Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-31-2020.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom, Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, pod sp. zn. EX 3492/2007, o vymoženie 2.944,96 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.06.2018, č.k. 9Er/712/2007-64
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.12.2007 poveril v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku č.k. RK-215/07-MK zo dňa 19.04.2007 súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom a trovy exekučného konania. Dňa 22.01.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243e Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že dňa 19.05.2006 uzavrel s povinnou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol povinnej úver vo výške 2.389,96 EUR. Povinná sa za poskytnutie úveru zaviazala zaplatiť odplatu vo výške 824,53 EUR a celý úver sa zaviazala uhradiť v 18 mesačných splátkach po 132,78 EUR. Za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy bola pre prípad omeškania povinnej s plnením jej splatných záväzkov vystavená povinnou zmenka na rad oprávneného. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu. Súd prvej inštancie následne vychádzal z ust. § 243f ods. 1 až 6, § 243h ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a uviedol, že z doplnenia návrhu a zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000034417 zo dňa 19.05.2006 je možné predpokladať, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Povinná je označená v zmluve ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z rozhodcovského rozsudku zároveň vyplýva, že rozhodca neskúmal dôvod vystavenia zmenky, vo veci rozhodol na podklade žaloby veriteľa, pričom ako listinný dôkaz posudzoval len predloženú zmenku. Súd prvej inštancie následne uviedol, že z ustanovenia § 243f v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) a ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený má povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie za predpokladu, že ide o návrh na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti fyzickej osobe. Oprávnený má preukázať, že v konaní nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa predpokladá (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Zákonodarca v ustanovení § 243f ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uvádza, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným musia byť obsahom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený tieto skutočnosti opíše v návrhu na vykonanie exekúcie a pripojí dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, podľa § 243f ods. 1 ich opíše v doplnení návrhu. Z toho vyplýva, že oprávnený ich musí výslovne uviesť a musí k nim pripojiť aj dôkazy, ktoré ich osvedčujú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený nesplnil ani len formálne predpoklady ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a v zákonnej lehote riadne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie, čo je samé o sebe dôvodom na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku). Ani doplnením návrhu nebolo preukázané, že tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí prezumpcia dôvodov na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil a to s poukazom na ust. § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie si vymenil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Namietal, že v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku dňa 15.01.2016, t.j. v zákonom stanovenej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou a zároveň predložil listinné dôkazy a to Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.05.2006. V doplnení opísal vlastný vzťah s povinnou a to tak, že dňa 19.05.2006 uzatvoril s povinnou zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol povinnej úver vo výške 2.389,96 EUR. Za poskytnutie úveru sa povinná zaviazala zaplatiť odplatu vo výške 824,53 EUR a úver mala splatiť 18-timi mesačnými splátkami po 132,78 EUR. V dôsledku omeškania s úhradou splátky sa stal splatným celý záväzok. V súlade s vyplňovacím právom oprávnený vyplnil blankozmenku a uplatnil ju na súde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený považoval doplnenie návrhu v rozsahu týkajúcom sa opísania vlastného vzťahu s povinnou za správne a nesporné a povinnosť podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku za splnenú. V prípade, že súd dospel k záveru, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie nemá všetky náležitosti, mal vyzvať oprávneného na vysvetlenie skutočností, ktoré považoval za sporné. Tým, že tak neurobil, má oprávnený možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam súdu až v odvolaní proti uzneseniu súdu o zastavení exekúcie. Analogickým použitím § 40 ods. 1 Exekučného poriadku mal byť oprávnený vyzvaný na odstránenie prípadných nedostatkov doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vôbec neposudzoval záväzkový vzťah uzatvorený medzi oprávneným a povinnou a neskúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie a svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie riadne neodôvodnil. Povinnosťou oprávneného bolo doplniť návrhu na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnou a na základe tohto opisu bol súd povinný preskúmať jeho tvrdenia a predložené dôkazy a sám posúdiť, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie alebo na pokračovanie exekúcie. Oprávnený zároveň napadnuté uznesenie považoval za všeobecné, arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Tvrdil, že nezdôvodnenie rozhodnutia predstavuje odňatie práva konať pred súdom a podľa Civilného sporového poriadku predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý proces, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06-28. Uvedená skutočnosť je sama o sebe spôsobilým dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia pre jeho neústavnosť. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 19.05.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000034417, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom, zo dňa 19.04.2007, sp. zn. RK-215/07-MK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2007 a vykonateľnosť dňa 22.05.2007. Oprávnený a povinná zabezpečili zmluvu o úvere zmenkou vystavenou dňa 15.05.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 21.12.2007.
12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z..
13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné skúmať (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
17. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Zmluvných dojednaní (ďalej len „Zmluvné dojednania“), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Podľa názoru odvolacieho súdu táto rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a táto je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej doložky je vydaný v rozpore so zákonom.
18. Podľa bodu 18 - Riešenie sporov - rozhodcovská doložka Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s. r. o.,
18.1. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.
18.2. Rozhodcovská doložka 18.2.1 Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ
budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová, Mgr. Michal Krnáč. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.
18.3. Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy o RÚ nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.
19. Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
17. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
18. Za takejto situácie bolo preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.
19. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015 Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.
20. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodcovská doložka je okrem vyššie uvedených dôvodov neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zmluvné dojednania, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).