Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Bioplyn služby s. r. o., so sídlom Záhradná 8, 962 12 Detva, IČO: 47 072 032, zast. SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791 proti žalovanému AGROPODNIK Želovce, s. r. o., so sídlom Želovce 802, PSČ 991 06, IČO: 44 552 114, zast. Mgr. Andrea Legényová, advokátka, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš o zaplatenie 921,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -75 zo dňa 22. júla 2019 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -75 zo dňa 22. júla 2019 opravuje v záhlaví tak, že „IČO“ žalovaného správne znie: „44 552 114“.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -75 zo dňa 22. júla 2019 potvrdzuje.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zamietol žalobu v celom rozsahu. V druhej výrokovej vete rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania od žalobcu.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 20.03.2019 zaplatenia sumy 921,02 Eur s príslušenstvom z titulu ceny za poľnohospodárske práce vykonané pre žalovaného na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 07.08.2014. Na základe uvedenej zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 692014 na sumu 90.551,47 Eur, pričom neuhradená ostala časť z takto vyúčtovanej dohodnutej ceny vo výške 921,02 Eur.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom potvrdil uzavretie uvedenej zmluvy o poskytovaní služieb, ako aj vyúčtovanie celkovej sumy 90.551,47 Eur za vykonané služby. Žalovaný však uviedol, že vo vzťahu k dlžnej sume 921,02 Eur zaslal dňa 27.01.2015 žalobcovi jednostranný zápočet z dôvodu neuhradenej faktúry č. 1401016 vo výške 921,02 Eur splatnej dňa 29.12.2014 za dodanú motorovú naftu, pričom žalobca zápočet obdržal, nijakým spôsobom dodanú naftu nereklamoval, nenamietal výšku zaslanej faktúry, ako ani jednostranný zápočet. Žalovaný tvrdil, že došlo k zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom na základe jednostranného zápočtu. Žalovaný okrem pripojenia jednostranného zápočtu, výdajky a uvedenej faktúry za vyúčtovanie nafty navrhol aj oboznámenie sa so spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. , v rámci ktorého mala byť preukázaná existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ako aj doručenie jednostranného zápočtu.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca tvrdenie žalovaného v odpore v celom rozsahu poprel z dôvodu, že žalovaný síce priložil k odporu jednostranný zápočet, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal jeho doručenie do dispozície žalobcu, čo je nevyhnutné k platnému a účinnému započítaniu. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Žalobca predložil v konaní dohodu o započítaní zo dňa 27.01.2015, ktorou sa žalovaný snažil započítať svoju pohľadávku voči žalovanej pohľadávke, avšak táto dohoda bola podpísaná len žalovaným a nie aj žalobcom. Poukázal na to, že rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 13.04.2017 bola na žalobcu povolená reštrukturalizácia a následne dňa 12.12.2017 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu, pričom žalovaný si svoju pohľadávku, ktorú mienil započítať, do reštrukturalizácie neprihlásil a preto si ju po potvrdení reštrukturalizačného plánu nemôže uplatňovať v súdnom konaní.

5. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 27.01.2015 došiel do sféry dispozície žalobcu najneskôr dňom doručenia odporu, ku ktorému bol priložený podľa ako hmotnoprávny úkon žalovaného, ktorý je voči ostatným subjektom, teda aj voči žalobcovi, účinný od okamihu, kedy sa o ňom dozvedel. Súd prvej inštancie sa však stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ZoKR) žalovaný svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 921,02 Eur z titulu dodanej motorovej nafty v reštrukturalizácii neuplatnil, pričom po potvrdení reštrukturalizačného plánu ku dňu 19.12.2017 v Obchodnom vestníku č. 241/2017 už nie je možné vymáhať pohľadávky veriteľa voči žalobcovi, pričom pod vymáhaním je potrebné rozumieť uplatnenie týchto pohľadávok na súde vrátane žaloby, vzájomnej žaloby či hmotnoprávnej námietky. K účinnému započítaniu pohľadávok na základe jednostranného zápočtu žalovaného, ak by k doručeniu tohto zápočtu došlo až v rámci tohto súdneho konania, ktoré sa začalo po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom, preto nemohlo dôjsť. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal otázkou, či došlo k doručeniu jednostranného zápočtu žalovaného žalobcovi pred potvrdením reštrukturalizačného plánu a za tým účelom sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. .

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. súd prvej inštancie zistil, že v tomto konaní vystupovali žalobca a žalovaný v rovnakom procesnom postavení. Žalobca sa v ňom od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 5.812,42 Eur z titulu ceny za vykonané poľnohospodárske práce na základe totožnej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 07. 08. 2014 a na základe totožnej faktúry č. 692014 na sumu 90.551,47 Eur, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania.

7. Okresný súd zistil, že žalobca v žalobe v konaní sp. zn. uviedol, že faktúra bola žalovaným postupne čiastočne uhrádzaná, ako aj čiastočne jednostranne žalovaným započítaná podľa priloženého výpisu z účtovníctva. Žalobca ako prílohu k žalobe v tomto konaní predložil likvidáciu vystavenej faktúry č. 692014, pričom ako dlžná suma k likvidácii je uvedená čiastka 5.812,42 Eur s tým, že táto faktúra bola čiastočne uhrádzaná, vrátane úhrady vo výške 921,02 Eur evidovanej žalobcom k 31. 12. 2014. Žalobca k žalobe v konaní sp. zn. priložil aj jednostranný zápočet pohľadávok žalovaného zo dňa 27. 01. 2015. Z vyjadrenia žalobcu na č. l. 54 spisu okresný súd zistil, že ku dňu podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie evidoval žalobca voči žalovanému pohľadávku z faktúry č. 1401017 na sumu 921,02 Eur. Z obsahu tohto spisu okresný súd zistil, že konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 17. 07. 2018 faktúru vo výške 921 Eur nerozporoval a na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok ju akceptoval. Do spisu predložil žalovaný svoju poštovú knihu, z ktorej vyplýva, že dňa 29. 01. 2015 odoslal žalobcovi (označený ako Bioplyn služby) zápočet. V spise sa nachádza aj poštový podací hárok žalovaného, z ktorého vyplýva, že dňa 29. 01. 2015 bola na poštu podaná zásielka, k čomu je dopísané „zápočet Bioplyn služby“.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na právoplatný rozsudok č. k. -152 zo dňa 13. 08. 2018, ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.812,42 Eur z titulu ceny za poľnohospodárske služby na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 07. 08. 2014. Poukázal na jeho odôvodnenie (odsek 12.), podľa ktorého jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 27. 01. 2015, ktorý bol adresovaný žalobcovi a dňa 29. 01. 2015 žalobcovi aj doručovaný, si žalovaný uplatnil na započítanie okrem iného aj peňažnú pohľadávku z titulu faktúry č. 1401016 vo výške 921,02 Eur splatnej dňa 29. 12. 2014. Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia v ten istý deň bola zo strany žalovaného vyhotovená aj dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok opatrená podpisom a pečiatkou konateľa žalovaného. Okresný súd odkázal aj na zhodnotenie skutkového stavu v tomto rozsudku podľa ktorého jednostranný zápočet žalovaného

bol žalobcovi doručený a súčasne mu bola doručená aj dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok z toho istého dňa, pričom pri započítaní malo dôjsť buď na základe dohody, a ak k dohode nedôjde mali nastať účinky jednostranného zápočtu, čo mal súd preukázané aj z toho, že jednostranný zápočet pohľadávok bol priložený k samotnej žalobe a na základe tohto zápočtu aj došlo k čiastočnému započítaniu pohľadávky vo výške 921,02 Eur, čo vyplýva z predloženého prehľadu úhrad faktúr, ktorú žalobca eviduje ako uhradenú v uvedenej výške ku dňu 31. 12. 2014. Okresný súd poukázal aj na tú časť odôvodnenia uvedeného rozsudku podľa ktorej konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že faktúra žalovaného vo výške 921,02 Eur nebola nikdy medzi stranami sporná. Tiež odkázal na odôvodnenie tohto rozsudku aj v tej časti, v ktorej súd konštatoval nepreukázanie tvrdenia žalobcu, že jednostranný zápočet bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený až na predsúdnom rokovaní.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobcovi bol doručený zápočet žalovaného ešte v roku 2015, teda pred potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom na žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie táto skutočnosť vyplýva z toho, že žalobca si pohľadávku z faktúry č. 692014 uplatňoval už v konaní , kde evidoval len sumu 5.812,42 Eur, ktorá mu bola aj súdom priznaná. V tomto konaní z titulu vystavenej faktúry č. 692014 žiaden ďalší dlh neevidoval. Priznaná suma v konaní vo výške 5.812,42 Eur predstavuje pohľadávku, ktorú mienil žalovaný započítať na základe f. č. 1401017, splatnej dňa 05.01.2015 z titulu nároku na náhradu škody, čo však súd ako relevantnú obranu neakceptoval v uvedenom konaní. Podľa okresného súdu skutočnosť, že žalovaný jednostranný zápočet žalobcovi riadne doručoval, vyplýva z dôkazov nachádzajúcich sa v spise . Podľa okresného súdu riadne doručovanie jednostranného zápočtu vyplýva z poštovej knihy žalovaného, kde eviduje jeho odoslanie ku dňu 29.01.2015 a z priloženého poštového podacieho hárku, podľa ktorého túto zásielku na poštu aj podal. Doručením prostredníctvom pošty sa jednostranný zápočet musel dostať do sféry dispozície žalobcu uložením zásielky na pošte, aj keby si ho žalobca neprevzal, pričom okresný súd odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo V 63/2005. Okresný súd dospel k záveru, že jednostranný zápočet bol žalobcovi riadne doručený, pretože už v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš sp.zn. žalobca týmto jednostranným zápočtom disponoval, keďže ho sám priložil k žalobe a mohol ho obdržať jedine od žalovaného, ktorý ho vyhotovil. Taktiež čiastočná úhrada f. č. 692014 žalovaným vo výške 921,02 Eur vyplýva z likvidácie vydaných faktúr predloženej samotným žalobcom v konaní sp.zn. , nakoľko presne túto sumu žalobca akceptoval ku dňu 31.12.2014, čo časovo zodpovedá splatnosti vystavenej faktúry žalovaného, ktorá mala nastať dňa 29.12.2014. Okresný súd poukázal aj na to, že sám žalobca v konaní pod sp.zn. existenciu pohľadávky žalovaného voči nemu v uvedenej sume nerozporoval ani vo svojich písomných podaniach, ani v ústnom prednese na pojednávaní. 10. Vzťah medzi stranami sporu posúdil súd prvej inštancie ako obchodno-záväzkový podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. a zmluvu o poskytovaní služieb považoval za zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák., keďže žalobca sa zaviazal vykonať určité dielo a žalovaný zaplatiť cenu za jeho vykonanie, pričom dielo spočívalo v poľnohospodárskych službách a cena bola dohodnutá v čl. II zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny, pričom obranu žalovaného posúdil podľa § 580 Obč. zák., t.j. spočívajúcu v tvrdení o zániku pohľadávky žalobcu v uplatnenej výške z dôvodu jednostranného zápočtu.

11. Okresný súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu z dôvodu ceny za vykonané poľnohospodárske práce zanikla jednostranným zápočtom pohľadávky žalovaného z titulu ceny za dodanú motorovú naftu v rozsahu 912,02 Eur, keďže ide o vzájomné pohľadávky strán sporu, ktoré sú rovnakého druhu (peňažné plnenie) a k ich stretu došlo splatnosťou neskôr splatnej pohľadávky, t.j. pohľadávky žalobcu, u ktorej splatnosť nastala dňa 09.01.2015. Okresný súd dospel k záveru, že jednostranný zápočet bol žalobcovi riadne doručený, nastali jeho účinky ako jednostranného adresného právneho úkonu podľa § 45 ods.1 Obč. zák. V tomto smere vyhodnotil ako irelevantné tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa pokúšal svoje pohľadávky so žalobcom započítať aj dohodou, ktorú žalobca nikdy nepodpísal, pretože pri započítaní môže ísť aj jednostranný právny úkon, na platnosť a účinnosť ktorého sa nevyžaduje súhlas druhej strany. Keďže dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu z titulu ceny za vykonané poľnohospodárske práce zanikla v rozsahu 921,02 Eur z dôvodu jej započítania, z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol, vrátane úrokov z omeškania z uplatnenej pohľadávky, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodu podľa . Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne posúdil jednostranný zápočet pohľadávky žalovaného. Podľa neho súd prvej inštancie nesprávne prihliadol na tvrdenie žalovaného, že jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 921,02 Eur podľa faktúry č. 1401016 vykonal žalovaný dňa 27.01.2015, kedy mal prostredníctvom Slovenskej pošty zaslať jednostranný zápočet na adresu žalobcu. Podľa žalobcu sa v uvedenej poštovej zásielke nenachádzal jednostranný zápočet, ale dohoda o vzájomnom započítaní zo dňa 27.01.2015 podpísaná žalovaným, ktorú však žalobca nepodpísal, čím nedošlo k platnému uzavretiu dohody o započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok.

13. Podľa žalobcu samotný právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 26.06.2019 uviedol, že nevie preukázať doručenie jednostranného zápočtu žalovaným do dispozičnej sféry žalobcu. Žalovaným nebol predložený relevantný podací lístok či doručenka, ktorá by potvrdzovala jeho tvrdenie o tom, že jednostranný zápočet sa dostal do sféry dispozície žalobcu a došlo k platnému započítaniu pohľadávok. Opätovne poukázal na to, že dňa 19.12.2017 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené rozhodnutie okresného súdu Banská Bystrica č.k. , ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu. Pretože žalobca si svoju pohľadávku z uvedenej faktúry vo výške 921,02 Eur neprihlásil do reštrukturalizácie žalobcu, pohľadávka žalovaného sa v súlade s § 120 ods.1 ZoKR stala nevymáhateľnou a potvrdením reštrukturalizačného plánu zanikla jej vymáhateľnosť, čím zaaniklo právo žalovaného započítať ju s akoukoľvek pohľadávkou žalobcu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie prevzal rozhodujúce tvrdenia zo spisu Okresného súdu Veľký Krtíš pod sp.zn. , keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že konateľ žalobcu mal uznať, že sa mu jednostranný žalovaného dostal do dispozície. Žalobca uviedol, že tieto skutočnosti popiera a boli popierané aj v konaní sp.zn. . Zdôraznil, že výpoveď konateľa žalobcu nemôže byť pre toto súdne konanie použitá ako rozhodujúci dôkaz z dôvodu, že v konaní pod sp.zn. o prejednávanom predmete sporu nerozhodoval Okresný súd Veľký Krtíš meritórne vo veci samej. O nároku žalobcu na zaplatenie 921,02 Eur rozhodol v uvedenom konaní konajúci súd prvého stupňa len procesne tak, že zamietol rozšírenie žaloby žalobcu. Konateľ žalobcu vypovedal v uvedenom predchádzajúcom konaní k rôznym otázkam súdu, ktoré sa ale primárne týkali jeho žalobného nároku v sume 5.812,42 Eur, ktorý mu v tomto konaní aj bol priznaný.

14. Žalobca ďalej tvrdil, že z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by sa jednostranný zápočet žalovaného dostal do sféry žalobcu pred potvrdením reštrukturalizačného plánu. Podľa neho existuje zásadný rozpor v konaní a tvrdení žalovaného, keď dňa 27.01.2015 poštovou zásielkou zasielal žalobcovi dohodu o vzájomnom započítaní a nie jednostranný zápočet. Žalobca sa nikdy nevyjadril, že by zasielal obidva dokumenty v jednej zásielke. Podľa žalobcu preto súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 24.1.2020. V ňom uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí a odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné.

16. Žalovaný považoval žalobu za akt vypočítavosti, ktorým sa žalobca mienil domôcť plnenia, na ktoré nemá právny nárok. O tomto jeho prístupe svedčí aj to, že v žalobe zamlčal, že žalobca prešiel reštrukturalizačným konaním. Až na pojednávaní pred prvostupňovým súdom po predbežnom právnom posúdení veci, keď právny zástupca žalobcu zistil, že zrejme nebude úspešný, prišiel so skutkovým tvrdením o reštrukturalizácii žalobcu. Žalovaný preto poukázal na skoršie konanie pred Okresným súdom Veľký Krtíš sp. zn. . V tomto konaní konateľ žalobcu po poučení, že bude vypovedať pravdu uviedol, že k započítaniu pohľadávky došlo ešte v roku 2015, že tento zápočet akceptoval a zaevidoval aj do účtovnej evidencie. Následne však právny zástupca žalobcu v odvolaní túto skoršiu výpoveď konateľa žalobcu sám spochybnil. Podľa žalovaného pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, už bola predmetom konania sp. zn. . Podľa žalovaného preto ide zo strany žalobcu podaním žaloby o zjavné zneužitie práva. Za vytrhnuté z kontextu považuje aj tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný nevie preukázať doručenie jednostranného zápočtu. Právny zástupca žalovaného však uviedol, že momentálne nedisponuje doručenkou, ktorou by bolo možné preukázať doručenie jednostranného zápočtu, čo ale neznamená, že jednostranný zápočet žalobcovi doručený nebol. Preto

právny zástupca žalovaného odkázal na konanie sp. zn. , v ktorom sa nachádzajú dôkazy preukazujúce realizáciu zápočtu v r. 2015, ktorý bol aj akceptovaný. Poukázal aj na likvidačný list z účtovnej evidencie v spise na č.l. 17 a jednostranný zápočet zo dňa 27.1.2015, ktorý bol predložený v tomto konaní samotným žalobcom bez toho, aby spochybňoval jeho platnosť a účinnosť. Ak by žalobca zápočet neakceptoval, neevidoval by vo svojej účtovnej evidencii uvedenú úhradu. Všetky uvedené dôkazy podľa žalovaného spochybňujú tvrdenia žalobcu o neexistencii jednostranného zápočtu.

17. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že zo spisu sp. zn. , ako aj z odôvodnenia rozsudku v tejto veci vyplýva, že medzi stranami konania bolo v tomto konaní nesporné, že k jednostrannému zápočtu predmetnej pohľadávky došlo a žalobca sa prostredníctvom konateľa výslovne na pojednávaní vzdal tohto nároku. Bol ďalej toho názoru, že v danej veci je daná prekážka res iudicata, keďže predmet tohto konania už bol riešený v konaní pod sp. zn. . Žalovaný uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

18. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.03.2020. Poukázal na to, že pri reštrukturalizačnom konaní žalobcu vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. sa jedná o vec, ktorú nebolo potrebné osobitne dokazovať, nakoľko oznámenie o začatí reštrukturalizačného konania, ako aj o povolení reštrukturalizácie boli riadne zverejnené v Obchodnom vestníku a žalovaný sa s touto skutočnosťou mohol oboznámiť. Zopakoval, že vo veci pred Okresným súdom Veľký Krtíš, sp. zn. sa nerozhodovalo o sume 921,02 Eur meritórne vo veci, ale len procesným rozhodnutím, keď súd zamietol rozšírenie žaloby žalobcu. V predmetnej veci sa konajúci súd dostatočne nezaoberal podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa doručovaním jednostranného zápočtu, či dohody o vzájomnom zápočte.

19. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.3.2020 v ktorom uviedol, že žalobca len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a v senáte bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 07.08.2014 zmluvu o poskytovaní služieb, ktorou sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného poľnohospodárske práce a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za uvedenú službu dohodnutú cenu. Za vykonané služby vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného faktúrou č. 692014 so splatnosťou 09.01.2015 dohodnutú cenu vo výške 90.551,47 Eur. Uvedené skutočnosti sporné medzi stranami sporu neboli. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že žalovaný dodal žalobcovi motorovú naftu na základe výdajky v celkovom množstve 720 litrov, za čo vyúčtoval na ťarchu žalobcu jej cenu fa č. 1401016 vo výške 921,02 Eur so splatnosťou 29.12.2014. Dňa 27.1.2015 vystavil žalovaný jednostranný zápočet voči faktúre žalobcu č. 692014 splatnej dňa 09.01.2015, ktorým okrem iného započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi z titulu fa 1401016 vo výške 921,02 Eur so splatnosťou 29.12.2014.

22. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. v rozsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v tomto konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil sumu 5.812,42 Eur ako neuhradeného zostatku z fa č. 692014 vystavenej na sumu 90.551,47 Eur. Jedná sa o totožnú faktúru, z ktorej si uplatňuje žalobca aj nárok v tomto súdnom konaní vo výške 921,02 Eur. Priamo v žalobe podanej v konaní sp. zn. samotný žalobca uviedol, že uvedená faktúra bola žalovaným postupne čiastočne uhrádzaná, ako aj čiastočne jednostranne žalovaným započítaná podľa priloženého výpisu z účtovníctva. K tejto žalobe samotný žalobca pripojil výpis z jeho účtovnej evidencie - „Likvidácia vydaných faktúr“, vyhotoveného ku dňu 16.11.2017, v zmysle ktorého je z fa č. 692014 evidovaná dlžná suma zo strany žalovaného vo výške 5.812,42 Eur. Z tejto účtovnej evidencie vyplýva zaevidovanie úhrady vo výške 921,02 Eur samotným žalobcom k 31.12.2014. Žalobca k uvedenej žalobe v konaní doručenej upomínaciemu súdu dňa 13.02.2018 pripojil aj

jednostranný zápočet pohľadávok žalovaného zo dňa 27.01.2015. V uvedenom konaní žalobca vo svojom vyjadrení na č. l. 54 uviedol, že ku dňu podania návrhu na podanie reštrukturalizácie evidoval voči žalovanému pohľadávku v sume 921,02 Eur podľa fa č. 1401017. Na pojednávaní dňa 17.07.2018 v konaní konateľ žalobcu uviedol, že faktúru vo výške 921,- Eur nerozporoval a na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok ju akceptoval. V uvedenom konaní na č. l. 108 predložil žalovaný výpis zo svojej poštovej knihy z ktorej vyplýva, že dňa 29.01.2015 odoslal žalobcovi zápočet a na č. l. 109 sa nachádza poštový podací hárok, z ktorého vyplýva, že dňa 29.01.2015 bola na poštu podaná zásielka s dodatkom „zápočet Bioplyn služby“.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 13.04.2017 povolil reštrukturalizáciu žalobcu, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 79/2017 zo dňa 25.04.2017. Dňa 19.12.2017 bolo v Obchodnom vestníku č. 241/2017 zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12.12. 2017 o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si svoju pohľadávku vo výške 921,02 Eur voči žalobcovi v reštrukturalizačnom konaní prihláškou neuplatnil.

25. Podľa (ďalej ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

26. Podľa (ďalej aj ) na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

27. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR), ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

28. Podľa § 155 ods. 2 ZoKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

29. Podľa (ďalej ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

30. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s jeho záverom o zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky na základe jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 27.01.2015. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

32. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu vychádzal zo skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie a preto nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

33. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní.

34. Súd prvej inštancie správne posúdil existenciu obchodno-záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a správne posúdil aj zmluvu uzavretú medzi nimi dňa 07.08.2014 ako zmluvu o dielo podľa a nasl. . Súd prvej inštancie správne posúdil aj to, že žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému v celkovej sume podľa uvedenej zmluvy vo výške 90.551,47 Eur podľa fa č. 692014 so splatnosťou 09.01.2015. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj zistený skutkový stav, keď žalovaným uplatnenú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 921,02 Eur podľa fa č. 1401016, na základe dodania nafty od žalovaného, neposúdil ako spornú. Súd prvej inštancie správne ustálil, že spornou otázkou v konaní je, či žalovaným vystavený jednostranný zápočet zo dňa 27.01.2015 na započítanie sumy 921,02 Eur ako pohľadávky žalovaného voči zostávajúcej časti neuhradenej pohľadávky žalobcu z fa č. 692014 bol žalobcovi doručený a či nastali jeho účinky pred potvrdením reštrukturalizačného plánu žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel z vykonaného dokazovania k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu tak, že žalovaný žalobcovi doručil jednostranný zápočet zo dňa 27.01.2015 pred potvrdením reštrukturalizačného plánu žalobcu súdom, je jeho vyhodnotenie zisteného skutkového stavu správne a žalobcom uvádzané dôvody v odvolaní neobstoja.

35. Z odvolania ako aj z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v rámci svojho procesného útoku ako reakcii na tvrdenia žalovaného o zániku uplatnenej pohľadávky na základe jednostranného zápočtu zo dňa 27.1.2015, namietal nevykonanie predmetného jednostranného zápočtu a nepreukázanie jeho doručenia do dispozície žalobcu. Namietal, že žalovaný nepreukázal, že sa žalobca o zápočte dozvedel (vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.03.2019 v spise na č. l. 30). Na pojednávaní dňa 26.06.2019 žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaný nepreukázal doručenie jednostranného zápočtu žalobcovi a tvrdil, že žalobca týmto jednostranným zápočtom nedisponuje. Okrem iného namietal, že na žalobcu bola povolená reštrukturalizácia a zároveň bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu. Pretože žalovaný si neuplatnil svoju pohľadávku v reštrukturalizácii, ktorú mienil vo výške 921,02 Eur započítať, potom potvrdením reštrukturalizačného plánu zanikla vymáhateľnosť pohľadávky podľa ZoKR, čo neumožňuje žalobcovi následne započítať túto pohľadávku v zmysle . V odvolaní žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal, že sa jednostranný zápočet žalovaného dostal do sféry dispozície žalobcu pred potvrdením reštrukturalizačného plánu.

36. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný nepreukázal doručenie jednostranného zápočtu zo dňa 27.01.2015 nezodpovedá obsahu spisu a vykonanému dokazovaniu. Z pripojeného spisu sp. zn. vyplýva, že žalobca si v tomto konaní voči žalovanému z uvedenej faktúry č. 692014 uplatnil sumu 5.812,42 Eur, avšak pôvodne nie aj sumu 921,02 Eur. Uvedená žaloba v konaní bola doručená upomínaciemu súdu Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.02.2018. Žalobca priamo v texte žaloby uviedol, že uvedená suma 90.551,47 Eur vyúčtovaná fa č. 692014 bola zo strany žalovaného postupne čiastočne uhrádzaná podľa priloženého výpisu účtovníctva, ako aj v časti jednostranne žalovaným započítaná. Samotný žalobca preto konštatoval v tejto žalobe doručenej na súd 13.02.2018 existenciu jednostranného zápočtu a z tejto skutočnosti žalobca aj vychádzal pri uplatnení uvedenej sumy 5.812,42 Eur s príslušenstvom. Prílohou tejto žaloby bol aj jednostranný zápočet žalovaného vystavený dňa 27.01.2015, na ktorý sa v texte žaloby odvolával. Pokiaľ v priebehu celého konania žalobca namietal nedoručenie jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 27.1.2015, je toto tvrdenie v rozpore s vykonaným dokazovaním a s obsahom pripojeného spisu . Tvrdenie žalobcu o tom, že jednostranný zápočet mu doručený nebol, že ním nedisponuje, že sa nedostal do jeho sféry dispozície je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že uvedený zápočet bol žalobcovi doručený, tento ho mal k dispozícii a už dňa 13.02.2018 ho pripojil ako prílohu k žalobe vo veci pod sp. zn. .

37. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj otázkou okamihu doručenia uvedeného jednostranného zápočtu. Vyriešenie uvedenej otázky je relevantné z dôvodu účinkov reštrukturalizačného konania na žalobcu a potvrdenia reštrukturalizačného plánu zverejneného v Obchodnom vestníku ku dňu 19.12.2017. Pokiaľ by v konaní bolo preukázané, že jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 27.01.2015 bol žalobcovi doručený po dátume 19.12.2017, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si uvedenú pohľadávku, ktorú použil na započítanie, neprihlásil do reštrukturalizácie žalobcu, stala by sa jeho pohľadávka okamihom potvrdenia reštrukturalizačného plánu nevymáhateľná, čo by bránilo, aby

po dátume 19.12.2017 mohol žalovaný účinne jednostranne započítať svoju pohľadávku voči žalobcovi v zmysle , pretože na zápočet je spôsobilá len taká pohľadávka, ktorú je možné uplatniť na súde. Okamihom potvrdenia reštrukturalizačného plánu nie je možné pohľadávku neprihlásenú prihláškou v reštrukturalizácii vymáhať, t.j. uplatniť na súde, čo znamená, že nie je spôsobilá na jednostranný zápočet v zmysle .

38. Už v konaní sp. zn. bol súčasťou súdneho spisu aj jednostranný zápočet vyhotovený žalovaným dňa 27.01.2015, ktorý k žalobe pripojil žalobca. Z obsahu tohto pripojeného spisu vyplýva, že v evidencii odoslaných zásielok eviduje žalovaný ku dňu 29.01.2015 zásielku pod označením „Zápočet - Bioplynslužby“ a zároveň žalovaný predložil aj podací hárok potvrdený Slovenskou poštou dňa 29.1.2015 o odoslaní zásielky s označením „zápočet bioplynslužby“. Žalobca predložil ako prílohu žaloby vo veci výpis z jeho účtovnej evidencie pod názvom „Likvidácia vydaných faktúr“, kde pri faktúre č. 692014 na sumu 90.551,47 Eur je žalobcom evidovaná úhrada vo výške 921,02 Eur ku dňu 31.12.2014, čo zodpovedá vyššie uvedenému jednostrannému zápočtu žalovaného na uvedenú sumu zo dňa 27.01.2015. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na výpoveď konateľa žalobcu vo veci na pojednávaní dňa 17.07.2018 v spise na č. l. 105, v ktorom uviedol, že faktúru vo výške 921,- Eur nerozporoval a na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok ju akceptoval.

39. Súd prvej inštancie dospel k záveru o preukázaní doručenia jednostranného zápočtu vypracovaného žalovaným dňa 27.01.2015 pred potvrdením reštrukturalizačného plánu vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených ním zistených skutkových okolností, t. j. z uplatňovania v konaní pôvodne sumy 5.812,42 Eur, z oznámenia žalobcu v tejto žalobe o vykonaní jednostranného zápočtu žalovaným, z disponovania týmto jednostranným zápočtom zo strany žalobcu už v konaní pri podávaní žaloby dňa 13.02.2018, z evidencie z poštovej knihy odoslaných zásielok žalovaného, z potvrdenia poštového podacieho hárku dňa 29.01.2015, z jednostranného zápočtu zo dňa 27.01.2015, z účtovnej evidencie žalobcu, podľa ktorej evidoval túto časť úhrady k 31.12.2014, ako aj z vyjadrenia samotného konateľa žalobcu na pojednávaní vo veci o nerozporovaní faktúry na 921,- Eur.

40. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení skutkovej situácie vychádzal zo všetkých vyššie uvedených listinných dokladov a vyjadrení strán sporu vo vzájomnej súvislosti. Tvrdenia žalovaného, že mu nebol doručený jednostranný zápočet, že ho nemal k dispozícii a že sa nedostal do sféry jeho dispozícii je v rozpore, ako už bolo uvedené, zo zisteným skutkovým stavom, keďže bol to samotný žalobca, ktorý ho k dispozícii mal už pri podávaní žaloby vo veci ku dňu 13.02.2018. Žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe akého úkonu, kedy a akým spôsobom mal nadobudnúť uvedený jednostranný zápočet, ktorým preukázateľne disponoval už pri podaní žaloby vo veci sp. zn. , pokiaľ mu nemal byť doručený na základe jeho odoslania žalovaným na pošte dňa 29.01.2015, čo žalobca namietal. Pokiaľ v konaní žalobca namietal, že tento jednostranný zápočet mu bol doručený až následne, a to pri predsúdnom rokovaní pred podaním žaloby v tomto konaní, toto tvrdenie, ako na to poukázal aj súd v právoplatnom rozsudku v uvedenom konaní, žalobcom preukázané nebolo.

41. Vychádzajúc zo všetkých dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa okresný súd postupoval správne, keď vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že jednostranným zápočtom žalobca disponoval pred potvrdením reštrukturalizačného plánu žalobcu, čím na základe jednostranného zápočtu, ktorý mal žalobca k dispozícii, došlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky v tomto konaní.

42. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcom predložený doklad z jeho účtovnej evidencie, a to „Likvidácia vydaných faktúr“, bol vystavený dňa 16.11.2017, t.j. pred zverejnením rozhodnutia súdu v Obchodnom vestníku o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu (19.12.2017), t. j. pred nadobudnutím účinkov potvrdenia tohto plánu voči pohľadávkam, ktoré neboli prihlásené v reštrukturalizácii. Samotný žalobca teda evidoval zánik tejto časti ním uplatnenej pohľadávky ešte pred potvrdením reštrukturalizačného plánu. Následne v žalobe podanej na súd dňa 13.02.2018 vo veci samotný žalobca konštatoval zánik časti svojej pohľadávky voči žalovanému na základe jednostranného zápočtu, ktorý ako prílohu k tejto žalobe aj priložil. Výsledkom vyhodnotenia týchto skutkových ako aj časových súvislostí je správny záver okresného súdu o preukázaní doručenia jednostranného zápočtu žalobcovi pred zverejnením rozhodnutia súdu v Obchodnom vestníku o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu. V rozpore s týmto záverom okresného súdu nie je ani skutočnosť, že žalobca ku dňu podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie evidoval voči žalovanému uvedený záväzok vo výške 921,02

Eur ako neuhradený zostatok z f.č. 692014, pretože je preukázané, že k dátumu 16.11.2017, ktorý predchádzal dňu zverejnenia rozhodnutia súdu v Obchodnom vestníku o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu (19.12.2017), už žalobca tento záväzok neevidoval a v následne podanej žalobe potvrdil jeho zánik na základe jednostranného zápočtu žalovaného, ktorý k žalobe aj pripojil. Samotné konanie žalobcu smeruje k logickému vyhodnoteniu skutkových a časových súvislostí, že žalobca evidoval zánik ním uplatnenej pohľadávky už k dátumu 16.11.2017, t.j. pred potvrdením reštrukturalizačného plánu žalobcu, a to z dôvodu jednostranného zápočtu žalovaného, čo uviedol samotný žalobca priamo v žalobe v konaní sp. zn. .

43. Vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov, a to knihy odoslaných zásielok, potvrdeného poštového podacieho lístku, účtovnej evidencie žalobcu, tvrdenia konateľa žalobcu v konaní v ich vzájomnej súvislosti súdom prvej inštancie o preukázaní doručenia jednostranného započítania pred zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcovi, je správne. Dôsledkom takéhoto vyhodnotenia zistených skutkových okolností je správny záver súdu prvej inštancie o zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky pred potvrdením reštrukturalizačného plánu z dôvodu jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 27.01.2015. Žalobcom uvádzané tvrdenia o nedoručení jednostranného zápočtu a o tom, že ním nedisponuje nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a vzhľadom na všetky dôkazy a tvrdenia strán sporu je vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie o preukázaní doručenia jednostranného zápočtu pred zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu správne. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď návrh žalobcu zamietol z dôvodu preukázania zániku ním uplatnenej pohľadávky na základe jednostranného zápočtu žalovaného doručeného žalobcovi pred zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku.

44. Tvrdenia žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne prevzal tvrdenia zo spisu o tom, že konateľ žalobcu mal uznať, že jednostranný zápočet sa mu dostal do dispozície je nesprávne a nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v ods. 8 - ôsmy riadok od konca poukázal na to, že konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že faktúra žalovaného vo výške 921,02 Eur nebola sporná. Tak isto v bode 9 napadnutého rozhodnutia, v poslednej vete poukazoval okresný súd len na to, že konateľ žalovaného nerozporoval ani v konaní existenciu pohľadávky žalovaného, avšak súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia to, že by žalobca a jeho konateľ uznali, že sa žalobcovi jednostranný zápočet žalovaného dostal do dispozície. To, že sa jednostranný zápočet dostal do sféry dispozície žalobcu preukazuje žaloba podaná žalobcom v konaní , kde samotný žalobca uvedený jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 27.01.2018 pripojil k žalobe.

45. Námietka žalobcu v odvolaní, že výpoveď konateľa žalobcu v konaní nemôže byť použitá ako rozhodujúci dôkaz v tomto súdnom konaní, keďže v predchádzajúcom konaní o pohľadávke 921,02 Eur meritórne rozhodované nebolo, nie je relevantná. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal predmetom sporu v konaní , ale skutkovými tvrdeniami a dokladmi týkajúcimi sa pohľadávky žalovaného vo výške 921,02 Eur a tam uvedených tvrdení a predložených listinných dokladov týkajúcich sa doručovania jednostranného zápočtu od žalovaného pre žalobcu.

46. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že v zásielke zo dňa 27.01.2015 mu bola doručovaná dohoda, ktorá ním nebola podpísaná a nie jednostranný zápočet, jedná sa o sporné tvrdenie žalobcom nepreukázané. Pri vyhodnotení všetkých dôkazov ako bolo uvedené vyššie, od obsahu žaloby vo veci , vrátane prílohy k tejto žalobe, ktorým bol jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 27.01.2015, cez knihu odoslaných zásielok, potvrdený podací hárok, výpis z účtovnej evidencie žalobcu, vyjadrenie konateľa žalobcu k pohľadávke žalovaného vo výške 921,08 Eur je záver súdu prvej inštancie o doručení jednostranného zápočtu pred potvrdením reštrukturalizačného plánu žalobcu správny a zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu.

47. Na základe uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že jednostranný zápočet žalovaného na 921,02 Eur zo dňa 27.01.2015 bol žalobcovi doručený pred zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu, t. j. pred dátumom 19.12.2017.

48. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu tvrdil, že v danej veci je prekážka res judicata, pretože o pohľadávke žalobcu vo výške 921,02 Eur sa už rozhodovalo v predchádzajúcom konaní ,

toto tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu. Ako správne poukázal žalobca vo svojich vyjadreniach, jeho procesný návrh na rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 921,02 Eur v konaní bol zamietnutý a predmetom konania a ani rozhodnutia vo veci samej preto nebol v uvedenom konaní nárok, ktorý si následne uplatnil žalobca touto žalobou, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím.

49. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu v dostatočnom rozsahu zisteného súdom prvej inštancie, vrátane jeho správneho vyhodnotenia skutkových zistení, ktorý bol podkladom pre správne prijatý záver o zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky na základe jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 27.01.2015, doručeného žalobcovi pred dňom zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu. Takto zistený skutkový stav bol predpokladom správneho právneho posúdenia o zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky na základe jednostranného započítania v dôsledku ktorého okresný súd žalobu zamietol.

50. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

51. Podľa (ďalej ) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

52. Žalobca označil IČO žalovaného v žalobe v súlade s výpisom z obchodného registra nasledovne:„44 552 114“. V záhlaví napadnutého rozhodnutia je IČO žalovaného uvedené nasledovne:„ 44 5552 114“. Keďže pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia okresného súdu došlo pri označení IČO žalovaného k chybe v písaní, odvolací súd v zmysle s použitím uvedený údaj v napadnutom rozhodnutí opravil v súlade s jeho označením v žalobe a so zápisom v obchodnom registri.

53. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j. aj voči druhej výrokovej vete, ktorou bolo rozhodnuté o tom, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania od žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa a priznal v celom rozsahu úspešnému žalovanému plný nárok na ich náhradu od žalobcu. Súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa úspešnosti žalovaného v konaní a odvolací súd potvrdil aj druhú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia, t. j. potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že ho priznal žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom konaní voči žalobcovi v celom rozsahu.

55. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).