Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/164/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpenému spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: R. P., nar. X.X.XXXX, adresa, S. XXX, o zaplatenie 350,25 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -88 zo dňa 6.3.2019 - voči zamietajúcej časti, včítane výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, včítane závislého výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 132,25 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 08.01.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania 24,48 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania, že zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A8543657 z 11.5.2015 sa žalobca a žalovaná dohodli, že žalobca poskytne žalovanej účastnícky program Sova 5,- Eur. K zmluve č. A8543657 bol predložený Dodatok zo dňa 11.5.2015, ktorého predmetom bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Sova 5,- Eur a o predaji mobilného zariadenia Samsung Galaxy Trend Plus black za kúpnu cenu 0,50 Eur. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A8543682 z 11.5.2015 mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanej účastnícky program Mobilný internet Klasik. K zmluve č. A8543682 bol predložený Dodatok zo dňa 11.5.2015, ktorého predmetom bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Mobilný internet Klasik a o predaji mobilného zariadenia Prestigio MultiPad WIZE 3G za kúpnu cenu 0,50 Eur.

3. Faktúrou č. 2288585373 zo dňa 23.5.2015, splatnou dňa6.6.2015, si žalobca voči žalovanej uplatnil zaplatenie ceny za poistenie majetku a zodpovednosti v sume 6,- Eur. Faktúrou č. 2288583057 zo dňa 23.5.2015 si žalobca fakturoval za poskytnuté služby spolu sumu 20,48 Eur, faktúra bola splatná dňa 6.6.2015. Faktúrou č. 2288581130 zo dňa 23.5.2015 si žalobca fakturoval za poskytnuté služby spolu sumu 33,07 Eur, faktúra bola splatná dňa 6.6.2015. Faktúrou č. 2292786432 zo dňa 23.6.2015 si žalobca

fakturoval poistenie majetku a zodpovednosti sumou 3,- Eur, faktúra bola splatná dňa 7.7.2015. Faktúrou č. 2292784728 zo dňa 23.6.2015 žalobca fakturoval žalovanej za poskytnuté služby spolu sumu 14,99 Eur, faktúra bola splatná dňa 7.7.2015. Faktúrou č. 2292782392 zo dňa 23.6.2015 si žalobca fakturoval za poskytnuté služby spolu sumu 32,57 Eur, faktúra bola splatná dňa 7.7.2015. Vo faktúre č. 2297006044 zo dňa 23.7.2015 si žalobca fakturoval voči žalovanej za poskytnuté služby spolu sumu 49,13 Eur, faktúra bola splatná dňa 6.8.2015. Listom zo dňa 19.10.2015 označeného ako pokus o pokonávku žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 156,25 Eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby, na zaplatenie sumy 209,- Eur ako zmluvnej pokuty a na zaplatenie nákladov za účelom mimosúdneho vymáhania vo výške 10,- Eur.

4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil na základe aplikácie hmotnoprávnych ust. až 4, , , , a , a , , (, ďalej len ), a o elektronických komunikáciách.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že: „Žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté elektronické komunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvami o poskytovaní verejných služieb a dodatkami k nim preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a zmluvy s dodatkami posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami, lebo z postavenia strán je zrejmé, že žalobca je v nich dodávateľom podľa , t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou podľa , ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretých zmlúv a dodatkov má žalobca ako veriteľ voči žalovanej ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca v prospech žalovanej plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala v zmluvách a v dodatkoch zaplatiť odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zo zmlúv a dodatkov žalobca plnil, poskytol žalovanej 2 SIM karty a umožnil jej využívať svoje elektronické komunikačné služby.“.

6. Súd prvej inštancie následne dôvodil tým, že: „...najskôr sa zaoberal nárokom žalobcu uplatneným v sume 209 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na zmluvnú pokutu a tvrdil, že žalovaná riadne a včas neuhradila žalobcovi cenu poskytnutých služieb, čím porušila zmluvné povinnosti. V zmysle bodu 2.5 dodatkov v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3. tohto článku (nezaplatenie splatnej ceny za služby riadne a včas, nedodržanie záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, nedodržanie záväzku nedoručiť podniku výpoveď , odstúpenie od zmluvy alebo iného úkonu, ktorého účelom je ukončenie zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti). Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.8. (resp. 2.9.) dodatkov, že okamihom porušenia povinností účastníka tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.8. (resp. 2.9.), stanovenej za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a to v súvislosti s uskutočnením úkonu, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv alebo dodatkov. Súd má v konaní z tvrdenia žalobcu preukázané, že k ukončeniu zmlúv ani dodatkov neprišlo. Nesplnenie povinnosti žalovanej platiť riadne a včas bez ukončenia platnosti zmluvy alebo dodatkov nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle VOP. Súd sa domnieva, že ak žalobca naviazal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na skutočnosti, ktoré uviedol vo VOP, tak neuniesol dôkazné bremeno, že mu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 209 eur vznikol a preto súd nárok v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Ak nebolo priznané právo na zmluvnú pokutu v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd návrh zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy.“.

7. Prvoinštančný súd potom priznal žalobcovi len nárok na zaplatenia sumy 132,25 Eur ako neuhradenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, a to vzhľadom k tomu, že má v konaní preukázané, že žalovaná za ne riadne a včas žalobcovi nezaplatila, pričom v konaní nenamietala, že by jej telekomunikačné služby dodané neboli. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy podľa a . Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva ( a nar. vlády SR č. ) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy 132,25 Eur a zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.1.2016 do zaplatenia tak, ako žiadal žalobca, nakoľko faktúry, na základe ktorých si žalobca zaplatenie priznanej ceny služieb u žalovanej uplatnil, boli už splatné.

8. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol s použitím ustanovenia v spojení s a , čím žalovanej, ktorá bola v konaní úspešnejšia, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,48% (úspech žalobcu 37,76% v priznanej sume 132,25 Eur, úspech žalovanej 62,24% v zamietnutej sume 209,- Eur a v späťvzatej sume poistenia 9,- Eur).

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 49,58 % a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 50,42 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 920,69 Eur s príslušenstvom a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 456,53 Eur s príslušenstvom. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Proti tomuto rozsudku výslovne v zamietajúcej časti podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe na zaplatenie sumy 209,- Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 209,- Eur od 8.1.2016 do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

11. V úvode odvolania žalobca poukázal na uplatnené odvolacie dôvody podľa a a následne na inštitút zmluvnej pokuty v zmysle , v súvislosti s ktorým argumentoval tým, že dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Tieto nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil, pričom maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností.

12. Žalobca následne namietal, že v dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani žalobcom nútený uzatvoriť dodatok k zmluve. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody.

13. Žalobca má ďalej za to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a že zohľadňovala časový úsek po ktorý si žalovaný svoje zmluvné povinnosti plnil. V súvislosti s daným prípadom poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. , podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti a tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.01.2019, sp. zn. v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal.

14. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspe, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom, ako bol vymedzený účinne uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu, bolo posúdiť, či súd prevej inštancie správne vo zvyšku - v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 209,- Eur, spolu aj s príslušenstvom - uplatneným úrokom z omeškania - žalobu zamietol a nadväzne i správnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi v plnom rozsahu. Keďže voči prvej časti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nie je predmetom odvolacieho prieskumu.

17. Súd prvej inštancie prioritne uzavrel, že čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, z formulácie bodu 2.8. (resp. 2.9.) dodatkov vyplýva, že okamihom porušenia povinností účastníka tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty práve podľa čl. 2, 2.8. (resp. 2.9.), stanovenú za nezaplatenie splatnej ceny za služby a to tak, že porušenie je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a to v súvislosti s uskutočnením úkonu, ktorý by smeroval k ukončeniu, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv alebo dodatkov.

18. Zamietnutie žaloby v časti zmluvnej pokuty súd prvej inštancie podľa vyššie uvedeného odôvodnenia založil výlučne na závere, že: „Nesplnenie povinnosti žalovanej plniť riadne a včas bez ukončenia platnosti zmluvy alebo dodatkov nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.“.

19. Odvolateľ v odvolacích dôvodoch vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t .j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli zakladať odvolacie dôvody podľa , odvolací súd v rámci prieskumu prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd tak môže prihliadať len na tie dôvody, ktoré vyplývajú z podaného odvolania a v odvolacom konaní zároveň vyšli najavo. Výnimkou sú len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ktoré v danom prípade zistené neboli.

20. Odvolateľ v odvolaní namietal, že v minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Tieto nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil, pričom maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej

pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.

21. Odvolací súd potom s poukazom na odvolaciu argumentácii žalobcu upriamuje pozornosť na fakt, že daná argumentácia súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku popieraná nebola, dôvodom nepriznania nároku nebola ani neprijateľnosť dohody o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie založil nedôvodnosť nároku na zmluvnú pokutu výlučne na tom, že porušenie zmluvnej povinnosti je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a to v súvislosti s uskutočnením úkonu, ktorý by smeroval k ukončeniu, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv alebo dodatkov. Predmetné právne posúdenie o nenárokovateľnosti zmluvnej pokuty odvolateľom napadnuté nebolo, čím ho nespravil predmetom odvolacieho prieskumu a odvolacie dôvody žalobcu obsiahnuté v odvolaní, iba ktorými je odvolací súd viazaný, tak obstáť nemohli.

22. S poukazom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, s použitím ako vo výrokoch vecne správnych potvrdil.

23. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

25. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

26. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

27. Odvolací súd potom hoci úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26.10.2016 sp. zn. .

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).