Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobkyne W.. U. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. N. XX, XXX XX T., právne zast. JUDr. Martin Landl, advokát so sídlom M. Rázusa 47, 984 01 Lučenec proti žalovanému Silicate World, s.r.o., so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852 941, právne zast. Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/153/2016-106 zo dňa 29. mája 2017 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/153/2016-106 zo dňa 29. mája 2017 potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu o určenie, že Uznesenie č. 2 Valného zhromaždenia spoločnosti Silicate World, s.r.o., IČO: 35 852 941, so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, v oddiele Sro, vo vložke číslo 9609/Sk zo dňa 27.02.2016, ktorým bolo schválené vylúčenie žalobkyne zo spoločnosti pre nesplatenie jej vkladu do základného imania spoločnosti a prechod obchodného podielu žalobkyne na tretiu osobu - U.. D. X. je neplatné. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100% účelne vynaložených trov.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2016 domáhala určenia neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia spoločnosti Silicate World, s.r.o., IČO: 35 852 941, so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec (ďalej len Valné zhromaždenie) voči žalovanému. Uviedla, že je spoločníčkou žalovaného s vkladom do základného imania vo výške 16 597 Eur, čomu zodpovedá 10% obchodný podiel. Pozvánkou zo dňa 22.01.2016 zvolal konateľ žalovaného Valné zhromaždenie na deň 27.02.2016 o 07:00 hod. v Bratislave na ul. Prievozská 18 s týmto programom:

- 1. Kontrola plnenia úloh prijatých na poslednom VZ spoločnosti, najmä vo veci eliminovania škôd

- 2. Postup vo veci obchodného podielu W.. U. K.

- 3. Zmena konateľa spoločnosti

- 4. Zmena sídla spoločnosti

- 5. Rôzne

3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napriek skutočnostiam uvedeným v jej liste žalovanému sa Valné zhromaždenie žalovaného konalo, pričom jedným z uznesení prijatých na tomto valnom zhromaždení je aj uznesenie č. 2, ktorým prítomní spoločníci jednomyseľne schválili vylúčenie žalobkyne zo spoločnosti

pre nesplatenie vkladu do základného imania spoločnosti s tým, že podiel žalobkyne prechádza na U.. D. X.. V zápisnici z uvedeného Valného zhromaždenia žalovaného je uvedené, že Valné zhromaždenie sa konalo o 07:00 hod. v Bratislave na ul. Prievozskej 18 a pokračovalo o 13:00 hod. v Lučenci. Zápisnica z Valného zhromaždenia nebola žalobkyni doručená.

4. Žalobkyňa poukázala na to, že podľa spoločenskej zmluvy žalovaného platnej v čase konania Valného zhromaždenia dňa 27.02.2016 v zmysle bodu VII. "Valné zhromaždenie" je miestom konania valného zhromaždenia sídlo spoločnosti. Odlišné miesto sa môže stanoviť len so súhlasom spoločníkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Valné zhromaždenie žalovaného nebolo riadne zvolané. Miesto konania Valného zhromaždenia bolo stanovené v rozpore so spoločenskou zmluvou a žalobkyni ako spoločníčke neboli spolu s pozvánkou doručené aj materiály, ktoré mala obdržať pre svoje rozhodnutie. Okrem toho v zápisnici z Valného zhromaždenia sa uvádza, že toto pokračovalo v Lučenci o 13:00 hod. Táto skutočnosť v pozvánke nebola uvedená vôbec.

5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný zápisnicu z Valného zhromaždenia žalobkyni neposlal a o tom, že sa valné zhromaždenie konalo, aj napriek nesúhlasu žalobkyne s miestom a časom jeho konania, sa žalobkyňa dozvedela až dňa 08.09.2016, kedy jej Okresný súd Lučenec v konaní sp. zn. 14Cb/25/2016 zaslal zápisnicu z uvedeného valného zhromaždenia žalovaného. Až z tejto zápisnice sa dozvedela, že bolo rozhodnuté o jej vylúčení zo spoločnosti, pričom na strane žalobkyne vzniklo podozrenie z machinácií s účtovníctvom spoločnosti a z nekorektného informovania ostatných spoločníkov o spôsobe splatenia vkladu do základného imania spoločnosti žalobkyňou. Žalobkyni nebola do dňa podania žaloby poskytnutá prezenčná listina z uvedeného Valného zhromaždenia spoločnosti a preto nevie, kto sa Valného zhromaždenia zúčastnil a či skutočne prebehlo v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou, ohľadne hlasovania prítomných spoločníkov. Ako dôvod vylúčenia žalobkyne zo spoločnosti žalovaného sa v zápisnici z valného zhromaždenia zo dňa 27.02.2016 uvádza nesplatenie vkladu žalobkyne do základného imania spoločnosti. Tomuto tvrdeniu však nezodpovedá ani zápis v obchodnom registri, ani ostatné listiny spoločnosti, či účtovné doklady. Zápisnici z uvedeného Valného zhromaždenia žalovaného sa po formálnej stránke dá vytknúť aj absencia identifikačných údajov nielen o vylúčenom spoločníkovi, ale aj o nadobúdateľovi obchodného podielu vylúčeného spoločníka. Žalobkyňa namietla formálno- právne ako aj vecno-právne nedostatky uznesenia Valného zhromaždenia a navrhla, aby ho súd vyhlásil za neplatné.

6. Okresný súd uviedol, že žalovaný v konaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyni právo domáhať sa neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia zaniklo, pretože nebolo uplatnené v zákonnej lehote troch mesiacov. Valné zhromaždenie bolo zvolané v súlade so zákonom, takže zákonná lehota začala plynúť odvtedy, ako sa spoločník dozvedel, že sa Valné zhromaždenie konalo. O konaní Valného zhromaždenia bola žalobkyňa riadne upovedomená s dostatočným časovým predstihom, o čom svedčí skutočnosť, že na zvolanie reagovala listom zo dňa 04.02.2016. Ako miesto zvolania Valného zhromaždenia je síce v spoločenskej zmluve uvedené sídlo spoločnosti, ale so súhlasom spoločníkov môže byť týmto miestom aj miesto mimo sídla spoločnosti. Žiaden so spoločníkov nevyjadril výhradu k miestu konania Valného zhromaždenia. Žalobkyňa v liste zo dňa 04.02.2016 uviedla, že sa Valného zhromaždenia nezúčastní, pretože jej to nevyhovuje a uvedené nie je nesúhlasom s konaním Valného zhromaždenia, ale len ospravedlnením neúčasti. Doručenie pozvánky na Valné zhromaždenie neodoprelo právo žalobkyne zúčastniť sa ho. Uznesenie, ktoré sa týka žalobkyne bolo riadne zaradené do programu v zmysle bodu 2 pozvánky ako "Postup vo veci obchodného podielu W.. U. K.". Pre prijatie uznesenia bol dodržaný potrebný počet hlasov, tak ako to vyplýva so zápisnice o Valnom zhromaždení. Žalovaný zároveň poukázal na zákonné ust. § 127 ods. 5 písm. b) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého aj pre prípad, že by sa žalobkyňa bola Valného zhromaždenia zúčastnila, nemohla na ňom hlasovať. Vedomosť žalobkyne o možnosti jej vylúčenia ako spoločníčky na Valnom zhromaždení žalovaný dôvodil z výzvy na zaplatenie vkladu do obchodnej spoločnosti zo dňa 12.11.2015, kde v závere je uvedené aj upozornenie na možnosť vylúčenia z obchodnej spoločnosti. Ak teda tri mesiace následne potom sa konalo Valné zhromaždenie s bodom ohľadom obchodného podielu spoločníčky W.. K., ktorá má právnické vzdelanie, je advokátka vykonávajúca právnickú činnosť od roku 1997 so špecializáciou na obchodné právo, je teda osoba práva znalá, mal žalovaný za to, že žalobkyňa tento bod programu mohla predvídať, vzhľadom na hrozbu obsiahnutú vo výzve.

7. Vo vzťahu k neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a zastúpeniu spoločníka žalovaný uviedol, že zápisnica sa vyhotovovala na základe prezenčnej listiny, kde otázka zastúpenia spoločníka bola

uvedená. Ohľadom obviňovania z machinácií pri Valnom zhromaždení pri presune z miesta konania Bratislava do Lučenca žalovaný poukázal na to, že keby mal záujem na nejakých machináciách, potom by túto skutočnosť v zápisnici neuviedol. Žalovaný nesúhlasil s interpretáciou námietky žalobkyne vo vzťahu k miestu konania Valného zhromaždenia, pretože žalobkyňa síce uviedla, že miesto jej nevyhovuje, a preto sa Valného zhromaždenia nezúčastní, z čoho podľa žalovaného logicky vyplýva, že nenamieta miesto konania a s týmto súhlasí. Žalobkyňa žiadnym spôsobom taktiež nereagovala na list žalovaného ohľadom akceptácie jej ospravedlnenia, ktorým sa jej poďakoval, a teda žiadnym spôsobom miesto konania Valného zhromaždenia nenamietala. Žalovaný rovnako namietol tvrdenia žalobkyne, že zo strany žalovaného dochádza k systematickému porušovaniu jej práv. K otázke vyhlásenia zapísania splatenia vkladu žalovaný uviedol, že v čase keď toto vyhlásenie obchodná spoločnosť vydala, bola žalobkyňa konateľkou obchodnej spoločnosti a tieto zápisy vrátane vyhlásenie o splatení vkladu sama realizovala.

8. Okresný súd v odôvodnení poukázal na to, že v liste zo dňa 04.02.2016 síce žalobkyňa priamo miesto konania Valného zhromaždenia nenamietla, uviedla však, že toto miesto jej nevyhovuje a preto sa Valného zhromaždenia nezúčastní. Zároveň uviedla, že nerozumie tomu, prečo konateľ spoločnosti miesto konania stanovil v Bratislave, keď zatiaľ neeviduje nijaký oficiálny či už právny vzťah spoločnosti ani spoločníkov k uvedenému miestu a konanie považuje z hľadiska hospodárnosti za absolútne neefektívne. Z vyššie uvedenej formulácie možno vyvodiť, že žalobkyňa a priori výslovný súhlas s konaním Valného zhromaždenia mimo sídla obchodnej spoločnosti žalovaného neudelila. Naviac zo zápisnice z Valného zhromaždenia zo dňa 27.02.2016 je zrejmé, že sa síce malo začať v Bratislave, ale následne pokračovalo v Lučenci. Uvedeným konaním, a to neoznámením zmeny v mieste konania Valného zhromaždenia boli žalobkyni ako spoločníčke porušené jej práva, nakoľko Valného zhromaždenia konaného v mieste sídla obchodnej spoločnosti sa zúčastniť vôbec nemohla.

9. Okresný súd vo vzťahu k obsahu pozvánky na zasadnutie Valného zhromaždenia uviedol, že žalobkyňa namietala v konaní neurčitosť pozvánky vo vzťahu k rokovaniu a uzneseniu ohľadom jej vylúčenia z obchodnej spoločnosti, pričom v zmysle bodu 2 pozvánky zo dňa 22.01.2016 mal byť prejednaný aj postup vo veci obchodného podielu žalobkyne. Z takto vymedzeného bodu programu nie je zrejmé, akým spôsobom Valné zhromaždenie vo veci obchodného podielu žalobkyne malo konať. Vylúčenie spoločníka z obchodnej spoločnosti je krajným spôsobom zrušenia jeho účasti v obchodnej spoločnosti a o takto závažnej otázke je potrebné, aby spoločník bol riadnym spôsobom, určite a zrozumiteľne v pozvánke na konanie Valného zhromaždenia upovedomený. Pokiaľ žalovaný poukázal na právnické vzdelanie a dostatočnú prax W.. K. a predchádzajúcu komunikáciu vo vzťahu riešeniu otázky zaplatenia vkladu spoločníka z jej strany dôvodiac, že žalobkyňa mohla predvídať čo bude dôsledkom predchádzajúcej komunikácie, je podľa názoru okresného súdu nedostatočné. Skutočnosť, že Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodlo o vylúčení spoločníka so spoločnosti, hoci v písomnej pozvánke takýto bod programu nebol uvedený a nebol ani dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov, zakladá bez ďalšieho dôvod na určenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia súdom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/154/02).

10. Okresný súd k lehote na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia Valného zhromaždenia uviedol, že ust. § 131 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka (ďalej len upravuje trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, pričom toto ustanovenie je kogentným ustanovením. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Po uplynutí tejto lehoty, ktorá je lehotou hmotnoprávnou sa nemôže žiadna z osôb oprávnených v zmysle § 131 úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde. Súd skúma dodržanie tejto lehoty z úradnej povinnosti a v prípade oneskoreného podania žaloby by táto musela byť zamietnutá. Lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je určená dvojakým spôsobom. V prípade riadne zvolania valného zhromaždenia upravuje zákon objektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, v tomto prípade od 27.02.2016 a teda uplynula by 27.05.2016 z čoho by bolo možné dôvodiť, že žaloba podaná dňa 18.12.2016 by bola žalobou podanou po uplynutí vyššie uvedenej objektívnej trojmesačnej lehoty. Výnimku predstavuje prípad, ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané (napr. spoločníkovi nebola odoslaná pozvánka na valné zhromaždenie, nesprávne bolo určené miesto valného zhromaždenia a pod.), v tom prípade trojmesačná lehota plynie odo dňa kedy sa oprávnená osoba mohla o napadnutom uznesení dozvedieť. Lehota nezačína plynúť odo dňa kedy sa táto osoba skutočne o uznesení dozvedela, ale odo dňa kedy sa objektívne najskôr mohla o existencii takéhoto uznesenia dozvedieť, napr. zaslaním zápisnice

z predmetného valného zhromaždenia, účinkami zmeny zápisu v obchodnom registri, ktoré vyplynuli z prijatia tohto uznesenia, prípadne účasťou na nasledujúcom valnom zhromaždení a pod. Keďže v zmysle vyššie uvedeného súd skutkovo vyhodnotil, že Valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne, pre plynutie trojmesačnej objektívnej lehoty z hľadiska jej začiatku je rozhodujúcim moment kedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť (nie dozvedela) o tom, že uznesenie, ktoré žalobou napáda bolo na valnom zhromaždení prijaté. Žalovaný v konaní namietal uplynutie trojmesačnej lehoty na podanie žaloby z dôvodu, že Valné zhromaždenie bolo riadne zvolané. Nenamietal však uplynutie trojmesačnej lehoty pre prípad nezvolania Valného zhromaždenia riadne, t.j. so začiatkom jej plynutia v čase keď sa žalobkyňa mohla o tomto dozvedieť. Podľa názoru okresného súdu dôkazné bremeno v sporovom konaní na preukázanie zachovania lehoty zaťažovalo žalobkyňu, pretože žalobkyňa tvrdila, že lehota z jej strany bola dodržaná a žalovaný toto tvrdenie rozporoval. Žalobkyňa nepreukázala dodržanie lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia ani v rámci povinnosti tvrdenia neuviedla vo vzťahu k tejto lehote kedy mala možnosť prvýkrát sa so skutočnosťou, že na Valnom zhromaždení bolo rozhodnuté o jej vylúčení oboznámiť. Žaloba bola podaná dňa 08.12.2016 a pri abstrahovaní plynutia lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia by žaloba bola podaná v lehote za predpokladu, že by sa prvýkrát objektívne mohla žalobkyňa o existencii takéhoto uznesenia dozvedieť 08.09.2016, t.j. v medziobdobí od 27.02.2016 (resp. 28.02.2016), ktoré trvalo viac než sedem mesiacov (7 sedem mesiacov 12 dní) a v tomto medziobdobí by možnosť dozvedieť sa o existencii napadnutého uznesenia nemala.

11. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že včasnosť podania žaloby v zmysle § 131 je súd povinný skúmať ex offo. Začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty určuje druhá časť tretej vety odseku 1 zákonného ustanovenia § 131 ods. 1 ObZ. Zdôraznil, že začiatok lehoty je stanovený objektívne "od prijatia uznesenia" valného zhromaždenia a v prípade, keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, začiatok lehoty sa posudzuje tak isto objektívne a počíta sa odo dňa keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť, tzn. že nie je rozhodujúce kedy sa oprávnená osoba o uznesení skutočne dozvedela, ale rozhodujúci je deň kedy sa objektívne o uznesení mohla dozvedieť. Zákonodarca teda zvolil pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty objektívnu možnosť vykonania práva po prvý raz. Zároveň však pre prípad, keď valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne, prekluzívna lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o jeho konaní. Vychádza sa z akceptovania všeobecnej zásady, že začiatok lehoty určuje objektívna možnosť vykonania práva po prvý raz nezávisle od subjektívnych okolností. Relevantné pre rozhodnutie bolo ustálenie momentu začatia plynutia danej prekluzívnej lehoty z hľadiska objektívnej možnosti vykonania práva po prvý raz nezávisle od subjektívnych okolností. Dôvodné je zdôraznenie predpokladu a vyžadovania u spoločníka obchodnej spoločnosti a naviac osoby práva znalej konať s odbornou starostlivosťou, a to i pokiaľ ide o vlastný status spoločníka a výkonu jeho pôsobnosti v rámci obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa mala objektívne možnosť dozvedieť sa o obsahu rozhodnutia Valného zhromaždenia konaného dňa 27.02.2016 priamo na tomto zhromaždení, napriek tomu že nebolo zvolané riadne, ale o tomto zhromaždení bola riadne upovedomená tak čo sa týka jeho miesta aj času. Taktiež v pozvánke na Valné zhromaždenie síce otázka vylúčenia žalobkyne z obchodnej spoločnosti nebola výslovne uvedená, ale vzhľadom na bod programu, ktorým bolo riešenie jej obchodného podielu pri odbornej starostlivosti žalobkyňa sa mohla o túto otázku vo vzťahu k jej obchodnému podielu v obchodnej spoločnosti zaujímať. Naviac žalobkyňa ako spoločníčka obchodnej spoločnosti mala právo požadovať od obchodnej spoločnosti predloženie listín, do týchto nahliadať, prípadne žiadať kópiu zápisnice, čo v konaní nebolo preukázané, žeby učinila. To, že túto možnosť subjektívne žalobkyňa nevyužila, a to zo subjektívnych dôvodov nemá vplyv na začiatok a beh prekluzívnej lehoty a jej márne uplynutie dňom 27.05.2016 (piatok). V tomto smere je na mieste pripomenúť, a to s primeranou aplikáciou na zásadu "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžf/65/2011 "v slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv aby svoje práva bránili a starali sa o nej, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.". K tomu pristupuje účel a význam prekluzívnej lehoty stanovenej v § 131 ods. 1 vychádzajúci z princípu právnej istoty vo vnútri obchodnej spoločnosti, ako aj vo vzťahoch k tretím osobám, preferované je časové obmedzenie možnosti úspešne napadnúť platnosť prijatých rozhodnutí valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti.

12. Okresný súd uviedol, že v danom prípade bol predmetom dokazovania v prvoinštančnom konaní okamih, kedy sa žalobkyňa ako oprávnená osoba mohla dozvedieť o tom, že Valné zhromaždenie

sa konalo, bez ohľadu na to či jeho uznesenie bolo žalobkyni doručované, resp. zverejňované v Obchodnom vestníku. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobkyne, ktorá ho však neuniesla. Valné zhromaždenie síce nebolo zvolané riadne vzhľadom na určenie miesta a nejasnosť programu vo vzťahu k obchodnému podielu žalobkyne, avšak žalobkyňa ako oprávnená osoba sa o existencii takéhoto uznesenia mohla najskôr dozvedieť priamo na tomto Valnom zhromaždení, o ktorého čase a mieste konania bola upovedomená, resp. pre prípad, že sa zhromaždenia nezúčastnila v časove krátkom období po jeho konaní, o ktorom nepochybne vedela pri využití svojich práv spoločníka nahliadnutím do listín spoločnosti, resp. žiadosťou o zaslanie informácie, resp. kópie zápisnice Valného zhromaždenia, z čoho túto informáciu zistiť mohla. Z uvedených dôvodov okresný súd preto žalobu napriek konštatovaniu, že z vyššie uvedených dôvodov uznesenie po formálnej stránke je neplatné, z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

14. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že okresný súd nesprávne určil začiatok a koniec plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia. Uviedla, že ak by mal byť správny súdom určený začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, došlo by tým k popretiu základného účelu a zmyslu právnej úpravy obsiahnutej v § 131 ods. 1 ObZ, ktorý v poslednej vete upravuje výnimku z plynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty, ktorej beh začne plynúť dňom prijatia uznesenia valného zhromaždenia tak, že za začiatok tejto lehoty sa považuje deň, kedy sa oprávnená osoba mohla o takomto uznesení dozvedieť. Považovať tento deň za deň konania valného zhromaždenia, resp. prijatia sporného uznesenia by bolo nepriamym vynucovaním účasti spoločníkov aj na valných zhromaždeniach, ktoré neboli riadne zvolané. Zákon a ani spoločenská zmluva však spoločníkom neukladá povinnosť zúčastňovať sa neplatne zvolaných valných zhromaždení, a to ani v záujme konania s „odbornou starostlivosťou“. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že v prípadoch, kedy valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, súdy spravidla za deň začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby určujú deň, kedy došlo k zverejneniu rozhodnutí prijatých na takýchto valných zhromaždeniach, avšak nikdy nie deň samotného konania valného zhromaždenia, alebo prijatia sporného uznesenia, keďže s týmto dňom zákon spája začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby len u tých uznesení, ktoré neboli prijaté na riadne zvolených valných zhromaždeniach. Napokon, konštatovanie súdu, že žalobkyňa sa prvýkrát o existencii napadnutého uznesenia mohla dozvedieť priamo na Valnom zhromaždení za predpokladu, že by sa ho bola zúčastnila, odporuje inému konštatovaniu súdu uvedenému v bode 43. rozhodnutia, kde súd uviedol, že žalobkyňa nebola ako spoločníčka upretá na svojich právach, nakoľko sa valného zhromaždenia konaného v mieste sídla obchodnej spoločnosti zúčastniť vôbec nemohla. Z predloženej zápisnice valného zhromaždenia žalovaného nevyplýva, či o rozhodnutie o vylúčení žalobkyne bolo prijaté v Bratislave, alebo v sídle spoločnosti.

15. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ak by bola prijatá argumentácia, že žalobkyňa sa objektívne mohla o existencii napadnutého uznesenia prvýkrát dozvedieť na Valnom zhromaždení, ak by sa ho zúčastnila, potom by sa okruh možností spoločníka dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 ods. 1 zúžil na jediný prípad, a to ak by spoločníkovi pozvánka na valné zhromaždenie nebola doručená vôbec, resp. by o konaní valného zhromaždenia informovaný nebol, pretože inak by sa v každom prípade aj pri neplatne zvolanom valnom zhromaždení mohol spoločník o existencii uznesenia valného zhromaždenia dozvedieť už v prvý deň jeho prijatia, spravidla je to deň konania valného zhromaždenia, za predpokladu, že by sa valného zhromaždenia zúčastnil, a to aj napriek tomu, že nebolo riadne zvolané. Žalobkyňa predpokladá, že ak by bol úmysel zákonodarcu zúžiť túto výnimku v behu prekluzívnej trojmesačnej lehoty so začiatkom odo dňa prijatia uznesenia len na tento jediný prípad, bolo by to priamo v ustanovení § 131 ods. 1 uvedené. Zo znenia § 131 ods. 1 veta posledná však jednoznačne vyplýva, že výnimka z uvedenej lehoty sa vzťahuje na všetky prípady, kedy nebolo valné zhromaždenie spoločnosti zvolané riadne, teda aj na tie, kedy bolo napr., nesprávne určené miesto konania valného zhromaždenia absentoval na pozvánke program valného zhromaždenia a podobne. Ak potom práve pre tieto prípady, kedy nebolo valné zhromaždenie zvolané riadne stanovuje zákon výnimku zo začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby od momentu prijatia napadnutého uznesenia, a jej začiatok posúva do momentu, kedy sa oprávnený mohol o napadnutom uznesení dozvedieť, je potrebné moment, kedy sa oprávnený objektívne mohol o existencii takéhoto uznesenia dozvedieť stanoviť odlišne od momentu jeho prijatia valným zhromaždením, ktoré nebolo

riadne zvolané, a to so zreteľom na všetky okolnosti ktoré mohli mať objektívne na túto možnosť oprávneného vplyv. Stanovenie začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby na deň konania valného zhromaždenia nemá oporu ani v zákone, ani v spoločenskej zmluve. Žiadny iný deň však súd za začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby neurčil, a teda sa dostatočne nevysporiadal s otázkou, kedy mala táto lehoty žalobkyni uplynúť. Všeobecné poukázanie na to, že žalobkyňa nevyužila svoje subjektívne právo na nahliadnutie do dokladov spoločnosti a nepožiadala o odpis zápisnice z Valného zhromaždenia nepostačuje k tomu, aby súd zamietol žalobu pre uplynutie prekluzívnej lehoty, ktorej začiatok ani koniec neurčil správne, resp. neurčil vôbec.

16. Žalobkyňa namietla procesný postup okresného súdu, ktorý porušil ustanovenie § 181 Civilného sporového poriadku (ďalej len podľa ktorého súd určí, ktoré skutočnosti sú sporné a ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Uvedie tiež predbežné právne posúdenie veci. Okresný súd po prednesoch strán určil, čo považuje za sporné a nesporné a vyjadril sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci, v rámci neho však neuviedol, že žalobkyňa nepreukázala dodržanie lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia a v rámci povinnosti tvrdenia neuviedla vo vzťahu k tejto lehote, kedy mala možnosť prvýkrát sa so sporným uznesením oboznámiť, ako to uviedol v bode 46. odôvodnenia rozsudku. Ani žalovaný dodržanie tejto lehoty pre prípad, že Valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne nenamietal. Vzhľadom k tomu, že súd žalobkyňu neupozornil na to, že nepovažuje za dostatočne preukázané dodržanie lehoty na podanie žaloby jej tvrdenie, že s napadnutým uznesením mala možnosť oboznámiť sa prvýkrát až dňa 08.09.2016, kedy jej bolo napadnuté uznesenie doručené v inom súdnom konaní, jej svojim postupom odňal možnosť pred súdom konať a uplatňovať všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku v zmysle Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa namietla, že pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov súd nepostupoval objektívne a tieto vyhodnotil jednostranne v neprospech žalobkyne.

17. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so záverom súdu, že pri dodržaní odbornej starostlivosti mala právo požadovať od obchodnej spoločnosti predloženie listín, nahliadať do nich, prípadne žiadať kópiu zápisnice, čo v konaní nebolo preukázané, že by urobila. Namietla, že uvedená argumentácia nemá oporu ani v zákone, ani v spoločenskej zmluve žalovaného. Z Obchodného zákonníka spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným nevyplýva povinnosť „konať s odbornou starostlivosťou“. Uviedla, že treba síce dať za pravdu okresnému súdu v tom, že pri výkone práv a povinností spoločníka v obchodnej spoločnosti je dôvodné od neho očakávať určitú mieru odbornej starostlivosti venovanú výkonu týchto práv a povinností, najmä ochrane vlastných záujmov, avšak nie v hrubom nepomere k jeho právam a povinnostiam, ktoré mu garantuje zákon alebo spoločenská zmluva. Okresný súd sa nevysporiadal s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ani so znením spoločenskej zmluvy a s porušením povinností, ktorých sa dopustil žalovaný, a ktoré v hrubom nepomere vyvažuje požadovaním „konania s odbornou starostlivosťou“ od žalobkyne, a to nad rámec jej zákonných povinností. Žiadne zákonné ustanovenie, ani ustanovenie spoločenskej zmluvy neukladá žalobkyni povinnosť nahliadať do dokladov spoločnosti ani požadovať od žalovaného plnenie povinností ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona, alebo ktorých splnenie mu ukladá spoločenská zmluva. Nahliadanie do dokladov patrí medzi práva a nie medzi povinnosti, s nesplnením ktorých by sa spájali právne následky. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný mal povinnosť podať návrh na zápis zmien v zmysle uznesení Valného zhromaždenia na Obchodnom registri v 30 dňovej zákonnej lehote. Odo dňa konania Valného zhromaždenia až do dňa podania žaloby však neboli v Obchodnom registri zapísané žiadne zmeny. Súd nemôže neplnenie povinností žalovaným, ako je zaslanie zápisnice z konania Valného zhromaždenia v lehote stanovenej spoločenskou zmluvou, prípadne nevykonanie zápisu zmien v obchodnom registri pripisovať na ujmu práv žalobkyne. Ak k zápisu zmien v obchodom registri, ani k doručeniu zápisnice nedošlo, nie je možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby predpokladala, že Valné zhromaždenie spoločnosti sa konalo a to najmä vzhľadom na ňou vznesené námietky k miestu a času konania Valného zhromaždenia a písomný návrh žalobkyne obsiahnutý v liste zo dňa 04.02.2016 o zaslanie návrhu uznesení, ktoré majú byť na Valnom zhromaždení prijaté per rollam. Tým, že okresný súd v rámci požiadavky na konanie s „odbornou starostlivosťou“ vyvodil z nepodania žiadosti o zaslanie zápisnice z Valného zhromaždenia alebo nenahliadnutie do dokladov spoločnosti, ktoré žalobkyni neukladá ani zákon, ani spoločenský zmluva, ten právny následok, že nevyužitie týchto subjektívnych práv žalobkyne malo za následok uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, poskytol neprimeranú ochranu žalovanému, ktorý priamo porušil ustanovenia spoločenskej zmluvy keď nezaslal žalobkyni zápisnicu z Valného zhromaždenia, ale aj ustanovenia zákona, keď nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 135a ods. 1 ObZ.

18. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že na Okresnom súde Lučenec prebieha medzi ňou a žalovaným spor o zrušenie účasti žalobkyne ako spoločníčky v spoločnosti žalovaného. V uvedenom spore sa žalobkyňa domáha zrušenia účasti v spoločnosti práve z dôvodu sústavného porušovania a nerešpektovania jej práv spoločníka, nakoľko žalovaný jej dlhodobo neumožňuje nahliadnuť do dokladov spoločnosti, neoboznamuje ju so zápisnicami z valných zhromaždení, účtovnými závierkami spoločnosti, hospodárskymi výsledkami spoločnosti, ani ju neinformuje o stave spoločnosti. Za tohto stavu nie je dôvod predpokladať, že aj keby žalobkyňa bola vyzvala žalovaného k nahliadnutiu do dokladov spoločnosti, resp. k zaslaniu zápisnice z Valného zhromaždenia, že by si žalovaný túto povinnosť na výzvu žalobkyne skutočne splnil. Pokiaľ by okresný súd v rámci predbežného posúdenia veci tak, ako to predpokladá ust. § 181 ods. 2 uviedol, že nevyužitie práva žalobkyne požadovať zápisnicu z Valného zhromaždenia, či nahliadnutie do dokladov spoločnosti môže mať za následok uplynutie lehoty na podanie žaloby, bola by žalobkyňa navrhla vykonanie dokazovania v tom smere, že tieto práva sú jej zo strany žalovaného upierané dlhodobo a preto na jej možnosti dozvedieť sa o obsahu zápisnice z Valného zhromaždenia takáto požiadavka ani nijaký praktický význam nemala.

19. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie.

20. Žalovaný odvolanie žalobkyne označil za nedôvodné. I keď sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že Valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne, okresný súd postupoval správne, ak začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby určil na deň konania Valného zhromaždenia. Začiatok lehoty na podanie žaloby sa v oboch prípadoch, t.j. či už bolo valné zhromaždenie zvolané riadne, alebo nie, posudzuje vždy objektívne. V prípade, ak bolo zvolané riadne, začiatok lehoty sa počíta odo dňa prijatia uznesenia, ak riadne zvolané nebolo, počíta sa lehota odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. Zo zákonnej úpravy nevyplýva, že by začiatok plynutia prekluzívnej lehoty nemohol byť aj v prípade, kedy valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne, deň jeho konania, t.j. deň, kedy bolo napadnuté rozhodnutie prijaté. Žalovaný zastáva názor, že rozdiel medzi oboma lehotami spočíva v tom, že kým pri riadnom zvolaní valného zhromaždenia je začiatkom prekluzívnej lehoty vždy deň prijatia uznesenia, v prípade nezvolania valného zhromaždenia riadne ním môže byť v závislosti od toho, kedy sa oprávnená osoba o uznesení mohla dozvedieť, aj iný deň ako deň prijatia uznesenia. Rozhodujúcim dňom pre začiatok plynutia lehoty v prípade, kedy valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne je deň, kedy sa oprávnená osoba mohla o konaní Valného zhromaždenia objektívne dozvedieť. Nie je pritom rozhodujúce, kedy sa oprávnená osoba o prijatom uznesení skutočne dozvedela. Zákonodarca vychádza z akceptovania všeobecnej zásady, že začiatok lehoty určuje objektívna možnosť vykonania práva po prvý raz, nezávisle od sledu subjektívnych okolností.

21. Žalovaný sa stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobkyňa mala objektívnu možnosť dozvedieť sa o obsahu napadnutého uznesenia na Valnom zhromaždení konanom dňa 27.02.2016. Z dôkazu predloženého žalovaným vyplýva, že žalobkyňa o tom, že sa dňa 27.02.2016 valné zhromaždenie žalovaného koná, mala vedomosť. Dôkazom je nielen list žalobkyne zo dňa 04.02.2016, v ktorom žalovanému oznámila, že sa vzhľadom na miesto a čas konania Valného zhromaždenia nezúčastní, ale aj ale aj list žalovaného zo dňa 09.02.2016, ktorým reagoval na jej list z 04.02.2016 a jej neospravedlnenie z účasti na Valnom zhromaždení potvrdil a akceptoval.

22. Žalovaný sa stotožnil so závermi okresného súdu aj v tom, že právo patrí bdelým, a že nevyužitie práv spoločníka nemôže mať vplyv na začiatok a beh prekluzívnej lehoty. K námietke žalobkyne, že žalovaný si nesplnil povinnosť podať do obchodného registra návrh na zápis zmien prijatých na Valnom zhromaždení žalovaný uviedol, že túto povinnosť si riadne splnil. Okresný súd Banská Bystrica však jeho podanie zo dňa 11.03.2016 odmietol z dôvodu rozporu jeho návrhu ohľadom rozsahu splatenia vkladov spoločníkov so spisom registrového súdu. Oznámenie o odmietnutí zápisu žalovaný predložil okresnému súdu na pojednávaní.

23. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa mala zaujímať o výsledok riešenia jej obchodného podielu žalovaným, ako to vyplývalo z pozvánky na Valné zhromaždenie. Žalovaný však žiadnu žiadosť o zaslanie zápisnice z konania Valného zhromaždenia konaného dňa 27.02.2016, alebo nahliadnutie do tohto dokumentu neobdržal. O tom, že sa bude rozhodovať o jej vylúčení nemohla mať žalobkyňa

žiadne pochybnosti. Poukázal na znenie bodu programu uvedeného v pozvánke ako „Postup vo veci obchodného podielu žalobkyne“.

24. Žalobkyňa v replike zotrvala na tvrdeniach uvedených v odvolaní. Nad rámec toho uviedla, že skutočnosť, že si žalovaný splnil povinnosť podania návrhu na zápis prijatých zmien do obchodného registra, ku ktorému však nedošlo v dôsledku odmietnutia návrhu registrovým súdom nemení nič na skutočnosti, že ku dňu podania žaloby neboli v obchodnom registri u žalovaného žiadne zmeny zapísané. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so žalovaným, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd je povinný prihliadať na uplynutie lehoty na podanie žaloby ex offo, a to aj bez návrhu, preto žalobkyni neodňal jej právo konať pred súdom. Uviedla, že súd porušil ust. § 181 ods. 2 CSP, keď žalobkyňu na pojednávaní dňa 27.04.2017 v rámci predbežného právneho posúdenia veci neupozornil na to, že nepovažuje za dostatočné na dodržania lehoty na podanie žaloby jej tvrdenie, že s napadnutým uznesením mala možnosť sa prvýkrát oboznámiť až dňa 08.09.2016, kedy jej bolo doručené v rámci iného súdneho konania a týmto postupom jej odňal možnosť konať pred súdom a riadne uplatňovať všetky dostupné prostriedky procesnej obrany a procesného útoku podľa Civilného sporového poriadku. Nestotožnila sa ani s tvrdením žalovaného, že vykonanie dokazovania ohľadom upierania práv žalobkyne zo strany žalovaného, vrátane pripojenia spisu sp. zn. 14Cb/25/2016 by bolo nadbytočné. Cieľom prípadného navrhnutého vykonania dokazovania v tomto smere by bolo preukázanie skutočnosti, že práva žalobkyne ako spoločníčky spoločnosti sú jej zo strany žalovaného upierané už dlhodobo, nakoľko žalovaný mnohokrát i v iných prípadoch z minulosti neumožnil žalobkyni nahliadnuť do dokladov spoločnosti, neoboznámil ju so zápisnicami z valných zhromaždení, účtovnými závierkami a podobne.

25. Žalovaný v duplike zotrval na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu, zopakoval jeho podstatné tvrdenia a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

27. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že písomnou pozvánkou zo dňa 22.01.2016 zvolal konateľ žalobcu zasadnutie Valného zhromaždenia Silicate World s.r.o., IČO: 315 852 941 na deň 27.02.2016 o 07:00 hod. v Bratislave na ul. Prievozská 18 s nasledovným programom: 1. Kontrola plnenia úloh prijatých na poslednom VZ spoločnosti, najmä vo veci eliminovania škôd 2. Postup vo veci obchodného podielu W.. U. K. 3. Zmena konateľa spoločnosti 4. Zmena sídla spoločnosti 5. Rôzne

28. Podľa Článku VII. Valné zhromaždenie spoločenskej zmluvy, na strane 5, druhý odsek z hora: "Zvolanie valného zhromaždenia sa vykonáva písomným pozvaním zaslaným na adresu spoločníka. Pozvánka musí obsahovať termín a program zhromaždenia a musí byť spoločníkovi doručená min. 14 dní pred termínom zhromaždenia uvedenom v pozvánke vrátane materiálov, ktoré majú obdržať spoločníci pre svoje rozhodovanie. So súhlasom spoločníkov sa valné zhromaždenie môže konať aj bez ohľadu na lehoty a formality. Miestom konania valného zhromaždenia je sídlo spoločnosti. Odlišné miesto sa môže stanoviť len so súhlasom spoločníkov."

29. Písomným podaním zo dňa 04.02.2016 žalobkyňa oznámila žalovanému, že miesto a čas konania Valného zhromaždenia jej nevyhovuje, preto sa ho nezúčastní. Ďalej uviedla, že odhliadnuc od skutočnosti, že termín konania Valného zhromaždenia konateľ stanovil na deň pracovného voľna, nerozumie tomu, prečo konateľ miesto jeho konania stanovil v Bratislave, keď zatiaľ neeviduje nijaký oficiálny právny či iný vzťah spoločnosti (jej sídlo je v Lučenci) ani spoločníkov (trvalý pobyt každého z nich je v Lučenci) k uvedenému miestu, a preto z hľadiska hospodárnosti je takto zvolené miesto konania Valného zhromaždenia absolútne neefektívne. Žalobkyňa poukázala na § 130 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého majú spoločníci právo rozhodovať per rollam, t.j. mimo valného zhromaždenia spoločnosti. Navrhla konateľovi spoločnosti, aby jej v zmysle cit. zákonného ustanovenia predložil návrh uznesení, ktoré majú byť prerokované, spolu s návrhom lehoty v ktorej sa k nim má vyjadriť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že spoločnosť nemôže ignorovať či porušovať práva minoritného spoločníka spoločnosti, ako aj na skutočnosť, že ak jedným z navrhovaných bodov programu valného zhromaždenia má byť prevod jej obchodného podielu, tak sa jej zvolený postoj k veci zdá byť značne kontraproduktívny, lebo si skutočne nevie dosť dobre predstaviť o čom chce valné zhromaždenie v tomto smere rokovať bez jej prítomnosti.

30. Zo Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 27.02.2016 vyplýva, že dňa 27.02.2016 sa konalo Valné zhromaždenie žalovaného o 7:00 hod. v Bratislave a pokračovalo o 13:00 hod v Lučenci. Na Valnom zhromaždení boli prítomní konateľ spoločnosti U.. D. X. a zapisovateľka A. R.. Žalobkyňa prítomná nebola. Konateľ žalovaného U.. D. X. navrhol do programu doplniť informáciu právneho zástupcu: "Posudok na trvanie práva na splatenie podielu v obchodnej spoločnosti". K predloženým návrhom doplnenia programu Valného zhromaždenia prítomní spoločníci nemali pripomienky.

31. K bodu 2. programu prijalo Valné zhromaždenie Uznesenie č. 2 v tomto znení: "Prítomní spoločníci jednomyseľne schvaľujú vylúčenie spoločníčky p. W.. K. zo štruktúr spoločnosti SILICATE WORLD, s.r.o. a to dňom schválenia a prijatím tohto uznesenia. Postup o vylúčení je z dôvodu nesplatenia základného podielu. Prítomní spoločníci určujú, že podiel takto vylúčeného spoločníka prechádza na tretiu osobu, ktorou je U.. D. X., zároveň konateľ spoločnosti. Prítomní spoločníci poverujú konateľa spoločnosti p. U.. D. X., aby k návrhu na zápis do OR na predpísanom formulári pripojil uznesenie VZ a ďalší postup podľa pokynov právneho zástupcu."

32. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len , termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

33. Podľa § 122 ods. 2 ObZ, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

34. Podľa § 131 ods. 1 ObZ, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

35. Podľa § 131 ods. 2 ObZ, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

36. Žalobkyňa v odvolaní označila rozhodnutie okresného súdu za nesprávne s poukazom na skutočnosť, že okresný súd nesprávne určil začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia Valného zhromaždenia. S takýmto záverom nie je možné súhlasiť.

37. Ustanovenie § 131 ods. 1 vymedzuje začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby diferencovane pre prípad, kedy valné zhromaždenie bolo zvolané riadne a pre prípad, kedy valné zhromaždenie riadne zvolané nebolo. V prejednávanom prípade okresný súd správne zistil, že valné zhromaždenie riadne zvolané nebolo. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uvedený záver okresného súdu namietol, treba uviesť, že Valné zhromaždenie bolo zvolané mimo sídla žalovaného napriek tomu, že žalobkyňa ako jeden zo spoločníkov spoločnosti neudelila súhlas s konaním Valného zhromaždenia v Bratislave. Veta, na ktorú poukazoval žalovaný z jej vyjadrenia zo dňa 04.02.2016, v ktorej žalobkyňa uviedla, že sa Valného zhromaždenia nezúčastní, pretože jej nevyhovuje miesto a čas, nie je udelením súhlasu, ani udelením nesúhlasu, je to iba informácia, že sa na danom Valnom zhromaždení nezúčastní, spolu s uvedením dôvodu. I keď je zrejmé, že súhlas je možné udeliť aj konkludentne, nemusí byť výslovný a stačí, ak vyplýva z kontextu vyjadrenia, žalobkyňa v podaní zo

dňa 04.02.2016 jednoznačne vyjadrila z dôvodu nehospodárnosti svoj nesúhlasný postoj k presunu miesta konania Valného zhromaždenia z Lučenca do Bratislavy a navrhla aj alternatívne riešenie voči zvolaniu zasadnutia do Bratislavy, ktorým by mohlo byť rozhodovanie spoločníkov per rollam. V zmysle Spoločenskej zmluvy žalovaného je podstatné, či udelila súhlas, teda nie je podstatné, že vo vyjadrení neuviedla explicitný nesúhlas. Z celkového kontextu podania žalobkyne je zrejmé, že súhlas s iným miestom konania vzhľadom na svoje výhrady neudelila. Zároveň, pokiaľ bolo miesto konania valného zhromaždenia presunuté v poobedných hodinách do Lučenca, o čom v pozvánke informácia nebola, takýto postup nie je v súlade s ustanoveniami o zvolávaní valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie žalovaného tak bolo zvolané v rozpore s Obchodným zákonníkom a Spoločenskou zmluvou, preto nebolo zvolané riadne.

38. V prípade, kedy valné zhromaždenie nie je zvolané riadne, spája moment začatia plynutia lehoty na podanie žaloby o neplatnosť valného zhromaždenia na objektívny moment, kedy sa osoba oprávnená na podanie žaloby mohla dozvedieť o napadnutom uznesení. Tento spôsob určenia začiatku plynutia lehoty sa vzťahuje na všetky prípady, kedy bolo valné zhromaždenie zvolané nesprávnym spôsobom, rovnako tie, pri ktorých sa spoločník o konaní valného zhromaždenia nedozvedel vôbec, ako aj tie, kedy o konaní valného zhromaždenia bol vopred informovaný a porušenie postupu pri zvolaní valného zhromaždenia súviselo s iným dôvodom než s tým, že by mu nebola doručená pozvánka. V každom prípade vadného zvolania valného zhromaždenia sa moment začatia plynutia lehoty na podanie žaloby začne rovnako počítať od momentu, kedy sa o uznesení spoločník mohol dozvedieť.

39. V prejednávanom prípade je podstatné zistenie momentu, odkedy sa žalobkyňa ako oprávnená osoba objektívne mohla dozvedieť o existencii uznesenia, teda nie o jeho obsahu, ale o tom že Valné zhromaždenie zasadalo a prípadne aj rozhodovalo. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa vedela o tom, že valné zhromaždenie je zvolané na deň 27.02.2016. Keďže o zvolaní valného zhromaždenia vedela, lehota na podanie žaloby o neplatnosť prípadných rozhodnutí, ktoré na tomto Valnom zhromaždení boli prijaté, jej začala plynúť dňom, kedy sa Valné zhromaždenie konalo. Tento záver nie je zúžením okruhu výnimiek, pri ktorých sa posudzuje moment plynutia prekluzívnej doby na podanie žaloby samostatne, ako to žalobkyňa namietla v odvolaní. Začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby v prípade vadného zvolania valného zhromaždenia na deň, kedy sa o uznesení oprávnený mohol dozvedieť nevylučuje, aby týmto dňom bol deň, kedy sa zároveň valné zhromaždenie konalo. Námietka, že stanovenie začiatku plynutia uvedenej lehoty na deň konania valného zhromaždenia nemá oporu v zákone ani v spoločenskej zmluve je nedôvodná, zákon pre vadné zvolanie valného zhromaždenia žiadnym spôsobom neurčuje, či začiatok plynutia lehoty môže alebo nemôže byť v deň konania valného zhromaždenia. To, či oba dátumy - teda deň konania valného zhromaždenia a deň, kedy sa oprávnený objektívne mohol dozvedieť o uznesení splynú alebo nie, záleží od okolností. V zásade platí, že posun momentu na podanie žaloby u oprávneného nastáva iba vtedy, ak sa o konaní valného zhromaždenia nemohol dozvedieť, napríklad preto, že mu pozvánka nebola doručená vôbec, v dôsledku čoho mu bola znemožnená účasť na valnom zhromaždení. Pokiaľ o konaní valného zhromaždenia oprávnená osoba objektívne vopred informovaná bola, iba nevyužila svoje právo sa ho zúčastniť, nespôsobuje ani vadnosť zvolania valného zhromaždenia ten následok, že by oprávnený nevedel o konaní valného zhromaždenia a preto by mu lehota na podanie žaloby nemohla začať plynúť.

40. Žalobkyňa sa odvoláva na ustálenú judikatúru všeobecných súdov, bez toho aby uviedla konkrétne rozhodnutie. Ustálená judikatúra všeobecných súdov však vychádza z toho, že pre začiatok plynutia lehoty stačí, aby bola oprávnená osoba informovaná o tom, že sa valné zhromaždenie konalo, bez ohľadu na to, že má iba informáciu o jeho zvolaní a programe, teda nevie, či vôbec rozhodovalo a aké konkrétne uznesenia boli prijaté. Lehota na podanie žaloby mu plynie od momentu, kedy objektívne mohol zistiť, že sa valné zhromaždenie konalo (napríklad z oznamu v Obchodnom vestníku), alebo zo zmeny zápisu v Obchodnom registri, nie je podstatné, či aj skutočne subjektívne uvedenú skutočnosť zistil. V momente, ako je spoločník informovaný o konaní valného zhromaždenia, je oprávnený (nie povinný) vyvinúť aktivitu k tomu, aby zistil, aké konkrétne rozhodnutia boli na valnom zhromaždení prijaté a prípadne ich napadnúť žalobou o neplatnosť rozhodnutia. Ani prípadné odopretie súčinnosti konateľov v tom zmysle, že odmietnu o konaní valného zhromaždenia informovať a nevydajú oprávnenej osobe zápisnicu z valného zhromaždenia nebráni podaniu žaloby o neplatnosť rozhodnutí prijatých na tomto valnom zhromaždení z dôvodu, že valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne, teda bez ohľadu na

obsah prijatých rozhodnutí (s obsahom ktorých sa v dôsledku odmietnutia súčinnosti oprávnený nie je oboznámený).

41. Skutočnosť, že deň, kedy sa oprávnený dozvie o konaní valného zhromaždenia je tým dňom, kedy mu začne plynúť lehota na prípadné podanie žaloby, nie je možné chápať ako nepriame vynucovanie účasti spoločníka na valnom zhromaždení, o ktorom vie, že nebolo riadne zvolané, ako to naznačila žalobkyňa v odvolaní. Spoločník nemá povinnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia, rovnako ako nemá povinnosť vyžiadať si zápisnicu z jeho konania. Má len právo účasti, pokiaľ to uzná za vhodné. Pokiaľ však svoje právo nevyužije a v dôsledku toho nie je informovaný o tom, že valné zhromaždenie spoločnosti prijalo rozhodnutia v rozpore s právnymi predpismi alebo spoločenskou zmluvou, má to vplyv na oslabenie jeho možnosti domáhať sa nápravy. V prípade uplynutia lehoty na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nastáva dokonca zánik práva domáhať sa nápravy súdnou cestou, takže následne sa môže pokúsiť o reparovanie daného stavu už iba v rámci spoločnosti tým, že valné zhromaždenie prijme nové rozhodnutia, ktoré by napravili vzniknutú situáciu. v záujme stability vnútorných pomerov spoločností upravil lehotu na podanie žaloby na obdobie troch mesiacov, od kedy sa spoločník objektívne dozvedel o konaní valného zhromaždenia, po uplynutí tejto lehoty sa prípadné rozhodnutie valného zhromaždenia považuje za platné bez ohľadu na to, či je v súlade s Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou.

42. Je možné súhlasiť so žalobkyňou v tom, že nevyžaduje pre konanie spoločníka odbornú starostlivosť, tento vyšší stupeň starostlivosti je upravený iba pre konateľov spoločnosti v § 135a ods. 1 ObZ. Oprávnenie vyžiadať si zápisnicu z konania valného zhromaždenia však nie je možné zaradiť až do vyššieho stupňa starostlivosti, ktorým je odborná starostlivosť. Vyžiadanie zápisnice z valného zhromaždenia je právom, nie povinnosťou spoločníka, je prejavom výkonu jeho práva byť informovaný o dianí v spoločnosti a nie je povinnosťou, ktorú by mal vykonávať s odbornou starostlivosťou. Ako bolo vyššie uvedené, spoločník nevyužitím svojho práva kontrolovať dianie v spoločnosti oslabuje svoju pozíciu v prípade, ak spoločnosť koná v rozpore s jeho záujmami, avšak ostať pasívny je jeho právo, ktoré mu nemožno odňať.

43. Žalobkyňa v odvolaní namietla, že okresný súd sa nevysporiadal s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ani zo znením spoločenskej zmluvy a s porušením povinností, ktorých sa dopustil žalovaný a ktoré v hrubom nepomere vyvážil požadovaním konania s odbornou starostlivosťou od žalobkyne a to nad rámec jej zákonných povinností. Primárne, skutočnosť, že žalovaný porušil pri zvolávaní valného zhromaždenia svoju povinnosť, prípade že prijal na Valnom zhromaždení rozhodnutia v rozpore so zákonom, nemá súvis s posudzovaním lehoty na domáhanie sa nápravy tohto stavu pred súdom. Iba pokiaľ by žalobkyňa podala žalobu včas, súd by sa zaoberal posúdením porušovania povinností žalovaným a vyvodil by z toho príslušný záver vo vzťahu k platnosti napadnutých rozhodnutí. Keďže žalobkyni nárok na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia uplynutím doby zanikol, okresný súd sa nemal prečo vysporiadať s porušovaním povinností žalovaným. Vyhodnotenie prípadného dôvodu neplatnosti rozhodnutia okresný súd správne vykonal iba vo vzťahu k zisteniu, či bolo valné zhromaždenie zvolané riadne, avšak toto zisťovanie malo súvis výlučne vo vzťahu k posúdeniu momentu začatia plynutia lehoty na podanie žaloby. Rozhodnutie okresného súdu v súlade so zákonom konštatuje, aké správanie žalobkyňa mala možnosť zvoliť, aby bola informovaná o obsahu rozhodnutí prijatých valným zhromaždením. Mať možnosť pritom neznamená mať povinnosť a rozhodnutie okresného súdu nie je dôsledkom žiadneho porušenia povinnosti žalobkyne (pretože účasť na valnom zhromaždení a informovanie sa o jeho výstupoch nie je povinnosťou), je však dôsledkom toho, že svoje právo byť informovaná o dianí v spoločnosti nevyužila. Z akých dôvodov, to je v danom prípade irelevantné. Ani námietka, že v obchodnom registri neboli premietnuté zmeny vyplývajúce z rozhodnutí Valného zhromaždenia nie je dôvodná. V danom prípade bola žalobkyňa o konaní valného zhromaždenia informovaná ešte pred jeho konaním, preto ani v prípade, ak by žalovaný do obchodného registra premietol zmeny zapísaných údajov, by termín vykonania týchto zmien neznamenal nové začatie plynutia lehoty na podanie žaloby. Lehota začala plynúť dňom konania Valného zhromaždenia, pretože žalovaná o jeho zvolaní vedela.

44. Nad rámec uvedeného je nutné poukázať na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 04.02.2016, v ktorom žalobkyňa výslovne uviedla, že „ak má byť jedným z navrhovaných bodov programu prevod môjho obchodného podielu, tak sa vami zvolený postoj k veci zdá byť značne kontraproduktívny, lebo si skutočne neviem dosť dobre predstaviť o čom chce VZ v tomto smere rokovať bez mojej prítomnosti“.

Žalobkyňa si tak vzhľadom na obsah pozvánky bola vedomá, že jedným z bodov o ktorých má podľa pozvánky Valné zhromaždenie rozhodovať, je prevod jej obchodného podielu (ako to sama formulovala, i keď znenie bodu 2. v pozvánke je odlišné). Napriek zásadnému významu, aký má pre spoločníka spoločnosti prevod jeho obchodného podielu, žalobkyňa zaujala ku konaniu Valného zhromaždenia od konca februára do podania žaloby v decembri pasívny postoj. Neporušila tým žiadnu povinnosť spoločníka, avšak následkom toho je uplynutie lehoty, počas ktorej sa neplatnosti uznesenia týkajúceho sa jej obchodného podielu mohla domáhať prostredníctvom súdnej ochrany.

45. V zmysle vyššie uvedeného je hypotetická aj rozprava medzi žalobkyňou a žalovaným o tom, či by žalovaný vydal alebo nevydal žalobkyni zápisnicu z valného zhromaždenia, ak by o to požiadala. Podstatné nie je ani prípadné preukázanie skutočnosti, že v iných prípadoch žalovaný žalobkyni odmieta poskytnúť súčinnosť, pretože by to neovplyvnilo skutočnosť, že o konaní valného zhromaždenia žalobkyňa vedela vopred a preto jej lehota na podanie žaloby plynie odo dňa, kedy sa konalo. Aj pokiaľ by žalobkyňa o vydanie zápisnice požiadala a zápisnica by jej konateľom žalovaného vydaná nebola, nespôsobila by to posun začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby. Žalobu mohla žalobkyňa podať najskôr najbližší pracovný deň po konaní valného zhromaždenia o neplatnosť všetkých rozhodnutí, prijatých na Valnom zhromaždení, o konaní ktorého mala vedomosť, a to práve s poukazom na vadný spôsob zvolania Valného zhromaždenia, teda bez ohľadu na počet a obsah prijatých uznesení. Najneskôr túto žalobu mohla podať 27.05.2016. Keďže ide o lehotu hmotnoprávnu, do tohto dňa by žaloba musela byť doručená na súd. Disponovanie zápisnicou z valného zhromaždenia nie je nevyhnutným predpokladom podania žaloby o neplatnosť rozhodnutí, ktoré boli na ňom prijaté. Ak by tomu bolo tak, potom by vo všetkých prípadoch, kedy bola spoločníkom odopretá možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia (neoznámením o jeho zvolaní, resp. fyzickým zabránením ich účasti), kedy zároveň nie je zo strany spoločnosti účelovo poskytnutá žiadna informácia o výstupoch valného zhromaždenia (nie je vydaná zápisnica z neho), by sa spoločník nemohol domáhať neplatnosti takýchto rozhodnutí, čo by bolo v rozpore so zmyslom a obsahom kogentnej úpravy Obchodného zákonníka.

46. Vzhľadom na uvedené preto ani nie je podstatné, či napadnuté Uznesenie č. 2 bolo prijaté v tej časti zasadnutia, ktorá sa konala v Bratislave, alebo v tej časti zasadnutia, ktoré sa konalo v Lučenci. Objektívne žalobkyňa vedela o tom, že zasadnutie ako také sa koná a od toho dňa mohla podať žalobu na súd o určenie jeho neplatnosti, bez ohľadu na to, či bolo prijaté doobeda, alebo poobede. Na jej právo podať žalobu by miesto prijatia uznesenia nemalo vplyv, pretože pre začatie plynutia lehoty je zásadná otázka, či oprávnená osoba vedela kedy sa zasadnutie koná a nie, kde sa koná. To, že spoločník prípadne nevedel kde sa zasadnutie koná, by v prípade včasného podania žaloby malo vplyv na rozhodnutie o platnosti prijatého uznesenia.

47. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou, že okresný súd nesprávne procesne postupoval, keď pri vyjadrení predbežného právneho posúdenia neupozornil žalobkyňu na to, že nepovažuje za dostatočne preukázané dodržanie lehoty na podanie žaloby jej tvrdenie, že s napadnutým uznesením sa mala možnosť oboznámiť až 08.09.2016. Účelom predbežného právneho posúdenia nie je upozorňovanie sporových strán na to, akým spôsobom majú preukázať svoje tvrdenia. Súd umožnil žalobkyni predniesť svoje tvrdenia a predložiť k nim listinné dôkazy, umožnil jej vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany, aj k dôkazom predloženým protistranou. Súd nemôže zasahovať do výberu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany sporových strán. Pri predbežnom posúdení súd uvedie svoj predbežný právny názor, ktorý majú sporové strany možnosť ovplyvniť pred ukončením dokazovania tým, že sa k nemu vyjadria. I keď je pravda, že sudca svoj predbežný právny názor v tomto prípade neuviedol na začiatku pojednávania po tom, ako bola prednesená žaloba a vyjadrenie k nej, ale uviedol ho až po všetkých vyjadreniach strán na konci pojednávania, táto skutočnosť nemení nič na tom, že nebol povinný upozorňovať sporovú stranu na to, že má niečo dokázať a aj po jeho vyjadrení predbežného právneho názoru dostala žalobkyňa priestor v podobe záverečnej reči. Nad rámec toho je možné uviesť, že ani preukazovanie skutočnosti, že žalobkyňa sa podľa svojho tvrdenia subjektívne dozvedela napadnutom uznesení Valného zhromaždenia až dňa 08.09.2016 v súvislosti s iným súdnym sporom, by nemohlo nič zmeniť na skutočnosti, že o konaní valného zhromaždenia bola informovaná vopred, čo má vplyv na určenie momentu začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby na deň, kedy sa Valné zhromaždenie konalo. Preto by súd ani nemal dôvod upozorňovať žalobkyňu na spôsob, akým má preukázať svoje tvrdenie o momente, kedy sa o uznesení valného zhromaždenia subjektívne dozvedela. Právo žalobkyne konať pred súdom tak postupom okresného súdu porušené nebolo.

48. Okresný súd v konaní postupoval správne, keď pred rozhodovaním o platnosti uznesenia Valného zhromaždenia ako prvé vyhodnotil, či žaloba bola podaná včas. O tom, či lehota uplynula alebo nie, rozhodoval na námietku žalovaného, ktorý namietol, že lehota na podanie žaloby žalobkyni už uplynula, aj keď námietku vzniesol z iného dôvodu, než k akému dospel súd. Vzhľadom na vznesenie námietky prekludovania práva na podanie žaloby mal súd povinnosť vysporiadať sa s tým, kedy začala uvedená prekluzívna lehota plynúť. Právne posúdenie je vecou súdu, ktorý postupuje podľa ustanovení hmotného práva, súd nie je viazaný právnym posúdením sporovou stranou. Keďže okresný súd správne dospel k záveru, že žalobkyni právo na podanie žaloby zaniklo v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej lehoty na jej podanie, návrh na určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia musel zamietnuť bez ohľadu na to, či napadnuté uznesenie by inak spĺňalo dôvody pre vyhlásenie jeho neplatnosti, či už z dôvodu porušenia procesného postupu pri jeho zvolaní, alebo z dôvodu obsahu napadnutého uznesenia.

49. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

50. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobkyni, ktorá nebola v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

51. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .