Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoCsp/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému 1/ U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. H. XXXX/XX, 984 01 Lučenec a žalovanej 2/ Nina Kovárová, nar. 15.15.09.1963, trvale bytom Rúbanisko III 2904/28, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.868,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -158 zo dňa 5. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -158 zo dňa 5. novembra 2019 v napadnutej časti II. výrokovej vety m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 6,89 % ročne zo sumy 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -158 zo dňa 5. novembra 2019 prvou výrokovou vetou žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.172,42 Eur, úrok vo výške 6,89 % ročne zo sumy 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia maximálne do dosiahnutia sumy 2.380,53 Eur a úroky z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a treťou výrokovou vetou žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania žalobcu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2018 proti žalovaným domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili istinu poskytnutého úveru vo výške 1.868,37 Eur, bežný úrok úveru k 19.11.2018 zo sumy 1.810,35 Eur, úrok z omeškania k 19.11.2018 vo výške 493,80 Eur, bežný úrok úveru vo výške 6,89 % ročne zo sumy 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 1.868,37 od 20.11.2018 do zaplatenia. Zistil, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o EASYOTP úvere č. 035/4005/11Su zo dňa 07.09.2011 (ďalej len „zmluva o úvere“). Súd prvej inštancie zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení a nasl. , keďže žalobca mal postavenie dodávateľa a žalovaní postavenie spotrebiteľov.

3. Konštatoval, že na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovaným účelový špecifický úver vo výške 21.000,- Eur a žalovaní sa mu zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutých splátkach

vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky, všetko celkovo v sume 30.526,65 Eur. Túto povinnosť žalovaní porušili a poskytnutý úver v súlade s uzatvorenou zmluvou riadne nesplácali, v dôsledku čoho sa dlh žalovaných stal predčasne splatným dňa 05.01.2016 v celom rozsahu a žalobca ich listom vyzval k úhrade dlžnej čiastky. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by si žalovaní svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere splnili, okrem čiastočného plnenia, ktoré bolo zohľadnené už pri podaní žaloby, súd prvej inštancie považoval žalobu v časti istiny za dôvodnú a vyhovel jej v tomto rozsahu.

4. V posudzovanej veci súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal priznania istiny vo výške 1.868,37 Eur a priznania úroku vo výške 1810,25 Eur, čo má predstavovať vyčíslený úrok ku dňu 19.11.2018 a následne aj úroku vo výške 6,89 % ročne z dlžnej istiny 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v rámci úverového vzťahu má veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dojednanými úrokmi, pričom cena úveru, ktorú tvorí výška úroku je daná už pri uzavretí úverovej zmluvy s tým, že následne je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov na určitý počet splátok v konkrétnej výške. Mal za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv skutočnosť, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením úveru, resp. jeho časti, pričom v takomto prípade nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania, čo potvrdzuje aj samotné znenie . Pokiaľ zmluva, resp. niektorá jej príloha obsahuje dojednanie o tom, že nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená, súd prvej inštancie takéto dojednanie považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa , nakoľko odlišne od zákonnej úpravy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

5. Z prehľadu úhrad a ich započítania súd prvej inštancie zistil, že z dosiaľ vykonaných úhrad vo výške 24.467,50 Eur žalovanými bola na istinu započítaná suma 19.131,63 Eur (suma 16.800,- Eur je výťažok z dražby za speňaženie nehnuteľnosti, keď suma 3.150,99 Eur sú trovy dražobnej spoločnosti a suma 13.649,02 Eur bola započítaná na istinu z dražby) a na vyčíslené úroky suma 5.335,87 Eur. V zmysle zmluvy výška dojednaného úroku bola 9.526,65 Eur (celková čiastka úveru 30.526,65 Eur, z toho istina 21.000,- Eur). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie nezaplateného vyčísleného úroku ku dňu 19.11.2018 vo výške 1.810,25 Eur a zostatku riadneho úroku vo výške 6,89 % ročne zo sumy 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia maximálne do dosiahnutia sumy 2.380,53 Eur. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti uplatnený úrok žalobcom, ktorý mal plynúť až do zaplatenia zamietol.

6. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho im okrem povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal ním vyčíslené úroky z omeškania vo výške 493,80 Eur ku dňu 19.11.2018 a priznal mu aj úroky z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe, t.j. 3 % ročne z dlžnej sumy 1.868,37 Eur odo dňa 20.11.2018 nakoľko uplatnená výška úroku z omeškania bola nižšia ako pripúšťa vykonávací predpis pre spotrebiteľské zmluvy.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“). Nakoľko žalobca bol v spore v plnom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že ním uplatnený nárok na úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti poskytnutého úveru nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a s ustálenou judikatúrou. Poukázal na rozdiel medzi úrokom z úveru a úrokmi z omeškania, a to, že úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, pričom úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, a preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Ak sa strany dohodli, že v prípade omeškania je povinná strana platiť okrem úroku za úver aj úrok z omeškania, treba to v zmluve výslovne a jednoznačne vyjadriť. Uviedol, že dohodnutý úrok z ekonomického hľadiska predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré banka ako veriteľ poskytla dlžníkovi a ktoré dlžník banke nevrátil. Poukázal na skutočnosť, že povinnosť platiť úrok

z poskytnutého úveru žalovaným okrem ustanovení a vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v čl. I, bode 1. a 2. zmluvy o úvere. Zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla, preto mu nárok voči žalovaným na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky. Vyslovil názor, že neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi (spotrebiteľovi) v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Z uvedeného dôvodu mal za to, že si príslušenstvo k pohľadávke uplatnili v súlade s platným právnym poriadkom. Z obsahu odvolania vyplýva, že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety zmenil a priznal mu uplatnené úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti poskytnutého úveru do zaplatenia tak, ako si ich uplatnil v žalobe.

9. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto podľa ust. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety zmenil.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní proti žalovaným domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili istinu poskytnutého úveru vo výške 1.868,37 Eur, bežný úrok úveru k 19.11.2018 vo výške 1.810,25 Eur, úrok z omeškania k 19.11.2018 vo výške 493,80 Eur, bežný úrok úveru vo výške 6,89 % p.a. zo sumy 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 3 % p.a. zo sumy 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia. Žalobca so žalovanými 1/ a 2/ dňa 07.09.2011 uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaným poskytol špecifický spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 21.000,- Eur za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, pričom v článku I. bod 1 zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali poskytnutý úver žalobcovi vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa tejto zmluvy za podmienok uvedených v zmluve.

12. V článku I. bod 2. Zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli, že úver je poskytovaný za pohyblivú úrokovú sadzbu stanovenú ako súčet základnej úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery a prirážky 2,40 % p.a. s tým, že prirážka sa nebude meniť počas trvania celého úverového vzťahu. Základná úroková sadzba pre spotrebné úvery ku dňu podpísania zmluvy bola stanovená vo výške 4,49 % p.a., t.j. výsledná úroková sadzba spotrebného úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 6,69 % p.a. Banka nebola oprávnená súčet základnej úrokovej sadzby meniť počas obdobia jedného roku (ďalej len „obdobie fixácie“). Prvé obdobie fixácie začína plynúť odo dňa podpisu zmluvy o úvere. Žalobcom poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť. V článku IV. bod 1. zmluvy o úvere sa dlžník (žalovaní 1/ a 2/) zaviazali splatiť istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných splátkach po 213,48 Eur tak, že termín prvej splátky bol deň 10.11.2011, 2. až 142 splátky 10. deň v mesiaci a termín poslednej 143. splátka vo výške 212,49 Eur bol deň 10.09.2023.

13. V článku IV. bod 6 zmluvy o úvere si zmluvné strany dojednali, že ak je dlžník v omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa tejto zmluvy, banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl. I bod 2 tejto zmluvy aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8 % p.a.

14. Žalobca poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 17.07.2015 vyzval žalovaných 1/ a 2/ na uhradenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 15.07.2015 bola vo výške 817,44 Eur, s tým, že ich v zmysle upozornil na to, že bude oprávnený požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasný. Podaním zo dňa 24.11.2015 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný v 10. deň odo dňa doručenia tohto vyhlásenia žalovaným. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou ku dňu 05.01.2016.

15. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa , prvá veta , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa Obchodného zákonník (ďalej len „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa , veta prvá , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

26. Podľa článku VII., bod 2 písm. e) zmluvy o úvere pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka (žalobca) oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti.

27. Žalobca v odvolaní zotrval na stanovisku, že nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z poskytnutého úveru trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov do ich úplného zaplatenia a nie iba do zosplatnenia úveru. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí naopak vyslovil záver, že veriteľovi patria úroky iba maximálne do dosiahnutia sumy 2.380,53 Eur, t.j. do výšky dojednaného úroku rozpočítaného v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov na určitý počet splátok v konkrétnej výške, t.j. do pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru v zmluve o úvere. Uviedol, že pokiaľ zmluva o úvere, resp. niektorá jej príloha obsahuje dojednanie o tom, že nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená, takéto dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa , nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Posúdenie nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z istiny poskytnutej dlžníkovi na základe zmluvy o úvere závisí od charakteru právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaní 1/ a 2/ mali pri uzatváraní právneho úkonu postavenie

spotrebiteľa a že zmluva o úvere, ktorú uzavrel so žalobcom, spĺňa kritériá vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. .

29. Zmluva o úvere je upravená v slovenskom právnom poriadku výlučne v . Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v je možné posudzovať iba podľa .

30. Ustanovenia je možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah výslovne upravujú, alebo aspoň pripúšťajú analógiu, teda aplikáciu ustanovení , ktoré sú najbližšie obsahom a účelom k danému právnemu vzťahu podľa . Využitie analogických ustanovení je podľa prípustné iba vtedy, keď daný občianskoprávny vzťah nie je upravený , ale ani iným zákonom. V prípade, kedy iný platný zákon konkrétny právny vzťah upravuje, nie sú splnené podmienky na aplikáciu analogických ustanovení a daný právny vzťah sa posudzuje podľa toho platného zákona, ktorý ho upravuje. V opačnom prípade by ako zákon všeobecný nadobudol absolútnu prednosť pred zákonmi špeciálnymi aj v tých prípadoch, kedy na rozdiel od špeciálnych zákonov určitú právnu oblasť vôbec neupravuje.

31. Z uvedeného vyplýva, že sa v prípade právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použije prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktoré upravuje, ako napr. dĺžka premlčacej doby, výška úrokov z omeškania a podobne. V prípade vymedzenia náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý naopak neupravuje, ale je upravený v , bude platiť zákonné vymedzenie zmluvného typu v . Preto všeobecná definícia zmluvy o úvere, obsiahnutá v ust. je platná a účinná aj pre vymedzenie zmluvy o úvere, uzavretej spotrebiteľom. Ustanovenie tak zvýraznilo ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu v tom smere, že ak niektorú náležitosť jeho právneho vzťahu upravuje pre spotrebiteľa priaznivejšie ako , tak spotrebiteľovi sa poskytne táto priaznivejšia ochrana. však citovaným ustanovením nepoprel možnosť, aby spotrebitelia uzatvárali zmluvu o úvere, rovnako ako žiaden iný predpis nepoprel právo zmluvných strán, aby spotrebiteľská zmluva mala formu zmluvy o úvere, pričom je nutné prostredníctvom analógie aplikovať také ustanovenie , ktoré je obsahom a účelom najbližšie k zmluve o úvere.

32. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia , ktorý kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti , kde sa uplatní právna úprava ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v . Ide o obligatórne uplatnenie . V týchto prípadoch nemožno aplikáciu vylúčiť dohodou strán. Bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa takýto právny vzťah riadi vždy . Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia v otázkach, ktoré neupravuje na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v ustanovení , podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Ako bolo vyššie uvedené, v tých prípadoch, kedy určitý vzťah upravuje, je v spotrebiteľskom vzťahu prednostná aplikácia aj vtedy, ak by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. Z obsahu vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí dohoda aspoň o uvedených náležitostiach, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných prostriedkov skutočne došlo. Tým sa vlastne zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa . Ďalšou odlišnosťou je to, že predmetom prenechania pri zmluve o úvere môžu byť len peňažné prostriedky, zatiaľ čo pri zmluve o pôžičke je možné prenechať akékoľvek veci určené podľa druhu. Zmluva o úvere musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, pričom zmluva o pôžičke takéto dojednanie neobsahuje. Je tak vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala len charakter zmluvy inominátnej podľa .

34. Zo zákonného vymedzenia zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť dlžníka dohodnutý úver skutočne čerpať, preto z tohto hľadiska zmluva o úvere predstavuje záväzok veriteľa mať zmluvou dohodnuté peňažné prostriedky k dispozícii pre dlžníka po dohodnutú dobu, prípadne až do požiadania dlžníka, ak nedôjde k zániku záväzku veriteľa skôr, napr. dohodou alebo výpoveďou poskytnutia úveru podľa . Výška úveru je spravidla dohodnutá v zmluve vo forme určitého limitu, do ktorého môže dlžník úver čerpať. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.

35. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle , kedy na jednej strane stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 07.09.2011 jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá podľa .

36. V zmysle za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky je možné dohodnúť odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa - žalobcu, s čím nesporne súvisí aj , v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru.

37. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pojem odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver je treba odlišovať od úrokov z úveru upravených v . Odplata za dojednanie záväzku prichádza však do úvahy len vtedy, ak veriteľom je osoba, u ktorej je poskytovanie úveru predmetom jej podnikania. Podmienkou vzniku práva na zaplatenie odplaty je, že bola vrátane jej výšky medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá, pričom nezáleží na tom, či k čerpaniu dohodnutého úveru dlžníkom skutočne došlo. Odplata predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať zabezpečené. Pokiaľ by teda v zmluve o úvere, ktorú ako veriteľ uzatvorila iná osoba než tá, predmetom podnikania ktorej je poskytovanie úveru, bola odplata za dojednanie záväzku dohodnutá, bolo by nutné takéto dojednanie považovať za neplatné. Kogentnosť tohto ustanovenia je možné považovať za záväznosť sledujúcu len ochranu dlžníka, preto aj neplatnosť by bola stanovená len na jeho ochranu.

38. Dohoda o úrokoch z úveru podľa je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Mal by však nárok práve na zaplatenie odplaty s poukazom na . Zmluva o úvere uzatvorená podľa nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou s poukazom na . Pokiaľ preto veriteľ a dlžník výšku úrokov z úveru v zmluve nedohodnú, je dlžník povinný platiť úroky vo výške stanovenej . Táto nie je fixná, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú banky v mieste sídla dlžníka a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

39. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol, a to až do splatnosti úveru. Úroky z úveru sú totiž obsahom, a teda súčasťou záväzku dlžníka, a teda aj spotrebiteľa, na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol, t.j. záväzok dlžníka v zmluve platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Keďže bola zmluva o úvere dohodnutá na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú úroky z úveru v takom prípade, keď dlžník splácal dlh v splátkach, splatné spolu s každou splátkou. Celková suma úrokov musí byť dlžníkom zaplatená najneskôr so zaplatením zvyšnej časti istiny úveru.

40. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má podľa názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. Tým sa zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa , keďže povinnosť platiť

úroky je v prípade poskytnutia pôžičky závislá na dohode zmluvných strán nielen čo do výšky úrokov, ale aj čo do doby a spôsobu ich platenia. Pokiaľ si zmluvné strany úroky nedojednajú vôbec, takáto pôžička je bezúročná a dlžník má povinnosť vrátiť iba požičanú istinu. Ak si strany v zmluve o pôžičke dohodnú povinnosť zaplatiť úroky spolu s istinou ku dohodnutému dňu splatnosti, dlžník platí úroky iba do doby splatnosti. Na to, aby dlžník bol povinný platiť úroky zo zmluvy o pôžičke nielen do splatnosti, ale v prípade nevrátenia pôžičky včas aj po jej splatnosti, museli by si zmluvné strany takúto povinnosť výslovne dojednať, zo zákona veriteľovi nárok na úroky po dobe splatnosti pôžičky nevzniká.

41. Vzhľadom k dispozitívnej povahe úpravy zmluvy o úvere nie je vylúčené, aby doba, po ktorú je dlžník povinný platiť úrok, bola upravená dohodou strán odchýlne od výkladu . V zmluve je najmä možné dohodnúť, že dlžník je povinný platiť úrok z úveru od poskytnutia úveru do dohodnutej doby splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky, nie je v rozpore s .

42. V zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške 6,89 % ročne. Výšku dohodnutého úroku posúdil ako primeranú aj súd prvej inštancie, keď žalobcovi v súlade s petitom priznal úroky do dátumu predčasnej splatnosti vo výške 1.810,25 Eur, ktoré predstavovali úrok vo výške 6,89 % ročne a úroky z omeškania. V článku I. bod 2 zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli fixnú úrokovú sadzbu ku dňu podpísania zmluvy 6,69 % na obdobie 1 roka s tým, že po ukončení obdobia fixácie si dohodli pohyblivú úrokovú sadzbu. Záväzok dlžníkov platiť úroky splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s , pričom tak, ako to vyplýva z , sú dlžníci povinní zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazali a tento ich záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy.

43. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných úrokov a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho výzvy, zaslanej žalovaným v súlade so zmluvou o úvere, ide zároveň o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu od zmluvy o úvere pre omeškanie žalovaných s vrátením po sebe idúcich troch splátok podľa , čo však na súdom uvádzanú povinnosť žalovaného platiť zmluvné úroky z úveru len do zosplatnenia úveru nemá podstatnejší vplyv.

44. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ zmluva, resp. niektorá jej príloha obsahuje dojednanie o tom, že nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená, takéto dojednanie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa .

45. Povinnosť platiť úroky z omeškania tak bez ďalšieho vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj podľa , aj keď majú iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe (porovnaj rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. , z 27. 6. 2007, sp. zn. , a z 24. 7. 2014, sp. zn. , Komentár. 2. vydanie Praha:C. H. Beck, 2009, Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. až 880, str. 1551 a 1856).

46. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní primeranosti výšky úrokového zaťaženia nie je možné postupovať tak, že by sa obidve sadzby úrokov mohli spočítať a že by úroky z omeškania mali nahradiť od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany písomne zmluvne dohodli.

47. Na základe uvedeného odvolací súd vyslovil názor, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný vo výzve na predčasné platenie úveru žalobcom má jediný dôsledok, a to že deň splatnosti je zároveň dňom, ku ktorému žalobca od úverovej zmluvy odstúpil. Odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a dôsledky sú upravené priamo v , preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať a a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru.

48. Doručením výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanému, ktorý mešká s úhradou splátok na vrátenie celej časti dlhu, a to ako úveru, tak aj príslušenstva bez ohľadu na to, či žalobca svoj písomný

úkon nazve výzva na úhradu dlžnej sumy alebo oznámenie o zosplatnení je úkonom, ktorým sa zmluvný vzťah k určenému dátumu končí a má za následok vždy len zánik zmluvy jej odstúpením z dôvodu omeškania žalovaného ako dlžníka so splácaním úveru. Ten, kto poskytuje úver, môže v určitých zákonom predvídaných prípadoch požadovať predčasné splatenie úveru alebo jeho časti. Dochádza tak k tzv. zosplatneniu úveru. V prípade, že je splácanie úveru dohodnuté v splátkach a žalovaný niektorú splátku nezaplatí, má úverujúci právo na vyrovnanie celej pohľadávky. Jedná sa o stratu výhody splátok, ktorá je určitou sankciou za nesplnenie povinnosti úverovaného, na základe čoho sa stane splatným celý dlh. Strata výhody splátok však nenastáva automaticky, strany si ju musia dohodnúť v zmluve. Ďalšou podmienkou je včasné uplatnenie tohto práva úverujúcim, ktorý právo na vyrovnanie celej pohľadávky musí uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, napr. výzvou alebo žiadosťou o zaplatenie celého dlhu. Pokiaľ úverujúci toto právo uplatní, úverovaný má povinnosť zaplatiť celý dlh naraz, a to bez zbytočného odkladu od žiadosti úverujúceho. (uznesenie NS ČR z 23. 11. 2005, sp.zn. ).

49. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú, aby boli dlžníci pri omeškaní s vrátením úveru povinní platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu - odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa za dohodnutie záväzku poskytnúť úver). Zatiaľ čo povinnosť dlžníkov zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa . Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porovnaj rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. , z 27. 6. 2007, sp. zn. , a z 24. 7. 2014, sp. zn. ).

50. Keďže je v prejednávanej veci titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňoval svoje právo spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná osobitnou úpravou a zmluvné podmienky dojednané v zmluve o úvere uzatvorenej predovšetkým podľa a nasl. sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, je treba pri absencii inak prejavenej vôle v zmluve o úvere vychádzať z toho, že veriteľ má popri dojednaných zmluvných úrokoch ako úrokov z úveru nárok v prípade, že s vrátením úverových prostriedkov vrátane úrokov z úveru mešká, na zaplatenie úrokov z omeškania, pokiaľ bola ich výška zmluvne dohodnutá v dohodnutej výške, inak vo výške stanovenej zákonom.

51. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté tak, ako vyplýva z ust. .

52. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej druhej výrokovej vete v časti v ktorej zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 6,89 % ročne zo sumy 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru, t. j. za obdobie od 20.11.2018 do zaplatenia nie je správne, preto ho odvolací súd podľa zmenil tak, že žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku vo výške 6,89 % ročne zo sumy 1.868,37 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia tak, ako je to uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia.

53. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v nadväznosti na a . Žalobca mal v odvolacom konaní úspech plnom rozsahu. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovaným 1/ a 2/.

54. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

55. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).