľnosti, že sa skúma v takýchto prípadoch (žiadosť o výmaz spoludlžníka) solventnosť, zárobkové pomery, zostávajúcich dlžníkov, toto sa vyhodnotí a následne banka rozhodne, či požadovanú zmenu schváli, alebo neschváli.

5. Súd zamietol návrh na vypočutie strán sporu teda s poukazom na vyššie uvedené a zdôrazňuje, že aj keby dohoda o výmaze žalobcov ako spoludlžníkov zo zmlúv bola uzavretá, takáto dohoda by zaviazala žalovaných na to, čo má urobiť tretia osoba, ktorá aj keby žalovaní splnili všetko, čo banka vyžaduje, táto by nebola na takýto krok zaviazaná a mohla by sa brániť, že tento výmaz neurobí, pretože jej takýto stav vyhovuje. Teda aj keby predmetná dohoda existovala, bola by absolútne neplatná z dôvodu, že by zaviazala stranu sporu na úkon, ktorý by mala urobiť tretia osoba. Takáto dohoda nemá účinky voči banke, ako k tretiemu subjektu, u ktorého si úver strany sporu zobrali. Čiže prípadnou dohodou o vyporiadaní úverov medzi spoludlžníkmi banka nie je žiadnym spôsobom viazaná, nie je to pre ňu záväzné. Žalovaní samozrejme musia súhlasiť s tým, že oni budú jedinými dlžníkmi v úverových zmluvách, príp. by museli „zohnať“ za žalobcov rovnocenných spoludlžníkov, ale bez toho, aby súhlasila aj banka, takáto zmena úverovej zmluvy možná nie je.

6. Nie je v možnostiach žalovaných zabezpečiť výmaz, teda zabezpečiť, aby žalobcovia boli vymazaní ako spoludlžníci, pretože takéto konanie sa vymyká ich samotným možnostiam, takéto oprávnenie prináleží jedine banke. A ako už súd uviedol vyššie, prípadným záväzkom žalovaných by mohlo byť, že urobia kroky smerujúce k vypusteniu žalobcov ako spoludlžníkov z jednotlivých úverov.

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd na záver poukazuje aj na komentár F. H. a kolektívu zo stručného komentára k , ktorý vo vzťahu k konštatuje, že možnosť predmetu plnenia je vyjadrením k možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu. Ide o počiatočnú nemožnosť plnenia. V praxi možno uvažovať predovšetkým o faktickej nemožnosti plnenia. Faktická nemožnosť plnenia predmetu neznamená len úplnú nemožnosť splniť. Môžeme ju stotožniť aj s takou obtiažnosťou plnenia, ktorá bráni tomu, aby sa plnenie povinného účastníka úkonu vôbec požadovalo

a (spred spravodlivosti) resp. je zrejmé, že zaviazaný subjekt by nedokázal prekonať prekážky brániace splneniu. S poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku je nepochybné, že nie je možné zaviazať účastníkov zmluvy - žalovaných na úkon, ktorý môže urobiť jedine tretia osoba, banka - Slovenská sporiteľňa, a.s..

8. Výrok o trovách konania odôvodnil a , .

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Odôvodnil ich ust. , , a . V dôvodoch odvolania poukázali na nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil strane, aby uskutočnila jej procesné práva do tej miery, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Procesné dôvody boli tou skutočnosťou, ktorú namietajú v odvolaní žalobcovia v 1. a 2. rade. Konkrétne ide o to, že neboli vypočutí ani žalobcovia 1/, 2/, ani navrhovaní svedkovia, pričom z elektronického súdneho spisu bolo zistené, že právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade bol predvolaný s poznámkou, že má zabezpečiť účasť žalovaných, a zároveň svedkov, ktorých navrhovali vypočuť v konaní. Keďže právny zástupca žalobcov neobdŕžal obdobné predvolanie s takouto istou možnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň prílohou tohto odvolania je vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade. Vo vyjadrení žalobkyňa v 2. rade uviedla, že nedostali predvolanie na pojednávanie, nebol oznámený termín, preto nemohli ani zabezpečiť svedkov, a títo ani predvolaní súdom neboli. Žalovaná v 1. rade požiadala o spolupodieľanie na tomto úvere z dôvodu, že chceli pomôcť tak žalobcovia, ako aj žalovaní svojim deťom, ktorý spolu žili. Výslovne pred bankou pri uzatváraní úverovej zmluvy, ale aj v banke bolo povedané, že tento status spoludlžníkov u žalobcov v 1. a 2. rade bude trvať maximálne 1 rok. Následne žalovaná v 1. rade sa sporila so synom žalobcov, ktorý jej peniaze vrátil, ale podľa súdu bol zaviazaný vrátiť na jej osobný účet. Išlo ale o peniaze, ktoré mali byť zaplatené na poskytnutý úver, tým sa mohol znížiť úverový rámec a nebolo potrebné už v tomto vzťahu mať spoludlžníkov. To však žalovaní neurobili. Žalovaná v 1. rade uviedla, že za tie peniaze, ktoré vrátil na účely doplatku na úver syn žalobcov, pomohla zas druhému synovi pri kúpe bytu. Žalobcovia sa domnievajú, že teda dohoda platila jasne, vyzývali žalovaných, aby zabezpečili náhradu za spoludlžníkov, čo sa však nestalo. Výpoveď pracovníčky banky, pani B., bola všeobecná, netýkala sa priamo prípadu, ktorý sa riešil v tomto konaní. Je nezodpovedné zo strany žalovanej, aby nevylúčila žalobcov z tohto úverového rámca, keď ich syn jej alikvotnú časť peňazí vrátil. Majú záujem aj v súčasnej dobe riešiť otázku vyrovnania tohto úveru.

10. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že žalobcovia vedeli o termíne pojednávania, napriek tomu sa na neho nedostavili, a nemohlo tak dôjsť k procesu ich práva na spravodlivý proces, keďže v konaní boli aj právne zastúpení. Navyše vzhľadom na právnu stránku veci, by bolo vykonávanie ďalších dôkazov zbytočné a nehospodárne. Poukazujú predovšetkým na body 13., 14. a 16. odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne v 2. rade, toto odvolanie nemá žiadnu právnu relevanciu, a tak nie je schopné zvrátiť situáciu vo veci.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , a , (a contrario ) bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav, a následne aj vec správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania, zo žaloby, z písomných vyjadrení strán sporu, z výsluchu svedkov, z úverových zmlúv, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní spolu so žalobcami ako dlžníci, uzavreli dňa 6.10.2017 Zmluvu o splátkovom úvere (úver na bývanie) na výšku úveru 60.410,- eur a dňa 17.10.2017 Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) na výšku úveru 17.260,- eur.

13. V konaní nebolo sporné, že syn žalobcov a dcéra žalovaných žili v partnerskom vzťahu, z ktorého pochádzajú aj dve maloleté deti. Medzičasom došlo k rozchodu detí strán sporu. Nepochybná bola aj skutočnosť, že syn žalobcov vrátil na základe súdneho rozhodnutia žalovanej v 1.rade sumu 25.000,- eur. To, z akého zmluvného vzťahu, a či tieto peniaze boli alebo neboli použité na splatenie predmetných dvoch úverov, nie je pre meritórne rozhodnutie v tomto prebiehajúcom súdnom konaní relevantné. Ako je už vyššie uvedené, žalobným petitom žalobcovia žiadali, aby súd žalovaným uložil povinnosť zabezpečiť výmaz žalobcov ako spoludlžníkov zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 6.10.2017 a zo

Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.10.2017, poskytnutých Slovenskou sporiteľňou, a.s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uložiť žalovaným takúto povinnosť súdnym rozhodnutím nie je ale možné.

14. Podľa právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

17. Samú skutočnosť, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu nemožno považovať za odňatie možnosti konať ().

18. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

19. Žalobcovia tvrdili, že nevykonaním nimi navrhovaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, znamená odňatie práva na spravodlivý proces. Z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že len to, že konajúci súd nevykonal navrhované dôkazy zo strany žalobcov, neznamená samo o sebe porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. To, že súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz vo forme výsluch samotných žalobcov, ako strany sporu, za situácie ( po výsluchu svedkyne B., pracovníčky banky a svedkov dcéry a syna strán sporu ), z ktorých vyplynulo, že banka je zmluvnou stranou uzavretého právneho úkonu – úverovej zmluvy, na ktorej, ako veriteľovi, stojí a padá vôľa zmeny obsahu tejto zmluvy v osobe dlžníkov resp. spoludlžníkov, potom možno považovať za vecne správny postup súdu prvej inštancie. Naviac z výsluchu detí strán sporu aj vyplynulo, že o túto zmenu v osobách dlžníkov sa pokúsili priamo u veriteľa, žiaľ bezúspešne. .Inak povedané, akýkoľvek výsledok vykonaného dokazovania by neznamenal iné rozhodnutie súdu o podanej žalobe.

20. V ustanovení 37 (ďalej aj „ “) sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon podľa predpokladá, že k prejavu vôle došlo: a) slobodne a vážne, b) určite a zrozumiteľne, c) a s možným predmetom plnenia.

21. Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a v praxi možno uvažovať predovšetkým o faktickej nemožnosti plnenia. Právna nemožnosť predstavuje nedovolenosť a vyvoláva skôr následky predvídané v § 39. Faktická nemožnosť plnenia predmetu neznamená len úplnú nemožnosť splniť. Možno ju stotožniť aj s takou obťažnosťou plnenia, ktorá bráni tomu, aby sa plnenie od povinného účastníka úkonu vôbec požadovalo (aspekt spravodlivosti), resp. je zrejmé, že zaviazaný subjekt by nedokázal prekonať prekážky brániace splneniu.

22. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že požadovanú povinnosť, ktorú požadovali žalobcovia od žalovaných splniť, bola povinnosť pre žalovaných nemožnou, keďže právny úkon – úverová zmluva nebola uzavretá len medzi stranami sporu, ale veriteľom na jednej strane a stranami sporu , ktorí všetci vystupujú ako dlžníci, na strane druhej. Záverom možno poznamenať, že Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola ani stranou sporu v prebiehajúcom konaní.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcov a odvolacie dôvody v ňom uvedené, za nedôvodné a tak rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. , .

24. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. .V zmysle zásady úspechu nárok na náhradu trov konania má úspešná strana a tou sú žalovaní v 1. a 2. rade. Preto priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).