Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/43/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného S. R., so sídlom J. I. XXX/XX, XXX XX R. F. Q., O.: XX XXX XXX, proti povinnému C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX J. H., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -26 zo dňa 19. septembra 2013, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Súd vyhlasuje exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú.

Súd zastavuje exekúciu v celom rozsahu.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , v znení neskorších predpisov, , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi dňa 17.01.2007 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* vydaného Okresným súdom Vranov nad Topľou dňa 20.02.2007, bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Dňa 10.10.2008 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora, kde uznesením -22 bola povolená zmena súdneho exekútora. Exekučným titulom je predmetnej veci Notárska zápisnica zo dňa 10.01.2007, sp. zn. , , ktorou sa osvedčilo vyhlásenie JUDr. E. F., splnomocneného povinným, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej zistil, že povinný uzavrel dňa 28.08.2006 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa zaviazal vrátiť veriteľovi - oprávnenému sumu 138.000,- Eur. Povinný uzavrel dňa 18.09.2006 ďalšiu Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa zaviazal vrátiť veriteľovi - oprávnenému sumu 77.000,- Eur. Súčasťou predtlače oboch zmlúv boli aj splnomocnenia, podpísaním ktorých povinný splnomocnil tam uvedeného D.. E. F. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z týchto zmlúv o pôžičkách tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, pričom dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Na základe takto udeleného splnomocnenia uznal D.. E. F. dlh za povinného voči oprávnenému.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu dospel k tomu, že D.. E. F. konal v rozpore so zákonom, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal preukázateľne v rozpore so záujmami povinného a taktiež nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie (do 3 dní od spísania notárskej zápisnice) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať, čím sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné udalosti vôbec v budúcnosti nastanú. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o pôžičke, a teda bol vybraný oprávneným, ktorí zjavne spolu úzko spolupracujú. Spôsob, akým bol zástupca ustanovený na vykonanie akých úkonov bol splnomocnený jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý si ako silnejšia strana vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o pôžičke, musel prijať oprávneným vopred vybraného zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom oprávnený nemal akúkoľvek možnosť zmeniť zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Súd preto považuje takéto plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné. Na základe uvedeného exekučný titul - notárska zápisnica je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému. Na základe uvedeného mal za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Dospel k záveru, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

5. K trovám exekučného konania uviedol, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko v čase rozhodovania súd nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie súdnym exekútorom.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil a (ďalej len „“). Poukázal na to, že zákon rozlišuje medzi povinným a dobrovoľným zastúpením. V podanom odvolaní uviedol vznik a zánik plnomocenstva ako jednostranného právneho úkonu. V tejto súvislosti mal za to, že okresný súd nedostatočne skúmal a zisťoval okolnosti uzatvorenia zmluvy o pôžičke, nakoľko dlžník - splnomocniteľ mal právo ustanoviť si ním zvoleného zástupcu - splnomocnenca, čoho dôkazom sú zmluvy o pôžičke uvádzané v prílohe. Poukázal na to, že dlžníci si vyberali aj splnomocnencov D.. E. F., D.. J. P. a JUDr. R. E.. Rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného však nemusí byť všade tam, kde obaja majú účasť na tom istom právnom vzťahu. Namietal, že súd prvej inštancie nemal žiaden dôvod rozhodnúť o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaviť. Mal za to, že v zmluve je priamo uvedený súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jasne a zrozumiteľne formulované plnomocenstvo na transformáciu súhlasu do notárskej zápisnice, a na tomto základe spísaná notárska zápisnica spĺňa všetky predpoklady stanovené Exekučný poriadkom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. V konaní na súde prvej inštancie vydal rozhodnutie vyšší súdny úradník, preto postupom podľa zákonný sudca podanému odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie (ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil naplnenie tejto odvolacej námietky.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

17. K odvolacej námietke týkajúcej sa spôsobilosti exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval v osobitnom článku uzatvorených formulárových zmlúv JUDr. E. F., teda povinný mohol uvedené zmluvy buď ako celok prijať alebo odmietnuť, čo znamená, že zo strany povinného nešlo o slobodný výber zástupcu. Konanie zástupcu, ak podpísal zápisnicu za povinného, nespĺňa náležitosť platného prejavu vôle povinného. Z uvedeného dôvodu nemôže byť takto spísaná notárska zápisnica

spôsobilým exekučným titulom. Na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru odvolací súd dodáva, že súd nie je viazaný ani názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.

18. V predmetnom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je potrebné prihliadať v každom okamihu exekúcie (porovnaj napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadenálen na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľatitulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiukonania i bez návrhu zastavená.“).

19. Na podporu uvedeného záveru, odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutia rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (pozri napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dáva odvolací súd ešte do pozornosti aj uznesenie Najvyššie súdu SR, sp. zn. zo dňa 26.11.2014, kde k obdobnému prípadu uviedol, že: „S dôvodmi, pre ktoré exekučný i odvolací súd považovali notársku zápisnicu za nespôsobilý exekučný titul pre jej rozpor so zákonom (pre neplatnosť plnomocenstva udeleného na jej spísanie), sa dovolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, že notárska zápisnica odporovala zákonu aj z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinnou na spísanie notárskej zápisnice advokátovi M. bolo podmienkou pre poskytnutie úveru dohodnutou v zmluve o úvere, pričom išlo o neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Táto neplatnosť bola daná tým, že nešlo o individuálnu zmluvnú podmienku (plnomocenstvo bolo súčasťou, resp. obsahom formulárovej

- predtlačenej - zmluvy), a že táto podmienka zjavne spôsobovala nevyváženosť v obsahu právneho vzťahu z úverovej zmluvy v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Oprávnená si touto podmienkou zabezpečila dosiahnutie rýchleho exekučného titulu prostredníctvom menovaného advokáta, ktorého sama určila povinnej v predtlači zmluvy o úvere. Správnym rozhodnutím o zastavení exekúcie preto nebola oprávnenej odňatá možnosť konať pred súdom.“

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v zmysle a .

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).