Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému SEKIER, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 31 692 885, právne zastúpenému Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 1.086,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -114 zo dňa 18. septembra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -114 zo dňa 18. septembra 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -114 zo dňa 18. septembra 2019 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.086,-- Eur v lehote troch dní do právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal úhrady odplaty za vedenie účtu majiteľa, a to za obdobie rokov 2015, 2016 a 2017 vyúčtované v celkovej výške 1.086,- Eur. Súd prvej inštancie predmetnú žalobu posúdil ako dostatočnú pri uvedení skutočností, o ktorých nemal pochybnosti aj s prihliadnutím na listinné dôkazy pripojené k žalobe. Na základe námietok vznesených žalovaným v tomto konaní, ktorými spochybnil nárok žalobcu, žalobca doplnil skutkové okolnosti na preukázanie svojho nároku a doplnil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Súd prvej inštancie preto námietku žalovaného, že žalobca v žalobe neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti a nepredložil o nich dôkazy pre uplatnenie svojho nároku považoval za nedôvodnú, nakoľko predmetom dokazovania vo veci samej boli skutkové tvrdenia jednej strany, ako aj popretie a skutkové tvrdenia protistrany. V konaní mal za nesporné, že žalobca vedie pre žalovaného účet majiteľa cenných papierov, na ktorom sú doposiaľ cenné papiere evidované. Žalovaný však popieral, že by žalobcovi za túto činnosť patril nárok na odplatu s poukazom na zmenu právnej úpravy o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Súd prvej inštancie potvrdil, že novelou č. došlo k zmene až 8, kedy ods. 8 súčinnosťou od 01.12.2016 neupravoval úpravu odplaty za činnosti žalobcu. Žalobca však správne poukázal na prechodné ustanovenie , na základe ktorého bol zachovaný nárok na odplatu žalobcovi za výkon činností, pokiaľ sa to týka právnych vzťahov vzniknutých do 30.11.2016. Bolo nepochybné, že právny vzťah medzi sporovými stranami vznikol do 30.11.2016, preto žalobcovi zostal zachovaný nárok na odplatu za výkon

činností podľa právnej úpravy platnej do 30.11.2016, t.j. podľa v znení účinnom do 30.11.2016. Výklad žalovaného, že doslovným výkladom prechodného ustanovenia mal zákonodarca na mysli to, že žalobcovi patrí odmena len za činnosti, ktoré reálne vykonal do 30.11.2016 súd prvej inštancie považoval za nesprávny. Súd prvej inštancie námietku žalovaného čo do základu nároku žalobcu preto považoval za nedôvodnú.

3. K námietke žalovaného k uplatnenej výške s poukazom na spôsob určovania ceny odplaty výlučne postupom žalobcu súd prvej inštancie potvrdil, že žalobca vlastným postupom určuje cenu za poskytované služby, uvedený postup je však pod dohľadom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“). Hoci NBS už nevstupuje do procesu určovania samotnej ceny služby, svojim rozhodnutím potvrdila tento postup. Podľa vyjadrenia žalobcu sa zástupcovia NBS zúčastňujú zasadaní žalobcu. Súhlasil aj s vyjadrením žalobcu, že nie je monopolným poskytovateľom tejto služby a pokiaľ žalovaný nesúhlasí s cenami služieb určených žalobcom, môže sa rozhodnúť pre iného poskytovateľa služby, čím je zachované právo žalovaného rozhodnúť sa za akú cenu a u koho si potrebnú službu dojedná. Takýto postup určovania ceny služieb formou Cenníka, ktorý je druhej zmluvnej strane známy a prístupný, je bežnou obchodnou praxou, preto súd prvej inštancie tento postup nehodnotil ako postup v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo dobrými mravmi. Nedochádza tým k rozporu s poctivým obchodným stykom, ale sa jedná o zásadu zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnych vzťahoch, do ktorej súd nezasahuje. Žalovaný ďalej namietal, že o výške ceny sa nemohol dozvedieť ani z faktúr, ktoré žalobca doložil k žalobe, ani z výpisu z účtu, ktorý je žalobca povinný v zmysle zákonnej úpravy mu posielať minimálne jedenkrát ročne. Žiadal, aby žalobca preukázal doručenie či už faktúr, alebo výpisov z účtu. K uvedenej námietke žalobca uviedol, že zákon mu neukladá preukázateľným spôsobom doručovať žalovanému faktúry. Pri doručovaní žalobca postupuje tak, že bežne zasiela faktúry, ktorých súčasťou je aj výpis z účtu na adresu jemu posledne známu podľa identifikačných údajov uvádzaných majiteľom účtu. Poukázal na znenie článku 9, bod 9.2 Prevádzkového poriadku, kedy zmenu údajov o osobe, ktoré žalobca eviduje môže meniť na základe písomnej žiadosti osoby, pre ktorú je účet vedený. Podľa výpisu z účtu majiteľa, t.j. žalovaného žalobca eviduje poslednú adresu žalovaného Zvolen, Lučenecká cesta 6. Súd prvej inštancie námietku žalovaného, že aktuálne údaje k nemu sa nachádzajú v Obchodnom registri a žalobca v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti na predchádzanie vzniku škôd si uvedený údaj mal zistiť a mohol príslušné listiny, ktoré mu zákon ukladá zasielať majiteľom účtov zaslať na aktuálnu adresu považoval za irelevantnú. Konštatoval, že nárok žalobcu na odmenu za vedenie služieb nevzniká na základe vystavenej faktúry, ale vyplýva priamo zo zákona. Plnenie prípadnej prevenčnej povinnosti v danom prípade súd prvej inštancie nezisťoval, nakoľko žalobca si v tomto konaní neuplatňoval nárok na náhradu škody. Predloženými faktúrami žalobca verifikoval výšku uplatneného nároku, pretože odmena účtovaná vo faktúrach bola účtovaná na základe predložených cenníkov. Prípadné doručenie faktúry mohlo mať vplyv na splatnosť dlhu. K splatnosti dlhu súd prvej inštancie poukázal na . Žalobca neuviedol a nepreukázal, kedy konkrétne vyzýval žalovaného na úhradu dlhu, preto súd prvej inštancie za takúto výzvu považoval aj doručenie žaloby, ktorá bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 20.03.2019, a teda je splatný a žalovaný je povinný ho žalobcovi zaplatiť. Keďže uvedený dlh žalovaný neuhradil, ide o dlh splatný a žalovaný je povinný ho žalobcovi zaplatiť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť uhradiť dlh žalobcovi vo výške 1.086,- Eur, ktorý predstavuje odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za obdobie rokov 2015, 2016 a 2017 v zmysle vyúčtovania žalobcom. V tomto smere súd prvej inštancie dal do pozornosti žalovanému, že už v predchádzajúcom konaní pred Okresným súdom Zvolen sp.zn. mu muselo byť zrejmé, že žalobca pre neho vedie účet majiteľa cenných papierov za odplatu.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“). Pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, žalovanému uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovými zisteniam. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie týkajúceho sa výkladu ustanovenia . Uviedol, že nárok na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, t.j. službu označenú ako „CD-55-vedenie účtu majiteľa“ žalobcovi zanikol na základe novely č. , ktorou došlo k zmene od 01.12.2016. Opätovne zdôraznil,

že z gramatického výkladu vyplýva, že sa môže vzťahovať iba na činnosti žalobcu už vykonané v minulosti podľa zákona účinného do 30.11.2016. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku tiež nevysporiadal s jeho námietkou, že žalobca nepredložil všetky cenníky, ktoré sa majú vzťahovať na ním tvrdené rozhodné obdobie. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvej inštancie, že postup tvorby cien za vedenie účtu majiteľa cenných papierov nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a že postup určovania ceny služieb formou cenníka, ktorý je druhej strane známy a prístupný je bežnou obchodnou praxou, a teda nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo dobrými mravmi. Z predložených cenníkov žalobcu, ako aj z ním predložených faktúr je zrejmé, že žalobca v priebehu kalendárneho roka 2015 jednostranne zvýšil výšku ceny za ním fakturovanú službu presne o 600 %. Uvedené vyplýva aj z faktúry žalobcu č. 1500166719, v ktorej žalobca fakturuje za obdobie od 01.01.2015 do 30.06.2015 za tú istú službu sumu 5,- Eur a za obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2015 sumu 180,-Eur. Ide pritom o absolútne neregulované, nikým a ničím nekontrolované a bezprecedentné zvýšenie ceny, nakoľko cenník žalobcu prechádza iba schvaľovacím procesom dozornej rady samotného žalobcu. Takéto jednostranné určenie a zvýšenie ceny je aj v rozpore so o cenách, pričom súd prvej inštancie sa s týmto jeho tvrdením v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal. Opätovne zdôraznil, že mu nikdy nebola doručená ani jedna faktúra žalobcu za vedenie účtu, ani výpis z účtu majiteľa v zmysle , a to tak na jeho aktuálnu adresu sídla zapísanú v Obchodnom registri SR, t.j. Nám. SNP 37, Zvolen, ani na predchádzajúce adresy jeho sídla, ktoré mal zapísané v Obchodnom registri SR, dokonca ani na adresu uvedenú žalobcom v ním vystavených faktúrach. Tvrdil, že žalobca sa o doručenie ním vystavených faktúr ani nikdy nepokúsil. Žalobca nepreukázal doručenie predmetných faktúr. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu prvej inštancie s tým, že nemožnosť doručenia faktúr, ako aj výpisov z účtu majiteľa mal zapríčiniť žalovaný nenahlásením zmeny svojho sídla podľa článku V., bod 9.7 Prevádzkového poriadku žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že ako osoba zapísaná v obchodnom registri je podnikateľom, ktorý medzi predmetmi činnosti zapísanými v obchodnom registri v rozhodnom období mal zapísanú aj evidenciu majiteľov zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov, za čo mu patrí právo na odplatu. Z je zrejmé, že pre posúdenie práva na odplatu v rozhodnom období je nutné vychádzať z právneho stavu platného do 30.11.2016, teda z práva vyplývajúceho z platného v rozhodnom období. V tejto súvislosti uviedol, že nestratil právo na odplatu za svoje služby, naďalej všetky svoje služby vykonáva za účelom dosiahnutia zisku v zmysle všeobecnej právnej úpravy podľa . Toto všeobecné právo na odplatu za poskytované služby aj pre právne vzťahy vzniknuté do 30.11.2016 na vylúčenie pochybností podporne ustanovuje . Preto mal za to, že neexistuje žiadny právny ani logický argument, ktorý by oprávňoval žalovaného domnievať sa, že v obchodnoprávnom vzťahu medzi ním a žalovaným mal žalovanému poskytovať svoje služby bezodplatne. Uviedol, že cenníky za poskytnuté služby za roky 2015, 2016 a 2017 doložil spolu s vyjadrením k odporu zo dňa 28.06.2019, ktoré boli platné v čase vystavenia faktúr za poskytnuté služby. Poukázal na to, že podľa o cenách sa tento zákon nevzťahuje na cenné papiere. Cenníky boli ním vystavené zákonom predpokladaným spôsobom, ktorý nemôže byť v rozpore, ceny služieb sú porovnateľné s cenami iných poskytovateľov a odvíja sa od objektívnych kritérií. Dohľad nad ním a jeho cenotvorbou vykonáva NBS. Z uvedených dôvodov mal za to, že jeho nárok bol v danom konaní dostatočne preukázaný a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho a vecného posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s nárokom uplatneným žalobcom tak, ako je uvedený a špecifikovaný v žalobe, resp. vo vyjadrení, a to čo do dôvodu ako aj do jeho výšky. Ďalej uviedol, že trvá na podanom odvolaní a na všetkých skutočnostiach v ňom uvedených. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol v odvolaní.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného a že ho nepovažuje za dôvodné. Rovnako, ako vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa ust. a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.086,- Eur z dôvodu neuhradených faktúr za roky 2015, 2016 a 2017 za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“. Okresný súd Bratislava III. v predmetnej veci dňa 04.03.2019 vydal platobný rozkaz č.k. -24, proti ktorému podal odpor žalovaný. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vyjadril svoj nesúhlas s uplatneným nárokom žalobcu tak, ako bol špecifikovaný v žalobe, a to čo do dôvodu a jeho výšky. Uviedol, že mu nikdy nebola doručená ani jedna faktúra žalobcu za vedenie účtu aj napriek tomu, že informácia o jeho sídle je verejne dostupným a všeobecne záväzným údajom obchodnej spoločnosti zapísaným v Obchodnom registri SR. Žalobca ho nikdy neoboznámil ani s cenníkom, na ktorý sa v žalobe odvoláva. Poukázal na to, že ust. v súvislosti s vedením účtu majiteľa za odplatu, ustanovovalo povinnosť žalobcu za odplatu len v znení účinnom do 30.11.2016. Ďalej namietal, že žalobca si v súlade s , druhá veta nesplnil svoju povinnosť bezplatne aspoň raz ročne poskytnúť výpis z účtu majiteľa cenných papierov. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -49 zo dňa 28.05.2019 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 04.03.2019, č.k. -24. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že jeho právny predchodca (Stredisko cenných papierov SR) na základe žiadosti právneho predchodcu žalovaného (Tory - broker, spol. s r.o.) zriadil účet majiteľa cenných papierov, na ktorom bol v zmysle o cenných papieroch účinného v čase zriadenia účtu povinný žalovanému evidovať cenné papiere. Uviedol, že žalovanému na účte majiteľa eviduje cenné papiere a ako dôkaz predložil výpis z účtu majiteľov cenných papierov. Ďalej uviedol, že právo na odplatu mu vyplýva priamo zo , a to z ustanovení v spojení s . Cena služby za vedenie účtu majiteľa je vypočítaná v zmysle platného a riadne schváleného Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi za príslušný rok, pričom ako dôkaz predložil Cenník za rok 2015, 2016 a 2017. Poukázal na to, že Cenník je prístupný k nahliadnutiu v jeho sídle a je zverejnený na jeho webovej stránke. Nie je monopolným poskytovateľom tejto služby, pričom všetky subjekty na trhu poskytujú túto službu odplatne. Ohľadne doručovania poukázal na časť V., bod 9.7 Prevádzkového poriadku, v zmysle ktorého majiteľ účtu je povinný požiadať o vykonanie meny údajov bezodkladne potom, čo príslušná zmena nastala alebo nadobudla účinnosť. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, čím zapríčinil, že žalované faktúry nemohli byť doručené do jeho dispozície. Zdôraznil, že pri svojej činnosti je povinný postupovať výlučne v súlade so . Žalovaný mal vedomosť o tom, že má u neho zriadený účet majiteľa cenných papierov a že má na ňom evidované cenné papiere.

11. Odvolací súd zistil, že z evidenčnej karty zo dňa 09.08.1999 založenej v spise vyplýva, že právny predchodca žalovaného spoločnosť TORY - BROKER spol. s r.o., Južná Trieda 2/A, Košice dňa 09.08.1994, IČO: 31 692 885 požiadal právneho predchodcu žalobcu Stredisko cenných papierov SR, Bratislava o registráciu majiteľa cenných papierov. Na základe tejto žiadosti bol právny predchodca pod týmto názvom zaevidovaný. Z výpisu z účtu majiteľa ku dňu 01.01.2017 vyplýva, že žalovaný je majiteľom cenného papiera pod č. X - druh CP: U kmeňová, forma CP: H. - na doručiteľa s dátumom registrácie XX.XX.XXXX, v množstve XX ks, emitenta B., a.s., F. XXX, T. a cenného papiera pod č. X - druh CP: U kmeňová, forma CP: H. - na doručiteľa s dátumom registrácie XX.XX.XXXX, v množstve X ks, emitenta J. a.s.,, C. O. XX, H. H.. Z Výpisu údajov o účte vyplýva, že dňa 01.01.2008 bol zriadený účet majiteľa pre právnickú osobu SEKIER, s.r.o., Lučenecká cesta 2266/6, Zvolen. Ako evident je uvedený žalobca. Z článku 9 (zmena údajov o osobe, pre ktorú je účet vedený), bod 9.2 písm. a) Prevádzkového poriadku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. Centrálny depozitár cenných papierov zaregistruje zmenu údajov o osobe, pre ktorú bol účet podľa článku 2 ods. 2.2 tejto časti prevádzkového poriadku zriadený, na základe písomnej žiadosti osoby, pre ktorú je účet vedený, podanej osobne v sídle Centrálneho depozitára cenných papierov alebo poštou na adresu Centrálneho depozitára cenných papierov.

12. Podľa o cenných papieroch stredisko zriadi účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov.

13. Podľa o cenných papieroch ostatným osobám zriadi stredisko účet na ich žiadosť alebo na žiadosť emitenta, obchodníka s cennými papiermi a zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo organizátora verejného trhu.

14. Podľa v znení účinnom do 30.11.2016 činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2016) pri právnych vzťahoch, ktoré vznikli do 30. novembra 2016, na základe ktorých centrálny depozitár vykonával činnosti podľa tohto zákona účinného do 30. novembra 2016 za odplatu, patrí centrálnemu depozitárovi odplata za výkon týchto činností.

16. Podľa (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2016) do právoplatnosti povolenia na činnosť podľa osobitného predpisu sa na výkon činnosti centrálneho depozitára vzťahuje tento zákon účinný do 30. novembra 2016.

17. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že právnemu predchodcovi žalovaného bol právnym predchodcom žalobcu Stredisko cenných papierov SR Bratislava zriadený účet majiteľa cenných papierov dňa 09.08.1994 a že od 01.01.2008 bol zriadený účet majiteľa pre žalovaného Sekier, s.r.o., Lučenecká cesta 226/6, Zvolen, IČO: 31 692 885. Novelou ktorým sa mení a dopĺňa zákon č o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony účinnou od 01.12.2016 (ďalej len „“) bolo ustanovenie zmenené, pričom už neobsahuje ustanovenie, že činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ako to obsahovalo znenie v znení účinnom do 30.11.2016. Z prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.12.2016 prijatých novelou , a to vyplýva, že v prípade právneho vzťahu vzniknutého do 30.11.2016, na základe ktorého centrálny depozitár vykonával činnosti podľa tohto zákona do 30.11.2016 za odplatu, patrí centrálnemu depozitáru odplata za výkon tejto činnosti. Zo znenia tohto prechodného ustanovenia teda vyplýva, že v prípade vzťahu vzniknutého do 30.11.2016 za výkon činnosti podľa do 30.11.2016 centrálnemu depozitárovi patrí nárok na odplatu za výkon svojej činnosti aj po 30.11.2016. V danom prípade právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 09.08.1994, t.j. vznikol pred 30.11.2016. Na základe tohto právneho vzťahu žalobca viedol účet majiteľa cenných papierov v prospech žalovaného podľa účinného do 30.11.2016 za odplatu, preto v zmysle prechodného ustanovenia patrí žalobcovi odplata za výkon tejto činnosti po 30.11.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalovaného, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nesprávne aplikoval ustanovenie a že prijatím novely došlo k zániku nároku žalobcu na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za nedôvodnú.

18. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca pri určovaní ceny postupuje v súlade so . Podľa obchodníkom s cennými papiermi je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie jednej alebo viacerých investičných služieb klientom alebo výkon jednej alebo viacerých investičných činností na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb udeleného Národnou bankou Slovenska. Podľa , prvej vety iná osoba ako obchodník s cennými papiermi nesmie bez povolenia Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 poskytovať investičné služby alebo vedľajšie služby podľa a vykonávať investičné činnosti, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle dohľad nad vykonávaním činnosti žalobcu, ktorý je centrálnym depozitárom vykonáva Národná banka Slovenska, ktorá posudzuje povolenie na výkon činnosti centrálneho depozitára, ako aj

prílohy pripojené k žiadosti o povolenie, ako aj návrh stanov a Prevádzkového poriadku. Podľa prevádzkový poriadok upravuje pravidlá a postupy pri vykonávaní činností a poskytovaní služieb centrálneho depozitára, pričom prevádzkový poriadok je záväzný pre centrálneho depozitára a okrem iných aj pre právnické osoby a fyzické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov. V danom prípade žalobca súdu predložil aktuálne cenníky za roky 2015, 2016 a 2017, z ktorých vyplýva spôsob výpočtu ceny za vedenie účtu majiteľa cenných papierov pre žalovaného, pričom odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca si uplatnil odplatu za poskytnutú službu v súlade s týmito cenníkmi. Pokiaľ žalovaný namietal, že jednostranné určenie navýšenia ceny žalobcom je v rozpore so o cenách, odvolací súd uvádza, že podľa tohto zákona sa tento zákon nevzťahuje na cenné papiere. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalovaného, že cena určená žalobcom je v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo dobrými mravmi za nedôvodnú.

19. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu žalobca nedoručil faktúry, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáha a ani výpis z účtu, odvolací súd uvádza, že v zmysle článku 9., bod 9.2. písm. a) Prevádzkového poriadku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. žalovaný bol povinný nahlásiť zmenu údajov písomnou žiadosťou v sídle žalobcu, alebo prostredníctvom pošty. Žalovaný tak v danom prípade neurobil. Vzhľadom na to, že v zmysle je prevádzkový poriadok záväzný nielen pre centrálny depozitár, ale aj pre právnické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov, žalovaný mal povinnosť zmenu sídla svojej spoločnosti v zmysle tohto ustanovenia prevádzkového poriadku žalobcovi nahlásiť. Žalobca preto nemal povinnosť zisťovať nové sídlo žalobcu v iných verejných registroch, ako to tvrdil žalovaný v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ide o bežnú obchodnú zvyklosť a prax, keď sa faktúry posielajú klientom poštou bez potvrdenia ich prevzatia. Potvrdenie o prevzatí môže mať vplyv len na prípadné posudzovanie úrokov z omeškania, pričom doručenie samotnej žaloby sa považuje aj za výzvu na zaplatenie, ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Vzhľadom na to, že žalobca si v tomto konaní neuplatňoval aj nárok na náhradu škody vzniknutý nesplnením si povinnosti žalovaným zaplatiť odplatu, preukázanie doručenia jednotlivých faktúr je bezpredmetné, pretože preukázanie ich doručenia by mohlo mať vplyv len na splatnosť dlhu. Odvolací súd preto považoval za nedôvodnú aj námietku žalovaného, že žalobca mu nedoručil žiadnu faktúru a ani výpis z účtu na adresu sídla jeho spoločnosti.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami dospel k správnemu záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v nadväznosti na a . Žalobca mal v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

23. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).