Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-79-2019.pdf
PDF · 149.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu Ing. F. L., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt S. XXXX/XXX, XXX XX F., právne zastúpeného Mgr. Q. X., advokátom, so sídlom kancelárie P. XX, XXX XX A., proti žalovanému GOSI TRADE s.r.o., so sídlom Mierové námestie 42/4017, 911 01 Trenčín, IČO 46 118 900, právne zastúpenému SOPKO LEGAL s.r.o., Paulínska 7523/24, 917 01 Trnava, IČO 47 631 741, o určenie neplatnosti valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/13/2018-129 zo dňa 6. marca 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobcovi náhrada 100 % trov konania.
2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 2.10.2017 o 8.00 hod., uvedeného v zápisnici zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia pod bodom 3 - rozhodovanie o vylúčení spoločníka Ing. F. L. (žalobcu) zo spoločnosti; uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 2.10.2017 o 8.30 hod., uvedeného v zápisnici zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia pod bodom 3 - odvolanie Ing. F. L. (žalobcu) z funkcie konateľa spoločnosti a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tvrdeniami, že je spoločníkom žalovaného s výškou vkladu, ktorým sa podieľa na základnom imaní spoločnosti, v sume 2 500 eur, na základe čoho je vlastníkom obchodného podielu spoločnosti vo výške 50 %. Žalobca bol tiež konateľom spoločnosti, pričom spôsob konania konateľov za spoločnosť je upravený tak, že ak je konateľov viac, je oprávnený spoločnosť zastupovať a v jej mene podpisovať každý z konateľov samostatne. Druhým spoločníkom s výškou vkladu, ktorým sa podieľa na základnom imaní spoločnosti, v sume 2 500 eur, na základe čoho je vlastníkom obchodného podielu spoločnosti vo výške 50 %, je G. X., ktorý je rovnako konateľom žalovaného. Žalobca preverovaním skutočností ohľadom žalovaného na verejne prístupnom portáli www.orsr.sk <http://www.orsr.sk> zistil, že od 13.11.2017 nezastáva funkciu konateľa žalovaného a zároveň po dopyte na príslušný registrový súd mu bola predložená zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, v ktorej malo valné zhromaždenie rozhodnúť o jeho vylúčení zo spoločnosti a zároveň sa malo rozhodovať o jeho odvolaní z funkcie konateľa. S poukazom na § 136 ods. 1, § 149 Obchodného zákonníka a ustanovenia čl. IX. a čl. XI. spoločenskej zmluvy
žalobca tvrdil, že spoločník G. X. sa dopustil konania, ktorým porušil uvedené ustanovenie spoločenskej zmluvy, pričom druhý spoločník Ing. F. L. podal dňa 23.1.2018 žalobu o vylúčenie spoločníka zo dňa 12.11.2017, v ktorej podrobne uviedol a rozobral dôvody vylúčenia. Listom zo dňa 30.8.2017 žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, písomne upozornil G. X. na porušenie jeho povinností, vyplývajúcich mu zo spoločenskej zmluvy a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca ako jeden z konateľov žalovaného listom zo dňa 31.8.2017, doporučenou zásielkou adresovanou spoločníkovi žalovaného G. X., zvolal valné zhromaždenie žalovaného na 2.10.2017 o 10.00 hod. v AK Mgr. Štefana Slováčika, advokáta, so sídlom v Nitre, Mostná 46. Programom valného zhromaždenia žalovaného bolo rozhodovanie o vylúčení spoločníka G. X. zo spoločnosti žalovaného. Návrh na vylúčenie G. X. zo spoločnosti žalovaného bol prerokovaný na tomto valnom zhromaždení. Súhlas s návrhom na vylúčenie spoločníka G. X. zo spoločnosti žalovaného vyjadril druhý spoločník žalovaného
- žalobca, zastúpený na základe splnomocnenia zo dňa 9.2.2017 advokátom Mgr. Q. X., pričom na hlas spoločníka G. X. sa neprihliadalo. Dňa 19.9.2017 bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti od konateľa G. X., na ktorom sa malo rozhodovať o vylúčení spoločníka spoločnosti - žalobcu zo spoločnosti. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že G. X. zvolal valné zhromaždenie spoločnosti na rovnaký dátum, t.j. na deň 2.10.2017, ako ho pred ním zvolal žalobca, avšak na 8.00 hod. v AK SOPKO LEGAL s.r.o. na adrese Paulínska 24, Trnava. Konanie G. X., ktorý zvolal valné zhromaždenie po doručení pozvánky na valné zhromaždenie, ktoré ako prvý zvolal žalobca s rovnakým dátumom, avšak so skorším časom jeho konania, považoval žalobca za účelové a v rozpore s § 265 a § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konanie spoločníka a konateľa žalovaného G. X., aj keď išlo o uplatnenie jeho práva na zvolanie valného zhromaždenia ako konateľa, nemôže požívať právnu ochranu. Na uvedené upozornil právny zástupca žalobcu právneho zástupcu G. X. listom zo dňa 2.10.2017, kde poukazoval na jeho účelové konanie a zároveň mu oznámil, že žalobca sa na údajné valné zhromaždenie zvolané G.om X.m nedostaví. Žalobca taktiež poukazoval na fakt, že pri rozhodovaní o vylúčení spoločníka nebola splnená zákonná, formálna podmienka, upravená v § 149 Obchodného zákonníka. Žalobcu nikto nevyzval, a ani on sám nemal vedomosť o tom, že by mal nejakým spôsobom porušoval svoje povinnosti, taktiež ho nikto písomne neupozornil na to, že môže byť vylúčený zo spoločnosti. Práve naopak, spoločník G. X. bol opakovane a viacnásobne žalobcom vyzývaný, aby prestal porušovať svoje povinnosti spoločníka spôsobmi podrobne uvedenými v žalobe o vylúčenie spoločníka zo dňa 12.11.2017. Valné zhromaždenie žalovaného dňa 2.10.2017 o 8.00 hod. v sídle AK SOPKO LEGAL s.r.o., napriek vyššie opísaným skutočnostiam, ktoré poukazujú na jeho zvolanie a priebeh v rozpore so zákonom, malo prebehnúť, pričom spoločnosť mala rozhodnúť o vylúčení žalobcu zo spoločnosti. Žalobca bol teda toho názoru, že zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia G.om X.m, ako aj samotné valné zhromaždenie konané dňa 2.10.2017 o 8.00 hod. v sídle AK SOPKO LEGAL s.r.o., neprebehlo v súlade so zákonom (§ 129 ods. 1, § 149 a § 265 Obchodného zákonníka). Konateľ žalovaného G. X. účelovo zvolal valné zhromaždenie až potom, ako mu bola doručená pozvánka na valné zhromaždenie od žalobcu. Z časového hľadiska nebolo reálne, aby bol žalobca o 8.33 hod. na mimoriadnom valnom zhromaždení v Trnave a o 10.00 hod. toho istého dňa v Nitre. Takéto správanie konateľa a spoločníka žalovaného z uvedeného dôvodu nemôže požívať právnu ochranu a z tohto dôvodu žalobca považoval aj uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu dňa 2.10.2017 o 8.00 hod. za prijaté v rozpore so zákonom. Prijatým uznesením na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom toho istého dňa ako vyššie uvedené zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia, avšak o 8.30 hod., mal byť žalobca taktiež odvolaný z funkcie konateľa žalovaného. Toto údajné valné zhromaždenie nebolo zvolané v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy žalovaného. Termín a program valného zhromaždenia nebol žalobcovi oznámený najmenej 15 dní pred dňom jeho konania, resp. mu nebol oznámený vôbec. Z uvedeného dôvodu sa nemohol zúčastniť mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, nemohol na účasť a hlasovanie na tomto valnom zhromaždení nikoho splnomocniť, ani nemohol podať protest do zápisnice z valného zhromaždenia proti prijatému uzneseniu. Navyše, predmetné valné zhromaždenie sa malo konať len 30 minút potom, ako mal byť žalobca nezákonne vylúčený zo spoločnosti žalovaného. Nie je akceptovateľné, aby valné zhromaždenie spoločnosti, bez toho, aby súd v súlade s § 149 Obchodného zákonníka rozhodol o prípadnom vylúčení jedného z dvoch spoločníkov zo spoločnosti, prijímalo ďalšie dôležité rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do chodu spoločnosti samotnej, a taktiež jej orgánov. Žalobca bol taktiež konateľom spoločnosti, pričom bol toho názoru, že účelové zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na rovnaký deň ako ho zvolal žalobca, avšak na skorší čas (o 8.00 hod. a následne o 8.30 hod.) bolo nástrojom druhého spoločníka G. X. ako ho úplne odstaviť od vedenia a riadenia spoločnosti navonok, ktoré žalobca reprezentoval ako konateľ. Žalobca za použitia § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ďalej uviedol, že z uvedených skutočností je zrejmé, že je stále
spoločníkom žalovaného a až do náhodného preverovania údajov o žalovanom na portáli www.orsr.sk <http://www.orsr.sk> bol v domnení, že aj jeho konateľom. Uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia sa ho týka tak, že jeho konaním a prijatím uznesenia na ňom došlo k obmedzeniu jeho práv spoločníka, keďže na mimoriadnom valnom zhromaždení nemohol uplatniť svoje hlasovacie práva, mimoriadne valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, pričom nezákonne došlo k odvolaniu žalobcu ako konateľa, čo výrazným spôsobom zasahuje do jeho možnosti zastupovať a konať za žalovaného. Žalobca tiež zistil, že bez jeho účasti a uplatnenia jeho práv spoločníka došlo k zmene sídla žalovaného z pôvodného S. XXXX/XXX, F. na nové, ktorým je P. námestie XX/XX, S.. Žalobca v čase podania žaloby nedisponoval príslušnými dokumentmi z registrového súdu ohľadom vykonania tejto zmeny u žalovaného, avšak po ich nadobudnutí si vyhradil právo na zmenu žaloby o jej rozšírenie aj o neplatnosť takéhoto uznesenia valného zhromaždenia žalovaného. Listiny, ktoré žalobca priložil k žalobe uviedol súd prvej inštancie v odseku 1.3. odôvodnenia rozsudku.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.7.2018 k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.1.2018 domáhal určenia neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia prijatých dňa 2.10.2017 po uplynutí lehoty ustanovenej § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Posledným dňom na podanie žaloby tak bol deň 2.01.2018. Žalovaný zaslal žalobcovi písomnú pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti zo dňa 8.9.2017, ktorá bola zasielaná žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi Mgr. Q. X.. Pozvánka bola doručená právnemu zástupcovi Mgr. Q. X. dňa 19.9.2017 (e-mailom dňa 14.9.2017) a žalobcovi dňa 14.9.2017. Obaja mali vedomosť o zasadnutí valného zhromaždenia, čo konštatoval v žalobe sám žalobca. Nedodržanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby je dôvodom na jej zamietnutie bez vykonania ďalšieho dokazovania. Žalovaný poukazoval na to, že v danom spore ide o určovaciu žalobu, u ktorej sa vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Tento naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde sa právne postavenie žalobcu nezlepší, resp. neodstráni sa ním stav právnej neistoty. Pokiaľ ide o výrok, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým došlo k odvolaniu žalobcu z funkcie konateľa žalovaného, tento by právne postavenie žalobcu nezmenil, a teda nemôže byť daný ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Žalovaný totiž z opatrnosti pozvánkou zo dňa 4.10.2017, doručenou žalobcovi dňa 16.10.2017 do vlastných rúk, v súlade s čl. IX bod 4 spoločenskej zmluvy žalovaného, t.j. najmenej 15 dní predo dňom konania valného zhromaždenia, zvolal zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorého 3. bodom bolo opätovne rozhodovanie o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti. Žalobca sa zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia z neznámeho dôvodu nezúčastnil. Na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 13.11.2017 o 8.00 hod., sa zúčastnil len spoločník G. X.. V zmysle čl. IX bodu 11 spoločenskej zmluvy žalovaného je valné zhromaždenie uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. G. X. má počet hlasov 50 (50%), a preto bolo mimoriadne valné zhromaždenie uznášaniaschopné. Rozhodovanie o odvolaní konateľa nespadá pod žiadny z prípadov podľa čl. IX bodu 13 spoločenskej zmluvy žalovaného (kde sa vyžaduje iná väčšina hlasov pri rozhodovaní), a preto v zmysle čl. IX bodu 12 spoločenskej zmluvy žalovaného postačovala na prijatie uznesenia prostá väčšina hlasov prítomných spoločníkov. Práve na základe zápisnice zo dňa 13.11.2017 (nie zápisnice zo dňa 2.10.2017 ako nesprávne uviedol žalobca) došlo k výmazu žalobcu ako konateľa žalovaného z obchodného registra. Určenie neplatnosti uznesenia, prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 2.10.2017, nie je spôsobilé zmeniť právne postavenie žalobcu, keďže neskoršie zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 13.11.2017 bolo zvolané nepochybne platne a riadne, v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného, ktorého sa žalobca z vlastnej viny nezúčastnil, a na ktorom bol odvolaný. Žalovaný doplnil, že uznesenie o odvolaní žalobcu ako konateľa žalovaného, prijaté dňa 13.11.2017, nebolo žalobou v prekluzívnej lehote napadnuté, čím je založený predpoklad jeho zákonnosti a správnosti. Z dôvodu prevzatia pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie na deň 13.11.2017, v ktorej bol uvedený aj program mimoriadneho valného zhromaždenia, vrátane rozhodovania o odvolaní žalobcu ako konateľa žalovaného, neobstojí tvrdenie žalobcu, podľa ktorého zistil, že nie je konateľom, až z „náhodného preverovania údajov o žalovanom na portáli www.orsr.sk <http://www.orsr.sk>“ a je zjavné, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej lehoty. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že obe valné zhromaždenia (2.10.2017 o 8.00 hod. a o 10.00 hod.) boli zvolané žalovaným ako obchodnou spoločnosťou. Preto je irelevantná argumentácia žalobcu, že výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Tiež nemožno prehliadnuť, že zvolávanie valného zhromaždenia nie je právom žalovaného, ktorého ochrany by sa spoločník mohol dovolávať. Ak by totiž žalovaný na žiadosť
spoločníka valné zhromaždenie nezvolal, bol by spoločník oprávnený zvolať ho aj sám. Taktiež nemožno opomenúť, že ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka je systematicky zaradené v tretej časti Obchodného zákonníka - obchodné záväzkové vzťahy. Spravovanie interných záležitostí spoločnosti žalovaného vo forme zasadania valného zhromaždenia a jeho zvolávanie nie je súčasťou záväzkového práva a nejde o obchodný styk tak, ako ho predpokladá § 265 Obchodného zákonníka. Ak by aj išlo o akýsi výkon práva, čo žalovaný poprel, takéto právo by nevykonával G. X., keďže on nekonal vo svojom mene a na svoj účet. Zvolanie valného zhromaždenia bolo naopak povinnosťou žalovaného v zmysle čl. IX bodu 6 spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalovaný mal zato, že zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaným na 2.10.2017 o 8.00 hod. nie je v rozpore s § 129 Obchodného zákonníka, nakoľko z hľadiska súdnej judikatúry sa za písomnú formu písomnosti považuje aj e-mailová správa. Túto žalovaný, zastúpený G.om X.m, zaslal žalobcovi ešte dňa 14.9.2017, v rámci 15 dňovej lehoty predpokladanej spoločenskou zmluvou spoločnosti. E-mailová správa je doručovaná do schránky žalobcu de facto okamžite, a preto možno ustáliť, že bola z hľadiska doručovania v jeho dispozičnej sfére už dňa 14.9.2017. Obchodný zákonník ani spoločenská zmluva žalovaného, nevylučuje zvolanie viacerých valných zhromaždení v jeden kalendárny deň a takéto konanie, s poukazom na čl. II ods. 3 Ústavy SR, nemožno považovať za protizákonné, resp. zakladajúce dôvod neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že „nebolo reálne, aby bol žalobca o 8.00 hod. na mimoriadnom valnom zhromaždení v Trnave“ a následne o 10.00 hod. v Nitre. G. X. sa zúčastnil oboch zhromaždení, čo je zrejmé aj zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 2.10.2017 o 10.00 hod., ktorú žalobca priložil k žalobe. Fakt, že sa žalobca zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 2.10.2017 o 8.00 hod. z vlastnej viny nezúčastnil, nezakladá dôvod na určenie neplatnosti napadnutého uznesenia. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca vykreslil spoločníka a konateľa žalovaného G. X. tendenčne ako nedôveryhodného a údajne porušujúceho svoje povinnosti ako spoločníka žalovaného a ako konateľa žalovaného. Žalobca nekonkretizoval ani len jedno konanie, ktorým by mal G. X. údajne poškodzovať dobré meno žalovaného alebo porušiť povinnosť vykonávať činnosť tak, aby spoločnosť dosiahla čo najlepšie hospodárske výsledky, a teda konať v rozpore s čl. XI spoločenskej zmluvy žalovaného a žalovaný takéto údajné konanie G. X. poprel. Žalovaný tiež poprel tvrdenia žalobcu o protiprávnom konaní G. X.. Listiny, ktoré žalovaný priložil k vyjadreniu uviedol súd prvej inštancie v odseku 2.2. odôvodnenia rozsudku.
4. Z obsahu listín, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie (odsek 3. odôvodnenia rozsudku), zistil, že dňa 2.10.2017 o 8.00 hod. sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalovaného v Trnave, ktorého sa zúčastnil spoločník žalovaného G. X.. Uvedené mimoriadne valné zhromaždenie prijalo uznesenie (bod 3 zápisnice) 100 % hlasov prítomného spoločníka, ktorým rozhodlo o vylúčení spoločníka Ing. F. L. (žalobcu) zo spoločnosti žalovaného s okamžitou účinnosťou (zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 2.10.2017). Dňa 2.10.2017 o 8.30 hod. sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalovaného v Trnave, ktorého sa zúčastnil spoločník žalovaného G. X.. Uvedené mimoriadne valné zhromaždenie prijalo uznesenie (bod 3 zápisnice), ktorým rozhodlo o odvolaní Ing. F. L. (žalobcu) z funkcie konateľa žalovaného (zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 2.10.2017). Dňa 2.10.2017 o 10.00 hod. sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu v Nitre, ktorého sa zúčastnili spoločníci žalovaného G. X. a Ing. F. L. (zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 2.10.2017).
5. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa čl. IX bodu 4 spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 16.05.2011, podľa § 129 ods. 1, a § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Uviedol, že spoločenská zmluva žalovaného v čl. IX bode 4 vyžaduje doručenie pozvánky na valné zhromaždenie v písomnej forme krátkou cestou alebo formou doporučeného listu, a to najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia konaného 2.10.2017 o 8.00 hod. a e- mailov zo dňa 14.9.2017 je zrejmé, že žalobcovi bola pozvánka na toto valné zhromaždenie doručovaná emailom dňa 14.9.2017. Z uvedeného vyplýva, že doručenie pozvánky na predmetné mimoriadne valné zhromaždenie nespĺňa požiadavky na spôsob doručenia pozvánky (čl. IX bod 4 spoločenskej zmluvy žalovaného doručenie pozvánky krátkou cestou alebo doporučeným listom). Podľa vyjadrenia žalobcu v žalobe mu bola písomná pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie konané dňa 2.10.2017 o 8.00 hod. doručená 19.9.2017. Pri tejto forme doručenia písomnej pozvánky žalobcovi nebola dodržaná 15 dňová lehota pred konaním valného zhromaždenia na doručenie pozvánky. Na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, konané 2.10.2017 o 8.30 hod., nebola žalobcovi doručená pozvánka vôbec.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie zato, že mimoriadne valné zhromaždenia žalovaného, konané dňa 2.10.2017 o 8.00 hod. a o 08.30 hod. neboli riadne zvolané v zmysle čl. IX bodu 4 spoločenskej zmluvy žalovaného a § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka.
6. Z dikcie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde. Na uvedenú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu. Začiatok plynutia prekluzívnej lehoty určuje § 131 ods. 1 druhá časť tretej vety Obchodného zákonníka. Zo žalovaných uznesení mimoriadnych valných zhromaždení je zrejmé, že sa týkajú žalobcu ako spoločníka a bývalého konateľa žalovaného. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie zato, že žalobca mal právny záujem na podaní žaloby v tomto spore, ako aj aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.
7. Mimoriadne valné zhromaždenia žalovaného konané 2.10.2017 o 8.00 hod. a o 8.30 hod. neboli riadne zvolané; žalobcovi ako spoločníkovi nebola doručená riadne pozvánka v zmysle § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka a čl. IX bod 4 spoločenskej zmluvy žalovaného. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka začala žalobcovi plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti prijatých uznesení, ktorý sa ich nezúčastnil, ani nebol riadne predvolaný, plynúť dňom, keď sa mohol o žalovaných uzneseniach dozvedieť. Žalobca o tom, že sa dňa 2.10.2017 o 8.00 hod. malo konať mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného vedel z doručenej pozvánky (potvrdil doručenie 19.9.2017), a teda mohol rozumne predpokladať, že predmetné mimoriadne valné zhromaždenie môže prijať rozhodnutie (uznesenie). Zo Zbierky listín Okresného súdu Trenčín je zrejmé, že zápisnice z mimoriadnych valných zhromaždení žalovaného konaných dňa 2.10.2017 o 08.00 hod. a o 08.30 hod. boli uložené do zbierky listín 2.10.2017. V zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov je zbierka listín prístupná každému. Zbierka listín je zbierka zákonom ustanovených listín, ktorá je súčasťou verejného zoznamu zákonom ustanovených údajov - obchodného registra. Základnou črtou zbierky listín je verejnosť, ktorá sa prejavuje v princípe formálnej a materiálnej publicity. Súd prvej inštancie podotkol, že princíp formálnej publicity zbierky listín znamená prístupnosť listín uložených do zbierky listín tretím osobám bez osvedčenia právneho záujmu. Princíp materiálnej publicity spočíva v účinnosti obsahu listín uložených v zbierke listín vo vzťahu k zapísanej osobe a k tretím osobám. Prostredníctvom princípu materiálnej publicity je zabezpečená ochrana dobrej viery a právnej istoty tretích osôb. Žalobca sa teda mohol o žalovaných uzneseniach mimoriadnych valných zhromaždení žalovaného dozvedieť zo zbierky listín už 2.10.2017. Žaloba o určenie neplatnosti predmetných uznesení bola na súde prvej inštancie podaná 25.1.2018, teda po uplynutí trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, stanovenej § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá v tomto prípade uplynula dňom 3.1.2017. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 2.10.2017 o 8.00 hod., uvedeného v zápisnici zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia pod bodom 3 - rozhodovanie o vylúčení spoločníka Ing. F. L. (žalobcu) zo spoločnosti a uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 2.10.2017 o 8.30 hod., uvedeného v zápisnici zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia pod bodom 3 - odvolanie Ing. F. L. (žalobcu) z funkcie konateľa spoločnosti, v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v celom rozsahu zamietol, nakoľko bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho žalované právo žalobcu zaniklo. Žalobca sa o žalovaných uzneseniach mohol dozvedieť zo zbierky listín už 2.10.2017, a teda skutočnosť, že zo zbierky listín si predmetné zápisnice z mimoriadnych valných zhromaždení vyžiadal až 10.1.2018, je v tomto spore právne irelevantná.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Súd prvej inštancie napriek tomu, že sa stotožnil s názorom žalobcu o tom, že mimoriadne valné zhromaždenia žalovaného konané dňa 2.10.2017 o 8,00 hod. a o 8,30 hod. neboli riadne zvolané podľa čl. IX bod 4 spoločenskej zmluvy a podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobu zamietol z dôvodu, že túto nepodal žalobca v stanovenej prekluzívnej lehote podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca s týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí.
Zákonodarca zvolil pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty objektívnu možnosť vykonania práva po prvý raz. Zároveň však pre prípad, keď valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne, prekluzívna lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o jeho konaní. S odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2017 sp.z. 43Cob/127/2017, v ktorom bolo vyslovené, že zákonodarca nestanovil hornú hranicu objektívnej lehoty v prípade, keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, žalobca uviedol, že z uvedeného vyplýva, že uznesenie valného zhromaždenia môže byť v podstate napadnuté až do uplynutia troch mesiacov od konania ďalšieho valného zhromaždenia, pretože oprávnená osoba má najčastejšie možnosť dozvedieť sa o prijatí uznesenia, platnosť ktorého chce napadnúť, až na ďalšom valnom zhromaždení, ale aj napr. zaslaním zápisnice z predmetného valného zhromaždenia, účinkami zmeny zápisu v obchodnom registri, ktoré vyplynuli z prijatia tohto uznesenia a pod. Z ďalšieho dokazovania v konaní vyplynulo, že ďalšie valné zhromaždenie žalovaného sa konalo dňa 13.11.2017 s totožným bodom programu, odvolanie žalobcu z funkcie konateľa, na ktoré sa žalobca, riadne predvolaný, nedostavil. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu o doplnenie - zmenu žaloby aj o uznesenie prijaté na valnom zhromaždení dňa 13.11.2017, zmenu žaloby nepripustil. Ak sa chcel súd prvej inštancie odvolávať na „rozumný predpoklad“ prijatia uznesení na valnom zhromaždení žalovaného, takto mohol odôvodňovať svoje závery výlučne z valného zhromaždenia zo dňa 13.11.2017. Pokiaľ tak urobil súd prvej inštancie v súvislosti s vedomosťou žalobcu pre posúdenie jeho nároku z hľadiska zachovania rozhodujúcej prekluzívnej lehoty na nezákonne zvolané valné zhromaždenia dňa 2.10.2017, ide o názor neprípustný, ktorý je v rozpore s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom prípade bol žalobca postavený do značne nevýhodnejšej pozície, keďže lehota, od ktorej mohol vedieť o prijatých uzneseniach, resp. deň, kedy boli prijaté predmetné uznesenia sú tým istým dňom. Uvedené absolútne opomenul súd prvej inštancie v rozhodnutí vyhodnotiť. V tejto súvislosti predložil žalobca odvolaciemu súdu rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.1.2019 sp.zn. 13Cob/120/2018 a Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.10.2016 sp.zn. 26Cob/95/2015. Podľa názoru žalobcu bola žaloba podaná včas a bolo jej potrebné v celom rozsahu vyhovieť. Z procesného hľadiska, s poukazom na § 220 ods. 2 CSP, žalobca v odvolaní tvrdil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané zákonom a odôvodnenie rozsudku v rozsahu odseku 10.2. nebolo dostatočné, na čo žalovaný poukázal v odseku I. odvolania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.7.2019 k odvolaniu žalobcu (§ 373 ods. 3 CSP) k jednotlivým argumentom žalobcu uviedol, že pri počítaní prekluzívnej lehoty v prípade valného zhromaždenia nezvolaného riadne, je rozhodnou len možnosť žalobcu ako oprávnenej osoby dozvedieť sa o prijatom uznesení, nie však vedomosť o tomto uznesení a už vôbec nie vedomosť o jeho obsahu. Táto možnosť v sebe subsumuje tak objektívny ako aj subjektívny prvok. V danom prípade je záver súdu prvej inštancie, že žalobca mohol rozumne predpokladať prijatie uznesenia už od 19.9.2017, kedy mu bola doručená pozvánka na valné zhromaždenie, nepochybne na mieste. Žalobca mohol následne zisťovať, či budú tieto uložené do zbierky listín a pri zachovaní priemernej aktivity mohol už dňa 2.10.2017 skúmať a dožadovať sa u registrového súdu informácie, či je zápisnica v zbierke listín uložená. Práve od vedomosti žalobcu od 19.9.2017 možno usudzovať predpoklad pre splnenie podmienky „možnosti rozumne predpokladať“ existenciu uznesenia (subjektívny prvok), pričom s týmto subjektívnym prvkom je nerozlučne spojená aj objektívna možnosť oboznámiť sa s uzneseniami prijatými na valnom zhromaždení (objektívny prvok), ktorá nastala najneskôr založením zápisníc do zbierky listín dňa 2.10.2017. Najneskôr dňom 2.10.2017 mal žalobca objektívnu možnosť a najneskôr týmto dňom sa mohol rozumne domnievať o ich prijatí. Možnosť dozvedieť sa o prijatí uznesenia sa vždy posudzuje individuálne podľa skutkových okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2017 sp.z. 43Cob/127/2017, podľa názoru žalovaného si nemožno nevšimnúť, že jeho odôvodnenie je na neprospech žalobcu a potvrdzuje správnosť argumentácie súdu prvej inštancie. Za nesprávnu považoval žalovaný aj argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie sa mohol odvolávať na rozumný predpoklad prijatia uznesení len na valné zhromaždenie, ktoré bolo riadne zvolané. K argumentu žalobcu o tom, že odvolávať sa v súvislosti s vedomosťou žalobcu, ktorá je pre posúdenie jeho nároku z hľadiska zachovania prekluzívnej lehoty rozhodujúca, na nezákonné zvolanie valného zhromaždenia, neprípustné, žalovaný uviedol, že nie je žiadnou prekážkou, aby sa lehota na podanie žaloby odvíjala od vedomosti žalobcu o konaní valného zhromaždenia, ktoré nebolo zákonne zvolané. Pre začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby nie je rozhodujúce, či valné zhromaždenie bolo zvolané riadne alebo nie. Podstatou je len možnosť dozvedieť sa o uznesení, a túto možnosť žalobca mal. K argumentu žalobcu, že žalobca bol súdom prvej inštancie postavený do značne nevýhodnejšej pozície, keďže lehota, od ktorej sa
mohol dozvedieť o prijatých uzneseniach, sa odvíjala od totožného dňa a k argumentu, že súd prvej inštancie duplicitne uplatnil obe skutkové podstaty prekluzívnej lehoty na ťarchu žalobcu, žalovaný uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o duplicitnom uplatnení oboch skutkových podstát. Začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby v prípade vadného zvolania valného zhromaždenia na deň, kedy sa o uznesení mohol oprávnený dozvedieť, nevylučuje, aby bol týmto dňom deň, kedy sa zároveň valné zhromaždenie konalo. Ide práve o prípady, kedy oprávnený vedel o jeho konaní vopred, i v prípade vadne zvolaného valného zhromaždenia. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.1.2019 sp.zn. 13Cob/120/2018 a Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.10.2016 sp.zn. 26Cob/95/2015, žalovaný uviedol, že skutkový stav v konaniach bol celkom odlišný. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.1.2019 sp.zn. 13Cob/120/2018 spoločník neprevzal pozvánku na valné zhromaždenie a nebola dodržaná úložná lehota na pošte, ktorá bola deklarovaná na potvrdení pošty o uložení zásielky a zásielka bola vrátená spoločnosti ešte pred uplynutím úložnej doby. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.10.2016 sp.zn. 26Cob/95/2015 nebolo v konaní preukázané, že by mal spoločník vedomosť o konaní valného zhromaždenia pred jeho konaním ani to, že by pozvánka na valné zhromaždenie bola spoločníkovi vôbec odoslaná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
11. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 1.8.2019. Žalobca právo na vyjadrenie sa nevyužil.
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 13.5.2020 vo veci vyhlásil verejne rozsudok za dodržania postupu podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie Obchodného zákonníka a ustanovenie spoločenskej zmluvy žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza :
16. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobe nevyhovel. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.
17. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu (vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.7.2018 k žalobe, vyjadrenie žalobcu a žalovaného prostredníctvom právnych zástupcov na pojednávaní dňa 7.11.2018, doplnenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 7.12.2018, uplatnenia prostriedkov procesného útoku a obrany žalobcom zo dňa 7.12.2018, vyjadrenie žalobcu a žalovaného prostredníctvom právnych zástupcov na pojednávaní dňa 6.3.2019) ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti uznesení z mimoriadnych valných zhromaždení žalovaného konaných dňa 2.10.2017 o 8,00 hod. a o 8,30 hod., uvedených v zápisniciach zo zasadnutia mimoriadnych valných zhromaždení pod bodom 3. rozhodnutie o vylúčení spoločníka Ing. F. L. zo spoločnosti a odvolanie Ing. F. L. z funkcie konateľa spoločnosti, po uplynutí zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehoty.
18. Z obsahu odvolania žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu tie tvrdenia, ktorými žalobca odôvodňoval nesprávnosť, až neprípustnosť, názoru súdu prvej inštancie, že žalobca o tom, že sa dňa 2.10.2017 o 8,00 hod. malo konať valné zhromaždenie žalovaného vedel z pozvánky jemu doručenej dňa 19.9.2017, a teda mohol rozumne predpokladať, že predmetné valné zhromaždenie môže prijať rozhodnutie (uznesenie), pričom tento názor vyslovil za aplikácie § 131 ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka pri posudzovaní dodržania trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Odvolací súd preskúmal skutkové zistenia preukázané vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie a zistil, že odvolacie tvrdenia a žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP nie sú spôsobilé spochybniť skutkové zistenia súdu prvej inštancie a ním ustálený skutkový stav. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní jednak neuvádza, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne, a jednak neuvádza, z ktorých dôkazov túto nesprávnosť vyvodzuje. V tomto smere ide o výlučnú dispozíciu žalobcu, ktorá nemôže byť nahradená odvolacím súdom tak, aby odvolací súd neprípustne sám prekročil obsah, rozsah a odvolacie dôvody vlastnou činnosťou. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolacie tvrdenia žalobcu smerujú predovšetkým k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP v súvislosti s aplikáciou ex offo skúmania, či žalobca splnil podmienky podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a žalobu o určenie neplatnosti uznesení mimoriadnych valných zhromaždení podal ako oprávnená osoba do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohol o prijatých uzneseniach, ktorých platnosť napadol žalobou, dozvedieť, pretože mimoriadne valné zhromaždenia dňa 2.10.2017 o 8,00 hod. a o 8,30 hod. neboli riadne zvolané.
19. Začiatok plynutia lehoty podľa § 131 ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka je stanovený objektívne od prijatia uznesenia valného zhromaždenia a v prípade, ak nebolo valné zhromaždenia
riadne zvolané, začiatok určenej lehoty sa počíta odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. Ide o prekluzívnu lehotu, ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde. Zákonodarca zvolil pre začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty objektívnu možnosť vykonania práva po prvý raz a pre prípad podľa § 131 ods. 1 druhá časť tretej vety Obchodného zákonníka neustanovil hornú hranicu. Takto určený začiatok plynutia prekluzívnej lehoty je viazaný na objektívny prvok, a nie je rozhodujúce, kedy sa oprávnená osoba o uznesení skutočne dozvedela.
20. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný doručil žalobcovi pozvánku zo dňa 8.9.2017 na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa malo konať dňa 2.10.2017 o 8,00 hod. s miestom konania advokátka kancelária SOPKO LEGAL s.r.o., na adrese Paulínska 24, Trnava, 1. poschodie, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu Mgr. Q. X., dňa 19.9.2017. Žalobca mal od 19.9.2017 skutočnú vedomosť o zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré malo podľa bodu 3. programu rozhodovať o vylúčení spoločníka spoločnosti (žalovaného) Ing. F. L. zo spoločnosti. Z neúčasti na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení sa žalobca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu písomne ospravedlnil z dôvodu, že takto zvolané mimoriadne valné zhromaždenie považuje za účelové, keďže ako prvý zvolal mimoriadne valné zhromaždenie žalobca na deň 2.10.2017 o 10,00 hod. v sídle žalovaného a z časového hľadiska nie je ani reálne možné, aby bol žalobca na valnom zhromaždení o 8,00 hod. v Trnave a o 10,00 hod. v Nitre. O konaní mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 2.10.2017 o 8,30 hod. s miestom konania advokátka kancelária SOPKO LEGAL s.r.o., na adrese Paulínska 24, Trnava, 1. poschodie, ktoré prijalo uznesenie č. 2 o odvolaní Ing. F. L. z funkcie konateľa žalovaného s okamžitou účinnosťou, nemal žalobca ako spoločník a konateľ žiadnu vedomosť, nakoľko po jeho vylúčení ako spoločníka, mu pozvánka na predmetné mimoriadne valné zhromaždenie nebola vôbec zaslaná a o jeho konaní nebol upovedomený ani iným spôsobom. Odvolací súd sa na tomto mieste stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca, ktorý z doručenej pozvánky vedel o zvolaní mimoriadneho valného zhromaždenia na deň 2.10.2017 o 8,00 hod. s miestom konania advokátka kancelária SOPKO LEGAL s.r.o., na adrese Paulínska 24, Trnava, 1. poschodie, mohol rozumne predpokladať, že predmetné mimoriadne valné zhromaždenie môže prijať rozhodnutie (uznesenie). Žalovaný uložil zápisnice z mimoriadnych valných zhromaždení konaných dňa 2.10.2017 o 8,00 hod. a o 8,30 hod. dňa 2.10.2017 do zbierky listín Okresného súdu Trenčín ako registrového súdu v rovnaký deň 2.10.2017. Súd prvej inštancie v odseku 10.2. odôvodnenia rozsudku správne poukázal na to, že zbierka listín je zbierka zákonom ustanovených listín a je súčasťou obchodného registra ako verejného zoznamu zákonom ustanovených údajov, ktorej základná črta verejnosť sa prejavuje v princípe formálnej a materiálnej publicity. Začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby v prípade vadného zvolania valného zhromaždenia na deň, kedy sa o prijatých uzneseniach na týchto mimoriadnych valných zhromaždeniach mohol žalobca dozvedieť nevylučuje, aby týmto dňom bol deň, kedy tieto mimoriadne valné zhromaždenia konali. Za tejto skutkovej situácie, so zohľadnením princípu formálnej a materiálnej publicity zbierky listín obchodného registra, nie je na strane žalobcu dôvod prisvedčiť jeho odvolacím tvrdeniam o inom momente, kedy sa žalobca ako oprávnená osoba mohol objektívne dozvedieť o existencii uznesení, ktoré sa týkali jeho osoby ako spoločníka a konateľa žalovaného. V momente, keď je spoločník informovaný o zvolaní valného zhromaždenia, je oprávnený vyvinúť aktivitu k tomu, aby zistil, aké konkrétne rozhodnutia boli na valnom zhromaždení prijaté a prípadne ich napadnúť žalobou podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka s konkrétnym vymedzením dôvodov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové zistenia, keď ustálil, že žalobca sa mohol o prijatých uzneseniach mimoriadnych valných zhromaždení konaných dňa 2.10.2017 o 8,00 hod. a o 8,30 hod. dozvedieť už dňa 2.10.2017. V súlade s § 122 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka začala trojmesačná lehota podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť dňa 3.10.2017 a táto plynula do 3.1.2018. Keďže žalobca podal žalobu o neplatnosť uznesení mimoriadnych valných zhromaždení konaných dňa 2.10.2017 o 8,00 hod. a o 8,30 hod. na súd prvej inštancie dňa 25.1.2018, je zrejmé, že túto žalobu proti žalovanému podal po uplynutí prekluzívnej lehoty s následkom zániku jeho práva.
21. Pokiaľ žalobca na podporu svojho názoru prezentovaného v odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2017 vo veci sp.zn. 43Cob/127/2017, odvolací súd uvádza, súhlasne s názorom žalovaného, že názory vyslovené týmto súdom (odvolací súd) podporujú závery práve súdu prvej inštancie.
22. Odvolací súd sa taktiež oboznámil s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.10.2016 vo veci sp.zn. 26Cob/95/2015, na ktorý poukázal žalobca v odvolaní. V tomto rozsudku odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým určil neplatnosť uznesení prijatých na mimoriadnom valnom
zhromaždení konanom dňa 2.7.2013, pričom vychádzal aj zo skutkových zistení, že žalobca nahliadol do registrového spisu dňa 25.9.2013 a boli mu vyhotovené listiny pripojené k návrhu na zápis zmien. Na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 2.7.2013 nebol prítomný žalobca, čo bolo v rozpore so skutočnosťou deklarovanou v zápisnici zo dňa 2.7.2013. Na mimoriadnom valnom zhromaždení bol prítomný len jeden spoločník s 50 hlasmi, pričom podľa spoločenskej zmluvy bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú spolu 100 % všetkých hlasov. Žalobcovi bol so zaslanou pozvánkou oznámený aj program valného zhromaždenia. Žalovaný v konaní namietal včasnosť podania žaloby z hľadiska prekluzívnej lehoty podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd potvrdil názor súdu prvej inštancie, že žalobca sa mohol o uzneseniach prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení dozvedieť až pri nahliadnutí do registrového spisu dňa 25.9.2013 a preto považuje za zachovanú lehotu na podanie žaloby tohto typu podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako sporné a nepreukázané vyhodnotil odvolací súd tvrdenia žalovaného, že žalobca sa o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia dozvedel skôr než nazrel do registrového spisu. V súvislosti s týmto rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, tiež odvolacieho súdu, odvolací súd uvádza, že skutkový stav zistený dokazovaním v konaní sp.zn. 26Cob/95/2015, nie je totožný a z hľadiska dôkaznej povinnosti ani obdobný na to, aby bolo možné závery súdov v tomto konaní zohľadniť pri právnom posúdení splnenia predpokladov z hľadiska posudzovania momentu, od ktorého začala žalobcovi plynúť zákonná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení prijatých na mimoriadnych valných zhromaždení konaných dňa 2.10.2017 o 8,00 hod. a o 8,30 hod.
23. Ako nedôvodné a nesprávne vyhodnotil odvolací súd aj tvrdenia žalobcu o tom, že ak sa chcel súd prvej inštancie odvolávať na „rozumný predpoklad“ prijatia uznesení na valnom zhromaždení žalovaného, takto mohol odôvodňovať svoje závery výlučne z valného zhromaždenia zo dňa 13.11.2017. Pokiaľ tak urobil súd prvej inštancie v súvislosti s vedomosťou žalobcu pre posúdenie jeho nároku z hľadiska zachovania rozhodujúcej prekluzívnej lehoty na nezákonne zvolané valné zhromaždenia dňa 2.10.2017, ide o názor neprípustný, ktorý je v rozpore s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu o doplnenie - zmenu žaloby aj o uznesenie prijaté na valnom zhromaždení dňa 13.11.2017, zmenu žaloby nepripustil. Na tomto valnom zhromaždení došlo k duplicitnému odvolaniu žalobcu ako konateľa. O konaní valného zhromaždenia dňa 13.11.2017 sa žalobca dozvedel dňa 24.7.2018, keď mu bola zaslaná zápisnica z tohto valného zhromaždenia spolu s vyjadrením žalovaného. Žalobca navrhol zmenu - rozšírenie žaloby na pojednávaní dňa 7.11.2018, takmer rok po konaní valného zhromaždenia dňa 13.11.2017 a po viac ako troch mesiacoch od prevzatia zápisnice z predmetného valného zhromaždenia.
24. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí proti žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).