Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/196/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: KSR - Kameňolomy SR, s. r. o., so sídlom Neresnícka cesta 3, 960 01 Zvolen, IČO: 31 559 123, právne zastúpený: LALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o., Advokátska kancelária, Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina 1, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, odbor energetickej a surovinovej politiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18830/2019-4110-39529 zo dňa 17. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Hlavný banský úrad Banská Štiavnica (orgán verejnej správy 1. stupňa) vykonal u žalobcu dňa 26.07.2018 previerku výkonu banskej činnosti v lome v dobývacom priestore Ruskov.

2. Na základe výsledkov previerky začal orgán verejnej správy 1. stupňa ex offo administratívne konanie o uložení sankcie a rozhodnutím č. 71-633/2019 zo dňa 29.04.2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000,- Eur podľa o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“), a to za porušenie v spojení s , čoho sa mal žalobca dopustiť tým, že banskú činnosť v dobývacom priestore (ďalej len „“) Ruskov žalobca vykonával v rozpore s rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach č. 418-1059/2008-IV. zo dňa 07.04.2018 o povolení banskej činnosti a Pánom otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska andezitov povrchovým spôsobom v Ruskov (ďalej aj len „POPD“), overeným Obvodným banským úradom v Košiciach v konaní o vydanie uvedeného povolenia, keď v roku 2017 vydobyl 127 099 t nerastu, čím prekročil v POPD plánované ročne vydobyté množstvo nerastu v množstve 95 000 t suroviny. Zmenená banská činnosť, ktorá musela byť predmetom posudzovania jej vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“), vykonával žalobca bez povolenia zmeny povolenej banskej činnosti Obvodným banským úradom v Košiciach.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na to, že banská činnosť bola žalobcovi povolená rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach č. 418-1059/2008-IV. zo dňa 07.04.2018 podľa POPD, v ktorom bolo naplánované dobývanie výhradného ložiska v množstve 95

000 t ročne. Vzhľadom na plánované množstvo nebolo stred záujmov so záujmami chránenými potrebné riešiť.

4. V roku 2017 bol predložený zámer „Zvýšenie ročnej ťažby andezitu v Ruskov do 200 000 t ročne.“ Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal v zisťovacom konaní rozhodnutie č. OU-KS-OSZP-2017/011003 zo dňa 29.09.2017 o tom, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa Ku dňu vykonania previerky orgánu verejnej správy 1. stupňa toto konanie nebolo ukončené.

5. Orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na to, že pri previerke bolo zistené, že žalobca vo Výkaze o stave a zmenách zásob výhradného ložiska za rok 2017 pre Ministerstvo životného prostredia SR vykázal vydobytie 46 900 m3 zásob, čo prepočtom cez objemovú hmotnosť 2,71 t/m3 predstavuje 127 099 t. V Správe o vykonanej banskej činnosti za rok 2017 žalobca pre Obvodný banský úrad v Košiciach uviedol, že v roku 2017 vydobyl 98 700 t zásob.

6. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa žalobca vydobytím 127 099 t nerastu vykonal zmenu banskej činnosti, zvýšil množstvo vydobytého nerastu nad 100 000 t, čo predstavuje prahovú hodnotu pre zisťovacie konanie podľa Žalobca vykonal zmenu banskej činnosti nad rozsah prípustný podľa udeleného povolenia, bez posúdenia vplyvov na životné prostredie a bez povolenia tejto zmeny, čím došlo k porušeniu Zároveň došlo k porušeniu vydobytím 127 099 t nerastu, čím došlo k výkonu banskej činnosti v rozpore s rozhodnutím a dokumentáciou overenou Obvodným banským úradom v Košiciach v konaní o vydanie povolenia.

7. K námietkam vzneseným žalobcom v prvostupňovom konaní orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že tieto sú nedôvodné. Žalobca tvrdil, že na to, aby mohol vyťažiť andezit (zásoby suroviny) v množstve 98 700 t, musel „odťažiť“ aj skrývkové horniny (tufy a tufobrekcie v nadloží andezitu) v objeme 28 400 t, čo žalobca nepovažoval za ťažbu suroviny. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa v Prílohe č. 8, položke č. 11 , ktorý obsahuje zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie, je uvedená činnosť „lomy a povrchová ťažba a úprava kameňa, ťažba štrkopiesku a piesku“, preto z hľadiska vplyvov na životné prostredie je právne irelevantné, či ide o ťažbu zásob ložiska alebo ťažbu skrývkových nadzemných zásob, ktoré sú súčasťou zásob ložiska. Do ťažby kameňa tak spadá ťažba nerastu aj ťažba skrývkových nadložných hornín.

8. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa išlo aj o nedostatky v odbornom riadení banskej činnosti. Na základe výsledkov prieskumu ložiska bolo potrebné vypočítať množstvo tufov a tufobrekcií, podľa vypracovať návrh na odpis zásob vyhradeného ložiska a v zmysle návrh na odpis zásob vyhradeného ložiska predložiť na odsúhlasenie príslušnému obvodnému banskému úradu, a to pred vydobytím zásob.

9. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 18830/2019-4110-39529 zo dňa 17.07.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

10. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k odvolacím námietkam, týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci, uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie právneho predpisu bolo nesprávne aplikované, a čím boli jeho práva porušené. Podľa žalovaného z odvolania je zrejmé, že žalobca si uvedomuje porušenie zákonov a žiada zmeniť rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty v oveľa nižšej výške. Námietky sú formulované vo všeobecnej rovine, nepodložené žiadnym konkrétnym dôkazom. Primeranosť výšky pokuty určila komisia zriadená podľa čl. 7 ods. 9 Metodického usmernenia č. 1/2013 na ukladanie sankcií, ktorá zhodnotila dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a určila pokutu s prihliadnutím na tieto dôkazy, a tiež s prihliadnutím na predchádzajúce konania o uložení pokuty inej organizácii za tie isté porušenia právnych predpisov v rovnakej výške, blízko k spodnej hranici ustanovenej v Pokuta vo výške 5 000,- Eur predstavovala cca 15 % z maximálnej možnej sumy. Žalovaný sa s postupom a odôvodnením orgánu verejnej správy 1. stupňa stotožnil najmä z dôvodu, že podobné porušenia vytvárajú neprijateľný precedens obchádzania ustanovení zákonov. Poznámky uvedené v odvolaní vo vzťahu k Obvodnému banskému úradu v Košiciach označil žalovaný za zmätočné.

11. K odvolacím námietkam, týkajúcim sa nesprávneho posúdenia zisteného skutkového stavu, žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu o tom, že pre vyťaženie zásob suroviny musel „odťažiť“ aj skrývkové horniny nad ložiskovým telesom, čo nepovažoval žalobca za ťažbu suroviny, je zmätočná. Navyše aj priťažujúca z hľadiska posúdenia konania. Ďalej poukázal na použitie slovného spojenia „skrývky dobývacieho priestoru“, ktoré nie je používané v odborných baníckych kruhoch, kde sa používa termín „skrývka ložiska“. Skrývku vo všeobecnosti tvorí kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva. V prevažnej miere ide o hlinu rôznej hrúbky. Všetky tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry (s výnimkou uvedenou v o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov), ktoré sa nachádzajú pod touto kultúrnou vrstvou pôdy, sú v zmysle Banského zákona nerastom. V konkrétnom prípade žalobcu sú tufy a tufobrekcie v zmysle Banského zákona nevyhradeným nerastom.

12. Tufy a tufobrekcie v nadloží ložiskového telesa teda nemohli byť zarátané do skrývky ložiska žiadnou dokumentáciou. Ak boli výpočtom zásob zahrnuté do zásob ložiska ešte aj v čase ich vydobytia, tak je to dôsledkom neplnenia povinností žalobcu ustanovených Banským zákonom.

13. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ťažobná činnosť bola vykonávaná de facto v súlade s POPD, pretože k porušeniu v spojení s došlo tým, že v POPD mal žalobca plánované dobývanie v množstve 95 000 t ročne, v roku 2017 vydobyl 127 099 t nerastu (andezit 4 a sprievodné nerasty), čím jednak vykonával povolenú banskú činnosť v rozpore s rozhodnutím a dokumentáciou overenou Obvodným banským úradom v Košiciach v konaní o vydanie povolenia a vykonal teda zmenu povolenej banskej činnosti, ktorou už boli dotknuté záujmy chránené nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, bez posúdenia vplyvov zmenenej činnosti na životné prostredie podľa zákona a bez povolenia tejto zmenenej činnosti Obvodným banským úradom v Košiciach.

14. Pokiaľ žalobca namietal, že tufy a tufobrekcie nie sú technologicky vhodné na ďalšie spracovanie a ekonomické využitie, podľa poznatkov Hlavného banského úradu ich žalobca neuložil ako ekonomicky nevyužiteľné na skrývkový (resp. iný) odval, ale ich v celom vydobytom množstve odpredal, čo považoval žalovaný za podstatné.

15. Podľa žalovaného pokuta nebola uložená na základe formálneho výkladu právnych predpisov, ale na základe spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý je taký, že tufy a tufobrekcie nemôžu byť súčasťou skrývky a de iure ako súčasť zásob výhradného ložiska, de facto ako sprievodný nerast, spolu s andezitom, boli vydobyté v množstve, ktoré prekračovalo prahovú hodnotu 100 000 t pre zisťovacie konanie podľa

16. K námietkam o tom, že došlo k odňatiu práva na spravodlivý proces, žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy 1. stupňa dodržiaval základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, rozhodnutie nie je nezákonné, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahuje predpísané náležitosti a je riadne odôvodnené. Vo vzťahu k sankcií postupoval orgán verejnej správy 1. stupňa v intenciách právnej úpravy a z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zistiteľné, z akých dôvodov sankciu uložil a čo zohľadnil pri určení jej výšky. Žalovaný považoval uloženú pokutu za primeranú vzhľadom na menšiu závažnosť porušenia povinností, následky postupu v nesúlade s platnou právnou úpravou, čas trvania, majúc na zreteli represívne, ako aj preventívne hľadisko, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, či došlo k narušeniu životného prostredia, čo je toho času otázne, keďže proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) nie je ukončený.

17. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému alebo orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

18. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, porušenie práva na spravodlivý proces a nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí.

19. V rámci prvej žalobnej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci žalobca namietal, že nesprávne právne posúdenie nemusí spočívať iba v aplikácii nesprávnej právnej normy na zistený skutkový stav, ale môže ísť aj o taký prípad, že nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych predpisov (žalobca odkázal na komentár k ). Ďalej poukázal na záver v rozhodnutí žalovaného, keď žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že ťažobná činnosť bola vykonávaná de facto v súlade s POPD, pretože k porušeniu došlo tým, že v POPD mal žalobca plánované dobývanie v množstve 95 000 t ročne a v roku 2017 vydobyl 127 099 t nerastu, čím vykonával povolenú banskú činnosť v rozpore s rozhodnutím a dokumentáciou overenou Obvodným banským úradom v Košiciach v konaní o vydanie povolenia, a tým vykonal zmenu povolenej banskej činnosti, ktorou už boli dotknuté záujmy chránené nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, bez posúdenia vplyvov zmenenej činnosti na životné prostredie.

20. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie a , ktoré upravuje zmenu povolenej banskej činnosti. Keďže podľa vety prvej na vykonanie iných zmien povolenej banskej činnosti ako v ods. 1 organizácia musí mať povolenie obvodného banského úradu, logicky potom ustanovenie upravuje zmeny povolenej banskej činnosti, ktoré môže organizácia vykonať bez povolenia obvodného banského úradu.

21. Podľa žalobcu vykonanie zmeny povolenej banskej činnosti bez povolenia obvodného banského úradu ustanovenie podmieňuje kumulatívnym splnením podmienok: 1. nedôjde k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, 2. nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, 3. nedôjde k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho časti.

22. Podľa žalobcu v konaní bolo preukázané, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nedošlo k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky a ani k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho časti. Nemohli byť ani dotknuté objekty a záujmy chránené osobitnými predpismi, nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, pretože v predmetnom rozhodnutí Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 07.04.2008 nebol osobitnou technickou podmienkou stanovený žiadny prípustný rozsah dotknutia týchto záujmov. Akékoľvek kvantitatívne obmedzenie dobývania by sa stalo súčasťou výroku rozhodnutia, a tým aj záväznou podmienkou rozhodnutia o povolení banskej činnosti len v prípade, ak by ho obvodný banský úrad určil ako osobitnú technickú podmienku banskej činnosti vo výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti, k čomu nedošlo.

23. Nie je možné potom preukázať, že prekročením v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu boli dotknuté objekty a záujmy chránené osobitnými predpismi, nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, a nie je možné ani vysloviť, že zmenu povolenej banskej činnosti z uvedeného dôvodu bolo preto podľa možné vykonať len na základe povolenia obvodného banského úradu.

24. Skutočnosť, že vykonaná zmena povolenej banskej činnosti musí byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti v zmysle , je vo vzťahu k vyššie uvedeným podmienkam irelevantná.

25. To, že došlo k prekročeniu v POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu, a to v takom množstve, ktoré už podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, a to práve bez posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa , nie je porušením ustanovenia v spojení s , ale je to porušením o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého každý, kto využíva územie alebo prírodné zdroje, projektuje, vykonáva alebo odstraňuje stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich vplyvov na životné prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom osobitným predpisom je aj zákon č. 127/1944 Zb. alebo

26. Za porušenie podľa žalobcu orgány štátnej banskej správy nie sú oprávnené uložiť pokutu.

27. V rámci námietky o porušení práva na spravodlivý proces žalobca poukázal na tú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v ktorej uviedol, že v odvolaní nie sú uvedené konkrétne ustanovenia právneho predpisu, ktoré mali byť nesprávne aplikované, a čím mali byť porušené práva žalobcu. Ďalej, že podľa spisovej dokumentácie boli vykonané všetky kroky, ktoré umožnili žalobcovi uplatniť práva v správnom konaní, a že formálne a všeobecné konštatovania o porušení práva na spravodlivý proces nie je ničím odôvodnené, okrem pochopiteľnej nespokojnosti s uplatnením sankcie správnym orgánom.

28. Podľa žalobcu uvedené konštatovanie je nesprávne a neakceptovateľné. Žalobca sa v odvolaní odvolával na ustanovenie o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovuje požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. V odvolaní teda jednoznačne špecifikoval, že práve nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s Správneho poriadku považoval za porušenie práva na spravodlivý proces. Nie je pravdou, že by žalobca v odvolaní len formálne a všeobecne konštatoval porušenie svojho práva na spravodlivý proces.

29. Podľa žalobcu nesplnením požiadavky riadneho odôvodnenia je postihnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, pretože žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil totožne ako orgán verejnej správy 1. stupňa, resp. len zosumarizoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a čiastočne, avšak nedostatočne, rozviedol tú istú argumentáciu, ako použil prvostupňový orgán.

30. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie odôvodniť, akými kritériami a úvahami bol pri svojom rozhodovaní vedený. Hlavný banský úrad sa pri odôvodňovaní sankcie obmedzil len na odôvodnenie výšky sankcie v rámci jednej vety. Takýto postup nepovažoval žalobca za akceptovateľný s tým, že nemožno hovoriť o náležitom odôvodnení rozhodnutia. Naviac sám žalovaný uviedol, že malo ísť len o nízku závažnosť porušenia povinností bez akýchkoľvek negatívnych následkov, a preto je výška uloženej sankcie neprimeraná.

31. Pokiaľ Hlavný banský úrad ako orgán verejnej správy 1. stupňa zriadil podľa Metodického usmernenia komisiu, ktorá rozhodla o výške pokuty, resp. aj o jej primeranosti, žalobca nemal prístup k Metodickému usmerneniu, a teda nedisponoval žiadnou informáciou o tom, akým spôsobom bola komisia zriadená, alebo či hodnotila pri určovaní sankcie všetky skutočnosti, ktoré v zmysle metodického usmernenia hodnotiť mala. Nakoľko orgán verejnej správy 1. stupňa použil metodické usmernenie ako podklad pre určenie sankcie, a teda aj podklad pre prvostupňové rozhodnutie ako také, žalobca mal mať možnosť oboznámiť sa s predmetným metodickým usmernením v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

32. V rámci námietky o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti preskúmavaných rozhodnutí žalobca uviedol, že v odvolaní uvádzal, že v zmysle POPD sú súčasťou skrývky dobývacieho priestoru, resp. ložiska, aj pyroklastiká vo forme tufov a tufobrekcií aj napriek tomu, že neboli do skrývky započítané príslušnou dokumentáciou. Keďže tieto skrývkové horniny nie sú technologicky využiteľné na ďalšie spracovanie, nemôžu byť považované za plnohodnotnú súčasť vlastných zásob ložiska.

33. Žalobca rozporoval závery žalovaného v jeho rozhodnutí na strane 5, keď uviedol, že tufy a tufobrekcie sú v zmysle Banského zákona nevyhradeným nerastom a za skrývku sa vo všeobecnosti považuje kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva. Zároveň uvádzal, že tufy a tufobrekcie v nadloží ložiskového telesa v žiadnom prípade nemohli byť zarátané do skrývky ložiska žiadnou dokumentáciou.

34. Podľa žalobcu sa s týmto názorom žalovaného nemožno stotožniť a nie je mu zrejmé, z akého zdroja pochádza tvrdenie, že skrývku vo všeobecnosti tvorí kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva. V prípade, že žalovaný vychádzal z Banského zákona, tak § 2 ods. 2 písm. e) tohto zákona ustanovuje iba to, že kultúrnu vrstvu pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva, nemožno považovať za nerast. Žalobcovi preto nie je zrejmé, aká úvaha viedla žalovaného k záveru, že skrývku vo všeobecnosti tvorí kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva.

35. Žalovaný vylúčil, že by tufy a tufobrekcie mohli byť súčasťou skrývky ložiska. V rozpore s týmto názorom je potom názor Hlavného banského úradu v prvostupňovom rozhodnutí na strane 5, kde bolo uvedené, že „Z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie je právne irelevantné, či ide o ťažbu zásob ložiska (nerastu), alebo ťažbu skrývkových nadložných hornín, ktoré sú súčasťou ložiska. V zmysle citovanej prílohy ide o ťažbu kameňa, do ktorej spadá ťažba nerastu, ale aj ťažba skrývkových nadložných hornín.“

36. Hlavný banský úrad teda jednoznačne rozlišoval medzi ťažbou zásob ložiska (nerastu) a ťažbou skrývkových nadložných hornín. Žalobcovi teda nie je jasné a zrozumiteľné, z akého dôvodu žalovaný vylučuje možnosť, že tufy a tufobrekcie môžu byť súčasťou skrývky ložiska.

37. Podľa žalobcu sú preto preskúmavané rozhodnutia nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutí poukázal žalobca na závery v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. a .

38. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku, že pri rozhodovaní správnych orgánov absentovalo rešpektovanie zákonných ustanovení a postupov uvedených Správnym poriadkom s tým, čo je evidentné najmä v štádiu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj v rozhodovacom štádiu konania. Konaním žalovaného došlo k porušeniu princípu zákonnosti, tiež zásady materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá vyžaduje, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si objektívne a dostatočné podklady pre svoje rozhodnutie.

39. Podľa žalobcu rozhodnutia napadnuté správnou žalobou, ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, nie je v súlade s právnymi predpismi SR, ani s právom EÚ, a preto žiadal žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v rámci prvej žalobnej námietky uviedol len časť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, pričom na to, aby správny orgán dospel k správnemu právnemu posúdeniu, je potrebné vziať do úvahy aj ďalšie argumenty uvedené v rozhodnutí s tým, že medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.

41. K tvrdeniu žalobcu o tom, že bolo preukázané, že prekročenie rozsahu ťažby určenej v Pláne otvárky, prípravy a dobývania nedošlo k zhoršeniu bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, ani k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska, alebo jeho časti, a nemohli byť ani dotknuté objekty a záujmy chránené osobitnými predpismi nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, žalovaný s poukazom na ustanovenie uviedol, že v predmetnom prípade Obvodný banský úrad Košice povolil žalobcovi banskú činnosť - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska nevyhradeného nerastu

- andezitu v „Ruskov“ podľa overeného plánu priloženého k žiadosti, z ktorého je zrejmé, že v roku 2017 žalobca mohol vydobyť 95 000 t suroviny. I keď vo výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti nebola výslovne určená záväznosť overeného POPD, z ustanovenia , konkrétne z tej časti, kde je uvedené, že činnosť musí byť vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou Hlavným banským úradom alebo obvodným banským úradom v konaní o vydaní oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia, jasne vyplýva, že žalobca bol povinný vykonávať banskú činnosť nielen v súlade s rozhodnutím, ale aj v súlade s dokumentáciou, čo je overený POPD.

42. Vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa je jasne uvedené, že žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie ustanovenia v spojení s tým, že banskú činnosť v Ruskov vykonával nielen v rozpore s rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach, ale aj s overeným POPD.

43. Podľa žalovaného je správna žaloba žalobcu postavená na svojskej interpretácii ustanovenia a a túto považoval žalovaný za nesprávnu a účelovú. Vykonanie zmeny povolenej banskej činnosti bez povolenia zákon nepodmieňuje kumulatívnym splnením podmienok uvedených v odseku 1 a takáto formulácia nie je obsahom ustanovenia zákona, a ani z procesnej logiky nemôže vyplývať takáto interpretácia. Podľa žalovaného z ustanovenia nevyplýva, že by tam uvedené podmienky museli byť splnené súčasne. V odseku 2 sa

uvádzajú obligatórne zmeny, ktoré nie sú uvedené v prvom odseku. Žalovaný súhlasí s tvrdením žalobcu, že prekročením plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nedošlo k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, avšak nesúhlasí s tým, že nedošlo k porušeniu druhej podmienky, a to, že nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti.

44. Vo vzťahu k ustanoveniu žalovaný ďalej uviedol, že zákon príkladom odkazuje na viacero zákonov, a okrem iného aj na

45. Žalobca tým, že zvýšil ročne vydobyté množstvo nerastu nad 100 000 t, čo predstavuje prahovú hodnotu pre zisťovacie konanie podľa , vykonal zmenu banskej činnosti, ktorá bola povolená, a touto zmenou boli dotknuté záujmy chránené nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, bez posúdenia vplyvov zmenenej činnosti na životné prostredie podľa príslušného zákona a bez povolenia tejto zmenenej činnosti Obvodným banským úradom v Košiciach, čím došlo k porušeniu relevantných už uvedených ustanovení S poukazom na ustanovenie a žalovaný ďalej uviedol, že Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady vykonávajú hlavný dozor aj nad dodržiavaním a predpisov vydaných na jeho základe, ak upravujú zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti. Zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti upravuje aj ustanovenie a a Ustanovenie zabezpečuje, aby banská činnosť, činnosť vykonávaná banským spôsobom a iná činnosť upravená týmto zákonom, bola vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou, ktorá bola overená, a tým aj to, že objekty a záujmy chránené zákonom budú dotknuté len v rozsahu, v akom to vyplýva z rozhodnutia a overenej dokumentácie.

46. Žalovaný zopakoval argumentáciu o nedostatkoch v odbornom riadení vykonávanej banskej činnosti zo strany žalobcu s tým, že polohy tufov a tufobrekcií boli započítané do zásob ložiska vo výpočte zásob, čo je dôkazom, že v konečnom dôsledku žalobca v roku 2017 vydobyl 46 900 m3 zásob výhradného ložiska, t. j. 127 099 t zásob nerastu. Postup žalobcu je v rozpore s § 31 ods. 2 Banského zákona, v zmysle ktorého na spresnenie znalostí o množstve a kvalite zásob, o geologických a banskotechnických podmienkach dobývania je organizácia povinná v priebehu dobývania zabezpečiť v nevyhnutnom predstihu hraniciach svojho dobývacieho priestoru ďalší prieskum ložiska. Na tento prieskum sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 11. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca si túto povinnosť neplnil, pretože ak by si ju plnil, ďalším prieskumom ložiska by zistil zmeny v geologickej stavbe ložiskového telesa a dôvod na odpis zásob výhradného ložiska.

47. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jediná nedôslednosť z jeho strany bola tá, že čisto formálne nevykonal vyňatie časti skrývky z vlastných zásob ložiska, čo ale de facto nič nemení na tom, že nejde o vydobytý nerast, ale o skrývku, tak podľa žalovaného ide o zľahčovanie a nesprávnu interpretáciu zákonnej povinnosti ako formálny, byrokratický a dokonca šikanózny postup správneho orgánu, ktorý má zákonnú povinnosť dbať na ochranu a efektívne využitie nerastného bohatstva. Započítanie nadložnej skrývky do vyťaženého vyhradeného nerastu, a potom vyžadovanie aj napríklad príslušnej úhrady za vyťažený nerast, bude logickým vyústením absencie validovaného oprávneného výpočtu zásob, jeho schválenia poradným orgánom ministra životného prostredia.

48. Žalovaný sa nestotožnil ani so žalobnými námietkami o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí s tým, že preskúmavané rozhodnutia sú zákonné, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, majú predpísané náležitosti a sú riadne odôvodnené.

49. V rozhodnutiach boli uvedené relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých boli rozhodnutia vydané a orgány oboch stupňov sa dôsledne vysporiadali s aplikáciou ustanovenia v spojení s

50. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, tak prvostupňový orgán postupoval v intenciách právnej úpravy a z odôvodnenia jeho rozhodnutia možno odvodiť, z akých dôvodov sankciu uložil, a čo zohľadnil pri určení jej výšky, pričom žalovaný považoval výšku uloženej sankcie za primeranú vzhľadom na menšiu

závažnosť porušenia povinností, následky postupu v nesúlade s platnou právnou úpravou, čas trvania, zohľadniac aj represívne a preventívne hľadisko.

51. K námietke o tom, že žalobcovi malo byť umožnené oboznámiť sa s metodickým usmernením Hlavného banského úradu, na základe ktorého bola zriadená komisia, ktorá rozhodovala o výške pokuty, žalovaný uviedol, že s týmto nesúhlasí, a že metodické usmernenie na ukladanie sankcií nemožno považovať za podklad pre určenie sankcie, ku ktorému by mal žalobca možnosť vyjadriť sa. Tento interný akt nemožno považovať za konkrétne zistenie v danej veci.

52. Podľa žalovaného argumentácia žalobcu o tom, že pre vyťaženie zásob suroviny musel „odťažiť“ aj skrývkové horniny nad ložiskovým telesom, čo nepovažoval za ťažbu suroviny, je zmätočná a priťažujúca z hľadiska posúdenia konania žalobcu. V ďalšom zopakoval žalovaný argumentáciu o povahe tufov a tufobrekcií, ktorá bola uvedená v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ako aj skutočnosti týkajúce sa nakladania žalobcu s týmto segmentom.

53. V podanej replike žalobca uviedol, že v žalobe neuviedol, že POPD považuje za dokument, ktorým sa pri výkone banskej činnosti nemôže riadiť, ale konštatoval, že prekročenie POPD plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nemôže automaticky viesť k dotknutiu objektov a záujmov chránených osobitnými predpismi nad rozsah prípustný podľa podmienok v rozhodnutí o povolení banskej činnosti tak, ako to vyžaduje , pretože v tomto prípade v rozhodnutí Obvodného banského úradu Košice č. 418-1059/20185-IV. zo dňa 07.04.2018, ktorým bola povolená banská činnosť, nebol osobitnou technickou podmienkou stanovený žiadny prípustný rozsah dotknutia týchto záujmov. Keďže to nebolo ustanovené, nie je teraz možné určiť, či došlo k zásahu do týchto práv a záujmov, a teda nie je možné, aby žalovaný opieral podstatu svojej argumentácie o ovplyvnenie objektov a záujmov chránených osobitnými predpismi.

54. Spornou skutočnosťou medzi žalobcom a žalovaným, vymedzenou v sa stala podmienka, že zmenou povolenej banskej činnosti nemali byť dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. Rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach, ktorým bolo povolené vykonávanie predmetnej banskej činnosti, nebol stanovený prípustný rozsah dotknutia objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov, preto nemožno konštatovať, že prekročením plánovaného ročne vydobytého množstva nerastov by tieto osobitne chránené objekty a záujmy boli dotknuté. Žalobca teda splnil podmienky na zmenu povolenej banskej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje povolenie banského úradu tak, ako ju ukladá ustanovenie

55. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že aj na každý irelevantný argument účastníka konania musí správny orgán reagovať, a teda minimálne objasniť, prečo ho považuje za nedôvodný - v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.05.2015. Odôvodnenie výšky uloženej pokuty bolo len všeobecné a rámcové a v čase ukladania sankcie nebolo možné určiť mieru dotknutia záujmov a objektov chránených osobitným zákonom prekročením množstva vydobytého nerastu, a preto nebolo logicky možné určiť ani závažnosť údajného porušenia povinností zo strany žalobcu.

56. V správnej žalobe žalobca poukazoval na nejednotnosť výkladu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a snažil sa zdôrazniť jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Žalobca nechcel odviesť pozornosť od podstaty sporu, ale naopak, snažil sa preukázať, že tufy a tufobrekcie možno považovať za súčasť skrývky ložiska, čo nepriamo potvrdil aj prvostupňový orgán, keď uviedol, že z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie je právne irelevantné, či ide o ťažbu zásob ložiska (nerastu) alebo ťažbu skrývkových nadložných hornín, ktoré sú súčasťou ložiska. V zmysle prílohy ide o ťažbu kameňa, do ktorej spadá ťažba nerastu, ale aj ťažba skrývkových nadložných hornín.

57. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania vo veci podľa (ďalej len „“), rozhodnutie preto verejne vyhlásil postupom podľa bez nariadenia pojednávania dňa 13.05.2020. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 06.05.2020.

58. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ), ale aj v rozsahu ustanovenia , a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná. Zároveň nezistil žiaden z dôvodov uvedených v ustanovení , ktorý by mohol viesť k zrušeniu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Správny súd preto správnu žalobu žalobcu podľa zamietol.

59. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

60. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 61. Podľa ; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

62. Podľa ; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

63. Podľa ; účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.

64. Podľa a ; (1) Za nerasty sa podľa tohto zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry.

(2) Za nerasty sa podľa tohto zákona nepovažujú a) vody s výnimkou mineralizovaných vôd, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, b) prírodné liečivé vody a prírodné stolové minerálne vody, aj keď sa z nich môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, ďalej liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých zdrojov, c) rašelina, d) bahno, piesok, štrk a okruhliaky v korytách vodných tokov, pokiaľ neobsahujú vyhradené nerasty v dobývateľnom množstve, e) kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva.

65. Podľa ; ložiskom nerastov podľa tohto zákona (ďalej len "") je prírodné nahromadenie nerastov, ako aj základka v hlbinnej bani, opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré vznikli banskou činnosťou a obsahujú nerasty.

66. Podľa ; (1) Organizácia je povinná a) navrhnúť určenie, zmenu, prípadne zrušenie chráneného ložiskového územia, b) viesť banskomeračskú a geologickú dokumentáciu, c) evidovať stav zásob výhradného ložiska a jeho zmeny, d) riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a pri plánovanej otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom obmedziť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, e) navrhnúť určenie, zmenu, prípadne zrušenie dobývacieho priestoru, f) evidovať výrubnosť a znečistenie pri dobývaní výhradného ložiska a dosahované výsledky pri úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, g) starať sa o ochranu výhradného ložiska, h) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(2) Ak sa výhradné po ukončení geologického prieskumu nebude dobývať, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určí organizáciu, ktorá bude výhradné evidovať a ktorá zabezpečí jeho ochranu ().

67. Podľa ; právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor.

68. Podľa ; účelom tohto zákona je ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti práce a prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín a upraviť organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy.

69. Podľa ; banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len ""), b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, c) zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním, e) zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach uvedených v písmenách a) až d), f) osobitné zásahy do zemskej kôry, g) likvidácia starých banských diel, h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave.

70. Podľa ; organizáciou sa podľa tohto zákona rozumejú právnické a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti vykonávajú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú týmto zákonom.

71. Podľa ; banskú činnosť uvedenú v až h) a činnosť vykonávanú banským spôsobom, uvedenú v s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu (ďalej len "banské oprávnenie").

72. Podľa a ; (1) Pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom sa musia dodržiavať zásady ochrany a využitia nerastného bohatstva, požiadavky racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, zásady banskej technológie, ako aj požiadavky ochrany pracovného a životného prostredia.

(2) Banskú činnosť, činnosť vykonávanú banským spôsobom a inú činnosť upravenú týmto zákonom, možno vykonávať na základe oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia vydaného alebo uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona, banského zákona alebo podľa osobitných predpisov; činnosť musí byť vykonávaná v súlade s rozhodnutím a dokumentáciou overenou Hlavným banským

úradom alebo obvodným banským úradom v konaní o vydanie oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia.

73. Podľa a ; (1) Organizácia môže vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia obvodného banského úradu, ak nedôjde k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti a nedôjde k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho častí.

(2) Na vykonanie iných zmien povolenej banskej činnosti ako v odseku 1 organizácia musí mať povolenie obvodného banského úradu. Za takúto zmenu sa považuje najmä a) použitie inej dobývacej metódy, inej technológie razenia, ak táto technológia bola určená z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, inej technológie úpravy a zušľachťovania nerastov a pri povrchovom dobývaní tiež použitie iného spôsobu dopravy, b) zmena vo vetraní týkajúca sa samostatného vetracieho oddelenia ako celku alebo niekoľkých samostatných vetracích oddelení, c) zmena v konštrukcii a parametroch bezpečnostných a ochranných pilierov, d) zmena generálnych svahov skrývky, lomu, výsypky a zmena v parametroch skrývkových a ťažobných rezov a výsypkových etáží.

74. Podľa ; Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady vykonávajú hlavný dozor a) nad dodržiavaním banského zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe, ak upravujú ochranu a využívanie ložísk nerastov, bezpečnosť prevádzky, zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti, b) nad dodržiavaním banského zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení, požiarnu ochranu v podzemí a pracovné podmienky, v organizáciách pri vykonávaní banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom.

75. Podľa , a ; (1) Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady sú oprávnené uložiť pokutu až do 33.193,92 Eur organizácii, ktorá porušila predpisy uvedené v alebo ktorá nesplnila opatrenia uložené jej rozhodnutím orgánu štátnej banskej správy (ďalej len "porušenie povinnosti").

(4) Konanie podľa odsekov 1 až 3 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán dozvedel o porušení povinnosti, a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. (9) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, a ak ide o pracovníka, aj na mieru zavinenia.

76. Podľa ; všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa , 8, , 25, 26 ods. 5 a .

77. Podľa ; predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania.

78. Podľa prílohy č. 8 , bod 11. Lomy a povrchová ťažba a úprava kameňa, ťažba štrkopiesku a piesku musia byť posúdené v zisťovacom konaní pri prahovej hodnote od 100 000 t /rok do 200 000 t/rok alebo od 5 ha do 10 ha záberu plochy.

79. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

80. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

81. V konaní o vyvodenie zodpovednosti za správny delikt podľa sa na základe ustanovenia tohto zákona v administratívnom konaní aplikuje Správny poriadok, v ktorom sú vyjadrené formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa správneho súdu, preskúmavané rozhodnutia netrpia nedostatkami nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti. Vo výroku rozhodnutia je dostatočne skutkovo vymedzené konanie, ktorým sa žalobca mal dopustiť porušenia svojich povinností a vytýkané porušenie je podriadené pod príslušnú správnu právnu kvalifikáciu. Rozhodnutia aj po obsahovej stránke spĺňajú požiadavky vyslovené Správnym poriadkom, a to aj vo vzťahu k odôvodneniu výšky uloženej sankcie.

82. V rámci námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy žalobca vyjadril nesúhlas s úvahou orgánov verejnej správy a namietal rozpor vo vyhodnotení povahy tufov a tufobrekcií žalovaným a orgánom verejnej správy 1. stupňa.

83. Podľa správneho súdu, rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov sú v tomto smere dostatočne odôvodnené a vyplýva z nich preskúmateľný záver o tom, že tufy a tufobrekcie nemožno zahrnúť do skrývky ložiska, ale ide taktiež o ťažbu, a to o ťažbu sprievodného nerastu. Žalobca vyjadril nesúhlas s úvahou a závermi orgánov verejnej správy, ale neuviedol argumentáciu, ktorou by prelomil závery uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach.

84. Z ustanovenia vyplýva, že za nerast sa nepovažujú vody s výnimkou mineralizovaných vôd, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, prírodné liečivé vody a prírodné stolové minerálne vody, aj keď sa z nich môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty, liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých zdrojov, rašelina, bahno, piesok, štrk a okruhliaky v korytách vodných tokov, pokiaľ neobsahujú vyhradené nerasty v dobývateľnom množstve a kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva. Z uvedeného zákonného ustanovenia potom logicky vyplýva záver, že tufy a tufobrekcie, ako horniny nachádzajúce sa nad nerastom, ktorý bol dobývaný, sú taktiež nerastom. Vychádzajúc z týchto ustanovení , sú potom úvaha a závery orgánov verejnej správy preskúmateľné a správne. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by si úvahy a závery orgánov verejnej správy odporovali.

85. Z ustanovenia a vyplývajú základné požiadavky pre výkon banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. Je nepochybné, že pri povoľovaní banskej činnosti sa okrem ochrany iných záujmov výrazne dbá aj na ochranu záujmov životného prostredia.

86. V ustanovení sú uvedené podmienky, za ktorých môže organizácia, vykonávajúca banskú činnosť, vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená, a to bez povolenia obvodného banského úradu. Teda ide o vymedzenie podmienok, za ktorých organizácia môže vykonať zmenu vo výkone banskej činnosti. Pre výkon banskej činnosti žalobcu je smerodajné rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach č. 418-1059/2018- IV. zo dňa 07.04.2018 a Plán otvárky, prípravy a dobývania v Ruskov, ktorý je označený ako príloha tohto rozhodnutia. Zmenu vo výkone banskej činnosti tým, že by žalobca zmenil postup a podmienky vymedzené v uvedenom rozhodnutí a v technickej dokumentácii, ktorou je nepochybne POPD, by žalobca mohol preto vykonať len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení Z rozhodnutia o povolení banskej činnosti a z jeho prílohy, ktorým je POPD, vyplýva, že

žalobcovi bola povolená ťažba suroviny, konkrétne plánovaná ročná ťažba 95 000 t/rok, čo predstavuje 1 773 300 t vyťaženej suroviny v období od 01.03.2018 do 31.08.2026. Rozsah povolenej ročnej ťažby žalobca nijako nespochybňoval a rovnako nespochybňoval závery, že v dôsledku tohto rozsahu ťažby činnosť žalobcu nepodliehala posúdeniu vplyvov na životné prostredie v zmysle

87. Ustanovenie vymedzuje negatívne podmienky, teda vymedzuje podmienky, ktoré nesmú byť naplnené, aby organizácia mohla vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej bola banská činnosť povolená bez toho, aby bolo potrebné povolenie obvodného banského úradu. Konkrétne toto ustanovenie vymedzuje, že organizácia môže vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej bola banská činnosť povolená a nemusí žiadať povolenie obvodného banského úradu, ak zmenou nedôjde k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, ak zmenou nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, a ak zmenou nedôjde k sťaženiu alebo k zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho častí. Ustanovenie demonštratívne, a teda príkladmo vymenuváva také zmeny povolenej banskej činnosti, na ktoré je potrebné povolenie obvodného banského úradu.

88. Z vyššie uvedeného a citovaného obsahu ustanovenia vyplýva, že negatívne podmienky vymedzené v tomto ustanovení sú vymedzené kumulatívne, a teda aj pri naplnení čo jednej z nich organizácia nemôže vykonávať banskú činnosť zmeneným spôsobom bez toho, aby si žiadala na takúto zmenu banskej činnosti povolenie obvodného banského úradu.

89. Z citovaného obsahu ustanovenia vyplýva, že organizácia môže vykonať zmenu banskej činnosti bez povolenia obvodného banského úradu vo vzťahu k ochrane životného prostredia len za takých podmienok, že nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. V tomto ustanovení je zároveň v súvislosti so záujmami chránenými podľa osobitných predpisov obsiahnutý odkaz 12b), v ktorom je príkladmo vymedzených niekoľko právnych predpisov, medzi ktorými je obsiahnutý aj o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z takéhoto vymedzenia vyplýva, že zmenu vo výkone banskej činnosti bez povolenia obvodného banského úradu je možné realizovať len ak nehrozí, že dôjde k väčšiemu zásahu do životného prostredia, ako bol možný zásah zohľadnený v rozhodnutí, ktorým bola banská činnosť povolená.

90. Pri udeľovaní povolenia na výkon banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, sa nepochybne zohľadňujú aj záujmy a požiadavky ochrany životného prostredia. Pri udeľovaní povolenia sa teda zabezpečuje aj dodržiavanie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov z oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sú zakomponované do udeleného povolenia na výkon banskej činnosti. Žalobcovi bolo rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach, ktorého prílohou je POPD, udelené povolenie na výkon banskej činnosti určitým spôsobom a podstatným pre udelenie povolenia bol aj rozsah ťažby nerastu, pri ktorom sa nevyžadovalo posúdenie vplyvom tejto ťažby na životné prostredie v režime .

91. Podľa správneho súdu, neobstojí argumentácia žalobcu, že v rozhodnutí o povolení banskej činnosti nebol osobitnou technickou podmienkou stanovený žiadny prípustný rozsah dotknutia záujmov na úseku životného prostredia, a že akékoľvek kvantitatívne obmedzenie dobývania by sa stalo súčasťou výroku rozhodnutia, a tým aj záväznou podmienkou rozhodnutia o povolení banskej činnosti len v prípade, ak by ho obvodný banský úrad určil ako osobitnú technickú podmienku v banskej činnosti vo výroku rozhodnutia o povolení banskej činnosti, k čomu nedošlo. Žalobca sám nespochybňuje, že pri prekročení rozsahu ťažby nad 100 000 t ročne je potrebné banskú činnosť podrobiť režimu Za podstatné v tomto smere považuje správny súd určený rozsah, teda množstvo suroviny, ktorú bol žalobca na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach v spojení s POPD, oprávnený vydobyť s tým, že prekročením tohto rozsahu žalobca už vykonával banskú činnosť takým spôsobom, kde sa vyžadovalo posúdenie vplyvov tejto jeho činnosti v osobitnom konaní.

92. Orgány verejnej správy vyvodzovali vo vzťahu k žalobcovi zodpovednosť za porušenie ustanovení , ktorý určuje podmienky pre výkon banskej činnosti aj z hľadiska zabezpečenia ochrany životného prostredia.

93. Za nedôvodné vyhodnotil správny súd aj žalobné námietky, ktorými žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces. Z rozhodnutia žalovaného podľa správneho súdu vyplýva preskúmateľný záver, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené.

94. V odvolaní žalobca namietal nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy s tým, že ide o porušenie práva na spravodlivé konanie. Žalobca uviedol všeobecné požiadavky vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle Správneho poriadku a uviedol všeobecnú úvahu o tom, čo sú vady konania, ktorými sa účastníkovi konania odníma právo na spravodlivý proces. V námietke nepreskúmateľnosti žalobca v konkrétnostiach vo vzťahu k prejednávanej veci uviedol, že takouto vadou je podľa jeho názoru postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie Hlavného banského úradu, pretože je okrem iného zmätočné, vyslovene formálne a bez takéhoto odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami bol Obvodný banský úrad v Košiciach vedený pri posudzovaní otázky porušovania zákonných povinností, taktiež prečo mu v danom prípade vôbec uložil pokutu a až vo výške 5 000,- Eur. S takto formulovanou námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa (v odvolaní nesprávne žalobca poukazoval na rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach), sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal, keď uviedol vlastnú úvahu a argumenty prečo považoval záver o porušení povinnosti žalobcom a aj výšku uloženej sankcie za zákonné a správne. Z obsahu administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva preskúmateľný záver o tom, že žalobca mal povolenie na ťažbu nerastu v rozsahu 100 000 ton ročne a tento rozsah prekročil, pričom sprievodné vyťažené horniny sú taktiež nerastom.

95. Podľa správneho súdu bola dostatočným spôsobom odôvodnená aj výška uloženej sankcie. Ustanovenie umožňuje Hlavnému banskému úradu a obvodnému banskému úradu uložiť pokutu až do výšky 33 193,92 Eur organizácii, ktorá porušila predpisy uvedené v , alebo ktorá nesplnila opatrenia uložené rozhodnutím orgánu štátnej banskej správy. Podľa Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady vykonávajú hlavný dozor v organizáciách pri vykonávaní banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, a to nad dodržiavaním banského zákona, a predpisov vydaných na ich základe, ak upravujú ochranu a využívanie ložísk nerastov, bezpečnosť prevádzky, zabezpečenie chránených objektov a záujmov pred účinkami banskej činnosti a nad dodržiavaním banského zákona, a predpisov vydaných na ich základe a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení, požiarnu ochranu v podzemí a pracovné podmienky. Hlavný banský úrad teda uložil pokutu a vyvodil zodpovednosť za správny delikt - za porušenie ustanovení v rámci zákonom zverenej kompetencie.

96. Podľa , pri určení výšky pokuty sa má prihliadať najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, a ak ide o pracovníka, aj na mieru zavinenia.

97. Z ustanovenia vyplýva, že v tomto ustanovení sú vymedzené kritériá, ktoré orgán vyvodzujúci zodpovednosť za porušenie predpisov na úseku banskej činnosti zohľadňuje, a od ktorých sa potom odvíja aj výška uloženej sankcie. Odôvodnenie výšky uloženej sankcie v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa považuje správny súd za dostatočné, keď v rozhodnutí je uvedené, že bolo prihliadnuté na nízku závažnosť porušenia povinností, na nepreukázaný úmysel porušenia predpisov, na krátky čas trvania - jeden rok a na to, že nedošlo k narušeniu životného prostredia. Takéto odôvodnenie uloženej sankcie považuje správny súd za dostatočné a preskúmateľné.

98. Pokiaľ žalobca namietal, že Hlavný banský úrad podľa čl. 7 ods. 9 Metodického usmernenia č. 1/2013 na ukladanie sankcií zriadil komisiu, ktorá rozhodla o výške pokuty, resp. aj o jej primeranosti a žalobca nemal prístup k uvedenému metodickému usmerneniu, a teda nedisponoval žiadnou informáciou o tom, akým spôsobom bola komisia zriadená, a či zhodnotila pri určovaní výšky sankcie všetky skutočnosti, ktoré v zmysle metodického usmernenia zhodnotiť mala, správny súd aj túto žalobnú námietku považuje za nedôvodnú. Metodické usmernenie je interným predpisom orgánu verejnej správy 1. stupňa a pre uloženie sankcie sú smerodajné ustanovenia príslušného právneho predpisu, v tomto prípade konkrétne ustanovenia , v ktorých sú vyjadrené kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť pri ukladaní sankcie, a taktiež aj zásady ukladania trestov vyplývajúce z . Tieto kritériá

sú navyše vymedzené demonštratívne, o čom svedčí použitie termínu „najmä“ v tomto zákonnom ustanovení. V prejednávanej veci je podstatné to, že nebola uložená sankcia nad rozsah povolený právnym predpisom a že orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí odôvodnil výšku sankcie, ktorú uložil v rámci zákonom určeného rozsahu. Výška uloženej sankcie bola dostatočne odôvodnená, keď bolo uvedené, na čo orgány verejnej správy pri odôvodňovaní konkrétnej výšky sankcie prihliadali a kritériá, ktoré zohľadnili, sú tie kritériá, ktoré sú vymedzené príkladmo v

99. Z ustanovenia vyplýva, že správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby za podmienok vymedzených v tomto ustanovení. Správny súd je teda oprávnený a zároveň povinný preskúmať správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vydané vo veciach správneho trestania aj mimo rozsah a dôvody žaloby, ak by zistil niektoré z pochybení vymedzené v tomto zákonnom ustanovení. Z ustanovenia zároveň ale vyplýva, že súdny prieskum vo veciach správneho trestania nie je absolútny a správny súd môže prekročiť rozsah a dôvody správnej žaloby len za predpokladu zistenia porušenia, resp. nedodržania podmienok stanovených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa správneho súdu, v preskúmavanej veci bolo zistenie skutkového stavu dostačujúce a nebolo ani v rozpore s administratívnymi spismi. Boli dodržané základné zásady trestného konania podľa , boli dodržané zásady ukladania trestov podľa a uložená sankcia a jej výška nevybočila z rozsahu správnej úvahy orgánov verejnej správy. Zároveň taktiež nedošlo k zániku zodpovednosti za správny delikt, a ani neuplynula lehota, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt. Podľa konanie podľa ods. 1, v ktorom je Hlavný banský úrad oprávnený uložiť sankciu za porušenie predpisov uvedených v , možno začať do jedného roka odo dňa, kedy sa príslušný orgán dozvedel o porušení povinností a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností. V prejednávanej veci je zrejmé, že u žalobcu bola vykonaná previerka dňa 26.07.2018, orgán verejnej správy 1. stupňa z vlastného podnetu začal konanie o vyvodenie zodpovednosti za porušenie právnych predpisov, čo žalobcovi oznámil prípisom č. 726-1020/2018 zo dňa 15.11.2018 a o uložení sankcie za porušenie povinností rozhodol rozhodnutím zo dňa 29.04.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.07.2019. Z uvedeného vyplýva, že lehoty vymedzené v boli dodržané.

100. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

101. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.