Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoCsp/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: BL PLUS, s.r.o., so dílom Prenčov 177, 969 73 Prenčov, IČO: 50 798 243, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 513, o zaplatenie 1.577,69,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -105 zo dňa 27. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -105 zo dňa 27. marca 2019, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.577,94,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.577,94,- Eur od 02.06.2018 do zaplatenia, druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v tretej výrokovej vete uviedol, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Na odôvodnenie okresný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.577,94,- Eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaným, ktoré vzniklo na základe zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, pričom z predložených zmlúv mal preukázané, že právny predchodca žalobcu urobil prejav vôle smerujúci k uzavretiu týchto zmlúv v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je uvedený v bode 5. Z bodu 6. zmlúv podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný tento návrh neakceptoval, pretože jeho úkon následne po podpísaní zmlúv obsahoval modifikáciu v podobe iných podmienok ako to navrhol právny predchodca žalobcu. Súd preto vyslovil názor, že takéto vyjadrenie žalovaného je odmietnutím návrhu pôvodného žalobcu a považuje sa za nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je totiž zavádzajúce uvádzať odlišné údaje o výške RPMN a túto skutočnosť odôvodniť spôsobom výpočtu a dĺžkou trvania úveru. Žalovaný podľa konštatovania súdu neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal, že by pôvodný žalobca s návrhom žalovaného pri podpise zmlúv o úvere zo dňa 24.04.2015, zo dňa 24.02.2015 a zo dňa 18.11.2014 súhlasil alebo ich akceptoval. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že návrh na uzavretie zmlúv neobsahoval údaj o ročnej percentuálnej sadzbe úroku z omeškania, pričom v bode 6. vypĺňanom žalovaným je už tento údaj uvedený vo výške 5,05 %, a

preto sa jednalo o nový návrh, ktorý podliehal schváleniu zo strany právneho predchodcu žalobcu, t.j. či s navrhovanou sadzbou súhlasí. Súd prvej inštancie mal na základe uvedeného za preukázané, že neakceptáciou zmeneného návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy žalovaným nebola dodržaná obligatórna písomná forma vyžadovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súd preto vyslovil názor, že zmluvy o úvere neboli platne uzatvorené a na základe týchto skutočností ani nevznikli. Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že nevznikli platné zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, a preto právny vzťah medzi stranami posúdil podľa § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo tým, že bez platne uzavretej zmluvy získal od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že pôvodný žalobca uhradil žalovanému nad rámec istín poskytnutých úverov 1.577,94,- Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného, keďže došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatnými náležitosťami zmlúv o spotrebiteľskom úvere, keďže zmluvy medzi stranami sporu nevznikli. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol alebo aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný napadol závery súdu prvej inštancie preto, že súd neodôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov by si účastníci zmluvy vôbec mohli legálne dohodnúť. Súd bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie. Uviedol, že ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, čo znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov v danom čase jestvujúcich. V čase, kedy žalobca žiadal o úver sa RPMN nemohla určiť, čo znamená, že v čase podania žiadosti o úver nemohla byť hodnota RPMN určená tak, aby bola v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., pretože to nebolo objektívne možné. Následne, po prijatí návrhu žalovaný musel RPMN určiť spôsobom v zmysle zákona. Ak by žalovaný neurčil údaj o RPMN výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale uviedol by hodnotu s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5 zmluvy, porušil by zákon č. 129/2010 Z.z. Na základe týchto skutočností žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvného vzťahu. Za vecne nesprávny záver považoval žalovaný konštatovanie súdu, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN. V závere odvolania žalovaný uviedol, že v rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, na základe akých skutkových a právnych záverov mal súd za to, že RPMN sa dohodnúť dá.

5. K odvolaniu žalovaného vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, preto prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 . Rozsudok v zmysle § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1 odvolací súd verejne vyhlásil, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

7. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.06.2018 domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.577,69,- Eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Pôvodný žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, č . XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že predmetné zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, a to z dôvodu, že v zmluvách nie je špecifikovaný konečný termín splatnosti, neobsahujú náležitosti požadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluvy totiž v bode 5. obsahujú len údaj o predpokladanej výške RPMN, pričom v bode 6. zmlúv došlo

k zmenám návrhu vo výške RPMN, pričom akceptácia zmeny návrhov pôvodným žalobcom nebola vykonaná, a teda nedošlo k platnému písomnému uzavretiu ani jednej zmluvy o revolvingovom úvere. Právny predchodca žalobcu v žalobe poukázal aj na dohody o poskytovaní služieb, ktoré boli ako súčasť úverových zmlúv dané na podpis, pričom neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané.

8. Odvolací súd preskúmal pôvodným žalobcom predložené zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 5. zmluvy č. XXXXXXXXXX zatvorenej dňa 24.04.2015, v ktorom sú uvedené údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, vyplýva, že žalovaný poskytol právnemu predchodcovi žalobcu úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa pôvodný žalobca zaviazal uhradiť v 36 mesačných splátkach po 53,08,- Eur, a teda celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť bola vo výške 2.060,88,- Eur. V tejto časti zmluvy bola uvedená predpokladaná výška RPMN za úver vo výške 27,03 % pri priemernej RPMN vo výške 34,42 % a ročná úroková sadzba vo výške 17,77 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol stanovený na 150,- Eur. Bod 6. zmluvy, v ktorom boli uvedené údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, sa od bodu 5. odlišuje len vo výške RPMN za úver, ktorá bola v tomto bode stanovená vo výške 26,51 % a naviac bola do tejto časti zmluvy zahrnutá aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,05 %.

9. Z bodu 5. zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2015, t.j. z časti údajov o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, vyplýva, že pôvodný žalobca žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 540,- Eur, ktorý sa pôvodný žalobca zaviazal uhradiť v 42 mesačných splátkach po 16,99,- Eur. Celková čiastka, ktorú mal pôvodný žalobca žalovanému uhradiť bola vo výške 767,58,- Eur. Predpokladaná výška RPMN za úver bola uvedená vo výške 25,77 %, priemerná RPMN vo výške 34,42 % a ročná úroková sadzba vo výške 17,72 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol stanovený na 54,- Eur. Aj v tejto zmluve sa bod 6. od bodu 5. odlišuje len vo výške RPMN za úver, ktorá bola v tomto bode stanovená vo výške 25,43 % a aj v tejto zmluve bola zahrnutá ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,05 %.

10. Zmluvné strany uzatvorili aj zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, a to dňa 18.11.2014. V časti zmluvy o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (bod 5.) je uvedená čiastka úveru vo výške 390,- Eur, ktorý sa pôvodný žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 12,34,- Eur. Celková čiastka, ktorú mal pôvodný žalobca žalovanému uhradiť bola vo výške 557,28,- Eur. Predpokladaná RPMN za úver bola uvedená vo výške 26,22 % pri priemernej RPMN vo výške 44,06 % a ročná úroková sadzba vo výške 18,13 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 39,- Eur. Bod 6. zmluvy, t.j. údaje o schválenom revolvingovom úvere, sa od bodu 5. odlišuje len vo výške RPMN za úver, ktorá bola v tomto bode stanovená vo výške 25,55 %. V zmluve bola zahrnutá ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,05 %.

11. K žalobe pôvodného žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý poprel skutkové a právne tvrdenia právneho predchodcu žalobcu v nej uvedené, poprel aj tvrdenia o poskytnutí nižšej sumy ako bolo v zmysle zmluvy dojednané. Sumy úverov boli v prospech žalobcu poskytnuté tak, že časti z týchto súm boli súčasťou vzájomného vyporiadania pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu pôvodného žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení poprel aj tvrdenia pôvodného žalobcu o absencii termínu konečnej splatnosti úveru, pretože zmluvy obsahujú určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi. Vyjadril sa aj k údaju o RPMN, ktorý, ako uviedol, nie je možné objektívne dohodnúť, pričom v prípade, že pôvodný žalobca nesúhlasil so zmenou RPMN, bol oprávnený zmluvy s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať, a to v lehote jedného mesiaca. Žalovaný v súvislosti s dohodami o poskytnutí služieb uviedol, že tieto neboli podmienkou ani predpokladom pre vznik zmlúv o spotrebiteľskom úvere, boli osobitne podpisované, a teda ide o individuálne dojednania v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný spolu s vyjadrením predložil súdu zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k jednotlivým zmluvám, rozpisy vzorcov pre výpočet RPMN k jednotlivým zmluvám a dohody o poskytovaní služieb.

12. Z dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2014 vyplýva, že dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzatvorenej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo dohody. Podpisom dohody sa zákazník, t.j. pôvodný žalobca, zaviazal, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi, t.j. žalovanému, odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Odplatu sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorá mala byť uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov v

oznámení veriteľa o schválenom úvere dlžníkovi (bod 7. dohody). V zmysle bodu 10. zodpovedá doba poskytovania služieb najdlhšie dobe určenej dátumom splatnosti poslednej splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára. V čl. II. dohody je uvedená definícia služieb, ktorá spočívala v informovaní o zostávajúcich záväzkoch, v možnosti zákazníka odložiť splatnosť troch splátok vo vymedzených prípadoch, v informovaní zákazníka o splatnosti splátky, o prijatí platby, ďalšie služby mali spočívať aj vo vyhotovení a zaslaní zmluvnej dokumentácie, v úprave zmluvnej dokumentácie, v zmene určenia platby uskutočnenej zákazníkom, v bezplatnej upomienke za omeškanie a mala byť zákazníkovi poskytnutá podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2015 mala spočívať v poskytnutí totožných služieb za odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Za dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2015 sa pôvodný žalobca zaviazal hradiť odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.

13. K vyjadreniu žalovaného podal dňa 09.08.2018 vyjadrenie právny predchodca žalobcu, ktorý zotrval na žalobnom návrhu a mal jednoznačne za to, že predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Opätovne uviedol, že nedošlo k písomnému uzavretiu spotrebiteľských zmlúv, a to z dôvodu zmeny vo výške RPMN v predmetných zmluvách ako aj doplnenia údaju o výške úrokov z omeškania.

14. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.07.2019 doručil pôvodný žalobca súdu návrh na zmenu strany sporu na mieste žalobcu, ku ktorému priložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2019. Uznesením č.k. -137 zo dňa 25.07.2019 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania namiesto žalobcu I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XXX, XXX XX R. H., vstúpil nový žalobca BL PLUS, s.r.o., so sídlom Prenčov 177, 969 73 Prenčov, IČO: 50 798 243.

15. V zmysle bodu 10.1. zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že poplatok za poskytnutie úveru sa uhradí jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka, v tomto prípade žalovaného.

16. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), resp. písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03. 2015, resp. do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami

alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. V konaní nebolo sporné, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným boli uzatvorené tri zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorých poskytol žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu finančné prostriedky a tento sa ich zaviazal vrátiť a zaplatiť úroky. Nebola sporná ani skutočnosť, že právny vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným založený na základe zmlúv o revolvingovom úvere je vzťahom spotrebiteľským.

24. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že k uzatvoreniu zmlúv o revolvingovom úvere nedošlo. Odvolací súd totiž poukazuje na bod 7. týchto zmlúv, v zmysle ktorého pôvodný žalobca podpisom zmluvy súhlasil, že veriteľ je oprávnený, po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver, upraviť počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. V prípade, že by dlžník nesúhlasil so zmenami týkajúcimi sa parametrov úveru, bol oprávnený zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia zmluvy. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že RPMN nie je výsledkom dohody, ako správne uviedol žalovaný v podanom odvolaní, ale je matematickým vyjadrením pomeru nákladov na spotrebiteľský úver k jeho výške. Vzorec výpočtu RPMN je uvedený v Prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom vstupnými údajmi sú údaje platné v deň podpisu zmluvy. Pokiaľ teda návrh na uzavretie zmluvy obsahoval iné vstupné údaje ako boli uvedené v bode 6. vyplnenom žalovaným, s ktorými pritom korešpondujú aj údaje obsiahnuté v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nevyhnutne sa to musí odraziť aj na výške RPMN, ktorá vzhľadom na rôzne vstupné údaje musí byť vo výsledku rôzna. Pre účely posúdenia náležitostí zmlúv o úvere je preto relevantná RPMN uvedená v bode 6. týchto zmlúv, t.j. v čase podpísania zmluvy veriteľom. K posúdeniu otázky uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere poukazuje odvolací súd aj na bod 2.1. zmluvných dojednaní, z ktorého vyplýva, že spôsob uzatvorenia zmluvy bol medzi stranami vopred dohodnutý a písomne upravený v žiadosti o úver, ktorá je podľa obsahu návrhom na uzavretie zmluvy. So zmluvnými dojednaniami mal žalobca možnosť sa pri podpisovaní návrhu, a teda jeho žiadosti o úver, oboznámiť. V tejto súvislosti je relevantné aj ustanovenie § 273 ods.1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je možné časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ale aj na osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo ak sú tieto k návrhu priložené. Pôvodný žalobca už pri vypĺňaní návrhov zmlúv o revolvingovom úvere potvrdil, že bol oboznámený so zmluvnými dojednaniami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmlúv, s výškou RPMN a s úrokovými sadzbami.

25. Je potrebné zdôrazniť, že pôvodný žalobca vypĺňal nielen formuláre žiadostí o poskytnutie spotrebiteľských úverov revolvingového typu, ale aj návrhy zmlúv, čo vyplýva zo záhlavia listín ním podpísaných, označených tiež ako zmluva o revolvingovom úvere a z nadpisu bodu 5. označeného ako - Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eurách s vedomím a s jeho súhlasom, že tam uvedené údaje musí žalovaný ešte schváliť rovnako, ako aj ostatné náležitosti, a to výšku splátok úveru, splatnosť jednotlivých splátok, ich počet, konečnú splatnosť úveru, definitívnu výšku RPMN, pretože v návrhoch bola uvedená len predpokladaná výška RPMN. Zo žiadostí o úvery a z návrhov zmlúv právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že tento sa oboznámil nielen so zmluvnými dojednaniami, ale aj s predpokladanou výškou RPMN, resp. jej predbežným výpočtom žalovaným. Žalovaný po posúdení všetkých údajov a vyhodnotení bonity klienta určil v bode 6. ním doplnenej časti rovnaké údaje, ako boli uvedené v bode 5. zmlúv, okrem nižšej výšky RPMN, ktorý postup bol v súlade s bodom 2.1. zmluvných dojednaní.

26. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalovaný musel s prihliadnutím na právne predpisy zosúladiť výšku priemernej RPMN, výšku úrokovej sadzby, ako aj výšku celkových nákladov, o ktorých v čase podpisu zmluvných formulárov nemal presnú vedomosť ani sám žalobca. Žalovaný tieto relevantné údaje doplnil do zmlúv dňom ich podpisov, t.j. dňa 18.11.2014 pri zmluve č. XXXXXXXXXX, dňa 24.02.2015 pri zmluve č. XX.XX.XXXXa dňa 24.04.2015 pri zmluve č.B., pričom takto vyplnené a podpísané zmluvy spolu

s Oznámeniami o schválení úveru doručil pôvodnému žalobcovi, inak by ani sám pôvodný žalobca nevedel, kedy a v akej výške splátok musí úver splácať a nevedel by ani to, že mu ho žalovaný vo výške 1.500,- Eur schválil. Uvedené znamená, že žalovaný žiaden nový návrh na uzavretie zmlúv nedával, keď vyplnením bodu 6. návrhov zmlúv len návrh akceptoval. Pri určení definitívnej hodnoty RPMN pritom postupoval v súlade s bodom 2. a 3. zmluvných dojednaní, ktoré už v čase podania návrhu mal právny predchodca žalobcu k dispozícii a ktoré aj v čase podpísania návrhov zmlúv žalovaným boli jeho súčasťou. Zmena hodnoty RPMN, ku ktorej malo dôjsť podľa názoru súdu prvej inštancie vyplnením bodu 6. jednotlivých zmlúv nemôže byť z uvedených dôvodov novým návrhom s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka práve z toho dôvodu, že o výške RPMN nie je možné uzatvárať žiadnu dohodu. Pri stanovení výšky RPMN musí totiž veriteľ zohľadniť návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré mu oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Zo strany žalovaného nešlo preto pri uzatváraní zmlúv o taký postup, ktorý by bol v rozpore s kogentnou právnou úpravou § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

27. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že spôsob uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zodpovedá postupu stanovenému v § ustanovení 43c ods.1 a aj § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo pôvodný žalobca sám potvrdil čerpaním jednotlivých úverov a najmä tým, že z jeho strany došlo k úhradám, a teda z tohto konania vyplýva, že bol týmito zmluvami viazaný. V prípade, že by nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmlúv o revolvingovom úvere, nebol by úvery v sume 1.500,- Eur, 540,- Eur a 390,- Eur vôbec čerpal.

28. Odvolací súd považuje za nevyhnutné vyjadriť sa aj k úrokom z omeškania, ktorých sadzbu vo výške 5,05 % žalovaný uviedol len v bode 6. všetkých troch zmlúv o revolvingovom úvere, pričom v bode 5. týchto zmlúv uvedený údaj absentuje. Žalovaný do bodu 6. zmlúv, t.j. do údajov o schválenom spotrebiteľskom úvere, dopísal údaj o úroku z omeškania, pričom však postupoval v zmysle bodu 2.2. zmluvných dojednaní a najmä v zmysle bodu 8.2 zmlúv, ktorý odkazuje s výškou úrokov z omeškania na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca teda bol v čase vyplnenia žiadosti o úver informovaný aj o tom, že v prípade jeho omeškania má veriteľ nárok aj na úroky z omeškania, ktoré boli následne žalovaným vyčíslené v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Aj v tejto súvislosti by bola následne možná rovnaká argumentácia ako odvolací súd vyslovil už vyššie v súvislosti s údajom o RPMN.

29. Keďže odvolací súd dospel k názoru, že zmluvy o revolvingovom úvere boli uzatvorené platne, pristúpil k posúdeniu, či je daný dôvod na vyslovenie o ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že súd je povinný ex offo skúmať nekalé zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu odvolací súd preskúmal dohody o poskytovaní služieb, ktoré pôvodný žalobca uzatvoril so žalovaným súčasne so zmluvami o revolvingovom úvere a ktoré tvoria súčasť spisu, pričom dospel k názoru, že tieto sú v zmysle § 52a Občianskeho zákonníka vzájomne závislé od zmlúv o revolvingovom úvere. Predmetné dohody o poskytovaní služieb totiž obsahujú odkaz na čísla zmlúv o revolvingovom úvere, obsahom dohôd je poskytnutie služieb spočívajúcich v informovaní dlžníka o zostávajúcich záväzkoch z hlavnej zmluvy a možnosť odkladu splátok. Súvis so zmluvami o revolvingovom úvere možno vidieť aj v tom, že režim a doba splácania odmeny na základe dohôd o poskytovaní služieb zodpovedá režimu a dobe splácania poskytnutých úverov, keďže do celkovej mesačnej splátky úveru bola zarátaná aj táto suma. Zánik dohôd pritom závisí od zániku spotrebiteľských zmlúv (t.j. dohody o poskytovaní služieb nemôžu existovať bez hlavných zmlúv o revolvingovom úvere). Ide teda o dohody akcesorického charakteru vo vzťahu k zmluvám o revolvingovom úveru, a teda možno dospieť k záveru, že poplatok za poskytnutie takýchto služieb (ktorý bol pritom v neprimeranej výške, keďže pri dohode zo dňa 14.11.2014 mal spotrebiteľ platiť žalovanému odplatu vo výške 8,99,- Eur, pri dohode zo dňa 24.02.2015 odplatu vo výške 12,49,- Eur a pri dohode zo dňa 24.04.2015 to bola odplata vo výške 34,16,- Eur) sa týka zmlúv o úvere a pri výpočte RPMN mal byť zohľadnený. Keďže však žalovaný pri výpočte RPMN nezohľadnil aj dohody o poskytovaní služieb, výška RPMN nezodpovedá skutočnosti, a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. V tomto štádiu, kedy súd vyhodnotil úvery poskytnuté žalobkyni na základe zmlúv o revolvingovom úvere za bezúročné a bez poplatkov, by bolo irelevantné a nadbytočné posudzovať ďalšie dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov. Išlo by už len o dôvody navyše podporujúce vyslovený záver odvolacieho súdu.

31. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX mal byť pôvodnému žalobcovi poskytnutý úver vo výške 390,- Eur a zároveň bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 39,- Eur. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXX vyplýva, že pôvodnému žalobcovi mal byť poskytnutý úver vo výške 540,- Eur bol dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 54,- Eur a pri zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX mal byť pôvodnému žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur a poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný vo výške 150,- Eur. Právny predchodca žalobcu už v bode 5. predmetných zmlúv žiadal započítať tieto pohľadávky veriteľa s pohľadávkou v podobe jeho nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru, a to ku dňu poskytnutia toho ktorého úveru. Na uvedenom postupe sa zmluvné strany dohodli aj v zmysle bodu 10.1. zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých sa poplatok za poskytnutie úveru uhrádza jeho započítaním so sumou daného úveru, pričom rozdiel mal byť vyplatený na účet dlžníka. V prípade, že by poskytnuté úvery neboli posúdené odvolacím súdom ako bezúročné a bez poplatkov, veriteľovi by nič nebránilo v započítaní si pohľadávky voči svojmu záväzku poskytnúť pôvodnému žalobcovi finančné prostriedky vo výške dojednanej v zmluve o revolvingovom úvere. Keďže však dospel odvolací súd k záveru, že predmetné úvery sú bezúročné a bez poplatkov, žalovaný mal nárok len na vrátenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov.

32. V konaní nebolo sporné, že na zmluvu zo dňa 24.04.2015 pôvodný žalobca uhradil sumu 2.212,36,- Eur zo skutočne poskytnutej sumy 1.350,- Eur, zo zmluvy zo dňa 24.02.2015 pôvodný žalobca uhradil 758,49,- Eur zo skutočne poskytnutej sumy 486,- Eur. Na zmluvu zo dňa 18.11.2014 právny predchodca žalobcu plnil vo výške 713,54,- Eur, pričom žalovaným mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 351,- Eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaného teda predstavuje 1.577,94,- Eur (ide o rozdiel medzi sumou uhradenou pôvodným žalobcom a sumou poskytnutou žalovaným), a teda v tejto časti súd prvej inštancie správne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.577,94,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 02.06.2018 do zaplatenia.

33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokovej časti vecne správne, a preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu predmetné rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdiť, aj keď na základe iných právnych dôvodov.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .