Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Csp-41-2018.pdf
PDF · 107.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: I. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. O. XXX/XXX, XXX XX R. H., právne zastúpený: FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.577,69 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 577,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 577,94 € od 02.06.2018 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.06.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.577,94 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,00% zo sumy 1.577,94 € od 02.06.2018 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX („zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.500,- €. Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z úveru poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- €, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.350,- €. K zmluve bola uzatvorená aj dohoda o poskytovaní služieb, na základe ktorej mal žalobca platiť s mesačnou splátkou úveru aj splátku podľa dohody o poskytovaní služby vo výške 34,16 €. Celková výška odmeny za poskytnutie služby bola vo výške 1.229,76 € (36 x 34,16 €). Žalobca na základe predmetnej zmluvy o úvere poukázal na účet žalovaného celkom sumu 2.212,36 €. V rozsahu sumy 942,91 € došlo k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru.
Druhou Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej mal byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutý úver vo výške 540,- €, reálne bolo žalobcovi na účet prevedených len 486,- € z dôvodu odpočítania poplatku za poskytnutie úveru vo výške 54,- €. K zmluve bola uzatvorená aj dohoda o poskytovaní služieb, na základe ktorej mal žalobca platiť s mesačnou splátkou úveru aj splátku podľa dohody o poskytovaní služby vo výške 12,49 €. Celková výška odmeny za poskytnutie služby bola 524,58 €. Žalobca poukázal žalovanému celkom sumu 758,49 €, v rozsahu sumy 272,49 € podľa jeho názoru došlo k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru.
Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v poradí treťou mu žalovaný poskytol úver vo výške 390,- €, reálne však bol na účet prevedených len 351,- € z dôvodu odpočítania poplatku za poskytnutie úveru vo výške 39,- €. K zmluve bola uzatvorená aj dohoda o poskytovaní služieb, na základe ktorej mal žalobca platiť s mesačnou splátkou úveru aj splátku podľa dohody o poskytnutí služby vo výške 8,99 €. Celková výška odmeny za poskytnutie služby bola 377,58 €. Žalobca na základe predmetnej zmluvy o úvere poukázal na účet žalovaného celkom sumu 713,54 €. V rozsahu sumy 362,54 € došlo k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Zmluvy o úvere sú spotrebiteľské zmluvy a tieto neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), g) Zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Predmetné zmluvy je taktiež považovať za bezúročné a bez poplatkov aj z dôvodu absencie písomnej formy podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo spôsobu uzatvárania predmetných zmlúv vyplýva, že došlo k zmene návrhu vo výške RPMN v predmetných zmluvách (rozdielne RPMN v bode 5. zmluvy a v bode 6. zmluvy) ako aj doplnenie návrhu o údaj o výške úrokov z omeškania. Akceptácia zmeny návrhu zo strany žalobcu nebola vykonaná. Tým, že návrh predmetných zmlúv o revolvingovom úvere bol doplnený a sčasti aj zmenený, žalobca sa domnieva, že z tohto dôvodu nedošlo k platnému písomnému uzavretiu ani jednej zmluvy o revolvingovom úvere. So zmluvami o úvere žalobcovi boli predložené aj dohody o poskytovaní služieb ako súčasť zmlúv o úvere, tieto dohody neboli so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednané, dohody obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, odporujú dobrým mravom, a preto sú neplatné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemal žalovaný právny nárok na prijatie odplaty za poskytnuté úvery od žalobcu, ale len na prijatie výšky finančného plnenia zodpovedajúceho výške poskytnutých úverov. Žalobca však žalovanému na jeho účet k predmetným zmluvám uhradil sumu prevyšujúcu výšku poskytnutých úverov, a preto v rozsahu súm zaplatených nad výšku poskytnutých úverov došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. Celková výška bezdôvodného obohatenia zo zmlúv predstavuje sumu 1.577,94 €.
3. Žalovaný sa na výzvu súdu k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.07.2018 (č.l. 73), žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, obsahujú určenie namietaného „termínu konečnej splatnosti“ a to viacerými spôsobmi: určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o absencii RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, čo vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. V prípade ak žalobca nesúhlasil so zmenou RPMN, bol oprávnený zmluvu v zmysle jej bodu 7. s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať, a to v lehote jedného mesiaca. Odplata za poskytnutie služieb sa do RPMN nezahŕňa, nakoľko ide o dobrovoľné a doplnkové služby. Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytnutí služby uzavrieť nemusel a v podanej žalobe ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Žalovaný taktiež popiera tvrdenie žalobcu o nedostatku písomnej formy zmluvy z dôvodu neprijatia zmeny spočívajúcej v údaji RPMN.
4. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného doručeného súdu dňa 10.08.2018 uviedol, že predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za bezúročné a bezpoplatkov, preukázateľne nedošlo k písomnému uzavretiu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a to z dôvodu zmeny návrhu vo výške RPMN v predmetných zmluvách (rozdielne RPMN v bode 5. zmluvy a v bode 6. zmluvy) ako aj doplnenie návrhu o údaj o výške úrokov z omeškania. V ďalšom zotrval na svojich predchádzajúcich skutkových tvrdeniach a preto trval v celom rozsahu na uplatnenom nároku.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.03.2019. Na pojednávanie sa zástupca žalovaného nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinami, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 CSP, súd upustil od čítania i oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli žiadnou so sporových strán spochybnené a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.
6. Zástupca žalobcu trval na žalobe a zopakoval dôvody z písomných podaní. Trval na tom, že predmetné zmluvy je potrebné považovať za bezúročné a bezpoplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., a to z dôvodu, ako už uviedol vo svojich predchádzajúcich podaniach. Taktiež je toho názoru, že nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmlúv z dôvodu zmeny návrhu vo výške RPMN, ako aj doplnením návrhu o údaj o výške úrokov z omeškania. Nakoľko zmluvy považuje za bezúročné a bezpoplatkov, uplatňuje svoj nárok na vrátenie predmetných súm titulom bezdôvodného obohatenia. Úrok z omeškania uplatňuje od 02.06.2018 z dlžnej sumy vo výške 5,00%, od nasledujúceho dňa o dobrovoľné plnenie na základe výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 29.05.2018. Lehota v tejto výzve bola stanovená do 01.06.2018. Zároveň predložil doklad o odoslaní a prijatí výzvy žalovanému e-mailovým podaním zo dňa 29.05.2018.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca dňa 21.04.2015 podal žiadosť o poskytnutie v poradí prvého revolvingového úveru pod č. XXXXXXXXXX, kde v bode 5. vyplnil údaj o tom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- € so splatnosťou - počet splátok 36, mesačná splátka vo výške 53,08 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.060,88 €, predpokladaná RPMN za úver 27,03 %, ročná úroková sadzba úveru 17,77 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,- €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú dlžník musí zaplatiť 2.060,88 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 27,03 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,77 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- €. Žalovaný dňa 24.04.2015 vyplnil údaje v bode 6.o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú rozdielne v časti týkajúcej sa ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN, kde uvádza 26,51 % a v ročnej sadzbe úrokov z omeškania 5,05 %. Žalovaný vyplatil žalobcovi finančné prostriedky spolu vo výške 1.350,- €. Z prehľadu o splátkach vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 2.212,36 €, teda o 942,91 € nad rámec istiny poskytnutého úveru.
8. Žalobca dňa 23.02.2015 podal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru pod č. XXXXXXXXXX (v poradí druhého), kde v bode 5. vyplynul údaj o tom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 540,- € so splatnosťou úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 16,99 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 767,58 €, predpokladaná RPMN za úver 25,77 %, ročná úroková sadzba 17,72 %, priemerná hodnota RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 540,- €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú dlžník musí zaplatiť 767,58 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,77 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,72 %, poplatok za poskytnutie úveru 54,- €. Žalovaný dňa 24.02.2015 vyplnil údaje v bode 6. o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú rozdielne v časti týkajúcej sa ročnej priemernej miery nákladov (RPMN), kde uvádza 25,43 % a v ročnej sadzbe úrokov z omeškania 5,05 %. Žalovaný vyplatil žalobcovi finančné prostriedky spolu vo výške 486,- €, pričom z prehľadu o splátkach vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 758,49 € na jeho účet, t.j. v rozsahu sumy 272,49 € tak došlo k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru.
9. Žalobca dňa 06.11.2014 podal žiadosť v poradí tretiu žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru pod č. XXXXXXXXXX, kde v bode 5. vyplnil údaj o tom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 390,- € so splatnosťou úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 12,34 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 557,28 €, predpokladaná RPMN za úver 26,22 %, ročná úroková sadzba 18,13 %, priemerná hodnota RPMN za úver 44,06 €, poskytnutá čiastka revolvingu 390,- €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú dlžník musí zaplatiť 557,28 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,22 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,13 %, poplatok za poskytnutie úveru 39,- €. Žalovaný dňa 18.11.2014 vyplnil údaje v bode 6. o schválenom revolvingu, ktoré sú rozdielne v časti týkajúcej sa ročnej miery nákladov (RPMN), kde uvádza 25,55 % a v ročnej sadzbe úrokov z omeškania 5,05 %. Žalovaný vyplatil žalobcovi finančné prostriedky spolu vo výške 351,- €. Z prehľadu o splátkach vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 713,54 €, t.j. v rozsahu sumu 362,54 € došlo k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Žalobca predložil súdu e-mailový doklad o odoslaní výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj samotnú výzvu, na základe ktorej žalobca žalovaného žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.503,69 € v lehote do 01.06.2018 (č.l. 31, 100)
10. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2014, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok, sú zmluvami o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Takéto zmluvy patria medzi tzv. absolútne obchody v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Pretože žalovaný poskytol úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca ich za týmto účelom neprijal, spĺňajú definíciu spotrebiteľa a veriteľa v zmysle ust. § 2 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a preto citované zmluvy sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch a úver nimi poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, preto tieto zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonník, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
15. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba, osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods. 1 prvej vety Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 2 vety prvej Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s jeho obsahu návrhu dôjde k navrhovateľovi.
20. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
21. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
22. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Súd sa v danom prípade zaoberal najmä tým, či vôbec vznikla platná zmluva písomnou formou (ktorá je pri danom type zmluvy predpísaná) a to s poukazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.
25. Súd z predložených listín - žiadostí o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len Žiadosť/Zmluva) č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2014 mal preukázané, že žalobca urobil prejav vôle smerujúci k uzavretiu týchto zmlúv, ktorý je uvedený v bode 5. v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z bodu 6. citovaných zmlúv, žalovaný tento návrh v celosti neakceptoval, ale jeho úkon následne po podpísaní zmlúv obsahoval modifikáciu v podobe iných podmienok ako to navrhoval žalobca, a preto súd bol toho názoru, že takéto vyjadrenie žalovaného je odmietnutie návrhu žalobcu a považuje sa nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvádzať odlišné údaje o výške RPMN a odôvodniť túto skutočnosť spôsobom výpočtu a dĺžky trvania úveru nie je možné, pretože táto skutočnosť je pre spotrebiteľa zavádzajúca. Dlžníkovi musí byť zrozumiteľné a jasné, za akých podmienok zmluvu podpisuje a preto úvaha o možnosti uvádzania v jednej zmluve rôznych hodnôt RPMN neobstojí. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal, že by žalobca s návrhom žalovaného pri podpise zmluvy o úvere zo dňa 24.04.2015, zo dňa 24.02.2015 a zo dňa 18.11.2014 súhlasil alebo to akceptoval. Navyše návrh na uzavretie zmlúv, ktorý vypĺňal žalobca neobsahoval údaj o ročnej percentuálnej sadzbe úroku z omeškania, pričom v bode 6. vypĺňanom žalobcom je už tento údaj uvedený vo výške 5,05% preto sa jednalo o nový návrh, ktorý podliehal schváleniu zo strany žalobcu, t.j. či s navrhovanou sadzbou súhlasí. Dohodou sa totiž možno odchýliť od zákonného úroku z omeškania v prospech spotrebiteľa. Ak v prípade, že dohoda o úroku z omeškania je zhodná so zákonnou úpravou, ako dohoda musí podliehať schváleniu zmluvných strán. Ak žalobca nechcel, aby úrok z omeškania podliehal schváleniu zo strany žalobcu, mal jeho úpravu ponechať na zákon a v bode 6. ho neuvádzať.
26. Súd mal teda preukázané, že neakceptáciou zmeneného návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy žalovaným, nebola dodržaná obligatórna písomná forma vyžadovaná zákonom o spotrebiteľskom úvere. Súd je preto toho názoru, že v zmysle právnej úpravy zmluvy o úvere, ktoré sú predmetom tohto konania neboli platne uzatvorené a na základe týchto skutočností ani nevznikli. Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Pre vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis. Keďže niektoré údaje, ktoré až po podpise zmluvy žalobcom - dlžníkom, do zmluvy doplnil, resp. pozmenil žalovaný ako veriteľ, nemôže ísť o platne uzatvorený právny úkon, pretože žalobca ako spotrebiteľ nemohol dopredu vedieť, aké údaje veriteľ do zmluvy doplní. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nevznikla platná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, a preto právny vzťah medzi stranami posúdil podľa § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo tým, že bez platne uzavretej zmluvy získal od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o existencií platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, má žalobca právo na vrátenie sumy nad rámec poskytnutého plnenia a preto súd zaviazal žalovaného na vydanie tejto sumy žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia.
27. Žalobca preukázateľne uhradil žalovanému celkovú sumu 2.212,36 € zo skutočne poskytnutej výšky úveru v sume 1.350,- € (1.500,- € mínus 150,- € poplatok), rozdiel plnenia nad rámec istiny je 942,91 €. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX bola žalobcovi poskytnutá žalovaným skutočná výška úveru v sume 486,- € (540,- € mínus 54,- € poplatok) z ktorej žalobca uhradil 758,49 €, t.j. o 272,49 € nad rámec plnenia istiny poskytnutého úveru. Z tretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bolo zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutý úver v skutočnej výške 351,- € (390,- € mínus 39,- € poplatok), žalobca žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere poukázal celkovú sumu 713,54 €, t.j. o 362,54 € viac nad rámec istiny poskytnutého úveru, teda celkovo naviac o žalovaných 1.577,94 €, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného, keďže došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd nezaoberal otázkou, či zmluvy majú alebo nemajú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluvy medzi stranami sporu nevznikli.
28. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. , ktorými sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Súd žalovaného zaviazal zaplatiť okrem žalovanej sumy 1.577,94 € aj úroky z omeškania v zmysle žalobného petitu od nasledujúceho dňa po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie, t.j. odo dňa 02.06.2018 do zaplatenia, ktorú žalobca určil vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 29.05.2018.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.