Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41Cob-26-2020.pdf
PDF · 145.12 KB
Case nature
Subarea
41Cob/26/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., IČO: 649 48 242, so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, zastúpeného HMG LEGAL, s. r. o., IČO: 35 885 459, so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, proti žalovaným 1) F.. P. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX Vinica, zastúpenému JUDr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš a 2) J., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., XXX XX Vinica, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14Cb/34/2019-80 zo dňa 11.decembra 2019 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14Cb/34/2019-80 zo dňa 11.decembra 2019 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým uznesením za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1), spoločnosti FALCOM TRADE s. r. o. v likvidácii, so sídlom Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 642 843 a Ing. Ladislavovi Dobošovi, nar. XX. XX. XXXX, bytom: X., XXX XX Vinica, do výšky istiny 73.000 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 13. 06. 2016, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 13. 06. 2017 a jej dodatku č. 2 zo dňa 13. 06. 2018, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou FALCOM TRADE s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 642 843 nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobcu zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaných 1) a 2), - zapísaných na LV č. 2346 vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, v katastrálnom území Vinica, obec Vinica, okres: Veľký Krtíš, a to
- byt č. 5 na 3. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na ulici Lipová, vchod č. 1, súpisné číslo 522 vo Vinici, postaveného na parcele č. 2278 v spoluvlastníckom podiele 1/1 a
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele 1/6,
- zapísaných na LV č. 2552 vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, v katastrálnom území Vinica, obec Vinica, okres: Veľký Krtíš, a to
- vínna pivnica súpisné číslo 1148, stojaca na parcele č. 3827/2, parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape,
- pozemky na parcele registra „C“ evidované na katastrálnej mape,
- parc. č. 59 o výmere 315 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: 18, umiestnenie pozemku: 1,
- parc. č. 60 o výmere 76 m2, druh pozemku: záhrada, spôsob využitia pozemku: 4, umiestnenie pozemku: 1,
- parc. č. 3827/1 o výmere 155 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, spôsob využitia pozemku: 7, umiestnenie pozemku: 2,
- parc. č. 3827/2 o výmere 31 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: 16, umiestnenie pozemku: 2,
- parc. č. 3828/1 o výmere 1010 m2, druh pozemku: vinica, spôsob využitia pozemku: 3, umiestnenie pozemku: 2,
- parc. č. 3828/2 o výmere 212 m2, druh pozemku: vinica, spôsob využitia pozemku: 3, umiestnenie pozemku: 2,
- parc. č. 3829/1 o výmere 904 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, spôsob využitia pozemku: 7, umiestnenie pozemku: 2,
- parc. č. 3829/4 o výmere 257 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, spôsob využitia pozemku: 7, umiestnenie pozemku: 2 a
- pozemok na parcele registra „E“, parc. č. 2504/28 o výmere 648 m2, druh pozemku: orná pôda, umiestnenie pozemku: 2 a rozhodol, že žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalovaných 1) a 2) spoločne a nerozdielne.
2. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu elektronickými prostriedkami dňa 13. 11. 2019, doplneným o plnomocenstvo dňa 26. 11. 2019, sa žalobca voči žalovaným 1) a 2) domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zapísaných na LV č. 2346 a č. 2552, vedených Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, v katastrálnom území obci Vinica za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1), spoločnosti FALCOM TRADE s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 642 843 (ďalej len „Spoločnosť“) a F.. X. O., nar.: XX. XX. XXXX, bytom: X. XXX/XX, XXX XX Vinica (ďalej len „Ručiteľ 2)“) z titulu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 13. 06. 2016 (ďalej aj „Zmluva“) , v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 13. 06. 2017 (ďalej aj „Dodatok č. 1“) a jej dodatku č. 2 zo dňa 13. 06. 2018 (ďalej aj „Dodatok č. 2“), uzavretej medzi žalobcom a Spoločnosťou. Pre prípad, že nebudú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca eventuálne navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/538/2019.
3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so Spoločnosťou ako dlžníkom dňa 13. 06. 2016 Zmluvu, v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, na základe ktorej žalobca poskytol Spoločnosti úverový limit, tak že sa zaviazal na ťarchu žalobcom zriadeného bežného účtu, ktorého majiteľom bola Spoločnosť, vykonať po dojednanú dobu až do výšky úverového limitu príkazy Spoločnosti na platby, aj keď na to Spoločnosť nebude mať na tomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky. Spoločnosť sa zaviazala platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu svoje príjmy tak, aby dosahovala dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť tak, aby v deň splatnosti istiny úveru nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, a zaplatiť úroky a dojednané poplatky a náhrady. Výška úverového limitu bola v zmluve stanovená na 73.000 Eur s dňom konečnej splatnosti 36 mesiacov od podpisu zmluvy s pohyblivou úrokovou sadzbou 1M EURIBOR a prirážky 4,50 % p. a. Uspokojenie pohľadávky žalobcu zo Zmluvy bolo zabezpečené ručením žalovaného 1) a Ručiteľa 2) na základe dohody o ručení zo dňa 27. 11. 2017, uzatvorenej medzi žalobcom, žalovaným 1) a Ručiteľom 2), v zmysle ktorej žalovaný 1) a Ručiteľ 2) v postavení ručiteľov vyhlásili, že ak Spoločnosť voči žalobcovi nesplní záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, uspokoja žalobcu ručitelia v celom rozsahu Spoločnosťou nesplneného záväzku. Nakoľko si Spoločnosť neplnila svoje záväzky vyplývajúce jej zo Zmluvy riadne a včas, žalobca v súlade s čl. IX. bodom 9.1 Zmluvy listom zo dňa 02. 10. 2018 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 05. 10. 2018 a vyzval Spoločnosť na úhradu celého zostatku úveru. Keďže Spoločnosť napriek výzve žalobcu dlžnú pohľadávku neuhradila v stanovenej lehote, žalobca podaním zo dňa 08. 11. 2018 vyzval žalovaného 1) a Ručiteľa 2) na zaplatenie dlžnej sumy. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v podanom návrhu svojimi skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej, keď preukázal uzavretie Zmluvy v znení jej dodatkov medzi žalobcom a Spoločnosťou, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu v sume 73.000 Eur Spoločnosti a záväzok Spoločnosti vyčerpaný úverový limit spolu s úrokmi a poplatkami vrátiť. Taktiež žalobca osvedčil skutočnosť, že pristúpil k zosplatneniu úveru zo
Zmluvy z dôvodov dohodnutých v čl. IX. obchodných podmienok ako súčasti Zmluvy. Oznámenie o predčasnej splatnosti sa dostalo do dispozičnej sféry Spoločnosti, a teda Spoločnosť mala možnosť sa oboznámiť s jeho obsahom, uložením tejto zásielky na pošte dňa 05. 10. 2018, hoci prevzaté v odbernej lehote nebolo, pretože bolo doručované na adresu Spoločnosti evidovanú v Obchodnom registri (v tom čase Hontianska 4, Šahy). Ďalej mal súd za preukázané, že uhradenie záväzku Spoločnosti zo Zmluvy bolo zabezpečené dohodou o ručení, ktorú so žalobcom uzatvorili žalovaný 1) a Ručiteľ 2), ako aj skutočnosť, že obom ručiteľom bola riadne doručená výzva na úhradu pohľadávky po zosplatnení dlhu z úveru. Rovnako mal súd za osvedčené, že pohľadávku z predmetnej zmluvy žalobca uplatnil a upomínacom súde, pričom jeho návrhu (zatiaľ neprávoplatne) Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č. k. 33Up/538/2019 zo dňa 19. 07. 2019 vyhovel voči Spoločnosti, žalovanému 1) a Ručiteľovi 2), teda v predmetnej veci prebieha súdne konanie.
5. Rovnako podľa názoru súdu žalobca osvedčil aj to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje reálna obava žalobcu z toho, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, a to napriek skutočnosti, že v konaní nebolo osvedčené, že by žalovaný 1) akýmkoľvek spôsobom nakladal (alebo aspoň mienil nakladať) so svojim majetkom za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu. V konaní bolo osvedčené, že uspokojenie pohľadávky z majetku Spoločnosti sa javí ako nepravdepodobné, a to s poukazom na skutočnosť, že Spoločnosť je aktuálne v likvidácii, teda žalovaný 1) a Ručiteľ 2), už nie sú jej spoločníkmi ani konateľmi, že Spoločnosť riadne neprevzala zásielku, ktorou došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, že nepristúpila ani k čiastočnej úhrade pohľadávky, ako aj s ohľadom na samotnú výšku pohľadávky (73.000 Eur s príslušenstvom). Ak existuje reálna obava, že táto pohľadávka z majetku Spoločnosti a ani z majetku Ručiteľa 2) uspokojená nebude, považuje súd za vhodné zriadiť záložné právo na nehnuteľných veciach toho ručiteľa, ktorý ešte majetkom disponuje, t. j. žalovaného 1). Uviedol, že nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia žalovanému 1) nevznikne ujma, ktorá by bola neprimeraná voči ujme, ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi, ak jeho pohľadávka uhradená nebude, pretože súčasný faktický i právny vzťah žalovaného k nehnuteľnostiam sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia nezmení, naďalej ostane vlastníkom uvádzaných nehnuteľností s oprávnením tieto nehnuteľnosti užívať, držať, či nimi disponovať, pretože z platnej právnej úpravy vyplýva, že (prípadný) výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP).
6. Súd ďalej poukázal na to, že návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z vyššie uvedených dôvodov už bolo vyhovené uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13Csp/5/2019-94 zo dňa 04. 06. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/130/2019-170 zo dňa 12. 09. 2019 ohľadom nehnuteľností žalovaného 1) zapísaných na LV č. 4030 v katastrálnom území Vinica, pričom návrh žalobcu v časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2346 a č. 2552 v katastrálnom území Vinica bol zamietnutý len z toho dôvodu, že v prípade týchto nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaných 1) a 2) by stranou sporu museli byť obaja manželia, čo nebolo v uvedenom konaní splnené. Súd má za to, že žalobca svojim návrhom v predmetnom konaní odstránil vytýkané nedostatky jeho predchádzajúceho návrhu, keď za stranu v predmetnej veci označil ako žalovanú 2) aj Z. rod. Allarámovú, s ktorou má žalovaný 1) predmetné nehnuteľnosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého môže byť pohľadávka len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, uspokojená pri výkone rozhodnutia i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obdobne sa vyjadril aj senát Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/130/2019-170, keď v odseku 23. uviedol, že nevidí rozumný dôvod, pre ktorý by mal byť dlžník vlastniaci majetok v BSM vo výhodnejšom postavení ako dlžník vlastniaci majetok vo výlučnom, či podielovom spoluvlastníctve. V súlade s uvedeným nemôže byť táto skutočnosť v neprospech veriteľa, ale tento môže byť uspokojený aj z majetku v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom prípadnú náhradu takto spôsobenej ujmy si môže manžel (v predmetnej veci žalovaná 2)) uplatniť voči druhému manželovi (žalovaný 1)) bez toho, aby boli dotknuté práva veriteľa.
7. Súd tiež poukázal na to, že žalobca v návrhu označil nehnuteľnosť na LV č. 2346 ako „byt č. 06“, pričom z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že žalovaní 1) a 2) vlastnia „byt č. 5“. Súd považoval tento rozpor za zrejmú chybu v písaní, keďže všetky ostatné identifikačné údaje - katastrálne územie, číslo listu vlastníctva, číslo vchodu, poschodie, súpisné číslo, parcela, na ktorej bytový dom stojí a spoluvlastnícky režim uviedol žalobca správne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel a vydal zabezpečovacie nariadenie zriadením záložného práva v zmysle návrhu žalobcu.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% od žalovaných 1/ a 2/. Keďže ide o nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, zaviazal súd žalovaných v súlade s ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne.
9. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/. Uviedol, že nehnuteľnosti v k.ú. Vinica vedené na LV č. 2346 a 2552 sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože žalovaní ich nadobudli počas trvania ich manželstva (manželstvo bolo rozvedené v roku 2014 rozsudkom sp. zn. 9P 156/2013 zo dňa 11.3.2013) s tým, že momentálne prebieha na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12Pc/20/2017 konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého predmetom sú aj uvedené nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že bývalá manželka žalovaného 1/ (žalovaná 2/) nebola účastníčkou zmluvy o ručení a ani s touto zmluvou nevyslovila súhlas, nevzťahuje sa ručenie z tejto zmluvy na majetok, ktorý tvorí masu BSM (nález Ústavného súdu I. ÚS 26/2010 z 8.12.2010). Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov (R 61/1973). Zabezpečovacie opatrenie bolo preto prvostupňovým súdom vydané na majetok, ktorý podľa uvedeného stanoviska Ústavného súdu nemôže byť predmetom exekúcie, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi voči žalovanej 2/, ktorá nebola účastníčkou zmluvy o ručení. Zabezpečovacie opatrenie bolo tak vydané na nehnuteľnosti, ktoré nemôžu byť predmetom exekúcie pohľadávky žalobcu.
10. Nesprávnosť napadnutého výroku spočíva podľa názoru žalovaného 1/ aj v tom, že súd návrhu žalobcu vyhovel napriek tomu, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Podľa názoru žalovaného 1/ na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou, aby nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie hrozilo bezprostredne, a teda hrozba nebezpečenstva ohrozenia exekúcie nemôže byť založená len na domnienkach žalobcu, že niekedy takéto ohrozenie nastane. Skutočnosť, že druhý spoločník spoločnosti FALCOM TRADE, s. r. o. previedol časť svojho majetku v BSM na svojho syna ešte neznamená, že u žalovaného 1/ existuje tiež dôvodná obava, že sa bude zbavovať svojho majetku za účelom ukrátenia svojho veriteľa. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadny konkrétny dôkaz, ktorý odôvodňoval ním tvrdené bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie, a preto je jeho návrh postavený výlučne na účelových a ničím nepodložených tvrdeniach. Keby sa žalovaný 1/ chcel úmyselne zbaviť majetku, už by to dávno urobil, pretože od času, keď sa dozvedel, že spoločnosť FALCOM TRADE, s .r . o. je vo finančných problémoch, uplynulo už značné časové obdobie. Žalovaný namietal aj nevykonateľnosť výroku rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Podľa jeho názoru z výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia musí byť zrejmá konkrétna výška pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje. V tomto prípade súd síce uviedol výšku istiny pohľadávky vo výške 73.000,--eur, ale nešpecifikoval, z čoho pozostáva príslušenstvo pohľadávky. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevznikla titulom zmluvy o úvere, ale v prípade žalovaného 1/ vznikla titulom zmluvy o ručení, (ktorá je ako už bolo povedané neplatná vo vzťahu k majetku patriaceho do BSM). Žalovaný tiež namietol, že postupom prvostupňového súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď prvostupňový súd nad rámec návrhu žalobcu namiesto bytu č. 6 ako bolo uvedené v návrhu sám rozhodol bez tohto, aby žalobcu vyzval na opravu chyby návrhu o tom, že namiesto navrhovaného bytu č. 6 zriadil záložné právo k bytu č. 5 na rovnakom liste vlastníctva. Žalobca je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý by mal byť pozorný pri spísaní návrhu a je len ťažko uveriteľné tvrdenie prvostupňového súdu, že sa jedná len o chybu v písaní, keď na žiadnom inom miestne návrhu sa byt č. 5 nespomína a všade sa namiesto neho uvádza byt č. 6. Ak by išlo len o chybu v písaní, nie je pravdepodobné, že žalobca urobí rovnakú pisársku chybu viackrát za sebou. Má za to, že takýmto postupom bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Správny postup prvostupňového súdu mal byť taký, že mal vyzvať žalobcu na opravu návrhu, alebo v tejto časti návrh zamietnuť. Namietol tiež, že so zabezpečovacieho opatrenia by mala byť zrejmá jeho dočasnosť, a preto by v ňom malo byť vyjadrené dokedy toto opatrenie trvá a kedy zaniká. Vo výroku absentuje údaj o konkrétnom súdnom konaní, ku ktorému sa neodkladné opatrenie viaže, resp. od výsledku ktorého závisí možnosť jeho výkonu ako to predpokladá § 343 ods. 3 CSP. Žalovaný tiež namietol, že nie je možné v jednom návrhu žiadať aj nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko tieto inštitúty sa vzájomne vylučujú.
11. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje ani s výrokom prvostupňového súdu o trovách konania, pretože je nespravodlivé, aby znášal trovy konania, ktoré v podstate zavinil žalobca tým, že podal nesprávne návrh vo veci sp. zn. 13Csp/5/2019. Má za to, že na jeho strane sú dané dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých nemôže byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania.
12. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy prvostupňového odvolacieho konania v rozsahu 100% alebo aby uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že má za to, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, dostatočne odôvodnené a súd sa v danom rozhodnutí vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutkovými a právnymi tvrdeniami strán sporu podstatnými pre posúdenie uplatňovaného nároku. Má za to, že dostatočne preukázal dôvodnosť podaného návrhu v celom jeho rozsahu aj ako naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
14. V súvislosti s tvrdením žalovaného 1/, že nie je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam spadajúcim do BSM, žalobca poukázal na ust. § 343 ods. 1 CSP, z ktorého formulácie vyplýva, že v prípade preukázania obavy, že exekúcia bude ohrozená, môže súd za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa zriadiť na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka záložné právo. Predmetné ustanovenie už ďalej nešpecifikuje, či je toto záložné právo zriaďované súdom nariadením zabezpečovacieho opatrenia možné zriadiť iba na majetok vo výlučnom vlastníctve dlžníka alebo aj v podielovom, či bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalobca je toho názoru, že za účelom naplnenia zákonnej definície a samotného účelu zabezpečovacieho opatrenia je možné zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo nielen na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka v jeho výlučnom vlastníctve, ale aj v jeho bezpodielovom či podielovom vlastníctve.
15. Poukázal na skutočnosť, že k ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. „Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločne ručiteľský záväzok obidvoch manželov“ (R 61/1973). Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov totiž vzniká záväzok len tomu manželovi, pričom nejde o právny úkon, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo výkon správy spoločných vecí oboch manželov. Preto k prevzatiu ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Na druhú stranu je však potrebné poukázať na to, že v prípade, ak si takýto ručiteľ nesplní svoje záväzky, je veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky aj z majetku toho ručiteľa, ktorý spadá do jeho bezpodielového spoluvlastníctva. V nadväznosti na uvedené poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/130/2019-170 zo dňa 12.9.2019.
16. V súvislosti s tvrdením žalovaného 1/ o nepreukázaní ohrozenia prípadnej exekúcie žalobca uviedol, že dôvodná obava z ohrozenia exekúcie vyplýva už zo samotného obsahu podanej žaloby, ako aj zo samotného konania žalovaného 1/, ručiteľa Ing. Ladislava Doboša a spoločnosti FALCOM TRADE, s. r. o. v likvidácii“, Bratislava. Pokiaľ ide o opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich, že exekúcia bude ohrozená, žalobca opätovne poukazuje na samotnú výšku istiny dlžnej pohľadávky - 73.000,--eur a konanie jednak žalovaného, ako aj Spoločnosti a Ručiteľa, ktorí nemajú žiaden záujem na vysporiadaní predmetnej pohľadávky. Uvedené konanie podľa názoru žalobcu dostatočne preukazuje obavu, že táto dlžná suma z majetku žalovaného 1/, Spoločnosti a Ručiteľa nebude uhradená.
17. Tvrdenie žalovaného 1/ o nevykonateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti považuje žalobca za právne irelevantné z dôvodu, že dlžná pohľadávka, ktorej nárok na zaplatenie je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Úp/538/2019, a ktorého zabezpečenia vo forme súdom zriadeného záložného práva sa domáha žalobca v predmetnom konaní vznikla na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č.:000443/CORP/2016 zo dňa 13.6.2016 v znení neskorších dodatkov uzatvorenej medzi žalobcom a Spoločnosťou. Uspokojenie predmetnej pohľadávky žalobcu a splnenie záväzku Spoločnosti vyplývajúceho zo zmluvy o úvere bolo zabezpečené ručením žalovaného 1/ a Ručiteľa, a to na základe Dohody o ručení č. 001097A/SB/2017 zo dňa 27.11.2017. Z uvedených dôvodov je tvrdenie žalovaného 1/ o nevykonateľnosti výroku 1/ napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie irelevantné.
18. V súvislosti s tvrdením žalovaného 1/ týkajúcim sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, kedy súd bez toho, aby vyzval žalobcu na opravu zrejmých chýb v písaní a sám pristúpil k náprave tejto chyby v písaní žalobca uviedol, že v prípade porušenia práva na spravodlivý proces postupom súdu musí ísť o tak závažné porušenie procesných ustanovení, ktoré znemožňujú procesnej strane uplatňovanie jej procesných práv a majú dôsledok v samotnom výsledku sporu. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval v danom prípade procesne správne, ak v rozhodnutí uviedol správne číslo bytu, na ktorom sa zriaďuje záložné právo vo forme zabezpečovacieho opatrenia súdu, nakoľko ide o zjavnú chybu v písaní, ktorá nebránila súdu prvej inštancie pokračovať v konaní a vo veci rozhodnúť. Z uvedeného má za to, že námietka žalovaného 1/ o porušení jeho práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie je nedôvodná, keďže súd prvej inštancie postupoval plne v súlade s platnou právnou úpravou.
19. V súvislosti s tvrdením žalovaného 1/, na základe ktorého mal súd prvej inštancie odmietnuť návrh žalobcu z dôvodu zmätočnosti, spôsobenej tým, že žalobca podaným návrhom žiadal zriadiť aj zabezpečovacie opatrenie v podobe záložného práva a aj neodkladné opatrenie žalobca uviedol, že podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11.11.2019 navrhol súdu prvej inštancie, aby po preskúmaní podaného návrhu a doložených listinných dôkazov vo veci vydal zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu špecifikované v podanom návrhu. Z obsahu podaného návrhu rovnako tak vyplýva, že v prípade, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia nie sú splnené zákonné podmienky, žalobca navrhol súdu posúdenie eventuálnej možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca teda popiera tvrdenie žalovaného 1/, že podaným návrhom sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a súčasne aj neodkladného opatrenia, keďže uvedené tvrdenie žalovaného 1/ je zavádzajúce.
20. V súvislosti s tvrdením žalovaného 1/ týkajúceho sa nespravodlivosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu, že žalobca mal zaviniť výsledok sporu tým, že podal nesprávne návrh vo veci sp. zn. 13 Csp/5/2019 žalobca uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v danom prípade procesne správne, ak úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Skutočnosť, že žalovaný 1/ odvíja dôvody hodné osobitného zreteľa od konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 13Csp/5/2019, v ktorom bol čiastočne úspešný aj žalobca aj žalovaný 1/ nepreukazujú možnosť aplikácie predmetného ustanovenia § 257 CSP. Žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/5/2019 nemohol a ani nespôsobil zavinenie výsledku tohto sporu (predmetného konania vedeného pod sp. zn. 14Cb/34/2019) v neprospech žalovaného 1/, keďže pôvodne uplatneným návrhom sa žalobca nedomáhal vydania rozhodnutia, ktoré by bolo v rozpore s procesnými, resp. hmotnoprávnymi predpismi. Výsledok sporu vedeného pod sp. zn. 13Csp/5/2019 bol spôsobený nedostatočnou právnou úpravou, ako aj neexistujúcou judikatúrou zaoberajúcou sa týmito nedostatkami. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že v prípade, ak by si žalovaný 1/, Ručiteľ a Spoločnosť plnili svoje povinnosti riadne a včas, žalobca by nebol nútený domáhať sa ochrany svojich práv cestou súdu, a teda predmetné súdne konanie je výsledkom nekonania zo strany žalovaného 1/, Ručiteľa a Spoločnosti. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že odôvodňovanie aplikácie hodných osobitného zreteľa zo strany žalovaného 1/ na základe výsledku konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 13Csp/5/2019 nie je spôsobilým dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP.
21. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne a žalovaného 1/ zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca sa vo svojom vyjadrení snaží spochybniť odvolacie dôvody, ktoré v odvolaní proti uzneseniu uviedol žalovaný 1/. Tento všetky tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení popiera, nakoľko vychádzajú z nesprávneho, účelového a zavádzajúceho výkladu právnych predpisov a relevantnej rozhodovacej praxe súdov. Žalobca uviedol, že právne závery súdu sú podľa jeho názoru v súlade s platnou právnou úpravou, konkrétne v súlade s § 343 ods. 1 CSP. Podľa názoru žalovaného je toto tvrdenie žalobcu nesprávne, nakoľko zákonodarca mal v prípade tohto ustanovenia zrejme na mysli len majetok, ktorý patrí výlučne dlžníkovi, resp. ktorý má v podielovom spoluvlastníctve. V tomto prípade sa majetok nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/, pričom špecifikom bezpodielového spoluvlastníctva je, že nie je možné určiť podiel žalovaného na tomto majetku až do času, kým nebude vysporiadané BSM. V tomto prípade žalovaná 2/ nebola účastníčkou zmluvy o ručení, čo má podľa ustálenej súdnej praxe vyšších súdnych
autorít za následok neplatnosť zmluvy o ručení v časti týkajúcej sa majetku obsiahnutého v mase BSM a veriteľ ručiteľa nemôže byť v žiadnom prípade uspokojený z tohto majetku. Podľa názoru žalovaného 1/ neobstojí ani argumentácia žalobcu, že v prípade exekúcie by bol dlh aj tak uspokojený z majetku patriaceho do BSM manželov, na základe čoho mal byť jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný dôvodne. Žalobca si zrejme neuvedomuje rozdiel medzi postavením úverového dlžníka, ktorým je spoločnosť FALCOM TRADE, s.r.o. a postavením ručiteľa, ktorým je žalovaný 1/. Dlh z úverovej zmluvy by mohol byť uspokojený z majetku patriaceho do BSM žalovaného 1/ a žalovanej 2/ len v prípade, že by boli obidvaja žalovaní účastníkmi zmluvy o ručení. Uviedol, že nehnuteľnosti v k.ú. Vinica vedené na LV č. 2346 a 2552 sú nesporne súčasťou BSM, pretože obaja žalovaní ich nadobudli počas trvania ich manželstva. Opätovne poukázal na to, že na Okresnom súde Veľký Krtíš prebieha konanie o vysporiadanie BSM s tým, že do rozhodnutia tohto konania nie je možné s istotou určiť, ktorý zo žalovaných bude disponovať jednotlivými majetkovými zložkami, ktoré patria do masy BSM. Vzhľadom k tomu, že bývalá manželka žalovaného 1/ (žalovaná 2) nebola účastníčkou zmluvy o ručení a ani s touto zmluvou nevyslovila súhlas, nevzťahuje sa ručenie z tejto zmluvy na majetok, ktorý tvorí masu BSM.
23. Žalovaný 1/ trvá na tom, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie a podotkol, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou, aby nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie hrozilo bezprostredne, a teda hrozba nebezpečenstva ohrozenia exekúcie nemôže byť založená len na domnienkach žalobcu, že niekedy takéto ohrozenie nastane, ale musí vyplývať z konkrétneho správania žalovaného 1/.
24. Ďalej uviedol, že napriek námietkam žalobcu v jeho vyjadrení trvá na námietke nevykonateľnosti výroku rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Zotrváva tiež na svojej námietke, že postupom prvostupňového súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď súd nad rámec návrhu žalobcu na miesto bytu č. 6, ako bolo uvedené v návrhu sám rozhodol bez toho, aby žalobcu vyzval na opravu chyby návrhu o tom, že namiesto navrhovaného bytu č. 6 zriadil záložné právo k bytu č. 5 na rovnakom liste vlastníctva. Tiež zotrváva na svojom odvolaní proti výroku o trovách konania, pretože je nespravodlivé, aby znášal trovy konania, ktoré v podstate zavinil žalobca tým, že podal nesprávne návrh vo veci sp. zn. 13Csp/5/2019 a má za to, že sú na jeho strane dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých nemôže byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania.
25. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že sa pridržiava všetkých doposiaľ uvedených tvrdení v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ a aj tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, dostatočne odôvodnené a súd sa v danom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi tvrdeniami strán sporu podstatnými pre posúdenie uplatneného nároku keďže vychádzal aj z právnych záverov prezentovaných Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/130/2019-170 zo dňa 12.9.2019.
26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné.
27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 13.11.2019 domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ nariadenia zabezpečovacieho, alternatívne neodkladného opatrenia z dôvodu, že ako veriteľ uzatvoril so Spoločnosťou ako dlžníkom dňa 13.6.2016 Zmluvu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, na základe ktorej žalobca poskytol Spoločnosti úverový limit tak, že sa zaviazal na ťarchu žalobcom zriadeného bežného účtu, ktorého majiteľom bola Spoločnosť vykonať po dojednanú dobu až do výšky úverového limitu príkazy Spoločnosti na platby aj keď na to Spoločnosť nebude mať na tomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky. Spoločnosť sa zaviazala platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu svoje príjmy tak, aby dosahovala dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť tak, aby v deň splatnosti istiny úveru nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu a zaplatiť úroky a dojednané poplatky a náhrady. Výška úverového limitu bola v zmluve stanovená na 73.000,--eur. Uspokojenie pohľadávky žalobcu zo Zmluvy bolo zabezpečené ručením žalovaného 1/ a Ručiteľa 2/ na základe dohody o ručení zo dňa 27.11.2017 uzatvorenej medzi žalobcom, žalovaným 1/ a Ručiteľom 2/.
28. Okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu, keď poukazoval okrem iného aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/130/2019-170 zo dňa 12.9.2019, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13Csp/5/2019-94 zo dňa 4.6.2019 ohľadom nehnuteľností žalovaného 1/ zapísaných na LV č. 4030 v k. ú. Vinica, pričom návrh žalobcu v časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2346 a č. 2552 v k.ú. Vinica bol zamietnutý len z toho dôvodu, že v prípade týchto nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaných 1/ a 2/ by stranou sporu museli byť obaja manželia, čo nebolo v uvedenom konaní splnené. Keďže žalobca svojim návrhom v predmetnom konaní odstránil vytýkané nedostatky jeho predchádzajúceho návrhu, keď za stranu v predmetnej veci označil ako žalovanú 2/ aj J. A., rodenú M., s ktorou má žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mal súd za to, že nárok žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanému 1/ a 2/ je dôvodný.
29. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
30. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
31. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
32. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
33. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
34. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
35. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
36. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
37. Podľa § 151a Obč. zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
38. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
39. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
40. Iba zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov možno vyporiadať spôsobmi vyplývajúcimi z ust. § 149 a § 150. V období medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaním sa právne pomery bývalých účastníkov tohto vzťahu posudzujú analogicky ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Bývalým bezpodielovým spoluvlastníkom vznikne možnosť pre vyporiadanie spoločného majetku.
41. Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
42. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané ustanovenia o rozsudku.
43. Žalovaný 1/ v odvolaní proti napadnutému uzneseniu uviedol, že jeho manželstvo so žalovanou 2/ bolo rozvedené v roku 2014 rozsudkom sp. zn. 9P 156/2013 zo dňa 11.3.2014 a momentálne prebieha na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12Pc/20/2017 konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého predmetom sú aj uvedené nehnuteľnosti.
44. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací požiadal Okresný súd Veľký Krtíš o informáciu, či je právoplatne skončené konanie o vyporiadanie BSM vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12Pc/20/2017. Okresný súd Veľký Krtíš odvolaciemu súdu oznámil, že doposiaľ nebolo v predmetnej veci vydané rozhodnutie.
45. Odvolací súd sa vzhľadom na informáciu žalovaného 1/ uvedenú v odvolaní oboznámil aj s rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14CoP/43/2014-52 zo dňa 11.3.2014, ktorým Okresný súd Veľký Krtíš manželstvo F.. P. A., nar. XX.X.XXXX s J. A., rod. M., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozviedol.
46. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Toto pravidlo znamená, že pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia rozsudku. Súd rozhoduje podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia rozsudku. To znamená, že v čase vyhlásenia rozsudku musí byť ustálený jeho skutkový a právny základ.
47. V čase, keď rozhodoval Okresný súd Veľký Krtíš a nariadil predmetné zabezpečovacie opatrenie, boli žalovaní 1/ a 2/ rozvedení, čím síce zaniklo aj bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, ale konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ukončené nie je, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že v období medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaním sa právne pomery bývalých účastníkov tohto vzťahu posudzujú analogicky ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, z čoho nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie mohol aj napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ boli v čase nariadeného zabezpečovacieho opatrenia už rozvedení, zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/.
48. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
49. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bol možný exekúciou postihnúť.
50. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
51. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sledovaný účel
- zabezpečenie vymoženia pohľadávky žalobcu pre prípad jeho úspechu v spore možno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho nariadenia. Odvolací súd má za to, že žalobca osvedčil zákonné podmienky nevyhnutné pre jeho nariadenie, aj napriek tomu, že v konaní nebolo osvedčené, že by žalovaný 1/ akýmkoľvek spôsobom nakladal alebo aspoň mienil nakladať so svojim majetkom za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, pretože v konaní bolo nesporne osvedčené, že uspokojenie pohľadávky z majetku spoločnosti FALCOM TRADE, s. r. o. sa javí ako nepravdepodobné, keďže spoločnosť je aktuálne v likvidácii, teda žalovaný 1/ a ručiteľ 2/ už nie sú jej spoločníkmi ani konateľmi. Tiež je vysoká pravdepodobnosť, že predmetnú pohľadávku nebude možné uhradiť ani z majetku ručiteľa 2/ vzhľadom na dôvody uvádzané súdom prvej inštancie v odseku 12 napadnutého uznesenia. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade sa jedná o pohľadávku veriteľa, ktorá je predmetom sporu. Z ods. 3 cit. ust. § 343 vyplýva, že výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je však možné aj v priebehu konania, teda pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej a to na pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby.
52. K námietke žalovaného 1/, že žalovaná 2/ nebola účastníčkou zmluvy o ručení, a s touto nevyslovila súhlas, čím sa nevzťahuje ručenie z tejto zmluvy na majetok, ktorý tvorí masu BSM, odvolací súd uvádza, že žalobca ako veriteľ môže byť uspokojený aj z majetku v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, k čomu zaujal stanovisko aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/130/2019-170, následne si potom prípadnú náhradu takto spôsobenej ujmy môže žalovaná 2/ uplatniť voči žalovanému 1/.
53. K námietke žalovaného 1/, že postupom prvostupňového súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď súd sám namiesto navrhovaného bytu č. 6 zriadil záložné právo k bytu č. 5 na rovnakom liste vlastníctva, odvolací súd uvádza, že z predloženého listu vlastníctva č. 2346 vyplýva, že sa jedná o byt. č.5, teda správne súd prvej inštancie považoval tento rozpor uvedený v návrhu len za zrejmú chybu v písaní, keďže všetky identifikačné údaje uviedol žalobca správne. Je nepochybné, že žalovaní 1/ a 2/ iný byt podľa predmetného listu vlastníctva nevlastnia. S poukazom na uvedené potom postupoval súd prvej inštancie správne, keď vo výroku napadnutého rozhodnutia označil uvedenú nehnuteľnosť ako byt č. 5. Z týchto dôvodov vyhodnotil odvolací súd túto námietku žalovaného 1/ ako nedôvodnú.
54. K námietke žalovaného 1/, že je nespravodlivé, aby znášal trovy konania, ktoré v podstate zavinil žalobca tým, že podal nesprávne návrh vo veci sp. zn. 13Csp/5/2019, poukazuje odvolací súd na to, že v rozhodnutí č. k. 13Csp/5/2019-94 zo dňa 4.6.2019 súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a tak isto rozhodol odvolací súd v rozhodnutí č. k. 17Co/130/2019-170 zo dňa 12.9.2019, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13Csp/5/2019-94 zo dňa 4.6.2019. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka žalovaného 1/ nie je dôvodná.
55. Odvolací súd dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedošlo k zásahu do práv žalovaného 1/ nad nevyhnutnú mieru. Takýto zásah považoval za primeraný s tým, že právo žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam, teda k majetku žalovaného 1/ nie je žiadnym spôsobom ohrozené, je len dočasne obmedzené.
56. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia by v prejednávanej veci mohla byť ohrozená, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.
57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
58. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).