Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-157-2020.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Subarea
65Ek/157/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: I., I..W..V.., X.: XX XXX XXX, I. I. H. XXX/XXX, XXX XX T., N. U.. N. &. N. - O., I..W..V.., X.: XX XXX XXX, I. I. N.. W. X, XXX XX Q., proti povinnému: P. (I.) O..I.., X.: XX XXX XXX, I. I. XXX XX W., o vymoženie 523,64 Eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 30 791 383, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Povinný je p o v i n n ý oprávnenému uhradiť náhradu účelne vynaložených trov vo výške 33,66 Eur s DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.01.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 523,64 Eur s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 64Cr/6/2017 zo dňa 03.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2019 a vykonateľnosť dňa 03.09.2019 v spojení s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 64Cr/6/2017 zo dňa 08.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2019.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 04.02.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Borisovi Sobolovskému. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.02.2020, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 08.02.2020.
3. Dňa 14.02.2020 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 12.02.2020. Povinný žiada zastaviť exekúciu z dôvodu jednostranného započítania vzájomnej pohľadávky.
4. Dňa 10.03.2020 doručil súdny exekútor súdu písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 12.02.2020, pričom k návrhu sa bližšie nevyjadril.
5. Dňa 12.03.2020 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí a žiada, aby sa v exekúcii naďalej pokračovalo. Oprávnený tvrdí, že k jednostrannému právnemu úkonu, ktorým malo byť oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok, nemohlo dôjsť, nakoľko tento sa nedostal do dispozície oprávneného, a teda nemohol vyvolať s ním spojené právne účinky. Taktiež oprávnený argumentuje tým, že dané jednostranné započítanie je neplatné a bez právneho významu, nakoľko
povinný nedisponuje spôsobilými pohľadávkami na započítanie. Svoje tvrdenia oprávnený opiera aj o uznesenie Ústavného súdu SR ÚS 393/25015-9 zo dňa 15.09.2015, z ktorého vyplýva, že nie je možné započítať pohľadávky, ktoré sú sporné, alebo ich dlžník pred samotným započítaním spochybnil, prípadne sú predmetom súdneho konania s judikovanými pohľadávkami, a teda pohľadávkami vykonateľnými.
6. Podľa § 61e Exekučného poriadku: „Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.“
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník: „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
13. Podľa § 581 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník: „Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.“
14. Podľa § 581 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník: „Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2“.
15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na
ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
17. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
19. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok povinného voči oprávnenej.
20. Judikovaná pohľadávka (pohľadávka osvedčená exekučným titulom) zaniká na základe rovnakých právnych skutočností ako pohľadávka, ktorá judikovaná nie je. Právne dôvody zániku záväzku (pohľadávky) sú napríklad splnenie dlhu (solutio). Dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novávca), dohoda o odpustení dlhu, započítanie vzájomných pohľadávok (compensatio) a iné. Právne dôvody zániku záväzkov sú všeobecne upravené v ust. § 599 až 587 zákona č. 40/964 Zb.
21. Ak právne skutočnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku nastali po vzniku exekučného titulu s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, exekučný súd exekúciu zastaví. Z tohto všeobecného pravidla (lex generalis) existuje výnimka zakotvená v ust. § 61e Exekučného poriadku (lex specialis). Exekučný súd exekúciu nezastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastalo jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného.
22. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za splnenia všetkých podmienok v zmysle cit. právnej úpravy (§ 580-§ 581 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník). Zánik nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny úkon niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Ide o prejav jedného z účastníkov adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie vzájomných pohľadávok (compensatio) môže nastať dohodou (dvojstranným právnym úkonom) alebo jednostranným právnym úkonom (kompenzačným prejavom). Vyššie uvedená výnimka zakotvená v ust. § 61e Exekučného poriadku sa neaplikuje na dohodu o započítaní. V prípade dohody o započítaní platí pravidlo, že exekučný súd exekúciu zastaví, ak došlo k (platnému) uzavretiu dohody o započítaní po vzniku exekučného titulu.
23. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tzn. pohľadávku tiež opatrenú exekučným titulom). Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného je prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav (právny úkon povinného) doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak povinný namieta započítanie judikovanej pohľadávky, avšak kompenzačný prejav ešte oprávnenému nedoručil, platí, že tento právny úkon je voči oprávnenému účinný od okamihu, keď sa o ňom dozvedel (§ 124 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok). Rovnako ako pri dohode o započítaní, aj pri jednostrannom započítaní judikovanej pohľadávky sa exekúcia zastaví aj vtedy, ak sa pohľadávky stretli ešte pred vznikom exekučného titulu, teda ak kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu spôsobil zánik vymáhaného nároku ex tunc (§ 580 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník).
24. Ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie povinného neprihliadne. Exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie.
25. Ust. § 61e Exekučného poriadku nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Z uvedeného je zrejmé, že v praxi môže nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje povinný voči oprávnenému žalobou v občianskoprávnom konaní.
26. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrenia oprávnenej dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvodný. Povinný však nepreukázal, že ku dňu začatia exekučného konania, disponoval exekučným titulom voči oprávnenej (t.j. povinný nedisponuje právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré zaväzuje oprávnenú vrátiť povinnému žalovanú sumu). Povinný si tak voči oprávnenému započítal pohľadávku, ktorá nie je priznaná vykonateľným exekučným titulom v súlade s ust. § 45 Exekučného poriadku, na podklade, ktorého by povinný mohol viesť exekúciu voči oprávnenému tak, ako je to uvedené v ust. § 61e Exekučného poriadku. Súd konštatuje, že k zániku pohľadávky oprávneného jednostranným započítaním nedošlo a vedenie exekúcie je tak naďalej dôvodné.
27. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa §199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
31. Úprava trov exekúcie oprávneného je osobitne vymedzená v ustanoveniach Exekučného poriadku, ktoré, okrem iného, ustanovujú, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní uhradil, a to v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie, resp. i v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie v prípade ak ide o zastúpenie pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že Exekučný poriadok predpokladá vznik trov najmä však na strane oprávneného. V rámci rozhodovania o trovách exekúcie je vcelku nevyhnutné zachovať a zohľadňovať zásady spravodlivosti súdneho konania.
32. Trovy účastníkov konania musia byť v spore v príčinnej súvislosti s ich procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaloženie musí byť priamo úmerné povahe uplatňovaného nároku či procesnej ochrany. Účelnosť trov konania sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky nevyhnutne potrebné na obranu či uplatňovanie práv účastníka konania.
33. Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko povinný nepreukázal odôvodnenosť svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho nemal v konaní žiadny úspech, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok právneho zástupcu oprávneného na náhradu trov exekučného konania, ktoré možno nepochybne považovať za preukázateľné, účelne vynaložené a odôvodnené. Oprávnený si uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Súd vyčíslil v trovy právneho zastúpenia na sumu 33,66 Eur (17,43 Eur + režijný paušál 10,62 Eur + 20% DPH). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 33,66 Eur s DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.