Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5Co-64-2019.pdf
PDF · 161.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Z. XXX/XX, XXX XX A., zast. M.. A. E., advokátka so sídlom Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.365,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7Csp/18/2018-116 zo dňa 12.11.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.365,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 04.04.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3. Vyslovil, že žalobkyňa má nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 132 ods. 1; 187 ods. 1, 2; 191 ods. 1; 215 ods. 1; 267 ods. 3 CSP, §§ 3 ods. 1; 39; 44 ods. 1, 2; 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1, 2, 5; 54 ods. 1, 2; 107 ods. 1, 2; 451; 457; 517 ods. 2; 563 Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 2; 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
5. Konštatoval, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy dňa 26.07.2012 v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
6. Právny vzťah strán sporu súd prvej inštancie posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že úverová zmluva zo dňa 26.07.2012 obsahuje iné údaje v časti vyznačenej spotrebiteľom v bode 5., ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere a iné v akceptácii návrhu zo strany dodávateľa v bode 6. zmluvy, ako údaje o schválenom revolvingovom úvere, a to pokiaľ ide o výšku RPMN. Žalobkyňa podpísala zmluvu po vyplnení bodu 5. dňa 24.07.2012 a žalovaný ju podpísal po vyplnení bodu 6. dňa 26.07.2012. Vyplnenie bodu 6. žalovaným je s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo však žalobkyňa neakceptovala, preto nedošlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu, a teda k vzniku úverovej zmluvy. Ani oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.07.2012 nie je dvojstranným právnym úkonom.
8. S poukazom na kogentné ustanovenie § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať náležitosti uvedené v ods. 2 tohto ustanovenia. Žalovaný nepreukázal riadne uzatvorenie zmluvy v písomnej forme so všetkými zákonnými náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a finančné prostriedky poskytol žalobkyni bez právneho dôvodu.
9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol reálne žalobkyni sumu 1 132,51 Eur (žalovaný si oproti úveru započítal poplatok za poskytnutie služby 367,49 Eur) a žalobkyňa doposiaľ vrátila sumu 3.498,06 Eur. Žalovaného súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie sumy 2.365,55 Eur (3.498,- Eur - 1.132,51 Eur), ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré prijal od žalobkyne bez právneho dôvodu. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške od 04.04.2018 do zaplatenia, teda od doručenia žaloby žalovanému, pričom žalobu je potrebné považovať za výzvu na zaplatenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Súd zamietol žalobu v nepatrnej časti úrokov z omeškania za obdobie od 01.04.2017 do 03.04.2018.
10. Žalovaný si započítal na sumu 1 500,- Eur neprijateľnú odplatu vo výške 367,49 Eur, pričom neprijateľnosť tejto odplaty už bola opakovane judikovaná. Bod 8 je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, dohoda o poskytnutí služby nebola medzi stranami individuálne dohodnutá a žalobkyňa pred podpisom samotnej revolvingovej zmluvy nemala možnosť vylúčiť túto časť textu zo zmluvy. Možnosť žalobkyne ovplyvniť obsah vopred pripravených zmluvných podmienok predložených žalovaným na podpis je úplne iluzórna. Predmetom dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu za odplatu vo výške 367,49 Eur, resp. služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 Eur. Uvedená odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby, pričom veriteľ si ju hneď započítal voči pohľadávke dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru. Jednoducho povedané, žalovaný v zmluve uviedol výšku úveru 1 500,- Eur a žalobkyni reálne poskytol sumu 1.132,51 Eur. Vyššie špecifikované zmluvné podmienky považoval súd prvej inštancie za neprijateľné, a teda neplatné, pričom konanie žalovaného považoval za nekalú obchodnú praktiku a v rozpore s dobrými mravmi konštatujúc, že dlžník má zaplatiť za službu vopred bez ohľadu na to, či uvedenú službu využije alebo nie. Inými slovami povedané, môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí za službu bez toto, aby zo strany dodávateľa dostal protiplnenie. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nemôže požívať právnu ochranu. Ak by aj žalobca (správne žalovaný) preukázal uzatvorenie úverovej zmluvy v písomnej forme, bola by zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere zo dňa 26.07.2012 je uvedená ročná úroková sadzba 70,01 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci júl 2012 na úrovni 11,98 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 70,01 % ročne uvedená v zmluve podstatne /takmer šesťnásobne/ prekračuje
priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci júl 2012. Výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch nemusí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne (ako podstatná zložka právneho úkonu) je v rozpore s dobrými mravmi, preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon /dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu.
11. Vzhľadom na úžernícku výšku úrokov z úveru (70,01 % ročne) by bola predmetná úverová zmluva neplatná, ak by aj žalovaný preukázal jej uzatvorenie v písomnej forme so všetkými ostatnými zákonnými náležitosťami. Žalovaný by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy vo výške 1 132,51 Eur, čo žalobkyňa už splnila.
12. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú vzniesol žalovaný, túto považoval súd prvej inštancie za neodôvodnenú a konštatoval, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu podľa ust. § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje na úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalovaný ako nebankový subjekt ma dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný ako profesionál musel vedieť už len to, že požadované úroky z úveru vo výške 70,01 % ročne nemôžu požívať právnu ochranu pre ich nemorálnosť. Zo strany žalovaného ide o konanie úmyselné a nepoctivé vo vzťahu k spotrebiteľom. Keďže samotná úverová zmluva bola uzatvorená 26.07.2012 a žaloba bola podaná na súde dňa 22.02.2018, teda pred uplynutím desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, z vyjadrenia žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela po konzultácií s právnou zástupkyňou dňa 31.08.2017 a žalobu podala dňa 22.02.2018, teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, pričom je irelevantné, kedy sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o uvedených skutočnostiach.
13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech (resp. nepatrný neúspech v časti príslušenstva), preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
14. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu bolo vydané v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy z dôvodu, že medzi návrhom na uzavretie zmluvy a prijatím návrhu je rozdiel v hodnote RPMN, a teda že návrh na uzavretie zmluvy nebol bezvýhradne prijatý, ale že bol menený a dopĺňaný, čo sa považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Dôvodom odmietnutia návrhu na uzavretia zmluvy má byť zmena v hodnote RPMN. Aj keď žalovaný v podanom odpore uviedol, že tento údaj nie je dohodnuteľný, súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, ako sa RPMN vlastne dá dohodnúť. Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by
porušil zákona č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Rovnako, ako sa nedá dohodnúť kontrolný orgán, priemerná RPMN, ani iné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nie sú predmetom dojednávania. Z napádaného rozsudku je nepreskúmateľné, na základe akých skutkových a právnych záverov súd prvej inštancie mal za to, že RPMN sa dohodnúť dá. Pretože len v takom prípade sa dá uvažovať o tom, či došlo alebo nedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy.
15. Vo vzťahu k úrokovej sadzbe, ktorú súd prvej inštancie považoval za neprimeranú a neplatnú, žalovaný uviedol, že z rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie záver o neplatnosti úrokov odôvodňuje porovnaním úrokovej sadzby s priemernými úrokovými sadzbami bánk za obdobie, v ktorom došlo k uzavretiu zmluvy. Podľa žalovaného tento postup súdu nemá oporu v zákone a súčasne odporuje ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Takto súd prvej inštancie vôbec postupoval (zrejme nepostupoval). Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac ako o 25 %. Priemerná výška odplaty bola 46,52 %, a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úrokov odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozsudku ani nevyplýva, na základe akých záverov súd prvej inštancie nepostupoval podľa označeného zákonného ustanovenia, hoci priamo z jeho návetia „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov ...“ vyplýva, že ide o osobitnú právnu normu určenú pre spotrebiteľský úver.
16. Ako ďalší odvolací dôvod žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil uplatnenú námietku premlčania, kedy bez toho, aby boli vykonané v konaní akékoľvek dôkazy a zistené právne relevantné skutočnosti uviedol, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil. Existencia úmyslu bezdôvodne sa obohatiť sa nemôže prezumovať, ale musí byť dokázaná. Vyplýva to o.i. aj z toho, že ustanovenie o 10 - ročnej premlčacej lehote je výnimkou zo všeobecného pravidla o 3-ročnej objektívnej lehote, čiže pre uplatnenie takejto dlhšej lehoty je potrebné vychádzať z reštriktívnosti právnej úpravy. Musia byť dokázané jednoznačné okolnosti svedčiace o úmysle sa obohatiť, čo v tomto konaní dokázané nebolo. Súdom prvej inštancie uvádzané skutočnosti nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní a ani v zákone. Podľa záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 238/2017, samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Uvedené konštatovala aj súdna prax. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo je premlčacia doba objektívna desaťročná, len všeobecne poukazuje na to, že odporca má poznať zákon. Nebol však preukázaný úmysel. Zo záverov súdu prvej inštancie by potom vyplynulo, že každá zmluva neplatne uzatvorená, bola takto uzatvorená úmyselne neplatne. Pokiaľ prvoinštančný súd poukazuje len na znalosť zákonov, v tomto prípade aj žalobkyňa pozná zákony (fikcia) a mohla vedieť, že neplatí splátky v správnej výške. Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. V tomto prípade zmluva bola uzatváraná v roku 2010 a súd prvej inštancie, pokiaľ konštatoval, že u žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, mohol poukázať na konkrétny prípad, kedy už, či rozsudkom alebo iným spôsobom, mu takéto konanie v tej dobe bolo vytknuté. Závery súdu prvej inštancie o úmyselnom obohatení popierajú pritom skutočnosti plynúce z vykonaného dokazovania, a to žalovaný postupoval pri určení výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac ako o 25 %.
17. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a žalobu zamietol, alebo aby vrátil celú vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania.
18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a dostatočne zdôvodnené, rozhodnutie obsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu a z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalovaného za neodôvodnené a účelové. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že k platnému uzavretie úverovej zmluvy nedošlo, nakoľko v zmysle ust. § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 predmetného zákona. Podstatné náležitosti zmluvy musia byť výsledkom zhodného prejavu vôle oboch zmluvných strán a nemôže byť ich určenie a doplnenie ponechané na svojvôli veriteľa, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Kontraktačný mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje OZ v § ust. 43a nasl., v zmysle ktorých ustanovení prijatie návrhu na uzavretie zmluvy (akceptácia) nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (t.j. doručením akceptácie) a týmto okamihom je potom zmluva uzavretá. Pokiaľ prijatie návrhu obsahuje zmeny, je v zmysle § 44 ods. 2 Obč. Z. odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh a na uzavretie zmluvy sa potom vyžaduje akceptácia zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa (v danom prípade žalobkyne), pričom jej mlčanie alebo jeho nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu. Z bodu 13 návrhu (žiadosti) zmluvy síce vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza (už) riadnym vyplnením a následným podpisom návrhu (žiadosti) všetkými stranami, pričom podľa názoru žalobkyne ale pre neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia k uzatvoreniu zmluvy takýmto spôsobom nemohlo dôjsť. Neplatné je predmetné ustanovenie z dôvodu rozporu a obchádzania zákona (OZ). Ustanovenie bodu 13 (vopred žalovaným naformulované) žiadosti sa neprípustne odchyľuje od ust. § 43a nasl. OZ v neprospech spotrebiteľa, nakoľko veriteľovi (žalovanému) umožňuje doplniť v zásade akékoľvek údaje do bodu 6 žiadosti, ktoré nebudú korešpondovať s údajmi v (bode 5) návrhu (žiadosti) spotrebiteľa (žalobkyne), pričom automaticky doplnením týchto údajov má dôjsť k uzatvoreniu zmluvy a naviac žalovaný ani nie je povinný doručiť túto zmluvu žalobkyni. Podľa vyjadrenia žalovaného má Oznámenie o schválení úveru byť tiež potvrdením zmluvne dojednaných ustanovení. S takýmto tvrdením sa však žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko v predmetnom oznámení sú uvedené úplne nové resp. iné údaje ako boli v žiadosti (návrhu) žalobkyne na uzavretie zmluvy (najmä o dátume splatnosti prvej splátky a o dátume splatnosti poslednej splátky), ktoré údaje sú pritom obligatórnymi zákonnými náležitosti samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To, že predmetné ustanovenie bodu 13 návrhu (žiadosti) sa neprípustne odkláňa od ust. (§ 43a a nasl.) OZ o spôsobe uzavretia zmluvy v neprospech spotrebiteľa potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní (ktoré naviac nie sú ani podpísané a sú písané takmer nečitateľným drobným písmom) mala žalobkyňa vopred súhlasiť s tým, aby žalovaný (veriteľ) schválil iné parametre požadovaného úveru ako uviedla žalobkyňa v žiadosti (čo samo o sebe je odmietnutím návrhu v zmysle § 44 ods. 2 Obč. Z.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalovaného. Celková výška úveru (RPMN), taktiež obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mala byť (čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní) žalobkyni (jednostranne) oznámená žalovaným podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní. Čo sa týka výšky úrokov, dlžník (žalobkyňa) sa mala zaviazať vopred platiť úroky uvedené nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 žiadosti (bod 5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktoré ale nesmela vyplniť (na tlačive žiadosti je poznámka „nevypĺňajte“) a dopĺňal ich následne veriteľ (žalovaný) a výšku týchto úrokov mal opäť následne len (jednostranne) oznámiť spotrebiteľovi (žalobkyni). Podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní tak mali byť konkrétne obligatórne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle (písomne) dohodnúť, len jednostranne určené žalovaným a tento ich mal následne len oznámiť žalobkyni. Je absolútne neprípustné a v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne), aby takto malo dôjsť k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy potom, ako veriteľ doplní do zmluvy, resp. uvedie v jednostrannom úkone (Oznámení o schválení úveru) nové alebo iné údaje, čo sa naviac nemalo považovať za porušenie povinnosti žalovaného a tieto (aj zmenené a nové doplnené údaje) mal žalovaný len oznámiť (jednostranným úkonom) žalobkyni. Dňa 24.07.2012 žalobkyňa podpísala predtlačený formulár (vyhotovený žalovaným) na uzavretie zmluvy, ktorý v bode 5 obsahoval údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere s poznámkou „vyplňte“ a v bode 6 obsahoval údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere s poznámkou „nevypĺňajte“, ktoré až následne dňa 26.07.2012 doplnil (dopísal) žalovaný a ktoré údaje v bode 6 oproti údajom v bode 5 obsahovali zmeny a doplnenia - údaj RPMN sa zmenil zo 70,01 % na 65,66 % a v bode 6 bol oproti bodu 5 doplnený nový údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 8,75 %. Predmetné zmeny a doplnenia v bode 6 potom spôsobili právny následok (§ 44 ods. 2 OZ) odmietnutia návrhu žalobcu zo strany žalovaného a následne išlo už o nový návrh zo strany žalovaného, pričom žalovaný v spore nepreukázal akceptáciu jeho nového návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobkyne. Nečinnosť a mlčanie žalobcu pritom za akceptáciu nového návrhu (žalovaného) považovať nie je možné (§ 44 ods. 1 OZ). Žalobkyňa mala za to, že
nedošlo k platnému uzavretiu (obligatórne písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uviedla, že pokiaľ nebola platne uzavretá úverová zmluva, nemohla byť platne uzavretá ani Dohoda o poskytnutí služieb, ktorá dohoda je podľa § 52a Obč. Z. závislou zmluvou na úverovej zmluve. Z obsahu Dohody o poskytnutí služieb jednoznačne vyplýva, že na základe tejto dohody sa mali poskytovať „služby“ k uzavretej úverovej zmluve. Pokiaľ nebola platne uzavretá úverová zmluva, nemohlo platne dôjsť k uzavretiu ani tejto dohody. Konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy - najmä termín splatnosti splátok, termín konečnej splatnosti úveru a RPMN, na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle dohodnúť, boli len jednostranne určené žalovaným (čo nemožno považovať za dojednanie zmluvných strán - dvojstranný právny úkon) a teda nedošlo k písomnej obojstrannej dohode zmluvných strán na týchto povinných náležitostiach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo (v prípade platného uzavretia zmluvy) spôsobuje ex lege bezúročnosť úveru a jeho bezpoplatkovosť. Pokiaľ v prípade podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný odkazuje na Zmluvné dojednania (ktoré by podľa čl. 7 Úverovej zmluvy mali tvoriť jej neoddeliteľnú prílohu), Zmluvné dojednania ani neboli podpísané. Pokiaľ ide o údaj o RPMN, úver z úverovej zmluvy by za predpokladu jej platného uzavretia bol bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že je v nej uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (RPMN) a nie len nesúlad v bode 5 a 6. V zmluve uvedená RPMN nekorešponduje so skutočnou RPMN, nakoľko Úverová zmluva v časti RMPN nezohľadňuje aj náklady (367,49 Eur) na základe Dohody o službách ako služby doplnkovej, tak ako to ukladá § 2 písm. g/ a i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo žalobkyňa považuje za zavádzajúce (klamlivé) vo vzťahu k žalobkyni (spotrebiteľovi) a v jeho neprospech. Naviac, v bode 6 Úverovej zmluvy je uvedený údaj o úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN len 65,66 %, čo je matematický i logický nezmysel, nakoľko RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako je výška úrokovej sadzby. RPMN je tak uvedená v zmluve nesprávne a v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, čo spôsobuje taktiež ex lege bezúročnosť úveru a jeho bezpoplatkovosť. Dojednanie o výške ročnej úrokovej sadzby 70,01 % (a pri revolvingovom úvere 80,98 %) súd prvej inštancie správne považoval za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko podľa Prehľadu priemerných úrokových sadzieb podľa NBS v období 07/2012 bola priemerná výška ročnej úrokovej miery 11,98 %, a teda dojednaná výška úrokov takmer 6-násobne prevyšuje obvyklú mieru úrokov pri spotrebiteľských úveroch v danom čase, čo rovnako ako súd prvej inštancie, žalobkyňa považovala za výšku v rozpore s dobrými mravmi, s následkom neplatnosti takéhoto dojednania. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že obvyklá výška odplaty v danom období bola 46,52 % a táto nebola podstatne prevýšená, nakoľko podľa súdnej praxe sa podstatné prevýšenie odplaty považuje navýšenia o 25 %, na poskytnutie úveru sa vyžadovalo zabezpečenie úveru a to uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy a nie je potom pravdivé tvrdenie žalovaného, že priemerná výška RPMN v danom období pre tento typ úveru bola 46,52 %, nakoľko v danom čase bola pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením (ktorým je podľa § 551 Občianskeho zákonníka aj Dohoda o zrážkach zo mzdy) priemerná výška RPMN len 28,66 %, a teda navýšenie odplaty (RPMN) bolo v danom prípade až o 37,00 % oproti priemernej výške RPMN v danom období. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služieb, túto považuje žalobkyňa za neplatnú v zmysle §§ 37 ods. 1, 39 a 53 OZ, nakoľko boli žalobkyni zo strany žalovaného tieto „doplnkové služby“ nanútené a nedošlo k slobodnému prejavu vôle zo strany žalobkyne, tieto služby neboli individuálne so žalobkyňou dojednané a žalovaný opak nepreukázal a táto dohoda sa prieči aj dobrým mravom. Žalobkyňa mala na základe predmetnej dohody zaplatiť sumu 367,49 Eur za to, že si môže za splnenia konkretizovaných podmienok odložiť maximálne tri splátky v celkovej sume podstatne nižšej (231,15 Eur) ako je výška samotného poplatku, avšak tieto tri splátky by musela aj tak následne zaplatiť. Je pritom zrejmé, že poplatok mala žalobkyňa vopred (už pri poskytnutí úveru) zaplatiť aj v prípade, že by reálne k poskytnutiu žiadnych „služieb“ zo strany žalovaného počas trvania zmluvného vzťahu nedošlo, a teda žalobkyňa by reálne takéto „protiplnenie“ za svoje platby ani nemusela dostať. Žalovaný žalobkyni „vnútil“ aj iný úkon ako ten, ktorý bol pri podpise úverovej zmluvy vo sfére záujmu žalobkyne, ktorý len podpisovala žalovaným vopred pripravené formulárové zmluvy, bez možnosti zasiahnuť do ich obsahu, pričom žalovaný v spore nepreukázal individuálne dojednanie týchto ustanovení. Žalovaným vopred pripravené a predtlačené inkorporačné klauzuly o prehláseniach žalobkyne o dobrovoľnosti služieb nie sú dôkazom o individuálnom dojednaní (žalobkyňa nemala možnosť znenie týchto klauzúl ovplyvniť). Žalobkyňa predpokladá, že súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že spotrebitelia o takýto druh služby žalovaného reálne „nežiadali“, avšak keby predpripravenú formulárovú žiadosť o uzavretie takejto dohody nepodpísali, úver by im nebol poskytnutý, a teda nemali možnosť takéto „služby“ V čase, keď žalobkyňa podpisovala žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive v danej úverovej zmluve ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený.
19. K námietke žalovaného, že závery súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia premlčania a úmyslu získať bezdôvodné obohatenie sú jednostranné a bez opory v akomkoľvek dôkaze, žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie v rozsudku, tieto dostatočne odôvodnil. Neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa dôvodnosť plynutia 10 ročnej premlčacej doby nepreukázala. Súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti je uzrozumený s rozhodnutiami súdov SR ohľadne tejto problematiky a teda k vedomosti žalovaného o tom, že predkladá spotrebiteľom na podpis formulárové zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a pre ktoré je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkov. V prejednávanej veci nebola žalobkyni poskytnutá možnosť porovnať výhodnosť úveru oproti iným produktom, pretože žalovaný nesprávne vypočítal RPMN úveru tým, že do výpočtu zahrnul sumu poplatku za poskytnutie služby, pričom RPMN sa počíta len zo sumy skutočnej výšky poskytnutých prostriedkov a žalovaný dojednal neprimeranú odmenu za poskytnutie úveru, ktorá predstavuje 2.091,29 Eur t. j. 2,6 násobok sumy úveru (rozdiel sumy poskytnutého úveru 1.284,25 Eur a skutočne zaplatenej sumy žalobcom 3.375,54 Eur) a zároveň zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti. Nekalé obchodné praktiky ako aj dôsledky absencie podstatných náležitostí zmluvy boli žalovanému vytknuté už pred uzatvorením zmluvy so žalobcom t. j. pred dňom 26.07.2012. Žalovaný vedel, že ním preložená zmluva vykazuje nedostatky, pre ktoré ju treba považovať za neplatnú. Takéto konanie nemožno vyhodnotiť inak ako úmyselné, zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci je správne, súd správne vyhodnotil, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, ktoré je povinný vrátiť žalobkyni.
20. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnom rozsahu.
21. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné.
23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 78/05).
24. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
25. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie v napadnutej časti rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.
26. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu (hlavne tých, ktoré sú zhrnuté v odvolaní ), pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte, neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.
27. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nasledovné:
28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
29. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
31. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
32. Podľa ustanovenia § 52 ods.1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
34. Podľa ustanovenia § 54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
35. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch / v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy /, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
36. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
37. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
38. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
39. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
40. Podľa ustanovenia § 451 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
43. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Odvolací súd zhodne s názorom súdu 1. inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal platné uzavretie zmluvy o úvere. Z predloženej zmluvy vyplýva tento postup uzavretia zmluvy: Žalobca dňa 24.07.2012 podpísal tlačivo s návrhom požadovaného úveru, v ktorom vymedzil žiadanú výšku úveru 1.500,- Eur, pri počte splátok 48, výške splátky 77,05 Eur, celkovej čiastke, ktorú musí žalobca zaplatiť 3.698,40 Eur, ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %, predpokladanou RPMN 70,01 %. Žalovaný mal tento návrh akceptovať 26.07.2012, pričom do formuláru zmluvy v časti údaje o schválenom revolvingovom úvere uviedol nižšiu RPMN - 65,66 %, teda podstatnú náležitosť uzatváranej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Prijatie návrhu žalovaným zo dňa 26.07.2012, pri ktorom zmenil výšku RPMN, bez preukázania, že táto bola vopred dojednaná so žalobcom ako spotrebiteľom, je podľa názoru odvolacieho súdu nutné považovať za nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Jeho následné prijatie žalobcom, a tým platné uzavretie zmluvy však žalovaný nepreukázal. Oznámenie veriteľa (žalovaného) o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.07.2012 nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže nebolo žalovaným podpísané. Preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že neplané dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo má v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č.258/2001 Z. z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
45. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie, že výška úroku z predmetného úveru je v súlade so zákonom, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto odvolacej námietky. Zo súdom prvej inštancie správne aplikovanej zákonnej úpravy nepochybne vyplýva, že výška úroku, ktorý požadoval žalovaný od žalobkyne vo výške 70,01 % nepochybne odporuje zákonu a dobrým mravom. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi v zmluve podstatne prevyšuje úroky v prípustnej výške, a preto možno vyvodiť neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právna úprava v Občianskom zákonníku sa musí použiť aj v tomto prejednanom prípade. Smernice Európskej únie totiž kladú štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali.
46. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na štatistiku o Priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, ktorú predložila žalobkyňa (č. l. 10 spisu), v zmysle ktorej priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk v rozhodnom období (deň uzatvorenia zmluvy) bola vo výške 11,98 %.
47. Súd prvej inštancie správne posudzoval, či výška úroku za úver poskytnutý na základe zmluvy je v súlade s právnym poriadkom platným a účinným v čase jej uzavretia. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že má za to, že výška úrokov závisí iba od dohody účastníkov zmluvy o úvere a že nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru.
48. Tak, ako vyššie konštatoval odvolací súd, úrok z úveru vo výške 70,01 % je nepochybne v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ustanovenie § 39 OZ upravujúce takýto následok právneho úkonu je aplikovateľný aj na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.07.2012.
49. Vo vzťahu k otázke premlčania, odvolací súd konštatuje: Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).
50. Na žalobcovi v predmetnej veci spočívalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že žaloba bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. K tomuto odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 06.07.2018 uviedla, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela až po konzultácii s právnou zástupkyňou dňa 31.07.2017 (č. l. 57 spisu). Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 22.02.2018, a tak preukázala, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedela v rámci doby dvoch rokov pred podaním žaloby. V kontexte uvedeného odvolací súd uzatvára, že žaloba bola podaná súčasne v rámci objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia.
51. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania odvolací súd ďalej poznamenáva, že žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu (deň zápisu 24.07.2000) má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, finančný lízing, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
52. Odvolací súd o včasnosti podania žaloby poukazuje aj na formu zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).
53. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vychádzal z 10-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaná ako odborná organizácia a banka, pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).
54. Zároveň tak, ako konštatoval súd prvej inštancie vo vzťahu k subjektívnej premlčacej doby, žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v mesiaci júl 2017 a v mesiaci február 2018 podala na súd žalobu. Teda aj v zmysle ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa podala na súd žalobu v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby a v rámci plynutia desaťročnej objektívnej premlčacej doby.
55. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania, v ktorom bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa ust.§ 387 ods.1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
56. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.