Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22CoPr-4-2019.pdf
PDF · 108.13 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoPr/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: B. N., C.. X.X.XXXX, S. XXX XX S., C. O. X, zastúpená: Advokátska kancelária PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., IČO: 36 860 930, so sídlom 040 01 Košice, Kmeťova 24, proti žalovanému: NsP Sv. Jakuba, n. o. Bardejov, IČO: 36 167 908, so sídlom 085 01 Bardejov, Sv. Jakuba 21, zastúpený: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s. r. o., so sídlom 080 01 Prešov, Hlavná 29, o zaplatenie náhrady mzdy a o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11Cpr/17/2018-101 zo dňa 23.5.2019 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
„I. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobkyni zo dňa 26.3.2018, doručené žalobkyni dňa 3.4.2018 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným založený pracovnou zmluvou trval do 30.4.2018. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady mzdy sumu vo výške 469,13 eur brutto do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“
2. Aplikoval ustanovenia § 43 ods. 1 písm. b), § 54, § 55 a § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.
3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah už dňa 1.7.1987. Žalobkyňa vykonávala druh práce ako zdravotná sestra a následne dohodou došlo k preradeniu zamestnanca dňa 9.10.2014 medzi žalobkyňou a žalovanou aj k zmene pracoviska a to konkrétne na ambulanciu R. I s pracovným úväzkom 0,5 pre B.. N. a úväzkom 0,5 pre B.. I.. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bola skutočnosť, že žalobkyňa nenastúpila do zamestnania v mieste výkonu práce a to, že dňa 7.3.2018 nerešpektovala osobný príkaz nadriadenej Dr. X. M., nenastúpila na výkon práce ako zastupujúca sestra na oddelení všeobecnej a úrazovej chirurgie a jej neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku považoval žalovaný za neospravedlnenú absenciu v práci. Konštatoval, že presné
vymedzenie miesta výkonu práce v pracovnej zmluve je dôležité pre posúdenie, či ide o preradenie zamestnanca na výkon práce do iného miesta ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve (§ 55 Zákonníka práce). Podľa súdu prvej inštancie zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne zmeniť v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce a zamestnanca preradiť na iné miesto výkonu práce. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne podľa § 54 Zákonníka práce. Poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu sp. zn. SR 3Cdo/81/2010, v zmysle ktorého nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu na mieste výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy, do zamestnania nedostavoval a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiaval. Podľa súdu prvej inštancie bolo v tomto prípade miesto výkonu práce v pracovnej zmluve - v dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 9.10.2014 označené ako pracovisko amb. R. I. Na tomto pracovisku mala žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy vykonávať prácu. K zmene obsahu pracovnej zmluvy týkajúcej sa miesta výkonu práce medzi účastníkmi nedošlo. Žalobkyňa odmietla podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2018, podľa ktorej s účinnosťou od 1.2.2018 za miesto výkonu práce sa považuje úsek ZS a ZP
- zastupujúcej sestry. Nebolo preto povinnosťou žalobkyne vyplývajúcej z pracovnej zmluvy vykonávať prácu na zmenenom mieste. Ak sa žalobkyňa v čase od 7.3.2018 do okamžitého skončenia pracovného pomeru nedostavovala do zamestnania na takto žalovaným jednostranne zmenené miesto výkonu práce, jej konanie nemožno považovať za také, ktoré by zakladalo neospravedlnenú neprítomnosť v práci (absenciu) a zároveň za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie pri výpočte náhrady mzdy vyhovel žalobkyni, keď mal preukázané, že priemerná hodinová mzda v kalendárnom štvrťroku bola 4,88 eura a za obdobie od 13.4.2018 do 30.4.2018 by zamestnankyňa - žalobkyňa odpracovala 12 pracovných dní, teda 96 hodín, čo znamená výslednú mzdu vo výške 469,13 eur brutto.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ustanovení § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V danom prípade súd prvej inštancie vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že už súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne vyhodnotenie „negatívnej dôkaznej teórie“. Žalobkyňa od začiatku tvrdí, že žalovaný jej predložil listinu označenú ako dohodu o preradení zamestnanca - zmena pracoviska - zmena pracovnej náplne zo dňa 30.1.2018, predmetom tohto návrhu bola zmena pracoviska a to „úsek ZS a ZP - zastupujúca sestra“ druh práce sestra, doba neurčitá. Uviedol, že od počiatku tvrdí, že návrh dohody o preradení zamestnanca je nulitný právny úkon, pretože nebol uzatvorený predpísaným spôsobom, chýba na ňom podpis a teda súhlas žalobkyne. Po tom, čo žalobkyňa odmietla akceptovať označený dokument, žalovaný ho považoval za neplatný a na základe neho nevyvíjal v neprospech žalobkyne žiadne ďalšie aktivity. Žalobkyňa aj po tom, čo jej bola predložená dohoda o preradení zamestnanca z 30.1.2018, vykonávala práce podľa usmernenia zamestnávateľa na inom oddelení na akom bežne pracovala, a to počas celého mesiaca február. S poukazom na uvedené sa odvolateľ nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (bod 11 a ďalšie rozsudku), že hlavným motívom na okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako to doručil žalovaný žalobkyni, bola tá skutočnosť, že žalobkyňa nepodpísala, neuzatvorila dohodu o preradení zamestnanca na iné pracovisko úsek ZS a ZP zastupujúcej sestry. Podotkol, že ak by od 7.3.2018 žalobkyňa nenastúpila vôbec do zamestnania a žiadnym spôsobom svoju absenciu žalovanému neoznámila, nemal by dôvod ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer, pretože dňa 28.2.2018 podala žalobkyňa výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu, s výpovednou dobou do 30.4.2018. Poukázal na to, že žalobkyňa v priebehu pracovného pomeru prešla viacerými pracoviskami, avšak stále pracovala ako zdravotná sestra s miestom výkonu práce Nemocnica s poliklinikou Bardejov, neskôr NsP Sv. Jakuba, n. o. Bardejov. Počas celej doby pracovného pomeru žalobkyňa vykonávala aj práce na iných oddeleniach ako na tých, na ktorých bola zaradená. Na záver dodal, že poskytuje verejnoprospešné služby v zdravotníctve bez možnosti vytvárania zisku a svoju činnosť financuje len z verejných zdrojov, a to z platieb zdravotných poisťovní za zrealizované zdravotnícke výkony. Svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme, pretože poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom sa zaviazal štát prostredníctvom zdravotníckych zariadení. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo verejnom záujme je poskytované bez časového obmedzenia, avšak s obmedzenými finančnými a personálnymi zdrojmi, v dôsledku čoho je bežné vo všetkých zdravotníckych zariadeniach, že zdravotnícky personál, v prípade potreby,
vykonáva svoju prácu aj na iných oddeleniach ako je to bežné, avšak len v mieste dojednaného výkonu práce. Podľa názoru odvolateľa naplnenie povinností vo verejnom záujme, v rámci ochrany života a zdravia občanov má prednosť pred individuálnymi nárokmi jednotlivca vyplývajúcimi z rigidného výkladu pracovnoprávnych predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dôkaznú situáciu vyhodnotil jednostranne v prospech žalobkyne, pričom pri rozhodovaní nebral do úvahy dôkazy a tvrdenia žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietol žalobu proti žalovanému, resp. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Pokladala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a podané odvolanie zo strany žalovaného za neodôvodnené. Zotrvala na svojich tvrdeniach ohľadne doterajšej platnosti Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 9.10.2014, z ktorej jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán, ktorej obsahom je dohoda o zmene miesta výkonu práce na pracovisko Amb. R. I. a to na dobu neurčitú. Dohoda o preradení zamestnanca zo dňa 30.1.2018 nebola uzatvorená a teda nevyvoláva zamýšľané právne účinky. Nejedná sa však o nulitný právny akt, tak ako sa uvádza žalovaný v bode 1 podaného odvolania. Konanie žalovaného, ktorým skončil okamžite pracovný pomer so žalobkyňou je nutné posúdiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a teda konanie, ktorému sa neposkytuje právna ochrana. Ďalej zotrvala na názore, že nenastala podmienka vyplývajúca z hypotézy právnej normy § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorou je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa sa opakovane domáhala prideľovania prace na dohodnutom mieste výkonu práce. K náprave však nedošlo a žalovaný požadoval výkon práce na inom ako dohodnutom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa určitú dobu vykonávala prácu na inom ako dohodnutom mieste, a uvedený postup žalovaného nenamietala, nemôže viesť ku konvalidácii inak protiprávneho konania žalovaného. Argumentácia žalovaného o prednosti plnenia povinností vo verejnom záujme pred individualnými nárokmi neobstojí, pretože na takú argumentáciu neexistuje legálny podklad. Navyše je aj absurdná vzhľadom na to, že žalovaný poberá peňažné plnenia za poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia a je subjektom súkromného práva. Teda primárne nevykonáva verejný záujem. Z uvedených dôvodov navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd udáva ešte nasledovné.
10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11. Podľa článku 2 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
12. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 26.3.2018, doručené žalobkyni dňa 3.4.2018 je neplatné. Zároveň žiadala určiť, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným založený pracovnou zmluvou trval do 30.4.2018.
13. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe z dôvodu, že v danom prípade nedošlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy týkajúcej sa miesta výkonu práce medzi účastníkmi (oddelenie nemocnice). Žalobkyňa odmietla podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2018 (návrh na zmenu pracoviska - zmena pracovnej náplne, a to „úsek ZS a ZP - zastupujúca sestra“, druh práce sestra, doba neurčitá) a preto nebolo jej povinnosťou vyplývajúcou z pracovnej zmluvy dostaviť sa do zamestnania na takto žalovaným jednostranne zmenené miesto výkonu práce a vykonávať prácu. Na základe uvedeného nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie jej konanie považovať za také, ktoré by zakladalo závažné porušenie pracovnej disciplíny v podobe neospravedlnenej neprítomnosti v práci (absenciu) a zároveň za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
14. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie je zrejmé, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.7.1987, kde žalobkyňa bola prijatá na druh práce zdravotná sestra a miesto výkonu práce Nemocnica s poliklinikou Bardejov. Dňa 9.10.2014 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dohodu o preradení zamestnanca - zmena pracoviska - zmena pracovnej náplne, kde je uvedené, že sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na tom, že dňom 9.10.2014 bude žalobkyňa preradená na pracovisko ambulancie R. I, uv. 0,50 B.. N. + 0,50 B.. I. ako zdravotná sestra na dobu neurčitú, typ pracovnej doby: jednozmenná prevádzka. Z dokazovania nepochybne vyplýva aj to, že žalovaný ako zamestnávateľ predložil žalobkyni ako zamestnankyni dohodu o preradení zamestnanca a zmena pracoviska a zmena pracovnej náplne zo dňa 30.1.2018 a to tak, že zamestnanec bude dňom 1.2.2018 preradený na pracovisko úsek: ZS a ZP- zastupujúcej sestry ako sestra na dobu neurčitú, typ pracovnej doby jednozmenná prevádzka. Uvedenú dohodu o preradení zamestnanca žalobkyňa odmietla uzavrieť a dňa 28.2.2018 podala výpoveď podľa ustanovenia § 67 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu.
15. Žalovaný adresoval žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný videl v tom, že žalobkyňa napriek príkazu nadriadeného zamestnanca M.. X. M. - námestníčky pre ošetrovateľskú prax nenastúpila bez predchádzajúceho oznámenia opakovane na výkon práce ako sestra na oddelenie všeobecnej a úrazovej chirurgie.
16. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe.
17. K porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou uvedenému v okamžitom skončení pracovného pomeru odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81 a § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o najprísnejší postih zamestnanca, kedy od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer
pokračoval. Môže ísť o niekoľkonásobné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne obsahuje intenzitu závažného porušenia alebo môže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné z hľadiska hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním vykonávanej práce, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinností a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
18. Z hľadiska obsahu pracovnej zmluvy Zákonník práce zakotvuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a iné náležitosti pracovnej zmluvy. Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy sú nevyhnutné ku vzniku pracovnej zmluvy. Patrí k nim druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Miesto výkonu práce je potrebné hodnotiť ako ďalšiu esenciálnu obsahovú náležitosť dojednanej pracovnej zmluvy, pretože priamo určuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Zákonník práce bližšie neurčuje spôsob ani šírku dohodnutia miesta výkonu práce v pracovnej zmluve. Vychádza len z predpokladu, že miestom výkonu práce bude v pracovnej zmluve obec alebo organizačná jednotka. Pritom nevylučuje dohodnúť aj inak určené miesto. Vymedzenie miesta výkonu práce závisí od organizačnej štruktúry zamestnávateľa. Hľadiskom relevantným pre určenie miesta výkonu práce je aj povaha vykonávanej práce. Miesto výkonu je miesto, v ktorom má zamestnanec vykonávať prácu v rámci organizačnej jednotky. Miesto výkonu práce treba odlišovať od pojmu „pracovisko“. Miesto výkonu práce je v prevažnej miere širším pojmom. Za pracovisko treba považovať určitý priestor, v ktorom má zamestnanec vykonávať prácu. Pracoviskom je napríklad kancelária, stavenisko, dielňa. V zriedkavých prípadoch pri veľmi úzkom vymedzení miesta výkonu práce nemožno vylúčiť, že priestory pracoviska zamestnanca sú zhodné s priestormi, ktoré sú miestom výkonu práce dohodnutým v pracovnej zmluve. Miesto výkonu práce zamestnanca teda môže, ale nemusí byť rovnaké ako pracovisko zamestnanca, nakoľko je vecou dohody zamestnávateľa so zamestnancom, v akom rozsahu vymedzí v pracovnej zmluve miesto výkonu práce.
19. V prejednávanej veci si žalobkyňa so žalovaným dohodli dňa 9.10.2014 zmenu pracoviska a zmenu pracovnej náplne z Nemocnica s poliklinikou Bardejov, na pracovisko ambulancie R. I, uv. 0,50 B.. N. + 0,50 B.. I., zdravotná sestra na dobu neurčitú. Je tak zrejmé, že miestom výkonu práce žalobkyne už nebola Nemocnica s poliklinikou Bardejov, ale pracovisko - ambulancia R. I ako organizačná jednotka ústavného zdravotníckeho zariadenia. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by po 9.10.2014 došlo k zmene dohody o mieste pracoviska a pracovnej náplne medzi žalobkyňou a žalovaným. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalobkyňa odmietla podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2018, a preto nebolo jej povinnosťou vyplývajúcou z pracovnej zmluvy vykonávať prácu na zmenenom mieste, t.j. na oddelení všeobecnej a úrazovej chirurgie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné po formálnej stránke zakotviť v písomnej forme takúto zmenu pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1987 a dohody zo dňa 9.10.2014 ohľadne miesta výkonu práce žalobkyne. Čo napokon potvrdil aj samotný žalovaný v odvolaní, keď návrh dohody o preradení zamestnanca považoval za nulitný právny úkon. V predmetnej veci nedošlo k akceptácii návrhu dohody o zmene pracoviska a pracovnej náplne zo strany žalovanej, preto nová dohoda nebola uzavretá a nenadobudla účinnosť. Nulitný právny úkon nie je neplatný, ale vôbec neexistuje, preto sa naň neprihliada. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že skutočnosť, že žalobkyňa určitú dobu vykonávala prácu na inom ako zmluvne dohodnutom mieste, a uvedený postup žalovaného nenamietala, nemôže viesť ku konvalidácii inak protiprávneho konania žalovaného.
20. Dohodnuté miesto výkonu práce má podstatný význam z hľadiska šírky dispozičnej právomoci zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi, pretože podľa existujúceho právneho stavu nie je možné jednostranné preloženie zamestnanca na iné miesto výkonu práce. V prípade, ak je u zamestnávateľa potrebné vykonávať prácu na viacerých miestach, je potrebné, aby si účastníci, ak je to možné, v pracovnej zmluve dohodli viaceré miesta výkonu práce. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne zmeniť v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce a dočasne alebo natrvalo zamestnanca preložiť na iné miesto výkonu práce, než ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. (porovnaj BARANCOVÁ, Helena. § 43 [Obsah pracovnej zmluvy, podstatné a iné náležitosti pracovnej zmluvy]. In: BARANCOVÁ, Helena, OLŠOVSKÁ, Andrea, LACKO, Miloš, KRIŽAN, Viktor, RYBÁROVÁ, Mária, MESIARKINOVÁ, Soňa, MAČUHA, Miroslav, VOJTKO, Jakub. Zákonník práce. 2. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2019, s. 469).
21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý bol neplatne preradený na inú prácu, než bola dojednaná v pracovnej zmluve, nie je povinný zotrvať na pracovisku každý deň po celú stanovenú pracovnú dobu a čakať na pridelenie práce v rámci obsahu pracovnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nemôže byť preto postihovaný pre porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že odmietol vykonávať práce, ktoré nepatrili do jeho pracovnej náplne a do druhu výkonu práce. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu na mieste výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy, do zamestnania nedostavoval a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiaval (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/81/2010 zo dňa 27.4.2011, uznesenie 1MCdo/13/2019 zo dňa 21.10.2010).
22. V tomto prípade bola žalobkyňa preradená podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 9.10.2014 na výkon práce na oddelenie R. I, a to odo dňa 9.10.2014 a výzvami zo dňa 7.2.2018 a 23.2.2018 žiadala, aby jej bola prideľovaná práca s náplňou a na pracovisku oddelenie R. I. Ak bolo miesto výkonu práce v pracovnej zmluve vymedzené tak, že ním je presne určené pracovisko, potom jednostranné opatrenie zamestnávateľa smerujúce k tomu, aby zamestnanec pracoval sústavne na inom pracovisku, aj keď v sídle zamestnávateľa, je nutné posudzovať ako preloženie zamestnanca (porovnaj Vrchný súd ČR v Praze, sp. zn. 6Cdo/29/82). V danej veci však podľa doteraz vykonaného dokazovania neboli splnené zákonné podmienky pre preloženie žalobkyne na pracovisko úsek: ZS a ZP- zastupujúcej sestry ako sestra na dobu neurčitú, typ pracovnej doby jednozmenná prevádzka podľa § 55 Zákonníka práce. V tomto odvolací súd plne odkazuje na bod 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
23. Súd prvej inštancie v rámci skúmania, či zo strany žalobkyne došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny vykazovaním neospravedlnených absencií počnúc dňom 7.3.2018, dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa vôbec žiadnym spôsobom neporušila pracovnú disciplínu, pretože žalovaný jej neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy v zmysle dohody zo dňa 9.10.2014, čo je možné vyhodnotiť ako prekážky v práci, ktoré sa vyskytli na strane žalovaného podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a odvolací súd nezistil ani žiadnu z vád pri hodnotení dôkazov, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorá podala písomné vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).