Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov 1/ J. O., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom V., H. L. X, 2/ Y. D., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom V., Z. XX, 3/ S. J., narodeného dňa XX.XX.XXXX bytom V., X. XXXX/X, 4/ V. K., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom V., B. XXXX/XX, 5/ G. L., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom V., J. XX, 6/ H. S., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom V., R. XX, 7/ E. F., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom V., L. XXXX/XX, žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ zastúpení E.. J. Y., bytom Z. č. XXX, proti žalovaným 1/ Mesto V. so sídlom V., H. X., A.: XX XXX XXX, zastúpenému D. J. Z.., so sídlom L., U. XX, A.: XX XXX XXX, 2/ V. E. Z. S., so sídlom V., Z. XXX, A.: XX XXX XXX, 3/ V. E. L., so sídlom L., E. XX, A.: XX XXX XXX, žalovaní 2/ a 3/ zastúpení E.. R. R., advokátkou so sídlom v V., J. č. XXXX/XX, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. septembra 2018, č. k. -218, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/, 5/, 6/ 7/ z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú proti žalobcom 1/ až 7/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal proti žalobcom 1/ až 7/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 7/ sa podaným návrhom zo dňa 21.07.2015 domáhali určenia neplatnosti hospodárskej zmluvy č. O. XX/XX zo dňa 04.12.1974, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu 1/ (správne žalovaného 1/) a žalovaným 2/, ktorým došlo podľa § 349 vtedajšieho Hospodárskeho zákonníka k prevodu vlastníctva národného majetku na žalovaného 2/ - parcele č. XXXX/X- ostatná plocha o výmere 10 638 m2 , nateraz zapísanej na Okresnom úrade v Trenčíne, katastrálnom odbore na LV č. XXXX pre k. ú. V. L. pre žalovaného 3/ ako vlastníka. Na tejto parcele bolo zriadené športovisko, ktoré slúžilo nielen súťažným a tréningovým potrebám futbalového oddielu žalovaného 2/, ale aj občianskej verejnosti. Organizácia telovýchovnej jednoty v tom čase predstavovala socialistickú spoločenskú organizáciu v zmysle § 14 ods.1 vtedajšieho Hospodárskeho zákonníka, ktorá takto mohla vstupovať do hospodárskych právnych vzťahov. Súčasne hospodárska zmluva o prevode vlastníctva národného majetku podľa § 23 ods.1 prvá veta, pre svoju platnosť vyžadovala písomnú formu. Podľa § 104 ods.1 druhá veta vtedajšieho Hospodárskeho zákonníka, ak bola pre platnosť právneho úkonu predpísaná písomná forma úkonu,

tak sa vyžadoval podpis 2 oprávnených osôb. Žalobcovia argumentovali, že napadnutá hospodárska zmluva je však na strane nadobúdateľa, teda žalovaného 2/, podpísaná len jednou konajúcou osobou a podpis druhej osoby chýba. Napriek tomu došlo k reálnemu prevodu vlastníctva majetku v evidencii nehnuteľností, a to na základe absolútne neplatnej zmluvy podľa § 34, § 40 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Nebyť označenej zmluvy, predmetný majetok by prešiel v roku 1991 zo správy právneho predchodcu žalovaného 1/ do vlastníctva žalovaného 1/ a podliehal by podľa § 2 nasl. zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu v spore, žalobcovia ako občania a daňoví poplatníci žalovaného 1/, sú sekundárne majetkovo zainteresovaní na vlastníctve obce, ktorej sú občanmi. Neplatným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku Mesta V., čím teda sú nepriamo ukrátení na svojich odvodených majetkových právach v zmysle zákona o majetku obcí. Vzhľadom k svojej parciálnej vlastnícko-právnej neistote vyvolanej zhora opísanou situáciou a s ohľadom na verejno- spoločenský rozmer veci, teda že žalovaný 1/ zrejme nebude mať záujem pre rôzne pochybné dôvody a zámery vec aktívne súdne riešiť, majú žalobcovia za to, že v tomto ohľade majú aktívnu legitimáciu a naliehavý právny záujem na takomto určení im podľa § 80 písm. c) OSP patrí. Ako dôkazy predložili hospodársku zmluvu č. O. XX/XX zo dňa 04.12.1974 a LV č. XXXX pre k. ú. V. L..

3. V danom prípade sa súd prvej inštancie najskôr zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/ až 7/ na podanej určovacej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP (účinný v čase podania žaloby) i podľa § 137 písm. c) a dôvodil, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je vždy zásadne daný, ak na základe takéhoto určenia má byť odstránený stav právnej neistoty účastníka konania (strán sporu) a zároveň má dôjsť na jeho podklade k zmene zápisu vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (čoho sa žalobca domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva, alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah, alebo právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

4. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/ až 7/ nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože v prípade vyhovenia žalobe sa ich právne postavenie nijako nezmení. Žalobcovia 1/ až 7/ neboli zmluvnou stranou pôvodnej hospodárskej zmluvy z roku 1974, neplatnosti ktorej sa domáhajú, ani vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti. V prípade určenia neplatnosti hospodárskej zmluvy by následne vznikol spor o určenie vlastníckeho práva (s poukazom na vydržanie - kúpna zmluva so žalovaným 3/ je z roku 2007) a nebol predložený žiaden dôkaz, že určením neplatnosti tejto zmluvy by vlastnícke právo (na konkrétnom skutkovom alebo právnom základe) k spornej parcele malo vzniknúť žalobcom 1/ až 7/ a bolo by v ich prospech zapísané následne v katastri nehnuteľností. Žalobcovia 1/ až 7/ nepreukázali zatiaľ žiaden právny titul na nadobudnutie vlastníckeho (ani iného) práva v ich prospech, čiže chýba im aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby a navrhovaným určovacím petitom nedôjde k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ale toto zostane zapísané v prospech doterajšieho vlastníka - žalovaného 3/ titulom kúpy z roku 2007. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol, bez meritórneho prejednania veci. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) OSP, účinného do 30.06.2016, § 137 písm. c) CSP, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) a dôvodili, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Zastávali názor, že sú v danej veci aktívne vecne legitimovaní a na podanej žalobe majú naliehavý právny záujem, nakoľko sa ochrany svojich práv nemôžu domáhať žalobou naplnenie a neexistujú iné osobitné právne postupy, ktoré by mohli využiť na odstránenie právnej neistoty a ohrozenia vlastníckeho práva Mesta V., ktorého sú občanmi. Citovali ust. § 80 písm. c) OSP a poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ďalej citovali ustanovenie § 220 ods. 2 a dôvodili, že odôvodnenie napadnutého rozsudku považujú za nedostatočné, nepresvedčivé, nakoľko súd prvej inštancie neuviedol ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z tohto dôvodu rozsudok považujú za nepreskúmateľný, poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Uviedli,

že z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

6. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobcovia sa nedomáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva, ale ochrany vlastníckeho práva Mesta V., pričom ani jeden zo žalobcov nie je štatutárnym orgánom Mesta V. a nemá žiadne právo riešiť vlastnícke práva Mesta V.. Nie sú splnené ani podmienky stanovené v § 9b Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí k tomu, aby sa žalobcovia mohli úspešne domáhať neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol ako vecne správny potvrdený.

7. Žalovaní 2/, 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, rozsudok je správny, spravodlivý, riadne odôvodnený a stotožňujú sa s jeho dôvodmi. Konštatovali, že žalobcovia v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení ani svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom sporovom konaní žiadnym spôsobom nepreukázali. Ako hlavný dôvod nimi podanej žaloby uvádzajú odstránenie právnej neistoty a ohrozenie vlastníckeho práva Mesta V., ktorého sú občanmi. Skutočnosť, že žalobcovia majú trvalé bydlisko v Meste V., však nie je zákonným dôvodom na to, aby vstupovali určovacou žalobou do záväzkovo-právnych vzťahov iných subjektov

- žalovaných, ich majetkových prevodov a ich vlastníckych práv chránených Ústavou SR. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na záveroch nedostatku naliehavého právneho záujmu a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. . Žalobcovia svoju aktívnu legitimáciu odvodzovali len od občianstva v Meste V., nepreukázali, že by boli priamo účastní na uzavretí zmlúv o prevode vlastníckeho práva, neuniesli tak dôkazné bremeno preukázať, že je daná ich vecná aktívna legitimácia na uplatnenie ich práva pred súdom. Tvrdenie odvolateľov, že rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný, a že jeho odôvodnenie je nedostatočné a nepresvedčivé, je nenáležité. Ak nie je daná aktívna legitimácia, je irelevantné tvrdenie žalobcov v ich odvolaní, že súd podľa nich neuviedol, ako posúdil ich skutkové tvrdenia a ich právne argumenty a dôkazy v konaní.

8. Podaním zo dňa 23.11.2018 doručeným súdu dňa 26.11.2018 vzali odvolanie späť žalobcovia 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/. Súd prvej inštancie späťvzatie odvolania doručil žalovaným 1/, 2/, 3/ a žalobkyni 4/, vyjadrenia v tejto veci podané neboli.

9. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

10. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

11. S poukazom na procesný úkon odvolateľov - žalobcov 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/ , ktorí vzali svoje odvolanie v celom rozsahu späť, odvolací súd postupoval podľa § 369 ods. 3 a odvolacie konanie v rozsahu ich odvolaní zastavil.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu tým zostalo iba odvolanie žalovanej 4/, ktorá vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/, 3/ uviedla, že zotrváva na svojich tvrdeniach a prednesoch uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie a zastáva názor, že je aktívne vecne legitimovaná a má na podanej žalobe naliehavý právny záujem, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalobkyne 4/ nevyjadril.

14. Žalovaní 2/, 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne 4/ uviedli, že žiadnym spôsobom nereagovala na ich vyjadrenie, len opakuje svoje tvrdenia o údajnej aktívnej vecnej legitimácii v spore a údajnom naliehavom právnom záujme na výsledku sporu. Poukázali i na skutočnosť, že žalobkyňa 4/ žiadnym spôsobom v danom vyjadrení argumentačne ani po právnej stránke nezdôvodnila svoje stanovisko k procesnej otázke daného sporového súdneho konania, t. j. k otázke legitimácie v

spore a naliehavého právneho záujmu, preto ho možno vnímať z obsahovej stránky ako nulitné. Zotrvali na svojich doterajších stanoviskách.

15. Ďalšie písomné vyjadrenia v danej veci podané neboli.

16. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 17. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti hospodárskej zmluvy č. O.. XX/ XX zo dňa 04.12.1974 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného 1/ a žalovaným 2/, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 10 638 m2, ktorý je v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. V. L. ako vlastníctvo žalovaného 3/. Tvrdili, že uvedený právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom, s poukazom na § 34, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 104 ods. 1 druhá veta vtedajšieho Hospodárskeho zákonníka, nakoľko pre uvedený právny úkon bola predpísaná písomná forma právneho úkonu tak, že sa vyžadoval podpis dvoch oprávnených osôb a na uvedenej hospodárskej zmluve je podpísaná len jedna osoba a podpis druhej osoby chýba. Svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzovali od skutočnosti, že sú občania a daňoví poplatníci žalovaného 1/ a sú sekundárne majetkovo zainteresovaní na vlastníctve obce, pričom neplatným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku Mesta V. a sú teda nepriamo ukrátení na svojich odvodených majetkových právach v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na pojednávaní dňa 17.09.2018 uviedli, že na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem, o čom svedčí skutočnosť, že sporná parcela je zahrnutá do evakuačného plánu civilnej ochrany obyvateľstva, poukázali na verejný záujem s tým, že žalovaný 1/, ktorého rozpočet je financovaný z verejných zdrojov, nekoná v prospech občanov a odmietol ísť do sporu, pretože ho považuje za neúspešný. Zmenil územný plán a na parcele, kde stojí futbalové ihrisko a slúži všetkým a určil, že tieto pozemky budú komerčne využité, čo nie je v záujme občanov a žalobcovia tak zastupujú všetkých občanov mesta. Majú za to, že súd musí s prihliadnutím na ich záujmy rozhodnúť v zmysle žaloby a zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.

18. Žalobcovia žalobu podali dňa 21.07.2015, t.j. za účinnosti ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016). Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, za účinnosti ktorého žalobcovia žalobu podávali.

19. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona upravujú režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla.

20. Nová právna úprava, obsiahnutá v prechodných ustanoveniach, dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP, zároveň však v ust. § 470 ods. 2 pamätá aj na situácie, ktorý by nová právna úprava zhoršila postavenie strany.

21. Slovenská republika je právny štát (viď článok 1 Ústavy Slovenskej republiky). K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov. Z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva, že zákon pôsobí iba do budúcnosti. V opačnom prípade jednotlivé subjekty práva (strany civilného sporového konania) by nemali istotu, či ich procesné úkony, urobené podľa predchádzajúcej právnej úpravy, nebudú neskôr (po prijatí nového zákona) a s účinkami ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením možnosti uplatniť riadne a v súlade so zákonom už nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

22. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovia podali na súd žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016), nie je možné s prihliadnutím na všeobecné princípy právneho štátu, predovšetkým princípu legitímnych očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov v právo samotné, posudzovať žalobu podľa Civilného sporového poriadku a vylúčiť možnosť posúdenia žaloby podľa ust. § 80 písm. c) OSP, ktorý bol účinný a platný v čase podania žaloby, nakoľko procesné úkony subjektov civilného sporového konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné, aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Procesný úkon, ktorým je i podanie určovacej žaloby, vyvoláva procesné účinky do procesnej budúcnosti, v ktorej sa účinky (následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová právna úprava už s takýmto následkom nepočíta.

23. Súdna prax do 30.06.2016 považovala za určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie tohto záujmu išlo o posúdenie procesnej otázky, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, ktorý sám osebe bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Uvedený názor opakovane vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich početných rozhodnutiach.

24. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (čo je i prípad danej veci) bolo v zmysle § 80 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016 existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná citovaným zákonným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde bolo možné pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práv alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak ako i v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihovala obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom bolo možné dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov zmluvného vzťahu. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.

25. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že na požadovanom určení neplatnosti spornej hospodárskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného 1/ a žalovaným 2/ dňa 04.12.1974, nie je daný naliehavý právny záujem. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou 4/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, s ktorou otázkou sa súd prvej inštancie sa správne ako prvoradou zaoberal a vec z hľadiska skutkového neposudzoval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobkyne 4/, uvedené v podanom odvolaní, sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou 4/ tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie zdôrazňuje nasledovné:

26. Vyhovením uvedenej žalobe by nedošlo k odstráneniu žalobcami tvrdenej právnej neistoty vzhľadom na existenciu ďalšieho zmluvného vzťahu medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ týkajúceho sa spornej nehnuteľnosti (kúpna zmluva v roku 2007). Na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností (vrátane hospodárskej zmluvy o prevode národného majetku) nie je daný naliehavý právny záujem, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena (R 61/2007). Preto nie je daný ani naliehavý právny záujem tam, kde žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu

nie je objektívne spôsobilá odstrániť spornosť v otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

27. Správny bol i záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov na podanie predmetnej žaloby. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si ten-ktorý hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Žalobcovia neboli účastníkmi predmetnej hospodárskej zmluvy, nie sú ani právnymi nástupcami účastníkov tejto zmluvy, nedeklarujú svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Ich aktívna legitimácia v danej veci absentuje.

28. K odvolacej námietke žalobkyne 4), že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny a nepreskúmateľný, nezodpovedá ust. § 220 nakoľko súd prvej inštancie neuvádza, ako posúdil jej skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, odvolací súd môže len zopakovať , že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že v záujme hospodárnosti súdneho konania, sa musí súd otázkou naliehavého právneho záujmu zaoberať na začiatku sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu a ak dospeje k záveru, že určovaciu žalobu je nutné zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Súd prvej inštancie v zmysle uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe postupoval, skutkovo vec neposudzoval, nakoľko žalobu zamietol z procesných dôvodov (nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov), ktoré riadne a zrozumiteľne uviedol, a preto uvedená námietka dôvodná nebola .

29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania, ktoré neboli odvolateľkou vecne spochybnené, potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a žalovaným 1/, 2/, 3/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 .

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .