Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-966-2015.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Subarea
35Er/966/2015
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: J. I., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, XXX XX K., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, v zastúpení JUDr. Lukáš Liščák, Nám. Sv. Michala 5/A 920 01Hlohovec, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 30,- Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, poverením vydaným Okresným súdom Galanta sp.zn. 35Er/966/2015 zo dňa 13.8.2015, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 30,- Eur a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Piešťanoch, č.k. 12015059 zo dňa 6.12.2013.
2. Súdny exekútor v priebehu exekúcie, dňa 03.11.2017, doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že počas exekučného konania bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny majetok vhodný na exekúcie a nakoľko nie je reálny predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného, akékoľvek ďalšie úkony by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a neúčelné navyšovanie trov.
3. Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora vyjadril listom zo dňa 23.02.2018 tak, pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola vymožená Exekútorským úradom a následne poukázaná na účet oprávneného dňa 14.09.2016 v sume 8,24 Eur a dňa 25.10.2016 v sume 21,76 Eur, t.j. došlo k vymoženiu celkovej sumy oprávneného. S poukazom na uvedené skutočnosti oprávnený zastáva názor, že došlo k skončeniu exekučného konania vymožením a nie je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súd po preskúmaní listín predložených súdnym exekútorom a exekučného spisu č. EX 2775/2015 dospel k záveru, že súdny exekútor dostatočne prešetril majetkové pomery povinného a preukázal neúčelnosť a nehospodárnosť ďalšieho pokračovania exekúcie. Počas exekúcie bolo zistené, že
povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok vhodný na exekúciu. Lustráciou v evidencii motorových vozidiel bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Ďalej bolo preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu. Dopytom na Sociálnu poisťovňu bolo zistené, že povinný nie je v pracovnom pomere, nepoberá invalidný dôchodok ani žiadny iné dávky, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z Katastra nehnuteľností SR vyplýva, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Na základe uvedeného má súd dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a exekúciu zastavil. Súd súhlasí s vyjadrením súdneho exekútora, v zmysle ktorého nie je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného a akékoľvek ďalšie úkony súdneho exekútora by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a znamenali by len neúčelné navyšovanie trov exekúcie. K tvrdeniu oprávneného, že exekúcia skončila vymožením súd uvádza, že vysporiadanie istiny neznamená, že došlo skončeniu exekučného konania vymožením, nakoľko trovy exekúcie neboli zo strany povinného uhradené.
7. Súd ďalej poznamenáva, že § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je kogentným ustanovením, teda ukladá súdu povinnosť zastaviť exekúciu v prípade, ak dospeje k záveru, že súdny exekútor preukázal taký stav majetkových pomerov povinného, že nemožno očakávať dosiahnutie účelu exekúcie, teda vymoženie pohľadávky oprávneného. Potrebu súhlasu oprávneného s takýmto postupom nemožno z predmetného ustanovenia nijakým spôsobom vyvodzovať. Súd ďalej poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 1CoE/41/2012-63 zo dňa 24.04.2012,kde súd v odôvodnení uviedol, že nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie. zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru súdu, aby nemohla byť exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný nadobudne majetok v budúcnosti, reálny podklad. Právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi a na podklade toho istého exekučného titulu. Zhodne konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 2.10.2011. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pri zohľadnení nemajetnosti je potrebné brať do úvahy aktuálny sociálny a majetkový stav povinného a nie predpoklady, že v budúcnosti má možnosť nadobudnutia majetku, prípadne zlepšenia sociálnej situácie. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nárok.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil
a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, prípadne že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade však bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
13. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté po 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 21 písm. c) cit. vyhlášky, odmena za požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.
17. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
19. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
A. Odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. Vyhlášky: -minimálna odmena 33,19 Eur
20. Súd posúdil a preskúmal špecifikáciu trov exekúcie predloženú súdnym exekútorom a dospel k záveru, že súdny exekútor si správne vyčíslil trovy exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 cit. Vyhlášky, na základe čoho mu súd priznal náhradu trov exekúcie v minimálnej zákonom stanovenej výške 33,19 Eur. V zmysle ust. § 196, druhá veta zákona č, 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z priadnej hodnoty. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie celkovo vo výške 33,19 + 20 % DPH (6,64) = 39,83 Eur vrátane DPH.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.