Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/86/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne I.. F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX R., proti žalovanému T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX R., o zaplatenie sumy 1.348,74 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -42 zo dňa 26. 11. 2018 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1 348, 74 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 899,16 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku ( ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 1/3.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou podanou voči žalovanému sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1 195,24 € ako pomernú časť nákladov za elektrickú energiu a sumu 153,50 € ako pomernú časť nákladov za uhlie - brikety, ako aj nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným boli od roku 1983 manželmi, pričom ich manželstvo bolo rozvedené dňa 21. 01. 1999, rozsudkom okresného súdu sp. zn. . Za trvania manželstva postavili dom, ktorý spoločne užívajú, pričom po rozvode manželstva si nevysporiadali BSM. Nakoľko ona hradí všetky výdavky súvisiace s prevádzkou domu (ďalej aj „predmetná domová nehnuteľnosť“) žiadala, aby aj žalovaný prispieval na prevádzku domu, v ktorom býva a býva tam aj ich spoločný syn L. C., ktorý tiež neprispieva na náklady spojené s bývaním v dome, kde býva so súhlasom žalovaného. Zdôraznila, že syn L. so súhlasom žalovaného užíva celé poschodie, t. j. 4 izby, kúpeľňu, WC a v prízemí kuchyňu a veľkú chodbu. Do týchto miestností ona nemá prístup. Ďalej užívajú garáž a miestnosť dielne s tým, že žalovaný si v spodnej časti domu urobil izbu, ktorú obýva, aby mal syn čo najviac miesta. Ona užíva 2 izby a spoločnú kúpeľňu a WC, kde chodia aj žalovaný, syn L. a jeho priateľky. Syn postavil bazén, ktorý je napojený na čističku, s čím je tiež spojená spotreba elektrickej energie. Dom je vykurovaný pevným palivom - uhlím a drevom, ktoré zabezpečuje ona. Mesačne platí za elektrickú energiu zálohovú platbu, ktorá býva raz ročne vyúčtovaná. Uhlie zabezpečuje z Uhoľných skladov Kriváň a drevo od súkromných osôb. Nakoľko žalovaný jej nechce prispievať na náklady na elektrickú energiu a kúrenie, hoci ho o to viackrát ústne žiadala, rozhodla sa

podať na súd túto žalobu. V žalobe uviedla, že v roku 2017 jej žalovaný uhradil sumu 200 € a syn sumu 35 €. Náklady vynaložené na elektrickú energiu predstavovali za fakturačné obdobie od 12. 06. 2014 do 16. 06.2015 sumu 628,51 €, za fakturačné obdobie od 12. 06. 2015 do 17. 06. 2016 sumu 594,08 €, za fakturačné obdobie od 18. 06. 2016 do 12. 06. 2017 sumu 489,30 € a za fakturačné obdobie od 13. 06. 2017 do 17. 06. 2018 sumu 678,59 €. Náklady na palivo v roku 2015 boli za drevo 280 € plus dovoz 50 €, v roku 2016 za drevo 600 plus dovoz 100 €, v roku 2017 za drevo 300 € plus dovoz dreva 50 €, za uhlie 307 € a tiež za drevo kálané 170 €. Celkovo za elektrinu zaplatila 2.390,48 €, za uhlie 307,- € a za drevo 1.350 € plus dovoz dreva 200 €. Celkovo tak uhradila sumu 4.247,48 €.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že žalobkyňa hradí všetky náklady spojené s elektrickou energiou a s kúrením, pretože on si hradí náklady spojené s užívaním jednej obytnej miestnosti v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú si zriadil výlučne z vlastných finančných zdrojov. Miestnosť, ktorú obýva, si musel vybudovať na svoje vlastné náklady, vrátane vybudovania komína, ktorý je potrebný pre odvod spalín z nainštalovanej liatinovej piecky. „Takéto bývanie si bol nútený vytvoriť z dôvodu neefektívne vynakladaných peňažných prostriedkov na vykurovanie celého domu“. V nadväznosti na uvedené žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odmieta uhrádzať náklady na vykurovanie, keďže teplo z ústredného vykurovania predmetnej domovej nehnuteľnosti nevyužíva. Zdôraznil, že žalobkyňa sa nevyjadrila k rokom 2011, 2012 a 2013, kedy on zabezpečoval palivové drevo od súkromného dodávateľa pána C. z Mesta Hriňová, ako aj od iných dodávateľov. A hoci on vtedy výlučne na vlastné náklady zabezpečoval drevo, nikdy nežiadal žalobkyňu o finančnú náhradu za to. K spotrebe elektrickej energie uviedol, že doteraz uhradil za elektrickú energiu žalobkyni sumu 200 € a ďalej jej zaplatil dvakrát po 100 €. Nie je teda pravdou, čo uviedla žalobkyňa, že jej dal len 200 €, „pretože 200 € vedome zatajila“, hoci mu prevzatie peňazí osobne podpísala. Uviedol, že žalobkyňa spotrebúva elektrickú energiu najmä na pečenie v elektrickom sporáku, kde je vysoká spotreba elektrickej energie. On trikrát zabezpečil vyčistenie septiku na svoje náklady, pričom od žalobkyne nepožadoval za to finančnú náhradu. Vložkovanie komína, ktoré zabezpečovala žalobkyňa, „nebolo potrebné pre jeho obydlie, pretože on na vykurovanie svojej izby o rozmeroch 3 x 4 m2 uvedený komín vôbec nevyužíva“.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej poukázal na to, že žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný sa priznal, že za roky 2014 až 2018 sa nepodieľal na v žalobe uplatnených nákladoch na bývanie, a preto na podanej žalobe trvá. Aj keď je pravdivé tvrdenie žalovaného, že za predchádzajúce roky 2011 až 2013 zabezpečoval drevo na kúrenie on, nepodieľal sa však na nákladoch vynaložených na elektrickú energiu. Potvrdila, že finančné prostriedky, ktoré jej dal žalovaný predstavujú spolu sumu 400 €, ale bola to kompenzácia za drevo, ktoré ona zaplatila v rokoch 2015 až 2017 v sume 1.350 € plus dovoz 200 €.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný v reakcii na uvedené tvrdenie žalobkyne uviedol, že tak ako tvrdí žalobkyňa, že ona zabezpečila drevo v rokoch 2015 až 2017, tak on tvrdí, že zabezpečil drevo v rokoch 2011 až 2013, čiže čo sa týka dreva nevidí dôvod doplácať žalobkyni nejakú sumu. Navyše dal vyrobiť cirkulár na pílenie dreva za 650 €, ktorú sumu aj uhradil a tiež sa podieľal na pílení deva, teda na spracovaní zakúpeného dreva za tie roky. Uviedol, že sumu 400 € uhradil žalobkyni za elektrickú energiu, nie za drevo, ako tvrdí žalobkyňa. Keďže elektrickú energiu on využíva minimálne, vzhľadom k tomu, že v jeho izbe má len 2 elektrospotrebiče, považuje sumu 400 € z hľadiska spotreby elektrickej energie za adekvátnu s tým, že do budúcna si plánuje dať nainštalovať merač elektrickej energie. Tiež mal výdaje s udržiavaním poriadku okolo domu, ktorý zabezpečuje, a to formou zakúpenia motorovej kosačky za sumu 180 € a krovinorezu v sume 220 €.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.11.2018, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Tiež sa na pojednávanie dostavil žalovaný, ktorý mal rovnako doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré súdu vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania a to: vyúčtovacou faktúrou za dodávku a distribúciu elektriny za obdobie od 13. 06. 2017 do 17. 06. 2018 z (č.l.2-3), za obdobie od 18. 06. 2016 do 12. 06. 2017 (z č .l. 4-5), za obdobie od 17. 06. 2015 do 17. 06 .2016 (č. l. 6-7), za obdobie od 12. 06. 2014 do 16. 06. 2015 (č. l. 8-9), za obdobie od 12. 06. 2013 do 11. 06. 2014 (č. l. 32-33), dodacím listom č.1038, resp. č. 1938 zo dňa 28. 07. 2017, a tiež vykonal dokazovanie výsluchom strán

sporu, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z vyúčtovacích faktúr za dodávku a distribúciu elektriny okresný súd zistil, že ako odberateľ je tam uvedená žalobkyňa, číslo odberného miesta B., adresa XXX,, R. s tým, že vo faktúre s variabilným symbolom 1074557070 je uvedené fakturačné obdobie od 12. 06. 2014 do 16. 06. 2015, pričom z nej vyplýva, že spolu za dodávku a distribúciu elektriny bola fakturovaná suma 628,51 €, keď boli zaplatené preddavkové platby vo výške 1.430,- €, čiže preplatok predstavoval sumu 801,49 € s tým, že vo faktúre je uvedený aj prehľad uhradených preddavkových platieb, a to od 15. 07. 2014 do 15. 05. 2015 mesačne v sume 130,- €. Vo vyúčtovacej faktúre s variabilným symbolom 1074557071 je uvedené fakturačné obdobie od 17.06. 2015 do 17. 06. 2016, pričom bola spolu za dodávku a distribúciu elektriny účtovaná suma 594,08 € s tým, že boli zaplatené preddavkové platby v celkovej sume 1.430,- €, t.j. preplatok predstavoval sumu 835,92 €. Táto faktúra tiež obsahuje prehľad uhradených preddavkových platieb, a to za obdobie od 15. 07. 2015 do 16. 05. 2016, mesačne v sume 130,- €. Vo vyúčtovacej faktúre s poradovým číslom 9173900116 je uvedené fakturačné obdobie od 18. 06. 2016 do 12. 06. 2017 s tým, že spolu za dodávku a distribúciu elektriny bola účtovaná suma 489,30 €, zaplatené preddavkové platby 1.354,- €, t. j. preplatok predstavoval čiastku 864,70 €, pričom faktúra obsahuje harmonogram budúcich preddavkových platieb, a to od 15. 07. 2017 do 15. 05. 2018 mesačne v sume 43,- €. Vo vyúčtovacej faktúre s poradovým číslom 9183264375 bolo riešené fakturačné obdobie od 13. 06. 2017 do 17. 06. 2018, kde bola spolu za dodávku a distribúciu elektriny účtovaná suma vo výške 678,59 €, spolu boli zaplatené preddavkové platby v sume 1.430,- €, teda preplatok predstavoval sumu 751,41 € s tým, že uvedená faktúra obsahuje harmonogram budúcich preddavkových platieb za obdobie od 15. 07. 2018 do 15. 05. 2019, mesačne vo výške 61,50 €. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že sa bližšie neoboznamoval s listinným dôkazom predloženým žalobkyňou, konkrétne s faktúrou za dodávku a distribúciu elektriny s variabilným symbolom č. 1074557069, keďže táto faktúra sa týkala fakturačného obdobia od 12. 06. 2013 do 11. 06. 2014 a predmetom tohto súdneho konania nebol nárok na náhradu nákladov za elektrickú energiu za toto obdobie.

1.6 Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní okresný súd zistil, že nad rámec skutočností uvedených v žalobe a v následnom písomnom vyjadrení žalobkyne, žalobkyňa k veci uviedla, že sú so žalovaným spoluvlastníkmi domu, v ktorom bývajú aj so spoločným synom, ktorý si so súhlasom žalovaného prerobil podkrovie tohto domu a ju vysťahovali na prízemie. Dom je centrálne vykurovaný na pevné palivo. Už v roku 2010 sa takto súdili, lebo žalovaný odmietal platiť s tvrdením, že je to jeho dom, čo ale nie je pravda. Potvrdila, že sem - tam jej niečím žalovaný prispel, ale iba v minimálnej miere. Ona touto žalobou požaduje úhradu len za elektrickú energiu a uhlie - brikety. Aj žalovaný sa podieľa na spotrebe elektrickej energie, pretože teplá voda sa v lete ohrieva elektrickým bojlerom, čiže v lete je ohrievaná voda elektrinou a v zime sa ohrieva kotlom, ktorý je na pevné palivo. Uviedla, že v miestnosti, ktorú žalovaný obýva, nemá len 2 elektrické spotrebiče, ale ich tam má 7, konkrétne chladničku, práčku, mikrovlnnú rúru, varnú kanvicu, ohrievač, televíziu a rádio. Poukázala tiež na to, že pokiaľ ide o elektrickú energiu tak platí nielen za jej spotrebu, ale aj za jej prenos tak, ako to vyplýva z predložených dokladov. Keďže sú so žalovaným spoluvlastníkmi domu, uplatnila si za žalované obdobie polovicu nákladov vynaložených na elektrickú energiu a uhlie - brikety. Uviedla, že kuchyňu na prízemí užíva syn, ona nie, ona má kuchyňu prerobenú z kotolne. Zdôraznila, že ona s takýmto rozdelením užívania predmetnej nehnuteľnosti nesúhlasila, čo sa týka elektriny, tá okrem ohrevu vody v lete slúži aj na používanie všetkých elektrických spotrebičov, ktoré sú v dome. Pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie v súvislosti s pečením, ona pečie v rúre raz za týždeň, tiež raz za týždeň perie. Od piatku do nedele nebýva doma a cez pracovný týždeň odchádza ráno preč.

1.7 Z výsluchu žalovaného na pojednávaní okresný súd zistil, že nad rámec skutočností uvedených v písomných vyjadreniach žalovaného k žalobe, žalovaný k veci uviedol, že je pravdou, že má aj práčku a mikrovlnnú rúru, ale radiátor, čo mal dal na povalu, s tým, že ho využije, len keď bude väčšia zima, ale aj tak nevie, či nie je vadný. Uviedol, že „žalobkyňa pečie každý deň, čiže rúra ide v podstate vkuse“. Potvrdil, že žalobkyňa „nakúpila brikety“, ale bolo to jej svojvoľné rozhodnutie, aj keď sa nakoniec spálili, ale to podľa žalovaného len preto, že „ona chce tam mať vykúrené na 25-28°C“. Ďalej potvrdil, že sa jedná o spoločný dom, ale „aj on 3-4 krát kúpil drevo, aj zaplatil chlapov za to, čo popílili, pretože on už nevládze“. Uviedol, že on je ochotný zaplatiť len toľko, koľko reálne minie. Ďalej uviedol, že nemá potvrdenie ohľadne toho, či „tých 400 €, resp. 500 €, čo dal žalobkyni bolo na elektrinu alebo na drevo, pretože si verili a keď niekto niečo zaplatil, tak si na to nedávali potvrdenia“.

1.8 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“), na ust. § 454, § 456 veta prvá a na ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe skutkových zistení a citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej domovej nehnuteľnosti, ktorú obaja obývajú aj spoločne so svojim synom s tým, že nebol sporný ani rozsah užívania tejto nehnuteľnosti - rodinného domu, tak žalobkyňou, ako i žalovaným, resp. ich synom. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že žalovaný nespochybnil, že žalobkyňa uhradila v žalovanom období, t. j. od 12. 06. 2014 do 17. 06. 2018 náklady súvisiace s dodávkou elektrickej energie do predmetnej domovej nehnuteľnosti v celkovej výške 2.390,48 € a tiež, že v roku 2017 zaplatila za uhlie - brikety sumu vo výške 307 €, vo vzťahu ku ktorým briketám žalovaný potvrdil, že tieto boli spotrebované v predmetnej domovej nehnuteľnosti na centrálne vykurovanie, aj keď zároveň uviedol, že k ich spotrebovaniu došlo z toho dôvodu, že žalobkyňa nehnuteľnosť prekuruje. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa nárok uplatnený žalobou po právnej stránke nezdôvodnila, avšak zo skutkových tvrdení, ktoré žalobkyňa v podanej žalobe, resp. v jej ďalších vyjadreniach uviedla, okresný súd ustálil, že nároky, ktorých sa žalobkyňa v tomto súdnom konaní podanou žalobou domáha, sú nárokmi z titulu bezdôvodného obohatenia. Zároveň okresný konštatoval, že žalovaný nebol jedinou osobou, ktorá sa mala vo vzťahu k žalobkyni v jej neprospech bezdôvodne obohatiť, nakoľko v konaní nebolo sporné, že predmetnú domovú nehnuteľnosť okrem žalobkyne a žalovaného užíval v žalovanom období aj ich spoločný syn. Na účely tohto súdneho konania však okresný súd považoval za irelevantné tvrdenie žalobkyne, že tam ich spoločný syn býva len so súhlasom žalovaného, pretože pokiaľ mala žalobkyňa za to, že ich syn užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, mala možnosť riešiť túto záležitosť súdnou cestou, a to formou podania príslušnej žaloby. To však podľa súdu prvej inštancie nič nemení na fakte, že v žalovanom období, za ktoré si žalobkyňa uplatnila touto žalobou náhradu nákladov spojených s dodávkou a spotrebou elektrickej energie, a tiež nákladov za nákup pevného paliva - brikiet, užíval predmetnú nehnuteľnosť okrem strán sporu aj ich syn a v dôsledku toho aj on spotrebovával elektrickú energiu a tiež teplo z centrálneho vykurovania, ktoré je na pevné palivo. Nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že nateraz nie sú v predmetnej nehnuteľnosti namontované žiadne merače, či už spotreby elektrickej energie tak žalobkyňou ako aj žalovaným, alebo tepla na kúrenie, resp. ohrevu teplej vody, okresný súd dospel k záveru, že tak žalobkyňa, ako i žalovaný a tiež syn žalovaných by sa mali na úhrade predmetných nákladov súvisiacich s užívaním tejto nehnuteľnosti podieľať rovnakou mierou s tým, že pre účely tohto súdneho konania, s poukazom na predmet sporu, súd vyhodnotil ako právne irelevantnú požiadavku žalobkyne, aby bol žalovaný zaviazaný uhradiť polovicu uplatnených nákladov z toho titulu, že sú so žalobkyňou podielovými spoluvlastníkmi predmetnej domovej nehnuteľnosti, každý v rovnakom podiele, s odôvodnením, že predmetom tohto súdneho sporu nie sú náklady, ktoré by žalobkyňa vynakladala v súvislosti s predmetnou domovou nehnuteľnosťou ako takou, čiže nejedná sa o náklady, ktoré by mal z titulu spoluvlastníctva znášať každý zo spoluvlastníkov, napr. náklady na rekonštrukciu, resp. na odstraňovanie nejakých havarijných stavov na predmetnej nehnuteľnosti, ale jedná sa výlučne o náklady súvisiace so spotrebou energií v súvislosti s bývaním v tejto nehnuteľnosti. S poukazom na vyššie uvedené, okresný súd rozpočítal výdavky za dodávku a distribúciu elektrickej energie uhradené žalobkyňou za žalované obdobie v celkovej sume 2.390,48 € na tretiny, rovnako rozpočítal aj výdavky vynaložené na zakúpenie pevného paliva - brikiet v sume 307 €, z ktorej sumy 1/3-ina predstavuje na elektrickej energii sumu 796,83 € a na pevnom palive - briketách sumu 102,33 €, na základe čoho potom okresný súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni celkom sumu 899,16 € (796,83 plus 102,33 €) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s odôvodnením, že keďže okruh strán sporu vymedzuje žalobkyňa a pokiaľ táto v podanej žalobe neoznačila ako stranu sporu na strane žalovaného aj syna, ktorý tiež predmetnú nehnuteľnosť užíva, tak táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobkyňa odvolala a v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie, nakoľko súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného domu, a to každý v 1/2. Zdôraznila, že na úhrade výdavkov týkajúcich sa prevádzky domu sa podieľa ona. Jedná sa konkrétne o výdavky na elektrickú energiu a na palivo, pričom dom je vykurovaný centrálne pecou na pevné palivo. Ďalej zdôraznila, že v žalobe žiadala uhradiť polovicu finančných prostriedkov, ktoré v žalovanom období od 12. 06 2014 do 27. 06. 2018 vynaložila na elektrickú energiu a na palivo - uhlie (brikety). Súd prvej inštancie jej zohľadnil len 1/3 nákladov, ktoré vynaložila na elektrickú energiu a na palivo - uhlie (brikety). Pri platbách za elektrickú energiu

sa jedná o platby za odber elektrickej energie a tiež o platby za jej distribúciu, o čom svedčí rozpis na predložených dokladoch. Z tohto dôvodu sa cíti poškodená. Celková suma nákladov za elektrickú energiu v žalovanom období predstavuje sumu 2 390,48 €, súd prvej inštancie jej však zohľadnil len 1/3 z uvedenej sumy, t. j. sumu 796,82 €; celková suma nákladov na palivo predstavuje sumu 307 €, súd prvej inštancie jej však zohľadnil z uvedenej sumy len 1/3, t. j. sumu 102,33 €. Pokiaľ ide o to, že dom je v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1, žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že súd prvej inštancie určil náklady v 1/3. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v odvolaní uviedla, že syn sa v predmetnej nehnuteľnosti nachádza len občas, nakoľko pracuje v Nemecku a domov chodí sporadicky. Podotkla, že majú vlastný vrt na vodu a táto sa čerpá pomocou elektrickej energie. Ona sa zdržiava sa v dome len minimálne, žalovaný je v dome denne. Odchádza do práce ráno o 6,30 hod., prichádza po 16,00 hod.. Taktiež sa minimálne v dome zdržiava cez víkendy (piatok, sobota, nedeľa). Zdôraznila, že vykurovanie domu je centrálne kotlom na pevné palivo, aj keď žalovaný tvrdí, že si prikuruje v piecke vo svojej izbe. Uviedla, že má nárok na polovicu z vynaložených nákladov na elektrickú energiu a palivo a v závere odvolania uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni ako pomernú časť nákladov za elektrickú energiu sumu 1 195,24 € a ako pomernú časť nákladov za uhlie sumu 153, 50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní sa nezakladajú na pravde, pretože pokiaľ chce žalobkyňa, aby sa podieľal na nákladoch na elektrickú energiou polovicou, tak on obýva len jednu miestnosť, snaží sa úsporne využívať elektrickú energiu, je na penzii, musí sa z tohto dôvodu uskromniť.

4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa žalobkyňa vyjadrila v tom zmysle, že trvá na podanom odvolaní.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. Výzvou zo dňa 09. 03. 2020 vyzval odvolací súd žalovaného aj žalobkyňu, aby sa v zmysle ust. § 382 vyjadrili k možnému použitiu ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka; na predmetnú výzvu reagovala len žalobkyňa, ktorá sa k výzve ako takej z hľadiska jej obsahu nevyjadrila, pričom doručila súdu kópiu svojho odvolania a uviedla, že na svojom odvolaní trvá; žalovaný na uvedenú výzvu odvolacieho súdu nereagoval vôbec.

7. Premetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobkyne, ktorá súdu prvej inštancie podľa obsahu odvolania vytkla, že vec nesprávne právne posúdil, keď nezobral do úvahy skutočnosť, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v 1, a preto by sa mali na nákladoch súvisiacich s chodom predmetnej domovej nehnuteľnosti, konkrétne na nákladoch súvisiacich s dodávkou a odberom elektrickej energie a so zabezpečením paliva (uhlia - brikiet), obidvaja podieľať v rovnakej miere.

8. Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

9. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

10. Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

11. Po prejednaní odvolania žalobkyne odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa v odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) . V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry možno za nesprávne právne posúdenie považovať omyl súdu pri aplikácii

práva, ktorý spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, alebo v tom, že súd síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. a sp. zn. ). V danom prípade nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočíva v tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobkyne nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej domovej nehnuteľnosti, preto majú rovnaké práva a povinnosti súvisiace s predmetnou domovou nehnuteľnosťou, medzi ktoré patrí aj povinnosť podieľať sa rovnakou mierou (keďže sú obidvaja podielovými spoluvlastníkmi v 1) na nákladoch súvisiacich s chodom (s bývaním v) predmetnej nehnuteľnosti. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel nemožno chápať ako určitú reálne určenú časť veci, ktorá by bola v vo výlučnom vlastníctve, či užívaní niektorého zo spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky podiel teda určuje v akom pomere sa jednotliví spoluvlastníci budú podieľať na nákladoch spojených s udržiavaním, užívaním a prevádzkou nehnuteľnosti. Podieloví spoluvlastníci s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi sa na úhrade nákladov podieľajú rovnakým dielom, pokiaľ sa nedohodli inak. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že by sa tieto náklady mali týkať len nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti alebo nákladov na odstraňovanie nejakých havarijných stavov týkajúcich sa predmetnej domovej nehnuteľnosti, pretože pokiaľ ide o elektrickú energiu, povinnosť úhrady voči jej dodávateľovi má ten, kto uzatvoril zmluvu o jej dodávke, pričom má voči druhému spoluvlastníkovi nárok na náhradu týchto nákladov v časti zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu, pokiaľ sa podieloví spoluvlastníci (tak ako je vyššie uvedené) nedohodli inak, čo v danom prípade nebolo v konaní preukázané.

12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzťah žalobkyne (ale rovnako tak aj vzťah žalovaného) k ich spoločnému synovi, pokiaľ ide o užívanie predmetnej domovej nehnuteľnosti, je postavený na inom právnom základe, a to na právnom základe, ktorý vyplýva z bezdôvodného obohatenia - syn strán sporu nie je podielovým spoluvlastníkom predmetnej domovej nehnuteľnosti, pričom z tvrdení strán sporu nevyplynulo, že by mal ich syn s nimi uzatvorenú nájomnú zmluvu (vo vzťahu k synovi strán sporu by teda právne posúdenie veci súdom prvej inštancie bolo správne), avšak žalobkyňa si voči synovi takýto nárok podaním žaloby neuplatnila, pričom v konaní nevyšlo najavo, že by tak podaním žaloby v inom konaní urobil žalovaný. Je teda na žalobkyni a žalovanom, ako si otázku bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane ich spoločného syna v súvislosti s užívaním predmetnej domovej nehnuteľnosti vyriešia, to však nič nemení na tom, že obidvaja sa ako podieloví spoluvlastníci predmetnej domovej nehnuteľnosti v podiele 1 majú povinnosť v rovnakom rozsahu podieľať na nákladoch vzniknutých v súvislosti s chodom nehnuteľnosti, pokiaľ sa nedohodli inak (napr. aj za použitia meračov, ktoré zatiaľ, tak ako sa zhodne vyjadrili nemajú namontované).

13. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej (náhrady) rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .