Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cr/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu STANOX s. r. o., so sídlom Hlavná 591/114, 911 05 Trenčín, IČO: 47 246 430, so sídlom Pisár & partners

- advokáti, s. r. o., so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 50 440 446, v mene ktorej koná konateľ

- advokát JUDr. Stanislav Pisár, proti žalovanému KAMEŇOLOMY, s. r. o., so sídlom Priemyselná 5, 915 17 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 121 358, právne zast. LG Legal, s. r. o., so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 47 255 692, v mene ktorej koná konateľ - advokát Mgr. Dušan Krošlák, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadený záujmovým združením právnických osôb Stály Rozhodcovský súd Banská Bystrica, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 744 718, sp. zn. SR054/2016 zo dňa 21. 11. 2016 z r u š u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 02. 2017, podanou na kauzálne nepríslušnom Okresnom súde Trenčín, domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, IČO: 45 744 718, sp. zn. SR054/2016 zo dňa 21. 11. 2016. Uviedol, že dňa 19. 12. 2016 bol žalobcovi doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, IČO: 45 744 718 (ďalej aj len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR054/2016, ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému istinu vo výške 34 482,56 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 6 896,51 Eur, ako aj úroky z omeškania. Žalobca so žalovaným dňa 15. 10. 2015 uzavrel Rámcovú kúpnu zmluvu č. N/0233/2015/ SP. V článku X. bod 3 sa zmluvné strany dohodli, že „všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy alebo ktoré súvisia s touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka táto zmluva, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov a platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o., IČO: 44 103 956, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 14652/S. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán obrátiť sa svojimi nárokmi na všeobecný súd. Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi Zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a vnútornými predpismi vybraného rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia tým, že takéto rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné“. Z uznesenia rozhodcovského súdu sp. zn. SR054/2016 jednoznačne a nevyvrátiteľne vyplýva, že aj napriek identickému názvu sa nejedná o jeden a ten istý Stály rozhodcovský súd, ktorý upravuje rozhodcovská doložka v Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 15. 10. 2015. S odvolaním sa na

verejný Zoznam rozhodcovských súdov vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici bol zriadený spoločnosťou Rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, s. r. o., IČO: 44 103 956, ktorý je vedený pod č. 48, nie je identický so Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, ktorého zriaďovateľom je Stály rozhodcovský súd Banská Bystrica, IČO: 45 744 718, vedený pod č. 160. Z uvedených dôvodov žalobca popiera existenciu a platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá by oprávňovala žalovaného predložiť žalobný návrh Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadeného záujmovým združením právnických osôb Stály rozhodcovský súd Banská Bystrica, IČO: 45 744 718. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že medzi ním a žalovaným nikdy nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, v predmetnej Rámcovej kúpnej zmluve ako ani v inom dokumente, ktorá by oprávňovala žalovaného podať žalobu Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadeného záujmovým združením právnických osôb Stály rozhodcovský súd Banská Bystrica, IČO: 45 744 718. Rámcová kúpna zmluva bola vyhotovená žalovaným, pričom žalobca nemal možnosť meniť jednotlivé ustanovenia predmetnej zmluvy. Rámcová kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 15. 10. 2015, a teda v dobe, keď rozhodcovský súd, na ktorý odkazovala rozhodcovská zmluva, už neexistoval. Napriek skutočnosti, že žalobca pri svojom prvom úkone vzniesol námietku o neexistencii platnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj poukázal na skutočnosť, že Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici nie je oprávnený rozhodovať spory medzi ním a žalovaným, tento vydal rozsudok, pričom svoju právomoc rozhodovať odôvodnil odvolaním sa na § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalobca považuje tento postup rozhodcovského súdu za nesprávny, nakoľko ustanovenie § 53b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. je zaradené do prechodných ustanovení k úpravám účinným k 01. 01. 2015, a to z dôvodu prechodu právomoci v prípade, ak pôvodný zriaďovateľ rozhodcovského súdu po tomto dátume nespĺňa podmienky podľa platných právnych predpisov. Žalobca má za to, že ak bola rozhodcovská zmluva uzavretá po 01. 01. 2015 a táto odkazuje na rozhodcovský súd, ktorý po 01. 01. 2015 nespĺňal podmienky vyplývajúce z platných právnych predpisov, dokonca pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy tento už neexistoval, nie je možné odvodzovať právomoc Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici od ustanovenia § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že dodanie tovaru sa uskutoční na základe objednávky žalobcu, ktorú žalovaný potvrdí. Žalovaný bol v zmysle potvrdenej objednávky č. 15003 vystaviť faktúry výhradne do výšky 10 000,-- Eur. Žalovaný fakturoval čiastku, ktorá presahuje najvyššiu dohodnutú čiastku 10 000,-- Eur. Žalobca má za to, že rozhodcovský súd nesprávne posúdil predložené dôkazy, jeho rozhodnutie je arbitrárne a v rozpore s platnými právnymi predpismi.

2. Podaním zo dňa 23. 01. 2018 (§ 167 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že z výpisu Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici vedeného v registri rozhodcovských súdov zriadenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v časti „Poznámka“ jednoznačne vyplýva, že „Členom zriaďovateľa sa stal pôvodný zriaďovateľ: Rozhodcovský súd Banská Bystrica s. r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 103 956, ktorý zriadil pôvodný stály rozhodcovský súd: Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, Horná 13, 974 01 Banská Bystrica (por. č. 48).“. Na základe uvedeného preto možno jednoznačne konštatovať, že Stály rozhodcovský súd registrovaný pod č. 160 je nástupcom Stáleho rozhodcovského súdu pod č. 48. Pre spresnenie žalovaný uvádza, že zriaďovateľom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sa stalo záujmové združenie právnických osôb Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, IČO: 45 744 718 (zriadené dňa 16. 12. 2014), pričom jeho zakladateľmi sú Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o. a Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o., IČO: 44 103 956 - pôvodný zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici. S poukazom na § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. žalovaný považuje vzhľadom na predmet tohto konania za podstatné zistiť, či boli splnené nasledovné zákonom predpokladané skutočnosti: a) či rozhodcovská zmluva odkazuje na Stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 01. 01. 2015 podmienky ustanovené Zákonom pre zriaďovateľa nového Stáleho rozhodcovského súdu, b) či sa pôvodný zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu stal členom iného zriaďovateľa nového Stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky. Zo skutkového a právneho stavu jednoznačne vyplýva, že obidve zákonné podmienky boli splnené, a preto v zmysle § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový Stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. Prechodné ustanovenie uvedené v § 54b Zákona č. 244/2002 Z. z. k úpravám účinným od 01. 01. 2015 nevyžaduje pre aplikáciu § 54b ods. 3, aby rozhodcovská doložka alebo zmluva bola uzavretá pred 01. 01. 2015. Nemôže byť teda dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku len samotná skutočnosť, že zmluva bola uzavretá po nadobudnutí účinnosti prechodných ustanovení uvedených v § 54b Zákona č. 244/2002 Z. z.. Súd by mal skúmať, či Stály rozhodcovský súd v Banskej

Bystrici spĺňal ku dňu vydania napadnutého rozsudku podmienky ustanovené citovaným zákonom (§ 54b ods. 2) a či boli splnené podmienky uvedené v § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z., na základe ktorých je možné konštatovať, že pôvodný zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu sa stal členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, a teda platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový Stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. Z výpisu z registra rozhodcovských súdov však jednoznačne vyplýva, že Stály rozhodcovský súd registrovaný pod č. 160 je nástupcom Stáleho rozhodcovského súdu pod č. 48, a teda nie je pravda, že v čase uzavretia rámcovej zmluvy táto odkazovala na rozhodcovský súd, ktorý už neexistoval. Stály rozhodcovský súd nikdy neprestal existovať, došlo len k zmene zriaďovateľa, a to spôsobom predpokladaným zákonom. Navyše, žalobca sa v čase uzavretia zmluvy už mohol z verejne dostupných zdrojov presvedčiť, či sa pôvodný zriaďovateľ stal členom iného zriaďovateľa, a teda či je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Pri uzavretí zmluvy rozhodcovskú doložku nenamietal. Žalobca až potom, ako mu bola doručená žaloba, začal spochybňovať rozhodcovskú doložku a tiež ďalšie skutočnosti, výlučne s cieľom oddialiť zaplatenej dlžnej sumy. Žalovaný v žalobe o zaplatenie označil len objednávku č. 15003 z dôvodu, že zvyšné objednávky už realizoval žalobca telefonicky prostredníctvom zodpovednej osoby. Faktúry a dodacie listy predložené rozhodcovskému súdu sú aj za tovar z týchto telefonických objednávok.

3. Podaním zo dňa 07. 03. 2018 (§ 167 ods. 3 žalobca uviedol, že ustanovenie § 54b Zákona č. 244/2002 Z. z. bolo implementované do predmetného zákona Zákonom č. 366/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 244/2002 Z. z.. Z ustanovení jednotlivých právnych noriem obsiahnutých v Zákone č. 244/2002 Z. z. v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným je nesporné, že rozhodcovský súd, na ktorý sa odvoláva rozhodcovská doložka, v rozhodnej dobe uzatvorenia rozhodcovskej doložky, a teda 15. 10. 2015, nespĺňal podmienky uvedené v § 12 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Z ustanovenia § 54b Zákona č. 244/2002 Z. z. vyplýva, že sa jedná o prechodné ustanovenie (intertemporálne) k úpravám účinným od 01. 01. 2015. S poukazom na § 54b ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. jednoznačne vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle upraviť Zákonom č. 366/2014 Z. z. podmienky zriaďovania stálych rozhodcovských súd na území Slovenskej republiky, pričom stále rozhodcovské súdy museli spĺňať podmienky vyplývajúce z § 12 Zákona č. 244/2002 Z. z. najneskôr do 31. 03. 2015. Rámcová zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola nesporne uzatvorená dňa 15. 10. 2015, a teda viac ako 6 mesiacov potom, ako rozhodcovský súd uvedený v tejto zmluve nespĺňal podmienky § 12 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Rozhodcovský súd, na ktorom sa dohodli zmluvné strany, v dobe podpisu zmluvy neexistoval a nebol evidovaný ako aktívny v príslušných registroch Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Je nepochybné, že rozhodcovský súd dohodnutý v rozhodcovskej doložke medzi žalobcom a žalovaným, v čase podpísania Rámcovej zmluvy neexistoval, a teda ani nemohol vykonávať rozhodovaciu činnosť medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nesprávne odvodzuje právomoc rozhodcovského súdu z ustanovenia § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Zo samotného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zákonodarca mal na mysli rozhodcovské zmluvy, ktoré vznikli pred účinnosťou Zákona č. 366/2014, a teda zmluvy uzatvorené pred 01. 01. 2015, čo vyplýva zo samotného zaradenia tejto právnej normy medzi prechodné (intertemporálne) ustanovenia. Určite však nemal v úmysle reparovať stav rozhodcovských doložiek uzatvorených po platnosti tohto zákona, ktoré sa odvolávajú na Stály rozhodcovský súd, ktorý pri uzatváraní už neexistuje. Obsahom prechodných ustanovení je intertemporalita, čiže režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. V čase pôsobenia prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla, a naopak dočasne sa nepoužívajú neskoršie normy, ktorých platnosť a účinnosť vznikla. Nastáva teda situácia, počas ktorej právne vzťahy, ktoré vznikli na podklade skoršieho „lex prior“ právneho predpisu pretrvávajú aj za účinnosti neskoršieho právneho predpisu „lex posterior“. „Intertemporálne (prechodné) ustanovenia tvoria „neoddeliteľnú súčasť takmer každej právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy“. Takto definoval „intertempolariu“ Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze k sp. zn. 25/5 zo dňa 07. 06. 2006. Rámcová zmluva zo dňa 15. 10. 2015 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená po účinnosti Zákona č. 366/2014 Z. z., a teda na tento prípad sa ustanovenie § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. v žiadnom prípade nevzťahuje.

4. Dňa 21. 03. 2018 súd žalobcovi (právny zástupca - § 110 ods. 1 doručoval podanie žalobcu zo dňa 07. 03. 2018 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie

skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu (§ 167 ods. 4 . Listiny boli právnemu zástupcovi doručené do elektronickej schránky (§ 105 ods. 1 dňa 25. 03. 2018. V určenej lehote, ani následne, sa žalovaný k veci už písomne nevyjadril.

5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 29. 05. 2018, na ktorý sa strany sporu (právni zástupcovia) dostavili.

6. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu, na základe čoho aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Hoci v súdnom konaní súd nevykonáva dôkazy bez návrhu (§ 185 ods. 2 , keďže súd má prejednávanú vec aj právne posúdiť a aj v odôvodnení rozsudku súd uvádza ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 a keďže v danom prípade nešlo o spor, ktorý by vyplýval len z vlastných vzťahov sporových strán, pre potreby rozhodnutia v danej veci si konajúci všeobecný súd vyžiadal aj celý spisový materiál rozhodcovského súdu (článok 3 a článok 4 , pričom dôkaz spisom rozhodcovského súdu navrhol vykonať aj žalobca.

7. Z dôkazných prostriedkov žalobcu, ako aj zo spisového materiálu Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, zriadeného zriaďovateľom Stály Rozhodcovský súd Banská Bystrica, Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 744 718 (ďalej aj len „Stály rozhodcovský súd“ alebo „Rozhodcovský súd“), súd považoval za zistené, že dňa 30. 09. 2016 bola rozhodcovskému súdu doručená žaloba spoločnosti KAMEŇOLOMY s. r. o., Nové Mesto nad Váhom, t. j. žalovaného v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cr 6/2017 (ďalej len „žalovaný“) proti spoločnosti STANOX s. r. o., Trenčín, t. j. žalobca v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cr 6/2017 (ďalej len „žalobca“) o zaplatenie sumy 34 482,56 Eur istiny s príslušenstvom a zmluvnej pokuty v sume 6 896,51 Eur.

8. Uznesením sp. zn. SR054/2016 zo dňa 03. 10. 2016 rozhodcovský súd žalobcovi doručoval návrh na začatie konania - žalobu s prílohami a uložil mu, aby v lehote 10 dní predložil rozhodcovskému súdu písomne žalobnú odpoveď, v ktorej je povinný vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe a je povinný v žalobnej odpovedi označiť a predložiť dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opiera a ktoré navrhuje vykonať.

9. Žalobnou odpoveďou zo dňa 02. 11. 2016 žalovaný poprel existenciu a platnosť rozhodcovskej doložky.

10. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 054/2016 zo dňa 21. 11. 2016 rozhodcovský súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 34 482,56 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 6 896,51 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov vo výške 40,-- Eur, špecifikovaný úrok z omeškania a trovy rozhodcovského konania vo výške 3 211,37 Eur, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, a to aj s odôvodnením, že s poukazom na § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa zákona iným zriaďovateľom, teda na Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriaďovateľom ktorého je záujmové združenie právnických osôb Stály rozhodcovský súd Banská Bystrica, so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 45 744 718.

11. Súd ďalej považoval za zistené, že dňa 15. 10. 2015 žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka Rámcovú kúpnu zmluvu č. N/0233/2015/SP. Článok X. zmluvy upravoval Záverečné ustanovenia, keď podľa článku X. bod 3 zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z danej zmluvy alebo ktoré súvisia s danou zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka daná zmluva, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov a platnosť, výklad, zánik danej zmluvy alebo danej rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská

Bystrica, s. r. o., IČO: 44 103 956, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 14652/S.

12. Z verejne dostupného registra stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky súd považoval za zistené, že pod č. 160 je zapísaný Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici s adresou Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, ktorého zriaďovateľom je Stály Rozhodcovský súd Banská Bystrica, Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 744 718. Rozhodcovský súd je zapísaný so stavom aktívny a v poznámke je uvedené: Členom zriaďovateľa sa stal pôvodný zriaďovateľ: Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 103 956, ktorý zriadil pôvodný stály rozhodcovský súd: Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, Horná 13, 974 01 Banská Bystrica (por. č. 48).

13. Z verejne dostupného registra stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky súd považoval za zistené, že pod č. 48 je zapísaný Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici adresa Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, ktorého zriaďovateľ je Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 103 956. Rozhodcovský súd je zapísaný so stavom neaktívny a v poznámke je uvedené: Zriaďovateľ: Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o. sa stal členom zriaďovateľa: Stály Rozhodcovský súd Banská Bystrica, Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 744 718, ktorý zriadil nový stály rozhodcovský súd: Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, Horná 13, 974 01 Banská Bystrica (por. č. 160). Zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu splnil podmienky podľa § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení Zákona č. 366/2014 Z. z. a stal sa členom nového zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu ako právneho nástupcu zapísaného pod por. č. 160 v zozname stálych rozhodcovských súdov.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 54b ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. decembri 2014.

Podľa § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde.

14. V konaní nebolo sporné (§ 151 ods. 1 , že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR054/2016 zo dňa 21. 11. 2016, bol žalobca, v procesnom postavení žalovaného, vo vzťahu k žalovanému, v procesnom postavení žalobcu, zaviazaný na splnenie špecifikovanej povinnosti, teda žalobca ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 01. 12. 2016, čo potvrdil na doručenke a keďže žaloba na začatie tohto súdneho konania bola súdu doručená dňa 17. 12. 2017, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Trenčín na č.l. 1 spisu a bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 16. 02. 2017, čo vyplýva z poštovej obálky, ktorou bola žaloba doručovaná, súd považoval za preukázané, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 41 Zákona č. 244/2002 Z. z.). V tejto súvislosti súd poukazuje

na skutočnosť, že hoci žaloba bola podaná na kauzálne nepríslušný Okresný súd Trenčín, postúpením veci Okresnému súdu Banská Bystrica, právne účinky spojené s podaním žaloby zostali zachované (§ 43 ods. 3 .

15. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neexistencie a neplatnosti rozhodcovskej doložky, keď rozhodcovský súd, na ktorom sa zmluvné strany dohodli, v dobe podpisu rozhodcovskej zmluvy nespĺňal zákonné podmienky, neexistoval a nebol evidovaný ako aktívny a prechodné ustanovenie § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. sa na daný prípad nevzťahuje.

16. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že Stály rozhodcovský súd, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, je nástupcom Stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom sa strany dohodli a s poukazom na § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený iným zriaďovateľom.

17. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 15. 10. 2015 k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy č. N/0233/2015/SP a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že v článku X. bod 3 zmluvy sa dohodli, že vzniknuté spory predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o., IČO: 44 103 956, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 14652/S. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že žalovaný predložil spor na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, zriadeného zriaďovateľom Stály Rozhodcovský súd Banská Bystrica, Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 744 718.

18. Podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014 zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd mohla právnická osoba (§ 12 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014), teda akákoľvek právnická osoba. Podľa právnej úpravy účinnej od 01. 01. 2015 zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len záujmové združenie právnických osôb, národný športový zväz, Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor, alebo komora zriadená zákonom (§ 12 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2015).

19. Strany sporu ako zmluvné strany Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 15. 10. 2015 v článku X. bod 3 Zmluvy dohodli, že spory predložia Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 44 103 956, na základe čoho súd považoval za preukázané, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu (§ 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.) odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený právnickou osobou vo forme obchodnej spoločnosti (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ku dňu 15. 10. 2015 však už právnická osoba, a teda ani právnická osoba vo forme obchodnej spoločnosti, nemohla byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu, keďže mohla byť zriaďovateľom rozhodcovského súdu len do 31. 12. 2014 (§ 12 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2015).

20. Je potom pravda, že zákonodarca stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pred 01. 01. 2015 určil zákonnú lehotu troch mesiacov od 01. 01. 2015, aby splnil zákonné podmienky pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. 12. 2014 (§ 54b ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

21. V konaní nebolo sporné, že zriaďovateľ Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 44 103 956 sa po dátume 01. 01. 2015 stal členom zriaďovateľa Stály Rozhodcovský súd Banská Bystrica, Banská Bystrica, IČO: 45 744 718, teda členom zriaďovateľa, ktorý od 01. 01. 2015 spĺňal zákonné podmienky, keďže bol záujmovým združením právnických osôb, na základe čoho súd považoval za preukázané, že Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, ktorého zriaďovateľom je záujmové združenie právnických osôb Stály Rozhodcovský súd Banská Bystrica, Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 744 718, je zo zákona právnym nástupcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 44 103 956.

22. Vzhľadom na zmenu zákonných podmienok pre zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov, zákonodarca súčasne upravil, že ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa predpisov účinných do 01. 01. 2015, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 01. 01.

2015 podmienky ustanovené zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený iným zriaďovateľom (§ 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

23. Ustanovenia zákona sa vždy vykladajú nielen jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach. Keďže ustanovenie § 54b Zákona č. 244/2002 Z. z. je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01. 01. 2015, zhodne s názorom žalobcu, aj súd uvádza, že úmyslom zákonodarcu nebolo „reparovať“ rozhodcovské zmluvy uzavreté po dátume 01. 01. 2015. Ako správne uviedol aj žalobca, vždy účelom a zmyslom prechodného zákonného ustanovenia je plynulý prechod z platného a účinného režimu právnej úpravy do nového právneho režimu. Ak ustanovenie § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. malo zabezpečiť „prechod“ do právnej úpravy účinnej od 01. 01. 2015, aj rozhodcovská zmluva, ktorá odkazovala na stály rozhodcovský súd zriadený podľa dovtedajších predpisov, t.j. odkazovala na rozhodcovský súd zriadený podľa predpisov účinných do 31. 12. 2014, musela byť uzatvorená do 31. 12. 2014. Účelom a zmyslom ustanovenia § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. teda bolo zabezpečiť, aby nestratili svoju účinnosť rozhodcovské zmluvy, ktoré odkazovali na rozhodcovský súd, ktorý v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy spĺňal zákonné podmienky a ktorý prestal spĺňať zákonné podmienky v dôsledku zmeny právnej úpravy účinnej od 01. 01. 2015. Pre aplikáciu § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. teda bolo potrebné nielen splnenie podmienky, aby rozhodcovská zmluva odkazovala na stály rozhodcovský súd zriadený podľa predpisov účinných do 31. 12. 2014, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 01. 01. 2015 podmienky ustanovené Zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a splnenie podmienky, aby sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stal členom iného zriaďovateľa nového Stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, tak ako to vo vyjadrení k žalobe uviedol žalovaný, ale bolo potrebné aj splnenie podmienky, aby samotná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená do 31. 12. 2014.

24. Súd podporne poukazuje aj na Dôvodovú správu k Zákonu č. 336/2014 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Zákon č. 244/2002 Z. z. a ktorým aj bolo zavedené ustanovenie § 54b Zákona č. 244/2002 Z. z. a podľa ktorej „1. januára 2015 nadobúda nová právna úprava účinnosť, všetky nové stále rozhodcovské súdy musia byť zriadené podľa nových predpisov. Prechodné ustanovenia sa majú aplikovať primerane aj na novú právnu úpravu (prebiehajúce spory a podobne).“ (k § 54b ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.), „Inštitucionálny reštart doterajších stálych rozhodcovských súdov. Zriaďovatelia, ktorí nespĺňajú podmienky stanovené týmto zákonom pre zriadenie stálych rozhodcovských súdov ich musia splniť v priebehu šiestich mesiacov (napríklad sa stať členmi združenia). V prípade márneho uplynutia lehoty sa rozhodcovské zmluvy nestávajú neplatnými, iba sa inštitucionálna arbitráž mení na ad hoc arbitráž.“ (k § 54b ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a „Pretrvanie účinkov doterajších rozhodcovských zmlúv v prípade, ak ich zriaďovateľ prestáva spĺňať podmienky novej právnej úpravy. Predpokladá sa, že doterajší zriaďovateľ sa môže združiť napríklad do záujmového zoskupenia právnických osôb a rozhodcovská zmluva odkazujúca na pôvodný stály rozhodcovský súd sa bude považovať za odkazujúcu na tento nový stály rozhodcovský súd. Nie je pritom nevyhnutné, aby bolo jeho označenie totožné, keďže aj doterajšia prax pripúšťa možnosť zmeny názvu stáleho rozhodcovského súdu.“ (k § 54b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

25. Ak teda dňa 15. 10. 2015 žaloba a žalovaný uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, ktorá odkazovala na stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ od 01. 01. 2015 nespĺňal podmienky ustanovené Zákonom č. 244/2002 Z. z. v znení zákona č. 336/2014 Z. z. pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu a ktorý stály rozhodcovský súd nemohol podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. , teda podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ku dňu 15. 10. 2015 vykonávať činnosť a byť aktívnym rozhodcovským súdom, ide o rozhodcovskú zmluvu, ktorá odporuje Zákonu č. 244/2002 Z. z. a právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

26. Pre posúdenie a vyhodnotenie platnosti danej rozhodcovskej zmluvy bolo irelevantné, že žalovaný svoju žalobu predložil na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu, ktorý sa ex lege stal právnym nástupcom rozhodcovského súdu, na ktorý odkazovala rozhodcovská zmluva. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, už ku dňu uzatvorenia zmluvy odkazovala na rozhodcovský súd, ktorý nespĺňal zákonné podmienky ustanovené pre zriaďovateľa, nebolo možné zhojiť tým, že žalovaný žalobu na rozhodcovský súd, členom zriaďovateľa ktorého sa stal rozhodcovský

súd, na ktorý odkazovala rozhodcovská zmluva. Keďže rozhodcovská zmluva pre svoju platnosť zo zákona vyžaduje písomnú formu (§ 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.), bolo potrebné, aby medzi žalobcom a žalovaným ako stranami rozhodcovskej zmluvy došlo k uzatvoreniu právne perfektnej rozhodcovskej zmluvy, a teda k uzatvoreniu zmluvy odkazujúcej na rozhodcovský súd spĺňajúci zákonné podmienky pre zriaďovateľa.

27. Vychádzajúc zo zákonnej definície dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd dospel k záveru, že skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže odkazuje na stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ už v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nespĺňal zákonné podmienky a na ktorú skutočnosť neprichádza do úvahy ani aplikácia prechodného zákonného ustanovenia § 53b ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z., je potrebné subsumovať pod preukázanie zákonného dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona č. 244/2002 Z. z., teda že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, a teda že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

28. Súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nebola dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku len samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá po nadobudnutí účinnosti prechodných ustanovení uvedených v § 54b Zákona č. 244/2002 Z. z., tak ako to uviedol žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ale dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bola skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzavretá po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 366/2014, ktorým sa menil a dopĺňal Zákon č. 244/2002 Z. z., odkazovala na rozhodcovský súd, ktorý už nespĺňal podmienky ustanovené zákonom pre stále rozhodcovské súdy a súčasne rozhodcovská zmluva bola uzavretá v čase, kedy už uplynula aj zákonná lehota, do ktorej stály rozhodcovský súd zriadený pred 01. 01. 2015 mohol splniť podmienky ustanovené zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. 12. 2014 (§ 53b ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

29. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. Súd preto v tomto civilnom sporovom konaní neprihliadal na tvrdenia žalobcu, že žalovaný bol oprávnený vystaviť faktúry výhradne do výšky 10 000,-- Eur, ani na vyjadrenie žalovaného k tomuto tvrdeniu, keďže tieto skutočnosti nepredstavujú dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku a posudzovanie týchto tvrdení ani nemôže byť predmetom posudzovania všeobecným súdom v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

30. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že hoci súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu vždy preskúma, či sú tu dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2 a § 50 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.), keďže v danom prípade žalobca ako účastník rozhodcovského konania preukázal dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom išlo o taký dôvod, že v prípade právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia, bude zo zákona pokračovať v konaní všeobecný súd, súd už ex offo nevyhodnocoval prípadnú danosť ďalšieho dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

31. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobe žalobcu vyhovel.

32. Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014, kedy zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo aj, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014) a kedy zákonodarca jednoznačne upravil, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z., pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe (§ 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014), zákonodarca v právnej úprave účinnej od 01. 01. 2015 síce upravil, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe (§ 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení), explicitne neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku neupravil (§ 40 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení). Keďže v danom prípade súd pri subsumovaní skutočnosti vedúcej k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku vychádzal z absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, v

prípade, že toto meritórne rozhodnutie nadobudne právoplatnosť vo výroku tak, ako bolo rozhodnuté a odôvodnené súdom prvej inštancie, bude sa mať za to, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, a teda ďalej bude pokračovať v konaní o žalobe žalovaného nie rozhodcovský, ale všeobecný súd.

33. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.