Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/130/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočky zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/ A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného HMG LEGAL, s. r. o., so sídlom Červeňova 14, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: K.. S. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX U., v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 94 zo dňa 04. júna 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu U. V., pre katastrálne územie U., obec U., okres U. V., na liste vlastníctva č. XXXX, a to na pozemkoch registra „C“, parcelné číslo XXXX/X

- trvalý trávny porast o výmere 152 m2, parcelné č. XXXX/X - vinica o výmere 1166 m2, parcelné č. XXXX/X - vinica o výmere 220 m2, parcelné č. XXXX - vinica o výmere 402 m2 a parcelné č. XXXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vzniknutej z titulu uzavretia Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 13. 06. 2016 vo výške 73 000,- Eur s príslušenstvom (prvý výrok); v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky W. J., nar. XX. XX. XXXX zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu U. V., pre katastrálne územie U., obec U., okres U. V., na liste vlastníctva č. XXXX, a to k bytu č. X na 3. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. D nachádzajúceho sa na N. ulici, vo U. na parcele reg. „C“ č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX, a to k vínnej pivnici súp. č. D nachádzajúcej sa na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, na pozemkoch registra „C“, parcelné číslo X9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3XX m2, parcelné č. 60 - záhrada o výmere 76 m2, parcelné č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, parcelné č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3X m2, parcelné č. XXXX/X - vinica o výmere X0X0 m2, parcelné č. XXXX/X - vinica o výmere 2X2 m2, parcelné číslo XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 904 m2 a parcelné č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 2X7 m2 a na pozemku registra „E“ parcelné číslo XXXX/XX - orná pôda o výmere 648 m2, a to za účelom zabezpečenia vyššie uvedenej pohľadávky žalobcu zamietol vrátane eventuálneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami v jeho

výlučnom vlastníctve, či bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (druhý výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok).

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako veriteľ so spoločnosťou FALCOM TRADE s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šustekova X7, Bratislava, IČO: 36 642 843 (ďalej aj „spoločnosť“) ako dlžníkom, za ktorú konal žalovaný ako konateľ, uzavreli dňa X3. 06. 20X6 zmluvu o kontokorentnom úvere (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal na ťarchu bežného účtu, ktorého majiteľom je spoločnosť vykonávať po dojednanú dobu až do výšky úverového limitu 73 000,- Eur príkazy spoločnosti na platby, aj keď na účte nebudú vlastné prostriedky spoločnosti. Spoločnosť sa zaviazala dať, platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu svoje príjmy tak, aby dosahovala dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť tak, aby v deň splatnosti istiny úveru (deň, v ktorý uplynie X2 kalendárnych mesiacov odo dňa podpisu zmluvy o úvere) nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, a zaplatiť úroky a dojednané odplaty (poplatky) a náhrady. Dodatkami č. X a 2 uzavretými medzi žalobcom a spoločnosťou, za ktorú konal žalovaný ako konateľ, dňa X3. 06. 20X7, resp. dňa X3. 06. 20X8, došlo o. i. k uznaniu záväzku spoločnosti zo zmluvy o úvere tak, ako je jeho výška určená debetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným ku dňu podpisu týchto dodatkov a k predĺženiu splatnosti istiny úveru na 24, resp. na 36 mesiacov do dňa podpisu zmluvy o úvere. Dohodou o ručení zo dňa X3. 06. 20X8 žalovaný (ručiteľ X/) a K.. N. H., nar. XX. XX. D bytom N. D/D XXX XX U. (ďalej aj „ručiteľ 2/“) prevzali ručiteľský záväzok, že ak spoločnosť voči žalobcovi nesplní záväzok na vrátenie peňažných prostriedkov do sumy istiny 73 000,- Eur, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných dlžných súm zo zmluvy o úvere, uspokojí žalobcu v plnom rozsahu ručiteľ (čl. II. a III. dohody o ručení), t. j. žalovaný a ručiteľ 2/. Oznámením žalobcu o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 02. X0. 20X8 došlo k predčasnej splatnosti úveru zo zmluvy o úvere s poukazom na bod 9.2 odseku 9.2.X časti IX. a na bod 9.2. odsek 9.2.3 písm. b/ časti IX. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľom s odôvodnením, že ku dňu 02. X0. 20X8 je dlžník v nepovolenom prečerpaní poskytnutého úverového limitu v celkovej sume 2 X90,64 Eur a že spoločnosť je ku dňu 24. 09. 20X8 v omeškaní s platením svojich záväzkov voči Sociálnej poisťovni vo výške 2 298,66 Eur, voči iným bankám a je voči nej vedené aj exekučné konanie v prospech L. R. BV pod číslom exekučného konania EX X89/20X8. Predmetné oznámenie predčasnej splatnosti bolo prevzaté na adrese Ručiteľa 2/ jeho synom dňa 0X. X0. 20X8. Žalovaným a ani spoločnosťou uvedené oznámenie prevzaté nebolo, keď zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote napriek skutočnosti, že bola doručovaná na adresu žalovaného a na adresu spoločnosti (viď fotokópie doručeniek na č. l. 36 - 37 spisu). Výzvou na úhradu záväzku zo dňa XX. XX. 20X8 boli ručitelia (žalovaný a ručiteľ 2/) vyzvaný k úhrade pohľadávky zo zmluvy o úvere. Predmetnú výzvu ručiteľ 2/ prevzal dňa X2. XX. 20X8 a žalovaný dňa X3. XX. 20X8. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu súd zistil, že predmetným návrhom si žalobca na upomínacom súde voči žalovanému, spoločnosti a ručiteľovi 2/ uplatnil pohľadávku v sume 74 04X,62 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených záväzkov zo zmluvy o úvere v znení jej dodatkov. Konanie vo veci samej je vedené na upomínacom súde pod sp. zn. 33UP/X38/20X9 a nie je doposiaľ právoplatne skončené.

3. Z LV č. 4030 vedeného Okresným úradom U. V., katastrálny odbor, pre katastrálne území a obec U. súd prvej inštancie zistil, že sú na ňom evidované nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Z LV č. I. a č. XXXX vedených Okresným úradom U. V., katastrálny odbor, pre katastrálne územie a obec U. súd zistil, že na týchto listoch vlastníctva sú evidované nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky.

4. Z LV č. XXXX, č. X688 a č. X676 vedených Okresným úradom U. V., katastrálny odbor, pre katastrálne územie a obec U. súd prvej inštancie zistil, že na týchto listoch vlastníctva sú evidované nehnuteľnosti, ktorých (spolu)vlastníkom je C. H., rod. H., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-832/20X8 dňa 02. 07. 20X8. Z LV č. D vedeného Okresným úradom N., katastrálny odbor, pre katastrálne územie a obec U. súd prvej inštancie zistil, že na tomto liste vlastníctva sú evidované nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je C. H., rod. H., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-2X90/20X8 dňa 2X. 0X. 20X8. Žalobca podal dňa 0X. 0X. 20X9 žalobu na určenie neúčinnosti týchto právnych úkonov, o ktorej sa vedie konanie na Okresnom súde U. V. pod sp. zn. X2Csp/6X/20X9 s odôvodnením, že uvedené nehnuteľnosti p. C. H. nadobudol od ručiteľa 2/, ktorý je jeho blízkou osobou, že k prevodu týchto nehnuteľností došlo v čase, keď spoločnosť už bola voči žalobcovi v omeškaní s úhradou záväzkov zo zmluvy o úvere a že ručiteľ 2/ previedol tieto nehnuteľnosti na p. C.a H.a v úmysle neumožniť žalobcovi uspokojiť sa z majetku ručiteľa 2/.

Z rozhodnutia Okresného úradu U. V., katastrálny odbor, číslo vkladu: V 832/20X8 zo dňa 02. 07. 20D z rozhodnutia Okresného úradu N., katastrálny odbor, číslo vkladu: V 2X90/20X8 zo dňa X8. 6. 20X8 a z dvoch kúpnych zmlúv zo dňa 2X. 0X. 20D ktoré listiny sú súčasťou daného súdneho spisu (t. j. známe súdu prvej inštancie z jeho úradnej činnosti) vyplynulo, že predmetnými zmluvami a na základe uvedených rozhodnutí okresných úradov došlo k prevodu vyššie špecifikovaných nehnuteľností z bezpodielového spoluvlastníctva manželov ručiteľa 2/ a P. H.ovej na C.a H.a, rod. H.a, ktorý má trvalý pobyt na totožnej adrese ako predávajúci manželia.

X. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. X36336/B bolo zistené, že spoločnosť vstúpila dňa X3. 02. 20X9 do likvidácie, a že spoločníkmi a konateľmi spoločnosti boli do 22. 02. 20X9 žalovaný a ručiteľ 2/. S účinnosťou od 23. 02. 20X9 je konateľom a spoločníkom spoločnosti p. L. XX 6. Súd prvej inštancie po vysvetlení charakteru a účelu zabezpečovacieho opatrenia mal za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku - peňažnej pohľadávky, ktorej zabezpečenie požaduje, jej uplatnenie na upomínacom súde tak voči dlžníkovi ako aj ručiteľom, ako aj ohrozenie svojho práva (vstup dlžníka - spoločnosti do likvidácie a prevody majetku ručiteľa 2/ na blízku osobu, ktoré je napadnuté odporovacou žalobou) napriek skutočnosti, že v konaní nebolo osvedčené, že by samotný žalovaný akýmkoľvek spôsobom nakladal (alebo aspoň mienil nakladať) so svojim majetkom za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie vychádzal pritom z toho, že uspokojenie pohľadávky z majetku spoločnosti sa javí ako nepravdepodobné, a to s poukazom na skutočnosť, že spoločnosť je t. č. v likvidácii, že tak žalovaný (ktorý zmluvu o úvere v znení jej dodatkov uzatváral za spoločnosť), ako aj ručiteľ 2/ už nie sú jej spoločníkmi ani konateľmi, že spoločnosť riadne neprevzala zásielku, ktorou došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, že nepristúpila ani k čiastočnej úhrade pohľadávky, ako aj s ohľadom na samotnú výšku pohľadávky (73 000,- Eur s príslušenstvom) v porovnaní s výšku základného imania spoločnosti zistenou z výpisu z Obchodného registra Spoločnosti (X0 000,- Eur). Zároveň s vysokou pravdepodobnosťou predmetnú pohľadávku nebude možné uhradiť ani z majetku ručiteľa 2/. Za tejto situácie, keď pohľadávka žalobcu voči spoločnosti zrejme nebude môcť byť uhradená z majetku tejto spoločnosti a ani z majetku ručiteľa 2/ sa podľa súdu prvej inštancie javí ako vhodný prostriedok ochrany ohrozených práv veriteľa (žalobcu) zriadiť formou zabezpečovacieho opatrenia záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného. Ak totiž existuje reálna obava, že pohľadávka veriteľa z majetku spoločnosti a ani z majetku ručiteľa 2/ uspokojená nebude, aj súd prvej inštancie považoval za vhodné zriadiť záložné právo na nehnuteľných veciach toho ručiteľa, ktorý ešte majetkom disponuje, t. j. žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia žalovanému nevznikne ujma, ktorá by bola neprimeraná voči ujme, ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi, ak jeho pohľadávka uhradená nebude, pretože súčasný faktický i právny vzťah žalovaného k nehnuteľnostiam sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemení, naďalej ostane vlastníkom uvádzaných nehnuteľností s oprávnením tieto nehnuteľnosti užívať, tieto držať, či týmito disponovať. Z platnej právnej úpravy totiž vyplýva, že (prípadný) výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím ( ) Preto súd prvým výrokom napadnutého uznesenia zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, t. j. na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom U. V., katastrálny odbor, v katastrálnom území a obci U., s tým, že najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje (§ XXXb ods. 3 ) určil na sumu 73 000,- Eur s príslušenstvom vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere (výšky úverového limitu) a dohody o ručení zo dňa X3. 06. 20X8.

7. Súd prvej inštancie bol názoru, že nebolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v časti, ktorá sa týkala nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky, t.j. na LV č. XXXX a XXXX, katastrálne územie U. s poukazom na § X43 a X4X ods. X a 2 z dôvodu, že sa jedná o formu spoluvlastníctva, u ktorého neexistujú jednotlivé podiely jednotlivých manželov, ktoré by bolo možné samostatne (ako je tomu napr. pri spoluvlastníctve podielovom) postihnúť, či zaťažiť. Záložné právo, pokiaľ má byť na nehnuteľnosti v režime BSM zriadené, sa tak musí týkať celej nehnuteľnosti a oboch manželov. Podotkol, že ak by takéto záložné právo malo byť zriadené zmluvnou formou, účastníkmi zmluvy by museli byť obaja manželia, keď z § X4X ods. X a 2 vyplýva, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Ak by malo byť záložné právo k nehnuteľnosti v režime BSM

zriadené nariadeným zabezpečovacím opatrením, stranou sporu (účastníkom konania) by opätovne museli byť obaja manželia. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení by malo za následok zápis záložného práva k nehnuteľnostiam v režime BSM v katastri nehnuteľností (§ 343 ods. 2 C. s p.) a zasiahlo tak do právnej sféry evidovaného vlastníka, ktorým je aj manželka žalovaného (nie len žalovaný), a to bez toho, aby manželka žalovaného, ktorá nebola žalobcom označená ako strana sporu mala možnosť v tomto konaní dosiahnuť zrušenie tohto zápisu (napr. podaním odvolania voči uzneseniu, ktorým by bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené). Z rovnakých dôvodov súd nemohol vyhovieť ani eventuálnemu petitu, ktorým by nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami v BSM, keď takýto zákaz, ak by ho súd nariadil, by sa dotýkal aj druhého manžela, ktorý žalobcom nebol označený ako strana sporu, nakoľko akékoľvek obmedzenie žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami v BSM by zároveň neumožňovalo (platne) nakladať s týmito nehnuteľnosťami ani tomu s manželov, ktorý stranou sporu v tomto konaní nie je, keď ako už bolo uvedené vyššie, z § X4X ods. X a 2 vyplýva, že len bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach, kam nesporne patrí aj nakladanie s nehnuteľnosťami, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti (t. j. vo zvyšnej časti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj v eventuálnom petite na nariadenie neodkladného opatrenia) návrh žalobcu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa XX ods. 2 (ďalej aj „“), nakoľko návrhu žalobcu bolo vyhovené len čiastočne (vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného a nie aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam v BSM). Preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Proti časti druhého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a proti tretiemu výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Z obsahu odvolania uvedeného nižšie však vyplýva, že žalobca považuje za nesprávne len právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, žalobca neuviedol, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú podľa neho nesprávne. Žalobca odvolací dôvod podľa X ods. X písm. f) v odvolaní nijako nevymedzil konkrétnymi okolnosťami, neuviedol, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval tento odvolací dôvod, vlastne ho neuviedol. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k : „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 20X6, strana X237).

X0. Žalobca mal za to, že záložné právo možno zabezpečovacím opatrením zriadiť aj na nehnuteľnosti v BSM a druhý manžel je povinný takéto obmedzenie vlastníckeho práva strpieť. Poukázal pritom na ust. ods. X , ktoré bližšie nešpecifikuje, v akom druhu vlastníctva sa majú veci nachádzať. Analogické použitie ustanovenia § X4X ods. X nepovažoval za správne, pretože pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súdom sa jedná o nútené obmedzenie vlastníckeho práva dlžníka za účelom ochrany práv veriteľa, nie o dobrovoľné obmedzenie právnym úkonom manžela (manželov). Navyše žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax (R ), podľa ktorej: „K ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov.“ Poukázal na ust. § X4X ods. 2 , podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne a na ust. § X47 ods. X , podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj na analogické použitie Exekučného poriadku a zákona č. 7/20XX Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré v prípade núteného uspokojovania peňažnej pohľadávky pripúšťajú aj postihnutie (speňaženie) majetku patriaceho do BSM.

XX. Zároveň z ustanovenia ods. X podľa žalobcu vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len vo vzťahu k dlžníkovi ako pasívne vecne legitimovanej osobe, nie aj voči tretej osobe

(manželke žalovaného), ktorá nie je v zmluvnom vzťahu s veriteľom (žalobcom), preto ju nemohol v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označiť ako stranu sporu. Na druhej strane žalobca poukázal na pasáže z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. zo dňa X8. 0X. 20X8: „Vo vzťahu k tvrdenej nemožnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia proti tretej osobe odlišnej od dlžníka žalobcu treba uviesť, že nie je vylúčené, aby zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené aj proti takej osobe, proti ktorej budú smerovať majetkové nároky veriteľa ako žalobcu.“ a „K tomu ústavný súd navyše dodáva, že podľa právneho názoru sťažovateľky (ktorá sa pritom opiera o výklad z odbornej literatúry) treba X interpretovať tak, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj proti tretej osobe (ktorá nie je stranou konania), a to aj bez výslovného zákonného ustanovenia, tak ako podľa predchádzajúcej výslovnej právnej úpravy ( ), avšak primerane sa táto možnosť podľa nej vzťahuje aj na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.“

X2. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v celom rozsahu.

X3. Žalovaný bol vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu toho názoru, že zákonodarca pri prijatí ust. ods. X mal na mysli len majetok vo výlučnom, resp. podielovom spoluvlastníctve dlžníka. Samotnú dohodu o ručení vo vzťahu k majetku v BSM, považoval za neplatnú z dôvodu, že jej účastníčkou nebola aj jeho manželka, a preto podľa neho na jej základe nemožno postihovať v exekúcii majetok patriaci do BSM. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z XX. X2. 20X0. Vo vzťahu k uzneseniu ústavného súdu, na ktorý poukázal v odvolaní žalobca žalovaný uviedol, že ústavný súd sám v tomto rozhodnutí uviedol, že nie je oprávnený vykladať zákony, pretože táto kompetencia patrí všeobecným súdom, preto je táto argumentácia bezpredmetná. Ak by sa aj uvažovalo o možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe, táto by musela byť účastníkom konania, čo v tomto konaní manželka žalovaného nie je.

X4. Proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a proti tretiemu výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v X ods. X písm. f) a písm. h) , t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že aj nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. U. V. patria do BSM, pretože boli nadobudnuté kúpnou zmluvou V 9X6/06 zo dňa X8. 09. 2006, teda počas trvania manželstva uzavretého v roku X993 a rozvedeného až v roku 20X4 rozsudkom Okresného súdu U. V. sp. zn. 9P/XX6/20X3 zo dňa XX. 03. 20X4. Žalovaný tvrdil, že na Okresnom súde U. V. momentálne prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ktorého predmetom sú aj uvedené nehnuteľnosti, bližšie však toto konanie neoznačil sp. zn., ani nenavrhol vykonať dôkaz príslušným súdnym spisom týkajúcim sa konania o vyporiadanie BSM. Preto z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam v BSM zapísaným na LV č. XXXX a XXXX, k. ú. U. mal podľa žalovaného súd prvej inštancie zamietnuť návrh aj v ostávajúcej časti týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. U..

XX. Podporne žalovaný v odvolaní poukázal na nález ÚS SR sp. zn. z XX. X2. 20X0, z ktorého vyvodil, že nakoľko manželka nebola účastníčkou dohody o ručení, nevzťahuje sa ručenie na majetok patriaci do BSM a na vyššie uvedené rozhodnutie publikované pod R 6X/X973.

X6. Napokon žalovaný namietal preukázanie (osvedčenie) bezprostredného nebezpečenstva ohrozenia exekúcie žalobcom. Podľa žalovaného skutočnosť, že druhý spoločník spoločnosti FALCOM TRADE s.r.o. previedol kúpnymi zmluvami časť svojho majetku na svojho syna ešte neznamená, že u žalovaného existuje tiež dôvodná obava, že sa bude zbavovať svojho majetku za účelom ukrátenia svojho veriteľa. Tiež bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie nemožno priamo vyvodiť zo správania spoločnosti FALCOM TRADE s.r.o., pretože sa jedná o samostatný právny subjekt, kde žalovaný nie je spoločníkom ani konateľom. Na preukázanie bezprostredného nebezpečenstva ohrozenia exekúcie by žalobca musel preukázať, že žalovaný podnikol nejaké kroky k zbaveniu sa majetku, ktorého zabezpečenie žalobca žiada, napr. keby v katastri nehnuteľností bola vyznačená plomba vkladu na liste vlastníctva. Žalobca nepredložil žiadny konkrétny dôkaz, ktorý odôvodňoval ním tvrdené bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie zo strany žalovaného, a preto je jeho návrh podľa žalovaného postavený výlučne na účelových a ničím nepodložených tvrdeniach.

X7. Žalovaný sa nestotožnil ani s tretím výrokom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania, mal za to, že v konaní mal úspech v prevažnej časti, a preto podľa pomeru úspechu v spore mal byť žalobca zaviazaný k náhrade trov konania žalovaného.

X8. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu X00 %, eventuálne aby uznesenie súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

X9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zopakoval argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní o možnosti zriadiť záložné právo na majetok v BSM zabezpečovacím opatrením súdu bez toho, aby manželka žalovaného bola označená v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako strana sporu, ako aj argumentáciu uvedenú v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie ohľadne osvedčenia obavy, že exekúcia na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky bude ohrozená a dodal, že nie je potrebné osvedčiť úmysel žalovaného zbaviť sa svojho majetku až konkrétnymi dispozičnými úkonmi s majetkom.

20. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu a žalovaného podľa preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia a nebolo potrebné zopakovať či doplniť dokazovanie podľa X ods. X , len v rozsahu odvolaní podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa ods. X a mimo nich v rozsahu vád túkajúcich sa procesných podmienok podľa , ktoré vady nezistil a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ods. X a 2 ako vecne správne potvrdiť.

2X. Podľa ods. X , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolania žalobcu ani žalovaného nie sú dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky strán ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom a právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vrátane osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle ods. X a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody strán odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

23. Možno sa stotožniť s názorom žalobcu, že ust. ods. X nerozlišuje, na aký majetok dlžníka má byť zriadené záložné právo zabezpečovacím opatrením. Odvolací súd ani nevidí rozumný dôvod, pre ktorý by mal byť dlžník vlastniaci majetok v BSM, len preto, že podiely na ňom nemožno určiť, vo výhodnejšom postavení ako dlžník s majetok vo výlučnom či podielovom spoluvlastníctve. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ak má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v BSM, má návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smerovať aj voči tretej osobe (manželovi dlžníka) ako strane v konaní, pretože sa zaťažuje, obmedzuje aj jej vlastnícke právo, hoci to s doslovného znenia ust. ods. X nevyplýva. Súdna prax ako aj odborná verejnosť čoraz častejšie pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia aj voči tretej osobe, ak je to nevyhnutné, hoci zákonná úprava neodkladných opatrení sa taktiež o tretej osobe nezmieňuje (porovnaj X ods. 2 a vyššie spomínaný U. komentár k od vydavateľstva C. H. Beck - str. X094 a X09X), a to najčastejšie v prípadoch nariadenia neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi dlžníka, ktorý taktiež nie je zmluvnou

stranou zmluvy o úvere s veriteľom, ak dlžník spochybňuje platnosť dohody o zrážkach mzdy ako akcesorického záväzku dojednaného za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha zdržania sa zamestnávateľa v blokovaní a poukazovaní časti mzdy zodpovedajúcej splátkam úveru, prípadne ďalším nárokom, s ktorými je dlžník v omeškaní veriteľovi (porovnaj článok s uvedením príslušných súdnych rozhodnutí zverejnený na internetovej doméne: „<https://www.najpravo.sk/clanky/neodkladne-opatrenie-proti-inej-osobe-ako- strane-sporu.html>“). Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, preto podľa názoru odvolacieho súdu ak sa judikatúrou vypĺňa medzera v právnej úprave neodkladných opatrení ohľadne možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe, takáto možnosť v odôvodnených prípadoch prichádza do úvahy aj pri zabezpečovacom opatrení. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, potreba označenia manželky žalovaného v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako strany je odôvodnená zásahom nielen do vlastníckeho práva žalovaného, ale aj jeho manželky, nakoľko sa jedná o majetok v BSM a daním tak priestoru na obranu proti zabezpečovaciemu opatreniu aj manželke žalovaného. Pokiaľ žalobca poukazuje na analogické použitie Exekučného poriadku, či zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý pripúšťa postihnutie majetku v BSM aj v prípade, ak exekučný titul znie ako na povinného len na dlžníka, resp. v konkurze je úpadcom len jeden z manželov), podľa názoru odvolacieho súdu táto analógia nie je namieste, pretože záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením, ako už z jeho názvu vyplýva, plní predovšetkým úlohu zabezpečovaciu a s uhradzovacou funkciou možno začať (na rozdiel od zmluvného záložného práva) až po právoplatnom priznaní pohľadávky súdnym rozhodnutím. Exekúciu samotnú možno viesť na nehnuteľnosti v BSM aj bez nariadeného zabezpečovacieho opatrenia cestou exekučnej dražby, avšak záložné právo má význam naďalej napr. z hľadiska možnosti viesť exekúciu na záloh bez súhlasu iných záložných veriteľov (Xq ods. 2 Exekučného poriadku), či z hľadiska poriadia uspokojovania jednotlivých veriteľov, pretože pohľadávky zabezpečené záložným právom sa uspokojujú pred nezabezpečenými (§ XX7 Exekučného poriadku).

24. Názor o možnosti zriadiť záložné právo aj voči tretej osobe označenej ako strana v konaní zastáva odvolací súd bez ohľadu na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. zo dňa X8. 0X. 20D na ktoré poukázal v odvolaní žalobca, nakoľko ústavný súd sa k tejto otázke nevyjadril. Prvá pasáž citovaná žalobcom z predmetného uznesenia je obsiahnutá v I. bode odôvodnenia uznesenia, v ktorom ústavný súd len opisuje doterajší priebeh konania pred všeobecnými súdmi a podáva stručný obsah ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka uviedla predmetný názor. V druhej pasáži citovanej z predmetného uznesenia nachádzajúcej sa v III. bode odôvodnenia uznesenia vyjadruje ústavný súd len postoj, že v zmysle právneho názoru sťažovateľky o možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe sa javí, že požadované zabezpečovacie opatrenie by skôr malo prichádzať do úvahy v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky, nie v konaní o odporovacej žalobe, ako sa toho v konaní pred všeobecnými súdmi domáhala sťažovateľka. Ústavný súd však v predmetnom uznesení nezaujal názor k otázke, či možno nariadiť zabezpečovacie opatrenie voči tretej osobe.

2X. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. U. patria do BSM, a preto v zmysle názoru súdu prvej inštancie ani ohľadne nich nemalo byť nariadené zabezpečovacie opatrenie, k tomu odvolací súd uvádza, že v zmysle § 70 zákona č. X62/ XXXX Z.z. sú údaje katastra vrátane údaja o práve k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, druh, výmera a pod. hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Súd prvej inštancie pri prijatí skutkového záveru, že uvedené nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve vychádzal z údajov uvedených na LV č. XXXX, k ú. U.. V jeho časti B sa ako vlastník uvedených nehnuteľností uvádza len žalovaný v podiele X/X, manželka žalovaného tam nie je uvedená. Žalovaný síce v odvolaní tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol za trvania manželstva, preto patria do BSM a sú predmetom vyporiadania BSM v konaní pred Okresným súdom U. V., nenavrhol však vykonanie dôkazu ohľadne tohto tvrdenia oboznámením sa s obsahom spisu, ktorý sa týka konania o vyporiadanie BSM, z ktorého by takáto skutočnosť mohla vyplynúť. Súd pritom vykonáva dôkazy zásadne len na návrh (§ X8X ods. X ) až na výnimky spadajúce pod ust. § X8X ods. 2 a 3 Len samotné nadobudnutie nehnuteľnosti za trvania manželstva, či preukázanie doby trvania manželstva sami osebe nie sú postačujúce na preukázanie tvrdenia, že nehnuteľnosti patria do BSM. Žalovaný totiž mohol za trvania manželstva nadobudnúť nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva napríklad z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré vlastnil pred uzavretím manželstva, resp. získaných darom, či v dedičskom konaní a za ne si mohol kúpiť uvedené nehnuteľnosti (tzv. transformácia formy vlastníctva), ktoré sú v takom prípade jeho výlučným vlastníctvom. Na takéto prípady pamätá ust. § X43 stanovujúce aj výnimky

z pravidla, že veci nadobudnuté jedným z manželov za trvania manželstva patria do BSM. Keďže teda žalovaný v tomto konaní nenavrhol dôkaz, ktorým by preukázal opak zápisu uvedeného v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva, platia údaje katastra, teda že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. U. sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

26. Odvolací súd k námietke žalovaného o neosvedčení obavy z ohrozenia exekúcie uvádza, že pri posudzovaní tejto obavy je potrebné vychádzať z hlavného záväzkového vzťahu - zmluvy o úvere a správania sa dlžníka - spoločnosti FALCOM TRADE, s. r. o., ktorá je toho času v likvidácii, čo samo osebe odôvodňuje obavu z uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu). Dohoda o ručení je len akcesorickým záväzkom slúžiacim na zabezpečenie hlavného záväzku z úverovej zmluvy. Preto nie je rozhodujúce správanie sa samotného ručiteľa, ktorého majetok je poistkou pre prípad neplnenia hlavného záväzku dlžníkom, ani to, že ručiteľ už v súčasnosti nie je spoločníkom a konateľom spoločnosti, navyše ak spolu s druhým spoločníkom a konateľom N.om H.om priviedli spoločnosť do likvidácie (funkcia konateľa im zanikla dňa 22. 02. 20X9 a spoločnosť vstúpila do likvidácie už X3. 02. 20X9). Súčasný spoločník a konateľ U. U. je zároveň aj likvidátorom uvedenej spoločnosti. Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že aj keď ručiteľ nie je dlžníkom z hlavného záväzku, neplnením tohto záväzku dlžníkom vstupuje na výzvu veriteľa, resp. za určitých okolností aj bez výzvy do jeho právneho postavenia, je povinný plniť za neho ( ), preto je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj na majetok v jeho vlastníctve, čo napokon žiadna zo strán ani nenamietala.

27. Pokiaľ žalovaný namieta platnosť ručiteľského záväzku vo vzťahu k majetku v BSM a tým odôvodňuje nemožnosť zriadenia záložného práva na tomto majetku, k tomu odvolací uvádza, že vzhľadom na potrebu podrobnejšieho právneho posúdenia presahuje rámec konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posudzovanie tejto otázky a uvedenú námietku je možné uplatniť v konaní vo veci samej, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky voči spoločnosti, žalovanému a ručiteľovi 2/.

XX. K odvolaniu žalovaného voči výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že žalovaný jednak nezdôvodnil, prečo si myslí, že mal prevažný úspech vo veci a jednak z hľadiska pomeru úspechu v konaní nie je rozhodujúce vo vzťahu k akému počtu nehnuteľností, či listov vlastníctva bolo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovené, ani eventuálny petit, nakoľko ako z jeho názvu vyplýva, súdu je dané na výber, ktorému petitu vyhovie a ak vyhovie aspoň jednému, má strana ohľadne neho plný úspech v konaní. Keďže žalobca uspel s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ohľadne časti nehnuteľností a neuspel s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. eventuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne zostávajúcich nehnuteľností, obe strany mali úspech v konaní rovnaký, preto súd prvej inštancie správne v zmysle XX ods. 2 rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

29. Odvolací súd aplikujúc ust. ods. X v spojení s ods. X a XX rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu z dôvodu, že ani odvolaniu žalobcu ani odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené, ich úspech, resp. neúspech v odvolacom konaní je teda taktiež rovnaký.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( );

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).