Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu: JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: I. D.Č., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. XX, Q., zastúpený advokátom: Mgr. Dávid Štefanka, advokátska kancelária, so sídlom Povraznícka 18, 841 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ DLM - INTER PRODUCT, spol. s r.o., IČO: 31 413 757 so sídlom F. Urbánka 3, Trnava; 2/ Dražobná a likvidačná spoločnosť, s.r.o., IČO: 46 545 123 so sídlom Nejedlého 29, Bratislava, 3/ L&A-Consult, s.r.o., IČO: 43 965 130 so sídlom Piešťanská 421/30, Vrbové, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu v Malackách č.k. - 113 z 19. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ až 3/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Rozsudok súdu prvej inštancie

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 3/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 27.11.2013 domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 23.08.2013 je neplatná a žalovaný 3/ nenadobudol vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom pre k. ú. Q. v okrese L., keďže je dotknutou osobou na svojich právach a spôsobom výkonu záložného práva. V žalobe ďalej uviedol, že dňa 22.03.2013 mu Ľ. T. ako konateľ záložného veriteľa, žalovaného 1/ zaslal „Oznámenie o začatí záložného práva formou dobrovoľnej dražby“ a 25.03.2013 si prevzal na pošte od žalovaného 2/ písomnú „Výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti“. Konateľovi tejto spoločnosti T.. R. L. v telefonickom rozhovore vysvetlil, že predmetné nehnuteľnosti v zálohu už boli predané pri 1. výkone záložného práva a na Okresnom súde Malacky je už podaná žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia dobrých mravov a platnej legislatívy pred a počas tohto predaja pod sp. zn. . Následne tieto fakty doplnil v liste odoslanom dražobníkovi dňa 19.04.2013, v ktorom uviedol, že v rozpore s ustanoveniami Katastrálneho zákona bol list vlastníctva č. XXX pozmenený po zapísaní vkladu vlastníckeho práva kupujúceho po jeho neskoršom

odstúpení od kúpnej zmluvy. Zároveň dražobníka požiadal o pozastavenie výkonu dobrovoľnej dražby. Konateľa dražobníka to však nezaujímalo a žalovaný 2/ zorganizoval dve kolá dražby na základe objednávky žalovaného 1/ a na podklade znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Jánom Pisklom, ktorý považoval za vypracovaný v rozpore s právnymi predpismi. Preto aj podal na súd žalobu o preskúmanie postupu správy katastra L. vedenú pod sp. zn. a žalobu o určenie neplatnosti znaleckého posudku a jeho použiteľnosti na právne úkony vedenú pod sp. zn. . Žalobca ďalej uviedol, že po zmarení prvého kola dobrovoľnej dražby sa konalo jej druhé kolo, v ktorom boli jeho nehnuteľnosti zapísané na LV. č. XXX v kat. ú. Q. okres L. vydražené žalovaným 3/, ktorý je účastníkom neukončeného súdneho sporu sp. zn. , týkajúceho sa práve predmetných nehnuteľností. V deň dražby 23.08.2013 ho dražobník, žalovaný 2/ v rozpore s dobrými mravmi i platnou legislatívou písomne vyzval na odovzdanie predmetu dražby, avšak bez dokladovaného zaplatenia ceny. Následne dňa 16.09.2013 bola vyhotovená zápisnica o odovzdaní predmetu dražby žalovanému 3/. Žalovaný v 1/ sa s ním doteraz finančne nevyúčtoval. Z notárskej zápisnice č. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX spísanou JUDr. Barborou Behýlovou, notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského zo dňa 23.08.2013 súd prvej inštancie zistil, že bol osvedčený priebeh dražby dňa 23.08.2013 v administratívnej budove R. F. Q. na B. E. XX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Q., obec Q., okres L., zapísané na LV č. XXX ako: pozemok s parc. č. XXX/ X o výmere 1 045m2, druh pozemku - ovocné sady - parcela registra „C“, spôsob užívania pozemku

- pozemok súvisle vysadený ovocnými stromami, ovocnými krami a ovocnými sadenicami na jednom mieste, jedným alebo viacerými druhmi, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce; pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 3 134m2, druh pozemku - ovocné sady - parcela registra „C“, spôsob užívania pozemku - pozemok súvisle vysadený ovocnými stromami, ovocnými krami, ovocnými sadenicami na jednom mieste, jedným alebo viacerými druhmi, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce; pozemok s parc. č. XXX o výmere 270m2, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria - parcela registra „C“, spôsob užívania pozemku - pozemok na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce; rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX o výmere 270m2, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria, parcela registra „C“, druh stavby - rodinný dom v podiele 1/1 vzhľadom k celku. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom bol žalovaný 2/, vlastník predmetu dražby bol žalobca. Z uvedenej notárskej zápisnice súd zistil, že vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalovaný 3/. Z lustrácie registra obyvateľov SR zo dňa 13.08.2021 súd zistil, že žalobca je hlásený k trvalému pobytu od 30.04.2008 na adrese U. XXXX/XX, Q. - D., okres Bratislava II.

3. Za tohto skutkového stavu, odkazujúc na súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že podľa notárskej zápisnice citovanej vyššie bolo osvedčené vykonanie dražby dňa 23.08.2013 a príklep bol udelený účastníkovi dražby s poradovým číslom 1 a to obchodnej spoločnosti L&A - Consult, s.r.o. Súd prvej inštancii ďalej konštatoval, že žaloba bola podaná dňa 27.11.2013, teda po 3 mesačnej lehote v zmysle ust. o dobrovoľných dražbách, čím nebola splnená základná, zákonná podmienka pre konanie vo veci, a to uplatnenie práva (určenie neplatnosti dražby) v zákonnej lehote. Podľa evidencie obyvateľov SR žalobca je hlásený od 30.04.2008 na adrese v Q., U. XXXX/XX, teda nebola splnená ani tá podmienka podľa zákona, podľa ktorej by bola žaloba podaná včas, ak by predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu (žalobca) mal hlásený trvalý pobyt v dome alebo byte, ktorý bol predmetom dražby.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , (ďalej len ) tak, že žalovaní boli v konaní plne úspešní, vzniklo im právo na náhradu 100% ich účelne vynaložených trov.

II.

Odvolanie

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keďže súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. , nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom aplikoval zásadu nemo plus iuris. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove z 30. októbra 2012, sp. zn. , , ktorý konštatoval, že: „ ... ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutím vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby “. Zastáva názor, že ak dobrovoľná dražba je inštitútom zmluvného práva, osobitnou zmluvou, jednoznačne je potrebné na prevody vlastníckeho práva na základe dobrovoľnej dražby aplikovať zásadu „nemo plus iuris". Zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje právnu úpravu, ktorá by priamo a výslovne alebo aspoň ústavne konformným výkladom prelamovala zásadu nemo plus iuris a umožňovala tak nadobudnúť nehnuteľnosti/veci aj v prípade, že navrhovateľ dražby nebol ich vlastníkom.

6. Podľa žalobcu zaoberať sa platnosťou dobrovoľnej dražby je možné len v rámci konania o žalobe o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Samotná platnosť dražby však nie je jedinou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti. Nezávisle na tejto podmienke je potrebné skúmať, či boli splnené aj iné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vyplývajúce z právneho poriadku, a teda aj dodržanie zásady nemo plus iuris a s tým spojené vlastníctvo navrhovateľa dražby (prípadne záložcu). Súd prvej inštancie tak neučinil a v tomto smere pochybil, poškodzujúc žalobcu.

7. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. decembra 2012, podľa, ktorého „... ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v Z.z .nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Opačnému výkladu by okrem toho, že mu chýba zákonný podklad, bránil , podľa, ktorého musí byť výklad zákonov v súlade s “. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa najvyšší súd zaoberal otázku dobromyseľnosti nadobúdateľa v nadväznosti na uplatnenie zásady nemo plus iuris, v ktorom uviedol, že: „ochrana skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol...."

8. Žalobca je preto názoru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal ani ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca s poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky z 19. októbra 2021 č. k. - 113 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému 1/ až 3/, ktorí sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

V.

Právne posúdenie

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ( , po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (, a ) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak

zamietol žalobu s poukazom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu po uplynutí trojmesačnej lehoty v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a to aj po zohľadnení skutočnosti, že žalobca ako predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu bol prihlásený k trvalému pobytu na adrese U. XXXX/.XX, Q. - D., a teda v čase príklepu nemal hlásený trvalý pobyt v dome alebo byte, ktorý bol predmetom dražby.

12. Podľa , v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto doby. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().

13. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové zistenia, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Okresný súd na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy, uviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel ku konečnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je zrozumiteľné, odôvodnené a presvedčivé.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a aj vo vzťahu k argumentom žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil zamietnutie žaloby s poukazom na ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. V odvolaní v tomto smere žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, neargumentuje voči záverom súdu prvej inštancie ani nespochybňuje jeho úvahy. Jeho argumentácia smeruje k nesprávnej aplikácii ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súdom prvej inštancie, keď nesprávnym spôsobom aplikoval zásadu nemo plus iuris a neskúmal, či boli splnené aj iné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vyplývajúce z právneho poriadku, a teda aj dodržanie zásady nemo plus iuris a s tým spojené vlastníctvo navrhovateľa dražby, prípadne záložcu. Z odvolacej argumentácie žalobcu možno ďalej vyvodiť, že má za to, že v čase výkonu dobrovoľnej dražby nebol vlastníkom predmetu dražby (hoci v žalobe uvádza, že „po zmarení prvého kola dobrovoľnej dražby sa konalo jej druhé kolo, v ktorom boli vydražené moje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. Q., okres L.) žalovaným 3/, ktorý je účastníkom neukončeného súdneho sporu sp. zn. , týkajúceho sa predmetných nehnuteľností."), a preto vlastníctvo k predmetu dražby nemohlo z neho prejsť na vydražiteľa, z ktorého dôvodu považuje dobrovoľnú dražbu konanú dňa 23.08.2013 za neplatnú.

16. K žalobcom namietanej otázke vlastníctva predmetu dražby odvolací súd konštatuje, že žalobca si odporuje vo svojej argumentácii, ktorá je skôr v jeho neprospech. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Významné aspekty výkonu nedobrovoľnej dražby pre správnu aplikáciu režimu a posúdenie relevantných otázok neplatnosti dražby sú: 1. daná (existujúca), splatná a preukázaná pohľadávka čo do dôvodu i výšky, 2. splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa a podľa osobitných právnych predpisov, 3. správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb. Citované ustanovenie okrem iného upravuje, ktorá osoba môže byť dotknutá a ktorá môže požiadať súd o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobu možno odôvodniť tým, že dotknutá osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, čo nie je daný prípad, v druhom prípade musí preukázať, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobu môže podať iba osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. Zákon výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, porušením ktorých možno žalobe vyhovieť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň osoba namietajúca porušenie aj reálne dotknutá na svojich právach, teda musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby.

18. Žalobca tvrdí, že v čase dražby nebol vlastníkom draženej nehnuteľnosti. Ak by súd vychádzal z tejto premisy, musel by zákonite dospieť k záveru, že ak bola vydražená nehnuteľnosť vlastnícky nepatriaca žalobcovi, a táto bola vydražená, žalobcu sa to žiadnym spôsobom nemohlo dotknúť a nemohol utrpieť na svojich právach vo vzťahu k vlastníctvu danej nehnuteľnosti. Žalobca poukazuje na aplikáciu zásady nemo plus iuris v dobrovoľnej dražbe. Znenie zákona o dobrovoľných dražbách nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe možno považovať za originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a či udelenie príklepu licitátorom v dobrovoľnej dražbe v spojení s včasným uhradením ceny zhojí akékoľvek vady nadobúdacích titulov k predmetu dražby a prelomí zásadu "nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", ktorá je platná pre zmluvné prevody.

19. Osoba, ktorá tvrdí, že jej prislúcha vlastnícke právo k predmetu dražby, sa svojho vlastníckeho práva môže domáhať výlučne žalobou o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že samotná platnosť dražby nie je jedinou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti. Je správny záver, že zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má, inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovoval opak.

20. Ak žalobca namieta, že nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, potom nemôže byť o to viac dotknutý na svojich právach z tohto namietaného dôvodu, nemožno ho považovať za dotknutú osobu, tou môže byť skutočný vlastník, ktorý by bol dotknutý vykonaním dražby. Nemôže preto obstáť ani argument žalobcu vo vzťahu k spornosti vlastníctva, pretože nejde o porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré žalobca ani nešpecifikoval, v príčinnej súvislosti so vznikom ujmy na jeho právach.

21. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že podľa notárskej zápisnice č. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/ XXXX, M. XXXXX/XXXX spísanou JUDr. Barborou Behýlovou, notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského zo dňa 23.08.2013 bolo osvedčené vykonanie dražby dňa 23.08.2013, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Q., obec Q., okres L., zapísané na LV č. XXX, a ktorých vlastníkom bol žalobca, vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalovaný 3/, ktorému bol udelený príklep ako účastníkovi dražby s poradovým číslom 1. Žalobca v čase výkonu dražby dňa 23.08.2013 bol teda vlastníkom predmetu dražby. Sám žalobca v žalobe uviedol, že konanie vedené pod sp. zn. , týkajúce sa predmetných nehnuteľností, v čase podania žaloby nebolo ešte právoplatne skončené. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že v Slovenskej republike platí pri vecných právach k nehnuteľnostiam intabulačný princíp, pri ktorom sa tieto práva evidujú v katastri nehnuteľnosti. Predmetná zásada je obsiahnutá v ustanovení . o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, podľa ktorého platí, že „údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.“ Ide o tzv. zásadu hodnoverností (materiálnej publicity) katastra nehnuteľnosti, podľa ktorej sa chráni dôvera každého v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti. Inými slovami povedané, čo je zapísané v katastri nehnuteľností sa považuje za platné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Keďže žalobca nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom, že nebol vlastníkom predmetu dražby, vychádzajúc z vyššie uvedenej notárskej zápisnice mal odvolací súd osvedčené, že žalobca bol vlastníkom predmetu dražby, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď prioritne skúmal splnenie základného predpokladu pre uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, a to či žalobca podal žalobu v prekluzívnej trojmesačnej lehote v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

22. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal osvedčené, že žaloba bola podaná dňa 27.11.2013, teda po uplynutí 3-mesačnej lehoty uvedenej v ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách, keďže príklep bol udelený vydražiteľovi dňa 23.08.2013. Žalobcovi teda zaniklo právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby dňa 25.11.2013. Posledný deň trojmesačnej lehoty pripadol na sobotu 23.11.2013 a prvý nasledujúci pracovný deň bol pondelok 25.11.2013. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dražby až v stredu 27.11.2013. Tiež je potrebné dodať, že domáhať sa neplatnosti dražby je možné aj po uplynutí tejto lehoty v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a to iba v prípade, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci nejedná a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt, ktorá podmienka ani v tomto prípade nebola splnená. Žalobca v žalobe a ani v odvolaní neuvádza, že dôvod neplatnosti dražby súvisí so spáchaním trestného činu a v čase udelenia príklepu vydražiteľovi mal žalobca hlásený trvalý pobyt na adrese v Q., U. XXXX/XX. Tiež je potrebné dodať, že žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval aké ním navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal.

23. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil vrátane výroku o trovách konania, pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia

24. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní, preto im odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

25. V zmysle ustanovenia o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).