Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-9-2019.pdf
PDF · 112.66 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., IČO: 31 338 976 so sídlom 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, proti žalovanému: SEKIER, s. r. o., IČO: 31 692 885 so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, právne zast.: Ulianko & partners, s. r. o., IČO: 36 856 517 so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 1.086,00 €, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.086,-- € v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Bratislava III žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného čiastkou 1.086,-- €. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v zmysle zákona č. 556/2001 Z. z. o cenných papieroch viedol v prospech žalovaného účet majiteľa cenných papierov za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka žalobcu a bola účtovaná žalovanému faktúrami. Žalovaný faktúry neuhradil.
2. Okresný súd Bratislava III rozhodol o žalobe žalobcu platobným rozkazom sp. zn. 23Cb/354/2018 zo dňa 04. 03. 2019 tak, že jej v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz spolu so žalobou bol doručený žalovanému do vlastných rúk elektronicky dňa 20. 03. 2019.
3. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v ktorom namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III a žiadal, aby bola vec postúpená miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Zvolen. V odpore ďalej nesúhlasil s nárokom žalobcu čo do dôvodu a výšky. Namietol, že žaloba nespĺňa náležitosti v zmysle § 132 C. s. p., pretože nie sú uvedené pravdivé a úplné rozhodujúce skutočnosti, ani označené dôkazy na ich preukázanie, preto nie je možné sa k žalobe ani kvalifikovane bližšie vyjadriť. Žalovaný však uviedol, že predmetné faktúry mu neboli nikdy doručené napriek tomu, že informácia o sídle žalovaného je verejne dostupná a je všeobecne záväzným údajom obchodnej spoločnosti v zmysle Obchodného registra. Žalobca tak nekonal podľa všeobecnej prevenčnej povinnosti s odbornou starostlivosťou na predchádzanie vzniku škôd podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalobca žalovaného nikdy neoboznámil s Cenníkom, na ktorý sa dovoláva. Odkaz na cenník na webe je nedostatočným preukázaním dôvodnosti nároku, žalobca uvedený dôkaz nepredložil v rozpore s ustanovením § 132 ods.2 C. s. p. Pokiaľ si žalobca odvodzuje svoj nárok od ustanovenia § 99 ods.8 Zákona o cenných papieroch (ZoCP), toto ustanovenie bolo účinné do 30. 11. 2016 a následnou novelou bolo uvedené ustanovenie zmenené, v aktuálnom znení
nepojednáva o odmene žalobcu. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 105 ods.7 druhá veta ZoCP, v zmysle ktorej bol povinný bezplatne poskytnúť majiteľovi účtu výpis z tohto účtu aspoň raz ročne. Z tohto dôvodu žalovaný ani nemá vedomosť o akýchkoľvek cenných papieroch, ktoré by mali byť vedené na účte majiteľa. Žalovaný pohľadávku žalobcu neeviduje, nie si je vedomý skutočností, že by mu bola doručená akákoľvek výzva na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný poprel, že by žalobca svoj nárok preukázal, jediným dôkazom sú tri faktúry vystavené žalobcom, ktoré žalovanému nikdy doručené neboli, preto jeho nárok považuje za nepreukázaný. Napokon žalovaný označil konanie žalobcu podaním žaloby za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný má aj ďalšie konkrétne a podstatné výhrady (najmä, nie však výlučne, čo do spôsobu výpočtu a stanovenia výšky žalovanej sumy, dátumu vzniku samotnej pohľadávky a iné), ktoré uvedie na nariadenom pojednávaní a/alebo v duplike, prípadne replike žalobcu. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal zrušiť vydaný platobný rozkaz a žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Na základe námietky žalovaného bola vec odstúpená dňa 27. 05. 2019 tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Tunajší súd uznesením zo dňa 28. 05. 2019 zrušil vydaný platobný rozkaz. Odpor spolu s uznesením súdu zo dňa 28. 05. 2019, v ktorom bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k odporu, bol doručený žalobcovi dňa 31. 05. 2019. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že jeho právny predchodca - Stredisko cenných papierov SR, zriadil žalovanému na základe jeho žiadosti v zmysle vtedy platného ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. účet majiteľa cenných papierov. Uvedený účet zriadil právny predchodca žalobcu - Stredisko cenných papierov SR v prospech žalovaného, v tom čase pod obchodným menom Tory - broker, s. r. o. Žalobca t. času vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov v zmysle platného zákona č. 566/2001 Z. z., ktorý nahradil pôvodný Zákon o cenných papieroch. Žalobca ďalej poukázal, že na účte majiteľa eviduje žalovanému cenné papiere, k čomu doložil ako dôkaz výpis z účtu majiteľa cenných papierov. Žalobca zdôraznil, že je súkromnou akciovou spoločnosťou a svoju činnosť vykonáva za účelom zisku. Právo na odplatu za vedenie za poskytované služby vyplýva žalobcovi priamo zo Zákona o cenných papieroch v zmysle § 99 ods.8 ZoCP platný v rozhodnom období. S poukazom na prechodné ustanovenie § 173y ods.1 ZoCP platí, že pri právnych vzťahoch vzniknutých do 30. 11. 2016 patrí žalobcovi odplata za výkon činností. Cena za služby je vypočítavaná v zmysle platného a riadne schváleného Cenníka v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na príslušný rok. Výška poplatku je stanovená v závislosti od objemu cenných papierov (súčet súčinov menovitá hodnota x počet kusov cenných papierov pre každú emisiu) evidované na účte majiteľa v rozhodnom období. Pri stanovení výšky objemu cenných papierov sa vychádza z menovitej hodnoty cenných papierov a počtu cenných papierov. Ide o objektívne kritériá známe žalobcovi, pretože sú evidované v jeho evidencii. Samotný Cenník je prístupný k nahliadnutiu v sídle žalobcu a je zverejnený aj na jeho webovej stránke. Žalobca ďalej poukázal, že nie je monopolným poskytovateľom tejto služby a majiteľ účtu sa môže kedykoľvek rozhodnúť pre služby iného poskytovateľa, pričom všetky subjektu na trhu tieto služby poskytujú za odplatu. Čo sa týka námietok žalovaného o nedoručení faktúr, žalobca poukázal na platný prevádzkový poriadok, ktorý v zmysle ZoCP je záväzný okrem iných aj pre osoby, ktorým Centrálny depozitár zriadil účty majiteľa, v časti 5 bod 9.7 je uvedené, že majiteľ účtu je povinný požiadať o vykonanie zmeny údajov bezodkladne potom, čo zmena nastala alebo nadobudla účinnosť. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nenahlásil žalobcovi zmenu sídla, čím zapríčinil, že faktúry nemohli byť doručované do jeho dispozície na aktuálnu adresu. Súčasťou zasielaných faktúr je aj výpis z účtu majiteľa, z tohto dôvodu konaním žalovaný zapríčinil nedoručenie výpisu z účtu. Žalobca pri svojej činnosti je povinný postupovať výlučne v súlade so ZoCP, ktorý mu neumožňuje vykonať samostatne zmenu v evidencii, okrem opravy chýb. Údaj o majiteľovi cenného papiera je citlivým údajom, ktorý má vplyv na výkon práv a povinností akcionára aj emitenta, preto zákonodarca ustanovil oprávnenie na zmeny údajov výlučne osobám, ktorých sa tieto údaje týkajú. Napokon, pokiaľ žalovaný namietal konanie žalobcu pri podaní žaloby, ktoré by malo byť v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. s dobrými mravmi, žalobca poukázal na to, že žalovaný veľmi dobre vie, že má u neho zriadený účet majiteľa cenných papierov, a že má na ňom evidované cenné papiere. Napriek tejto skutočnosti za poskytované služby dlhodobo neplatí a zavádza, keď tvrdí, že nemá vedomosť o akýchkoľvek cenných papieroch, ktoré by mal mať vedené na účte majiteľa. Žalobca sa už v minulosti domáhal úhrady poplatkov za vedenie účtu, za obdobie rokov 2008, 2010, 2011 v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 8Cb/5/2014, kde vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, v ktorom bol uznaný nárok žalobcu za rok 2010, 2011, nárok za rok 2008 bol zamietnutý výlučne z dôvodu premlčania. Z uvedeného konania vyplynulo, že žalovaný nenahlásil zmenu adresy a túto povinnosť nenahlásil ani následne a v tomto konaní sa spolieha, že na základe uvedeného opätovne
poprie celú pohľadávku. Žalobca poukázal na princíp právnej istoty s tým, že očakáva, že aj v tomto konaní súd potvrdí oprávnenosť jeho nároku.
5. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému do vlastných rúk prostredníctvom právneho zástupcu dňa 11. 07. 2019 spolu s uznesením súdu zo dňa 02. 07. 2019, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie. Žalovaný elektronickým podaním uviedol, že naďalej trvá na svojom stanovisku, kedy nesúhlasí s uplatneným nárokom žalobcu čo do dôvodu aj výšky. Poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2017 s poukazom na znenie § 99 ods.8 ZoCP. Od 01. 12. 2016 však bolo citované ustanovenie zo zákona vypustené a v zákone sa viac nenachádza, to znamená, že počas rozhodného obdobia uvedené ustanovenie, z ktorého žalobca vyvodzuje ním žalovaný nárok stratilo účinnosť. Pokiaľ žalobca poukázal na prechodné ustanovenie §173y ods.1 ZoCP, z jeho gramatického výkladu jednoznačne vyplýva, že sa môže vzťahovať iba na činnosti žalobcu už vykonané, t. j. vykonané podľa zákona účinného do 30. 11. 2016. Žalobca predložil ako dôkaz Cenník účinný od 01. 10. 2015, avšak rozhodné obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje svoje nároky je od 01. 01. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že v priebehu kalendárneho roka 2015 žalobca jednostranne zvýšil cenu za fakturované služby - vedenie účtu majiteľa o 600 %. Uvedené vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX, kde žalobca fakturoval za obdobie od 01. 01. do 30. 06. 2016 za tú istú službu 5,-- € a od 01. 07. do 31. 12. 2015 sumu 180,-- €. Jedná sa o neregulované, nikým nekontrolované a bezprecedentné zvýšenie ceny, pretože Cenník žalobcu prechádza iba schvaľovacím procesom dozornej rady samotného žalobcu. Takéto jednostranné určenia zvýšenia ceny je v rozpore so zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách. Tento postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu, jedná sa o postup v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. Ďalej žalovaný zdôraznil, že uplatnené faktúry mu žalobca nikdy nedoručoval na žiadnu adresu a to ani na adresu uvedenú vo vystavenej faktúre. Pokiaľ žalobca tvrdí opak, je na ňom, aby toto tvrdenie preukázal. Námietka žalobcu o nesplnení povinnosti žalovaného nahlásiť zmenu sídla je potom len účelová, nepravdivá a irelevantná. Keďže žalobca žalovanému faktúry ani výpisy z účtu žalovanému nikdy nedoručoval, a následne jednostranne zvýšil cenu o 600 %, rovno podal žalobu na súd, nekonal v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti na predchádzanie vzniku škôd. Rovnako žalobca žalovaného nikdy neoboznámil so svojim Cenníkom. Aj súdne konania, na ktoré žalobca poukazoval, svedčia o tom, že žalobca faktúry žalovanému nedoručoval, resp. akékoľvek doručenie nevie preukázať takým spôsobom, že by sa akákoľvek faktúra dostala do sféry dispozície žalovaného. Nárok žalobcu tak žalovaný naďalej považuje za nepreukázaný a žiadal žalobu zamietnuť.
6. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi elektronicky dňa 13. 08. 2019, ktorý písomným podaním zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Zotrval na tom, že je oprávnený účtovať odplatu za poskytovanú službu v zmysle právnej úpravy účinnej do 30. 11. 2016 a to aj po zmene ZoCP s poukazom na ustanovenie § 161 ZoCP účinný po zmene, kde vznik a nároky správnych vzťahov vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti novely zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Rovnako poukázal na § 164a ods.3 ZoCP účinný od 01. 12. 2016, podľa ktorého účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov sa považuje za evidenciu podľa § 99 ods.3, ktorú Centrálny depozitár vedie za odplatu. Žalobca je teda oprávnený viesť účty majiteľov za odplatu. Právny výklad poskytnutý žalovaným žalobca namietol. K postupu určenia ceny za služby žalobca uviedol, že tieto je oprávnený stanovovať v zmysle prevádzkového poriadku, ktorý je prístupný verejnosti na nahliadnutie a odkazuje na Cenník, ktorý je rovnako prístupný k nahliadnutiu v sídle žalobcu a zverejnený na jeho webovom sídle. Prevádzkový poriadok žalobcu bol schválený NBS právoplatným rozhodnutím, pretože výlučne NBS je orgánom dohľadu nad činnosťou žalobcu. Cenník je vyhotovený v zmysle platných stanov a postupom podľa prevádzkového poriadku. Žalobca tak pri stanovovaní výšky poplatkov postupoval v súlade so ZoCP a dohľadom NBS. Na zasadnutia predstavenstva a dozornej rady žalobcu je pozývaný aj NBS ako orgán dohľadu. Cena služby nie je určovaná dohodou účastníkov záväzkového vzťahu, považuje sa za záväznú, pretože bola určená zákonom predpokladaným spôsobom. Postup podľa zákona tak nemôže byť v jeho rozpore. Žalobca pre žalovaného viedol účet majiteľa cenných papierov v rokoch 2015 až 2017 a tak bol žalovaný povinný za službu zaplatiť odplatu v zmysle platného Cenníka. Pri určovaní výšky odplaty je rozhodný dátum vystavenia faktúry, preto žalobca v tomto konaní predložil relevantné verzie cenníkov. Tvrdenie žalovaného o jednostrannom zvýšení ceny odplaty o 600 % nie je správne, pretože nekorešponduje s listinnými dokladmi predložené žalobcom v tomto konaní. Pre úplnosť žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 1 ods.3 Zákona o cenách, zákon výšku odplaty za poskytovanie služby CDCP nereguluje a preto tvrdenie žalovaného je nedôvodné. K námietkam žalovaného o doručovaní faktúr žalobca uviedol, že ide o bežnú obchodnú zvyklosť a prax, kedy sa faktúry posielajú tak, ako
žalobca klientom poštou bez potvrdenia ich prevzatia. Uvedené potvrdenie môže mať vplyv na prípadné posudzovanie uplatňovania úrokov z omeškania, pričom aj samotná žaloba v zmysle súdnej praxe sa považuje za výzvu na zaplatenie. Samotná faktúra nespôsobuje vznik ani zánik právnych nárokov. V tejto súvislosti žalobca poukázal práve na správanie sa žalovaného, ktorý už v konaní pod sp. zn. 8Cb/5/2014 mal možnosť sa o povinnosti nahlásenia zmeny údajov oboznámiť. Napriek tejto skutočnosti neučinil žiadnu nápravu. Toto vyjadrenie bolo doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky dňa 16. 09. 2019.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 18. 09. 2019 a to v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, čím boli splnené podmienky § 180 C. s. p. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledujúci stav veci.
8. Podľa evidenčnej karty zo dňa 09. 08. 1994 bola podaná registrácia na Stredisku cenných papierov SR Bratislava, a. s., pracovisko Košice spoločnosťou pod obchodným menom Tory - broker, s. r. o. so sídlom Košice, Južná trieda 2/A, Košice, IČO: 0031 692 885 a pod takýmto názvom bola spoločnosť zaevidovaná.
9. Podľa výpisu z účtu ku dňu 01. 01. 2017 (čl. 67) sú na účte žalovaného vedené cenné papiere pod č. 1 - druh CP: TC01-akcia kmeňová, forma CP: BEAR - na doručiteľa, s dátumom registrácie a dátumom vydania CP: 29. 03. 1993, v množstve 20 ks, emitentom OTF, a. s. Nižná. Pod č. 2 je evidovaný druh CP: TC01-akcia kmeňová, forma CP: BEAR - na doručiteľa, s dátumom registrácia dátumom vydania CP: 29. 03. 1993, v počte 2 ks emitentom Europramene, a. s. Banská Bystrica. Podľa výpisu údajov o účte (čl. 68) bol zriadený účet majiteľa od 01. 01. 2008 pre právnickú osobu spoločnosť Sekier, s. r. o., IČO: 31 692 885, so sídlom Lučenecká cesta 2266/6, Zvolen. Ako evident je uvedený žalobca.
10. Žalobca vystavil pre žalovaného označeného ako spoločnosť Sekier, s. r. o., Zvolen, Lučenecká cesta 2266/6 nasledovné faktúry: -zo dňa 31. 12. 2015 na sumu 222,-- € a to za vedenie účtu majiteľa od 01. 01. do 30. 06. 2015 v sume 5,-- € (bez DPH), od 01. 07. do 31. 12. 2015 v sume 180,-- € (bez DPH), -zo dňa 31. 12. 2016 v sume 432,-- € za vedenie účtu majiteľa od 01. 01. do 31. 12. 2016, -zo dňa 31. 12. 2017 v sume 432,-- € za vedenie majiteľa účtu od 01. 01. do 31. 12. 2017.
11. Žalobca predložil súdu výňatok z Cenníka účinného od 01. 10. 2015, z Cenníka účinného od 01. 10. 2016, účinného od 20. 09. 2017 (čl. 59 až 64), ako ja výňatok z prevádzkového poriadku žalobcu (čl. 69).
12. Podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8Cb/5/2014 zo dňa 21. 04. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/365/2015 zo dňa 17. 02. 2016 bol žalovaný v obdobnej veci žalobcu zaviazaný na úhradu celkového dlhu 21,60 € ako odplatu za vedenie účtu za obdobie rokov 2011, 2012, v časti o odplatu za rok 2008 bola žaloba zamietnutá z dôvodu oprávnene vznesenej námietky premlčania.
13. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, stredisko zriadi účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2, ostatným osobám zriadi stredisko účet na ich žiadosť alebo na žiadosť emitenta, obchodníka s cennými papiermi a zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo organizátora verejného trhu.
13.1 Podľa § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, z. č. úč. do 30.11.20116, činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak.
13.2 Podľa § 173y ods. 1 zákona č. 292/2016 Z. z., pri právnych vzťahov, ktoré vznikli do 30. novembra 2016, na základe ktorých centrálny depozitár vykonával činnosti podľa tohto zákona účinného do 30. novembra 2016 za odplatu, patrí centrálnemu depozitárovi odplata za výkon týchto činností.
14. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal úhrady odplaty za vedenie účtu majiteľa a to za obdobie rokov 2015, 2016 a 2017 vyúčtované v celkovej výške 1.086,-- €. Žalovaný
namietal podanú žalobu, v podanom odpore uviedol, že žalobca v samotnej žalobe neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti a nepredložil o nich dôkazy pre uplatnenie svojho nároku a preto žiadal žalobu zamietnuť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je vecou žalobcu, aby podal žalobu, ktorá spĺňa náležitosti podľa § 132 ods.1 C. s. p., v ďalšom je na posúdení súdu, či skutočnosti uvedené v žalobe považuje za dostatočné pre ďalšie posúdenie veci. Je treba povedať, že pri podaní žaloby žalobcovi nie sú celkom známe všetky skutočnosti, ktoré prípadne žalovaný rozporuje a teda v žalobe stačí uviesť skutočnosti, z ktorých je zrejmý opodstatnený nárok žalobcu. V tomto konkrétnom prípade po podaní žaloby príslušný súd uvedenú žalobu posúdil ako dostatočnú pri uvedení skutočností, o ktorých súd nemal pochybnosti, aj s prihliadnutím na listinné dôkazy pripojené k žalobe a postupom podľa § 265 ods.1 C. s. p. bol vo veci vydaný platobný rozkaz. Na námietky žalovaného v tomto konaní, ktorým spochybnil nárok žalobcu, žalobca doplnil skutkové okolnosti na preukázanie svojho nároku a doplnil dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností. Súd preto uvedenú námietku žalobcu považoval za nedôvodnú, nakoľko bolo predmetom dokazovania vo veci samej ako skutkové tvrdenia jednej strany, tak aj popretie a skutkové tvrdenia protistrany. Súd v konaní považoval za nesporné, že žalobca vedie pre žalovaného účet majiteľa cenných papierov, na ktorom sú doposiaľ cenné papiere evidované. Žalovaný však popieral, že by žalobcovi za túto činnosť patril nárok na odplatu s poukazom na zmenu právnej úpravy § 99 ods.8 Zákona o cenných papieroch. Je pravdou, že novelou č. 292/2016 Z. z. došlo k zmene ustanovenia § 99 v ods.1 až 8, kedy ods. 8 s účinnosťou od 01. 12. 2016 neupravoval úpravu odplaty za činnosti žalobcu. Žalobca však správne poukázal na prechodné ustanovenie § 173y Zákona o cenných papieroch, na základe ktorého bol zachovaný nárok na odplatu žalobcovi za výkon činností, pokiaľ sa to týka právnych vzťahov vzniknutých do 30. 11. 2016. Je nepochybné, že prejednávaný právny vzťah medzi sporovými stranami vznikol do 30. 11. 2016, preto žalobcovi zostal zachovaný nárok na odplatu za výkon činností v zmysle právnej úpravy platnej do 30. 11. 2016, t. j. podľa § 99 ods.8 Zákona o cenných papieroch v znení účinnom do 30. 11. 2016. Výklad uvádzaný žalovaným, t. j., že doslovným výkladom prechodného ustanovenia § 173y ods.1 Zákona o cenných papieroch mal zákonodarca na mysli to, že žalobcovi patrí odmena len za činnosti, ktoré reálne vykonal do 30. 11. 2016, je nesprávny. Jedná sa o štandardné ustanovenie k zavedeným novým zmenám pre naplnenie princípu zákazu retroaktivity, t. j. spätnej účinnosti novej úpravy na vzťahy, ktoré vznikli pred takouto zmenou, na čo reflektuje aj predmetné ustanovenie § 173y ods.1 Zákona o cenných papieroch. To znamená, že pokiaľ žalobca vykonával činnosti o podľa Zákona o cenných papieroch účinný do 30. 11. 2016 pri právnych vzťahoch, ktoré vznikli do 30. 11. 2016 tak, ako v tomto konkrétnom prípade, patrí mu odmena za výkon týchto činností, pokiaľ ich vykonáva aj naďalej. Keďže žalobca naďalej vedie účet majiteľa cenných papierov pre žalovaného, patrí žalobcovi aj nárok na odplatu. Námietka žalovaného čo do základu nároku žalobcu je teda nedôvodná.
15. Žalovaný namietal aj uplatnenú výšku s poukazom na spôsob určovania ceny odplaty výlučne postupom žalobcu. Žalobca na vysvetlenie uviedol, že postupuje v súlade so Zákonom o cenných papieroch. Na vznik a činnosť žalobcu je potrebné povolenie, o ktorom rozhoduje NBS, pričom NBS posudzuje ako žiadosť žiadateľa, tak aj prílohy, ktoré okrem iných tvorí aj návrh Stanov a návrh Prevádzkového poriadku. Žalobca uviedol, že cena služby vedenia účtu majiteľa je vypočítavaná podľa Prevádzkového poriadku v zmysle platného a riadne schváleného Cenníka žalobcu, ktorý je prístupný k nahliadnutiu v sídle žalobcu ako aj zverejnený na jeho webovej stránke. Cena je stanovená podľa objemu cenných papierov vychádzajúc z menovitej hodnoty cenných papierov a počtu cenných papierov, pričom ide o objektívne kritérium, ktoré je žalobcovi známe z údajov v evidencii žalobcu. Je pravdou, že žalobca tak vlastným postupom určuje cenu za poskytované služby, uvedený postup je však pod dohľadom NBS. Hoci NBS už nevstupuje do procesu určovania samotnej ceny služby, svojim rozhodnutím potvrdila tento postup, podľa vyjadrenia žalobcu sa zástupcovia NBS zúčastňujú zasadaní žalobcu. Je pravdou aj vyjadrenie žalobcu, že nie je monopolným poskytovateľom tejto služby a pokiaľ žalovaný nesúhlasí s cenami služieb určených žalobcom, môže sa rozhodnúť pre iného poskytovateľa služby, čím je zachované právo žalovaného rozhodnúť sa za akú cenu a u koho si potrebnú službu dojedná. Takýto postup určovania ceny služieb formou Cenníka, ktorý je druhej zmluvnej strane známy a prístupný, je bežnou obchodnou praxou, preto súd tento postup nehodnotí ako postup v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo dobrými mravmi. Nedochádza tým k rozporu s poctivým obchodným stykom ale sa jedná o zásadu zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnych vzťahoch, do ktorej súd nezasahuje. Ďalej žalobca namietal, že o uvedenej výške ceny sa nemohol dozvedieť ani z faktúr, ktoré žalobca doložil k žalobe, ani z výpisu z účtu, ktorý je žalobca povinný v zmysle zákonnej úpravy mu posielať minimálne 1x ročne. Žiadal, aby žalobca preukázal doručenie či už faktúr alebo výpisov z účtu. K tomu žalobca uviedol, že zákon žalobcovi neukladá preukázateľným spôsobom (t. j. zásielkou určenou do vlastných rúk)
doručovať žalobcovi faktúry. Žalobca pri tom postupuje tak, že bežne zasiela faktúry, ktorých súčasťou je aj výpis z účtu, na adresu jemu posledne známu podľa identifikačných údajov uvádzaných majiteľom účtu. Žalobca poukázal na znenie článku 9 bod 9.2 Prevádzkového poriadku, kedy zmenu údajov o osobe, ktoré žalobca eviduje, môže meniť na základe písomnej žiadosti osoby, pre ktorú je účet vedený. Podľa výpisu z účtu majiteľa, t. j. žalovaného, žalobca eviduje poslednú adresu Zvolen, Lučenecká cesta 6. Žalovaný poukázal na to, že aktuálne údaje k žalovanému sa nachádzajú v Obchodnom registri a žalobca v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti na predchádzanie vzniku škôd si uvedený údaj mal zistiť a mohol príslušné listiny, ktoré mu zákon ukladá zasielať majiteľom účtov, zaslať na aktuálnu adresu. Túto námietku žalovaného súd v prejednávanej veci považoval za irelevantnú. Nárok žalobcu na odmenu za vedenie služieb nevzniká na základe vystavenej faktúry, ale vyplýva priamo zo zákona. Plnenie prípadnej prevenčnej povinnosti v danom prípade súd nezisťoval, nakoľko žalobca si v tomto konaní neuplatňoval nárok na náhradu škody. Predloženými faktúrami žalobca verifikoval výšku uplatneného nároku, pretože odmena účtovaná vo faktúrach bola účtovaná na základe predložených cenníkov. Prípadné doručenie faktúry mohlo mať vplyv na splatnosť dlhu. Čo sa týka splatnosti dlhu, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. (§ 340 ods. 2 OBZ). Žalobca neuviedol a nepreukázal, kedy konkrétne vyzýval žalovaného na úhradu dlhu, preto za takúto výzvu možno považovať aj doručenie žaloby, ktorá žalovanému bola doručená do vlastných rúk dňa 20. 03. 2019 a teda bol povinný dlh bez zbytočného odkladu. Keďže uvedený dlh neuhradil, jedná sa o dlh splatný a je povinný ho žalobcovi zaplatiť. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na úhradu dlhu žalobcovi vo výške 1.086,-- €, ktorá predstavuje odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za obdobie rokov 2015, 2016 a 2017 v zmysle vyúčtovania žalobcom. Súd v tomto smere len dáva do pozornosti žalovanému, že už v predchádzajúcom konaní pred tunajším súdom sp. zn. 8Cb/5/2014 mu muselo byť zrejmé, že žalobca pre neho vedie účet majiteľa cenných papierov za odplatu.
16. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., pretože bol žalobca v konaní plne úspešný, súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré bude vydané súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.