Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/126/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanej: Marta Srncová, Stavbárska 19B, Bratislava, o zaplatenie 364,29 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.09.2023, č.k. -68, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.09.2023, č.k. -68, zamietol žalobu a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.11.2022, následne postúpenou konajúcemu súdu, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 364,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 364,29 eura od 23.03.2020 do zaplatenia titulom nároku na náhradu poistného plnenia. Dôvodil, že ako poisťovateľ uzavrel so žalovanou ako poistníkom poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistná zmluva“). V dôsledku dopravnej nehody dňa 25.07.2019, ktorej vinníkom bola žalovaná, uhradil poškodenej škodu v sume 728,59 eura. Vzhľadom na to, že mu žalovaná neoznámila škodovú udalosť do 15 dní od jej vzniku, uplatnil si voči nej nárok na náhradu poistného plnenia v sume 364,29 eura, a teda v sume nižšej než poukázal poškodenej; na jej zaplatenie vyzval žalovanú listami zo dňa 19.11.2019, 21.02.2020 a 23.03.2020.

3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.01.2023, sp. zn. , uviedla, že poistnú udalosť žalobcovi nahlásila v zákonnej lehote, a to telefonicky a zároveň i elektronicky emailom ešte v deň jej vzniku. I napriek tomu jej žalobca písomne oznámil uplatnenie nároku na náhradu poistného plnenia, s ktorým nesúhlasila. U žalobcu sa priebežne informovala o stave vybavovania poistnej udalosti a v rámci možností s ním spolupracovala a opakovane mu zasielala doklady. Žalovaná v duplike doplnila, že podľa pokynov pracovníkov žalobcu mu zaslala emailom v deň poistnej udalosti písomne vyplnené tlačivo (správa o nehode) a ostatné dokumenty, vodičský a technický preukaz, pričom dňa 29.07.2019 sa aktívne informovala, či tieto doklady obdržal, čo žalobca potvrdil v správe zo dňa 02.08.2019.

4. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe, nakoľko mu žalovaná neoznámila vznik poistnej udalosti v lehote 15 dní na tlačive „Oznámenie o poistnej udalosti“ (ďalej len „tlačivo oznámenie“); zo žalovanou predložených listín pritom vyplynulo, že emailom zo dňa 25.07.2019 mu spolu s technickým a vodičským preukazom zaslala len správu o nehode, a teda nie i tlačivo oznámenie, na ktorého zaslanie ju následne vyzýval listami zo dňa 06.08.2019 a 29.10.2019. Žalovaná mu teda doručila jeden email so štyrmi prílohami. Oznámenie poistnej udalosti evidoval priamo od poškodenej a túto zlikvidoval až po doručení tlačiva oznámenie žalovanou prostredníctvom emailu zo dňa 18.11.2019. Žalovaná v reakcii zotrvala na argumentácii, že pri likvidácii poistnej udalosti bola maximálne súčinná a žiadala, aby jej poisťovňa oznámila, ak by jej niečo chýbalo.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovanou ako poistníkom existoval poistný vzťah založený poistnou zmluvou zo dňa 23.02.2018. Dňa 25.07.2019 o 7,20 hod. došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Z., C.: I.. Žalovaná spôsobila škodu na motorovom vozidle zn. G., C.K.: I.XXXDO vo vlastníctve Y. I., ktorého oprava podľa faktúry č. XXXXXXXX, splatnej dňa 27.11.2019, zodpovedala sume 728,59 eura. Žalobca uhradil predmetnú sumu poškodenej dňa 19.11.2019, uplatniac si následne postih voči žalovanej listami zo dňa 19.11.2019, 21.02.2020 a 23.03.2020.

6. Podľa emailu zo dňa 25.07.2019 žalovaná zaslala žalobcovi doklady k poistnej udalosti a tento ju emailom zo dňa 29.07.2019 informoval, že jej dopyt v poriadku prijal; následne jej emailom zo dňa 02.08.2019 oznámil, že údaje uvedené v dokladoch, ktoré poslala, eviduje. Listom zo dňa 06.08.2019 žalobca požiadal žalovanú o súčinnosť, pričom následným listom zo dňa 29.10.2019 ju vyzval na zaslanie tlačiva oznámenie, na ktorú výzvu žalovaná reagovala zaslaním predmetného tlačiva emailom zo dňa 18.11.2019. Žalobca žalovanú správou zo dňa 23.12.2019 súčasne informoval, že na ich stránku, ani na email poisťovne jej doklady neboli doručené.

7. Zhodnotením vykonaného dokazovania, za súčasnej aplikácie , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

8. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol zmluvný vzťah z titulu povinného zmluvného poistenia, že došlo k škodovej udalosti, ktorú zavinila žalovaná a že žalobca poskytol poškodenej vlastníčke motorového vozidla poistné plnenie v sume 728,59 eura. Spornou otázkou ostalo, či si žalovaná splnila zákonnú povinnosť oznámiť škodovú udalosť žalobcovi v lehote 15 dní.

9. Pri odpovedi na túto otázku súd prvej inštancie poukázal na listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalovaná ešte v deň nehody, t.j. 25.07.2019 na základe pokynov operátorov zaslala žalobcovi emailom informáciu o poistnej udalosti spolu s dokladmi, keď prílohou emailu bola správa o nehode a vodičský a technický preukaz. I keď existenciu telefonického hovoru žalovaná v konaní nepreukázala, mal konajúci súd za to, že žalovaná informácie a doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti poskytla žalobcovi ešte v deň nehody, pričom v nasledujúcich dňoch sa aktívne zaujímala, či tieto obdržal.

10. Žalobca vo vzťahu k (ne)oznámeniu poistnej udalosti najskôr tvrdil, že žalovaná si svoju zákonnú povinnosť vôbec nesplnila, následne v replike poprel ňou vykonané doručenie podkladov s tým, že pokiaľ by mu žalovaná doručila správu o nehode, osobitne by ju nevyzýval na zaslanie tlačiva oznámenie; na súdnom pojednávaní napokon žalobca uviedol, že žalovaná neoznámila vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote 15 dní písomne na tlačive oznámenie, keďže v skôr zaslaných dokladoch práve tento dokument chýbal. Tieto tvrdenia žalobcu vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelové, so snahou upraviť ich v nadväznosti na procesnú obranu žalovanej. Naviac, žalobca si v nich sám odporoval, nakoľko v replike, vyjadrenie k odporu tvrdil, že pokiaľ by mu žalovaná doručila správu o nehode, už by ju následne nevyzýval i na zaslanie tlačiva oznámenie, z čoho konajúci súd vyvodil, že predmetné tlačivo nebolo jediným kľúčovým dokladom, poukazujúc súčasne na žalobcove vyjadrenie na súdnom pojednávaní, v rámci ktorého zdôraznil, že rozhodujúcim bolo práve tlačivo oznámenie, ktoré mu žalovaná doručila až dňa 18.11.2019. Pokiaľ žalobca na predmetnom súdnom pojednávaní namietal nedostatočnosť správy o nehode, túto okolnosť súd prvej inštancie označil za nové skutkové tvrdenie, s

tým, že žalobca (právne zastúpený) bol výzvou zo dňa 27.01.2023 poučený podľa (ďalej len „“); v nadväznosti na to súčasne konštatoval, že síce ukladá poistenému povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, avšak ďalej túto povinnosť už nekonkretizuje, a preto jej splnenie nemožno viazať len na konkrétne tlačivo poisťovne. Ak by takáto povinnosť vyplývala napríklad zo všeobecných poistných podmienok, bolo plne v dispozícii žalobcu to tvrdiť a preukázať. Rovnaký právny názor zaujal pritom i Okresný súd Trnava v rozsudku zo dňa 05.12.2014, vo veci sp. zn. . V reakcii na argumentáciu žalobcu o dôležitosti tlačiva oznámenie a o tom, že žalovaná mu predložila jeden email so štyrmi prílohami, súd prvej inštancie doplnil, že pravdivosti jej tvrdení nasvedčuje to, že žalobca odpovedal na dopyty žalovanej emailom zo dňa 29.07.2019 a 02.08.2019, v ktorých predmete uviedol Re: 3. časť a Re: 2. časť, z čoho vyvodil, že okrem štyroch príloh, na ktoré odkazoval sám žalobca, žalovaná predložila aj ďalšie. Za tejto situácie sa mu javilo nelogické, aby poisťovňa priamo v odpovediach nevyzvala žalovanú na doloženie konkrétneho tlačiva, pokiaľ by chýbalo. Ak by došlo k strate nejakých dokumentov, túto podľa jeho mienky nemožno pričítať na ťarchu žalovanej, naviac, pokiaľ poisťovňa za účelom splnenia svojich či už zákonných alebo zmluvných povinností disponuje rozsiahlym aparátom.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s , keď v konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko z obsahu spisu vyplynulo, že jej žiadne trovy nevznikli.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa a Zopakoval, že v konaní si voči žalovanej uplatňoval postihové právo na náhradu poistného plnenia v zmysle z dôvodu písomného neoznámenia škodovej udalosti v zákonom stanovenej lehote 15 dní od jej vzniku, ktorá povinnosť vyplývala žalovanej z ustanovenia citovaného zákona. Súd prvej inštancie pochybil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o splnení tohto záväzku žalovanou. Na účely splnenia predpokladu podľa 1 Z.z. pritom nepostačuje telefonické oznámenie škodovej udalosti, keďže zákon stanovuje na tento účel písomnú formu oznámenia.

13. V ďalšom žalobca uviedol, že bezprostredne potom ako sa dozvedel o škodovej udalosti, ktorá nastala dňa 25.07.2019, požiadal žalovanú listom zo dňa 06.08.2019 o poskytnutie súčinnosti, so súčasným zaslaním i tlačiva oznámenie, ktoré mala žalovaná podľa pokynov vyplniť a obratom zaslať spolu so všetkými vzťahujúcimi sa dokladmi. Vo výzve žalovanú upozornil na povinnosti vyplývajúce jej z ustanovenia Z.z, vrátane možného postihu, ak tieto poruší. Následne vyzýval žalovanú na zaslanie vyplneného tlačiva oznámenie listom zo dňa 29.10.2019; žalovaná mu ho doručila napokon až dňa 18.11.2019 prostredníctvom emailu.

14. Pokiaľ sa žalovaná bránila tým, že mu údajne zaslala email zo dňa 25.07.2019 a v jeho rámci i kópiu technického preukazu a správy o nehode, doručenie týchto podkladov neevidoval, o čom napokon žalovanú informoval i emailom zo dňa 23.12.2019. Aj keby evidoval zaslanie správy o nehode, čo však žalobca popieral, túto správu podľa neho nemožno stotožniť s tlačivom oznámenie poistnej udalosti obsahujúceho aj také otázky, ktoré popisujú okolnosti poistnej udalosti rozsiahlejšie oproti tomu ako ich zvyčajne opisujú osoby pri telefonickom hlásení; predmetné oznámenie mu žalovaná doručila prvýkrát až dňa 18.11.2019. Ak sa teda žalovaná odvolávala na email, z ktorého bolo zrejmé, že jeho prílohou bola správa o nehode, nevyplývalo z neho i to, že mu doručila tlačivo oznámenie. Súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil so žalovanou a bez riadneho preukázania ňou tvrdených skutočností dospel k záveru, resp. len domnienke, že žalovaná poslala viacero emailov, s tromi ďalšími prílohami, ktorých súčasťou muselo byť aj oznámenie o poistnej udalosti, čo odôvodnil len tým, že by „bolo nelogické, že by poisťovňa v týchto odpovediach nevyzvala žalovanú na doloženie tohto tlačiva, pokiaľ by chýbalo“. Logickosť alebo nelogickosť určitého skutkového zistenia je iba abstraktným a nepodložením tvrdením konajúceho súdu, ktoré nespĺňa atribút presvedčivosti odôvodnenia rozsudku podľa Podľa žalobcu zákonná požiadavka na oznámenie vzniku škodovej udalosti, ktorá môže hoci iba potenciálne viesť k vzniku povinnosti poisťovateľa plniť, nie je samoúčelná. Poisťovateľ má totiž takto od počiatku od poisteného k dispozícii informácie, ktoré môže použiť po prípadnom nahlásení vzniku škody zo strany poškodeného. Oznamovacia povinnosť poisteného má teda pre činnosť poisťovne význam, nakoľko táto môže poškodenému priznať náhradu škody iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné

oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom posúdenia jej povinnosti plniť. Pokiaľ poisťovňa nemá v čase uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti vedomosť, nemôže ani efektívne reagovať a v primeranom čase posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Uvedené má potom vplyv na 1/ nevyhnutnosť vykonať ďalšie osobitné šetrenia za účelom objasnenia poistnej udalosti a súvisiacich nárokov, 2/ oddialenie poistného plnenia, čo poškodzuje predovšetkým samotnú obeť dopravnej nehody, 3/ zvýšené reputačné riziko na strane poisťovne, ako i na 4/ sťaženie tvorby rezerv na poistné plnenie. Inštitút práva postihu v zmysle má viesť poisteného predovšetkým k riadnemu plneniu zákonných povinností, vrátane oznamovacej, ktoré mu vyplývajú z poistného vzťahu, pričom podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.03.2011, sp. zn. , je irelevantné, či jeho nesplnenie viedlo alebo nie k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému. Na uvedenom základe, keď sa žalovanej v konaní nepodarilo jednoznačne preukázať, že v zákonnej lehote odoslala písomné oznámenie o poistnej udalosti, prvoinštančný súd nemohol dospieť k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno a jeho žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie je preto vo svojich záveroch nesprávne a je potrebná jeho revízia odvolacím súdom.

15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.02.2024 ( v spojení s ).

17. Predmetom konania, ako správne ustálil súd prvej inštancie, bol regresný nárok žalobcu ako poisťovateľa voči žalovanej ako poistníkovi, na zaplatenie poistného plnenia poskytnutého poškodenému v dôsledku škody vzniknutej pri dopravnej nehode zavinenej žalovanou, uplatnený s poukazom na ustanovenie Predmetné ustanovenie priznáva poisťovateľovi, ktorý uhradil poškodenému škodu spôsobenú jeho poisteným, nárok domáhať sa voči nemu poistného plnenia alebo jeho časti za predpokladu, že bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4 citovaného zákona. Podľa skutkových tvrdení uvedených v žalobe a následne i v priebehu celého konania vyvodzoval žalobca dôvodnosť svojej žaloby od porušenia povinnosti žalovanej oznámiť mu písomne vznik škodovej udalosti v lehote 15 dní od jej vzniku, t.j. výlučne od porušenia povinnosti zakotvenej v ustanovení , a nie žiadnej inej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie skutkovo a právne zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil a pre ktoré následne žalobe žalobcu nevyhovel, je zrejmé, že mal za preukázané, že žalovaná si oznamovaciu povinnosť podľa splnila, keď ešte v deň poistnej udalosti túto žalobcovi telefonicky a následne i písomne oznámila. Za také písomné oznámenie pritom považoval doručenie emailu zo dňa 25.07.2019 žalobcovi, ktorého súčasťou bola, okrem iného, i vyplnená správa o nehode (v 4 prílohách). Žalobca doručenie tejto správy sprvu popieral poukazujúc pritom na email zo dňa 23.12.2019, avšak pri ústnom prejednaní veci na pojednávaní dňa 05.09.2023 uznal, že žalovaná mu zaslala dňa 25.07.2019 email so štyrmi prílohami, vrátane správy o nehode, namietajúc, že jeho súčasťou nebolo tlačivo oznámenie, čo vyhodnotil ako nesplnenie zákonnej povinnosti podľa Odvolací súd sa s touto argumentáciou žalobcu, ktorú uplatnil i v rámci podaného odvolania, nestotožnil.

18. Z listinných dôkazov predložených žalovanou nepochybne vyplýva, že táto adresovala žalobcovi dňa 25.07.2019 emailovú správu so 4 prílohami. V nej, odvolávajúc sa na predchádzajúci telefonický dohovor, ktorý nemožno považovať za písomné oznámenie škodovej udalosti, žalobcovi oznámila zaslanie dokladov, vrátane správy o nehode, obsahujúcej informácie o mieste, čase a spôsobe vzniku škodovej udalosti, ako i o existencii viditeľných poškodení na motorových vozidlách. Vychádzajúc z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zachyteného i v zápisnici o pojednávaní zo dňa 05.09.2023 tento nepovažoval doručenie emailu žalovanej zo dňa 25.07.2019 spolu so správou o nehode za sporné (viď citácia „Z predložených listín však vyplýva, že zo strany žalovanej bol emailom zo dňa 25.07.2019 žalobcovi zaslaný iba technický preukaz, vodičský preukaz a správa o nehode. Chýba však dokument Oznámenie o poistnej udalosti.“). Prihliadajúc na toto vyjadrenie o preukázaní doručenia emailu zo dňa 25.07.2019 spolu s dokladmi, zohľadniac i žalobcom nespochybnenú emailovú správu

zo dňa 02.08.2019, v ktorej potvrdil evidenciu údajov v predchádzajúcich emailoch žalovanej spolu s dokladmi, žalobca potom nedôvodne konajúcemu súdu vyčítal nesprávnosť jeho skutkových zistení ohľadne písomného oznámenia škodovej udalosti zo strany žalovanej dňa 25.07.2019, a to vo väzbe i na emailovú komunikáciu zo dňa 23.12.2019; táto, práve s ohľadom na obsah prednesu právneho zástupcu žalobcu na súdnom pojednávaní, stratila svoju relevanciu. Žalobca si mal podľa mienky odvolacieho súdu ujasniť, ktoré zo skutkových tvrdení žalovanej a na nich nadväzujúcich dôkazov spochybňuje a pokiaľ bol toho názoru, že žalovaná preukázala zaslanie emailu zo dňa 25.07.2019, ktorého súčasťou boli aj štyri prílohy, vrátane správy o nehode, ktorú okolnosť konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku i súd prvej inštancie a následne z nej vychádzal, na neskoršie zmeny v jeho tvrdeniach nebolo možné prihliadať ( veta druhá ).

19. Podľa mienky odvolacieho súdu zaslaním emailovej správy dňa 25.07.2019 dala žalovaná zadosť svojej zákonnej povinnosti, keďže ňou žalobcovi písomne oznámila vznik poistnej udalosti v intenciách Odvolací súd sa plne stotožnil s myšlienkovou úvahou a právnym názorom konajúceho súdu, že na tento účel okrem predpísanej písomnej formy, nestanovuje žiadnu osobitnú podobu; za písomnú formu pritom možno nepochybne považovať nielen informáciu o poistnej udalosti v listinnej podobe zaslanú prostredníctvom poštového orgánu, ale i informáciu doručovanú elektronicky prostredníctvom emailu, čo napokon ani jedna zo sporových strán v priebehu konania nespochybnila. Pokiaľ viaže splnenie povinnosti poistníka oznámiť poistnú udalosť len s jej písomnou formou, bez ďalšej špecifikácie, možno súhlasiť s tým, že tento účel bude spĺňať i emailové oznámenie žalovanej zo dňa 25.07.2019 obsahujúce správu o nehode, z ktorej nepochybne vyplýva kedy (25.07.2019, o 6,50 hod.), na akom mieste (ulica S. K. I.), medzi kým (žalovaná a poškodená) a akým spôsobom (náraz motorového vozidla žalobkyne do motorového vozidla poškodenej) nastala škodová udalosť, ako i to, aký bol postoj jej účastníkov (zavinenie žalovanej) a vzniknuté viditeľné poškodenia (zadná časť motorového vozidla poškodenej a predná časť motorového vozidla žalovanej). V situácii, keď poistníkovi ukladá len povinnosť písomne oznámiť vznik poistnej udalosti a túto žalovaná splnila zaslaním správy o nehode v emaily zo dňa 25.07.2019, pričom žalobca ničím nezdôvodnil požiadavku na dodržanie konkrétnej podoby (formy) písomného oznámenia poistnej udalosti na konkrétnom tlačive poisťovne, jeho žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej regresnej náhrady poistného plnenia v zmysle tohto zákona, nemožno považovať za opodstatnenú.

20. Tým, že súd prvej inštancie vyhodnotil emailovú správu žalovanej zo dňa 25.07.2019 obsahujúcu 4 prílohy, vrátane správy o nehode (ktorej doručenie prestalo byť po vyjadrení právneho zástupcu žalobcu na súdnom pojednávaní spochybňované) za písomné oznámenie škodovej udalosti, nepovažoval odvolací súd za potrebné sa v ďalšom zaoberať tým, či žalovaná doručila žalobcovi aj ďalšie emailové správy (v počte 3) s ďalšími dokladmi a reagovať tak na odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto smere, ako i na nadväzujúce úvahy o logickosti/nelogickosti myšlienkovej úvahy konajúceho súdu majúcej spojitosť s viacerými emailami žalovanej.

21. So zreteľom na vyššie uvedené možno potom uzavrieť, že žalobca v odvolaní neuviedol také rozhodujúce skutočnosti, ktorými by relevantne spochybnil správnosť skutkových a na nich nadväzujúcich právnych záverov súdu prvej inštancie a ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Na uvedenom základe preto odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa ako vecne správny v celom napadnutom rozsahu potvrdil.

22. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že žalobca založil dôvodnosť regresného nároku voči žalovanej uplatneného v zmysle na nesplnení konkrétnej povinnosti žalovanej, prameniacej z neoznámenia poistnej udalosti v zákonnej lehote v zmysle ; v intenciách týchto jeho tvrdení sa preto nezaoberal a neposudzoval prípadné iné porušenia povinnosti žalovanej odvíjajúce sa od ustanovení až 4 citovaného zákona.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa zásady úspechu v zmysle v spojení s a a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej, ktorej by inak patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tento nepriznal, nakoľko z obsahu súdneho spisu vyplýva, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).